Papua-Nová Guinea
Vlajka Znak
Štátna hymna: O Arise, All You Sons
Miestny názov
• dlhý	Independent State of Papua New Guinea
• krátky	Papua New Guinea
Hlavné mesto	Port Moresby 9°30′ j.š. 147°07′ v.d.
Najväčšie mesto	Port Moresby
Úradné jazyky	nová melanézčina, angličtina
Štátne zriadenie panovník generálny guvernér predseda vlády	konštitučná monarchia Karol III. Bob Dadae James Marape
Vznik	16. september 1975
Susedia	Indonézia
Rozloha  • celková  • voda (%)	462 840 km² (54.)   9 980 km² (2 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2016)  • sčítanie (2000)  • hustota (2016)	8 084 999 (101.) 5 190 783 15/km² (201.)
Mena	kina (1 kina = 100 toea) (PGK)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC+10) (UTC+10)
Medzinárodný kód	PNG / PG
Medzinárodná poznávacia značka	PNG
Internetová doména	.pg
Smerové telefónne číslo	+675

Súradnice: 6°18′J 147°00′V / 6,3°J 147°V / -6.3; 147

Papua-Nová Guinea, dlhý názov Nezávislý štát Papua-Nová Guinea je prímorský štát v Oceánii. Susedí s Indonéziou (pozemná hranica) a so Šalamúnovými ostrovmi (cez morský prieliv pri ostrove Bougainville).

Dejiny

Ako prví Európania sa do oblasti okolo ostrova Nová Guinea dostali v roku 1512 španielski a portugalskí moreplavci. Východnú časť ostrova si v roku 1884 rozdelili Spojené kráľovstvo (juhovýchodnú časť) a Nemecké cisárstvo (severovýchodnú časť). Britská časť, nazývaná teritórium Papua, sa roku 1901 stala súčasťou Austrálskeho zväzu. Nemecká kolónia Nemecká Nová Guinea bola v roku 1920 zverená ako mandátne územie Spoločnosti národov pod názvom teritórium Nová Guinea do austrálskej správy. V roku 1949 Austrália spojila obe teritória (Papua a Nová Guinea) do jedného celku, zvaného teritórium Papua-Nová Guinea. V roku 1972 tu prebehli prvé všeobecné voľby a v decembri 1973 jej Austrália poskytla vnútornú samosprávu. 16. septembra 1975 bola vyhlásená nezávislosť krajiny. V rokoch 1989 – 1995 prebiehal boj medzi vládou a secesionistickým hnutím na ostrove Bougainville.

Geografia

Osemdesiat percent rozlohy krajiny leží na ostrove Nová Guinea. Ostatných 20 % zaberá asi 600 ďalších ostrovov. Tieto ostrovy sú vulkanického i pevninského pôvodu. Vulkanický pôvod má Bismarckovo súostrovie: (Nová Británia, Nové Írsko, Nový Hanover, ostrovy Admirality), Bougainville a menšie ostrovy v Bismarckovom mori a Pacifiku. Pevninského pôvodu sú napr. ostrovy D'Entrecasteaux, Louisiady, Trobriand a Woodlark.

Územie je hornaté, na juhozápade a sčasti na severe hlavného ostrova sa rozkladajú nížiny. Jeho strednou časťou sa tiahne Centrálne pohorie (Bismarckovo pohorie s najvyššou horou Mount Wilhelm 4 509 m n. m.) a na juhovýchode pohorie Owen Stanley Range (4 035 m n. m.). Toto pásmo je tvorené niekoľkými časťami: Pobrežnými horami, Snežnými horami, Müllerovými horami, Bismarckovými horami a pohorím Owen Stanley.

Horské chrbáty sú oddelené hlbokými ostro zarezanými údoliami riek s početnými perejami. Najväčšie rieky sú na severe Sepik a na juhu Fly. Najväčším jazerom je sladkovodné Lake Murray.

Podnebie

Papua-Nová Guinea leží v oblasti vyznačujúcej sa teplým rovníkovým podnebím, časť krajiny sa však vyznačuje tropickým monzúnovým podnebím. Priemerné teploty sú v januári 27,5 °C, v júli 26 °C. Zrážky dosahujú priemerne okolo 3 000 mm, na horách aj 6 000 mm. V hlavnom meste Port Moresby je priemerná teplota vzduchu celoročne okolo 27 °C, ročný úhrn zrážok je 1 040 mm.

Flóra a fauna

Tunajšia flóra je veľmi rozmanitá. V tropických dažďových lesoch rastie veľa druhov paliem, eukalyptov, stromových papradí a rastlín z čeľade myrtovitých. Porast pobrežných oblastí tvoria mangrovník a močiare. Vo vyšších nadmorských výškach rastie veľa ihličnanov, napr. cédre a araukárie.

Na Novej Guiney žije mnoho zaujímavých živočíchov. Domov tu má ježura, krokodíly, korytnačky, hady, veľké množstvo vtákov (rajky, kazuáre) a desať druhov stromových kengúr.

Hospodárstvo

Papua-Nová Guinea je rozvojový poľnohospodársky štát s významnou ťažbou nerastných surovín.

Nerastné bohatstvo

Krajina má rozsiahle ložiská nerastného bohatstva. Ťaží sa ropa, zemný plyn, zlato, striebro, platina, najdôležitejšie sú však ložiská medi a zlata.

Priemysel

Najdôležitejšou súčasťou priemyslu je hutníctvo a spracovanie farebných kovov. Veľkého významu dosahuje aj potravinársky priemysel, v jeho rámci sa vyrába cukor, palmový olej a spracováva sa kopra.

Poľnohospodárstvo

Navzdory rozsiahlemu nerastnému bohatstvu sa viac ako 80 % obyvateľstva živí poľnohospodárstvom. Pestujú sa banány, kakao, káva, kokosové orechy, kopra, ovocie, zelenina, batáty (sladké zemiaky), maniok, taro, jamy, palmové jadrá (na olej), cukrová trstina a ananásy. Chovajú sa prasatá, dobytok a hydina.

Ostatné odvetvia

Pre značnú časť obyvateľov krajiny predstavuje značnú časť obživy okrem poľnohospodárstva tiež lov. Dôležitý je tiež rybolov, lovia sa tuniaky, a ťažba dreva.

Obyvateľstvo

Obyvateľstvo Papuy-Novej Guiney tvoria Papuánci, Melanézania, Polynézania a Mikronézania. Negramotnosť obyvateľstva presahuje 35 %. Stredná dĺžka života mužov je 62,9 rokov, žien 67,2 rokov.

Najväčšie mestá

• Port Moresby – 250 000 obyvateľov (hlavné mesto)
• Lae – 76 000 obyvateľov
• Arawa – 40 000 obyvateľov
• Mount Hagen – 35 000 obyvateľov
• Popondetta – 30 000 obyvateľov

Zaujímavosti

• Na hlavnom ostrove aj na priľahlých ostrovoch (napríklad Birara alebo Bougainville) sa týčia vyhasnuté aj činné vulkány.
• Takmer 1 000 kmeňov pôvodných obyvateľov hovorí viac ako 740 jazykmi.
• U niektorých kmeňov sa hlboko do 20. storočia praktikoval rituálny kanibalizmus.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Papua-Nová Guinea

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Papua-Nová Guinea na českej Wikipédii.