Československo - Biblioteka.sk

Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Československo
Česko-Slovensko
(Československo)
1918 – 1939
1945 – 1992
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Hymna: Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska
Motto: Pravda vítězí/Pravda víťazí/Veritas vincit
Geografia
Mapa štátu
Rozloha
140 446 km² (1921)
127 900 km² (1992)
Najvyšší bod
Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)
Najdlhšia rieka
Vltava (430 km)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
14 723 854 (1930)
15 576 550 (1991)
Národnostné zloženie
Česi, Slováci, Nemci (23%, 1921), Maďari (5,5%, 1921), Rusíni (3,4%, 1921), Židia (1,3%, 1921), Poliaci, Rómovia a i.
čeština, slovenčina (úradné jazyky)[pozn 1]
Štátny útvar
demokratická republika (1918 – 1939),
parlamentná republika s obmedzenou demokraciou (1945 – 1948),
ľudovodemokratická republika (1948 – 1960),
socialistická republika (1960 – 1968),
federatívna socialistická republika (1969 – 1990),
federatívna republika (1990 – 1992)
Vznik
Zánik
31. decembra 1992 (rozdelenie ČSFR)
Predchádzajúce štáty:
Rakúsko-Uhorsko Rakúsko-Uhorsko
Krajiny českej koruny Krajiny českej koruny
Dočasná česko-slovenská vláda Dočasná česko-slovenská vláda
Huculská republika Huculská republika
Nemecké cisárstvo (1871 – 1918) Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)
Nástupnícke štáty:
Česko Česko
Slovensko Slovensko
Mapa Česko-Slovenska z roku 1919
Česko-Slovensko v rokoch 1920 – 1938
Národnosti v Česko-Slovensku v roku 1930 (po česky)
Česko-Slovensko v rokoch 1969 – 1990
Dobové predmety
Kupónová známka z ČSFR

Česko-Slovensko[pozn 2] (v rokoch 1918 – 1938 a 1945 – 1990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 1918 – 1992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (1939 – 1945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí.

Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska.[11] Následné medzivojnové obdobie je označované ako prvá republika, výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná spojencami.

Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 bolo súčasťou Východného bloku s príkazovou ekonomikou, vládla tu komunistická strana. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. normalizácie, ktorá bola ukončená v novembri 1989 Nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.

Dejiny

Periodizácia

Dejiny Česko-Slovenska sa tradične členia najmä dvoma spôsobmi:

1. podľa zriadenia (podrobnejšie pozri kapitolu Zriadenie):

Obdobie 1945 – 1960 sa nazýva aj obdobie ľudovej demokracie, obdobie 1960 – 1989 aj socialistické obdobie.

2. podľa oficiálneho názvu štátu (tu trocha zjednodušene – podrobnejšie pozri kapitolu Dobové oficiálne názvy):

Udalosti

Bližšie informácie v článkoch: Vznik Česko-Slovenska a Dejiny Česko-Slovenska

Politická geografia

Česko-Slovensko bolo vnútrozemským štátom v strede Európy. Jeho územie sa rozkladalo približne na území dnešného Česka, Slovenska a Zakarpatskej oblasti Ukrajiny.

Po realizácii Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže (t. j. od jesene 1938 do marca 1939) sa štát rozkladal:

  • v Česku zmenšenom o Sudety a iné pohraničné územia (pripadli Nemecku a Poľsku),
  • na Slovensku zmenšenom o pohraničie (pripadlo Maďarsku, Nemecku a Poľsku), a
  • v Podkarpatskej Rusi zmenšenej o južné pohraničie (pripadlo Maďarsku)

Po druhej svetovej vojne sa štát rozkladal na území dnešného Česka a Slovenska.

Susedmi Česko-Slovenska teda boli:

Ostatná geografia, reliéf, vodstvo, geológia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geológia Českého masívu
Bližšie informácie v hlavnom článku: Geológia Západných Karpát

Štát mal V-Z pozdĺžne podlhovastý tvar. Od východu na západ mal do roku 1939/1945, teda pred stratou Podkarpatskej Rusi, približne 950 km. Priemerná šírka územia v S-J smere bola len okolo 150 km. Geologicky ho tvorilo hercýnske horstvo Českého masívu, alpínske horstvo Západných a sčasti Východných Karpát a v južnej časti Slovenska a Podkarpatskej Rusi aj výbežky Panónskeho panvového systému.[12]

Náboženstvo

V Československu prevládala rímskokatolícka cirkev. Na území Česka pôsobili aj Českobratská cirkev evanjelická, Cirkev československá husitská a iné. Na Slovensku zasa aj Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Reformovaná kresťanská cirkev a iné. V Československu pôsobili aj gréckokatolícka a pravoslávna cirkev.

Príroda

Bližšie informácie v hlavnom článku: Rastlinstvo Slovenska

Dobové oficiálne názvy

  • 28. 10. 1918 – 14. 11. 1918: Československý štát/Česko-Slovenský štát/Česko-Slovensko/Československo
  • 14. 11. 19181  –  5. 3. 1920: Československý štát/Česko-Slovenský štát/Republika Česko-Slovenská/Republika Československá/Česko-Slovenská republika/Československá republika/Česko-Slovensko/Československo (vo vtedajších medzinárodných zmluvách sa píše názov vo všetkých jazykoch zásadne so spojovníkom); zaužívané skratky RČS / ČSR / (?) Č-SR
  • 6. 3. 1920 – 22. 11. 1938: Československá republika/Československo (často písané s prehodeným slovosledom republika Československá – takto aj v zákonoch, napr. v ústave z roku 1920 je hlavný tvar „Československá republika“, ale vyskytuje sa tam aj tvar „republika Československá“); treba poznamenať, že písanie spojovníka bolo naďalej sporné, pretože jeho vynechávanie protirečilo Saintgermainskej mierovej zmluve [13]; zaužívaná skratka bola ČSR
  • 23. 11. 1938 – 15. 3. 1939: Česko-Slovenská republika/Česko-Slovensko; zaužívaná skratka bola Č-SR alebo (?)ČSR
  • (1940 – 1945 a) 1945 – 10. 7. 1960: Československá republika (republika Československá)/Československo, od roku 1945 (?)/1948 polooficiálne aj Československá ľudovodemokratická republika; zaužívaná skratka ČSR
  • 11. 7. 1960 – 28. 3. 1990: Československá socialistická republika/Československo; zaužívaná skratka ČSSR
  • 29. 3. – 22. 4. 1990: Česko-slovenská federatívna republika (po slovensky) / Československá federativní republika (po česky); na Slovensku sa začal (až do 1992) všeobecne používať krátky tvar Česko-Slovensko, kodifikovaný začiatkom roka 1991 Pravidlami slovenského pravopisu, v Česku naďalej tvar Československo; pozri aj pomlčková vojna
  • 23. 4. 1990 – 31. 12. 1992: Česká a Slovenská Federatívna Republika (po slovensky) / Česká a Slovenská Federativní Republika (po česky) – tento názov sa písal (výnimočne, teda v rozpore s tradičnými pravidlami českého aj slovenského pravopisu) so všetkými začiatočnými písmenami veľkými; zaužívaná skratka ČSFR

1:Štát bol 14. 11. vyhlásený za republiku.

Štátne symboly

Bližšie informácie v hlavnom článku: Štátny znak Česko-Slovenska
Bližšie informácie v hlavnom článku: Hymna Česko-Slovenska
Bližšie informácie v hlavnom článku: Vlajka Česko-Slovenska

Zriadenie

  • 1918 – jeseň 1938: demokratická republika, unitárny štát
  • jeseň 1938 – marec 1939: demokratická republika s autoritatívnymi črtami, federatívny štát (asymetrická federácia – existovala autonómna Slovenská krajina a autonómna Podkarpatská Rus, ale ostatné územie nemalo autonómiu)
  • 1940 – 1945: vláda v exile – pozri dočasné štátne zriadenie
  • 1945 – 1948: demokratická republika s autoritatívnymi črtami (oficiálne tzv. ľudová demokracia), centralistický štát
  • 1948 – 1968: republika, komunistický štát (oficiálne do júla 1960 ľudová demokracia, odvtedy socializmus)
  • 1969 – 1989: republika, komunistický štát (oficiálne socializmus), federatívny štát (federácia Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky)
  • 1990 – 1992: demokratická republika, federatívny štát (federácia Českej republiky a Slovenskej republiky)

Ústavy

Bližšie informácie v hlavnom článku: Česko-slovenská ústava

Hlavné mestá

Administratívne členenie

Krajiny a župy (1918/1919 – 31. 12. 1922)

Bolo ponechané správne členenia z Rakúska (dnešné Česko) resp. Uhorska (ostatné územia), t. j.:

Napriek dohodám nenastalo žiadne špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi.

Krajiny a veľžupy (1. 1. 1923 – 1. 7./1. 12. 1928)

Členenie bolo takéto:

  • dnešné Česko: ako 1918 – 1922
  • dnešné Slovensko a Podkarpatská Rus: vytvorené tzv. veľžupy (oficiálne župy) – pozri župa (Česko-Slovensko)

Napriek dohodám žiadne špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi.

Krajiny (1. 7./1. 12. 1928 – 14./15. 3. 1939)

Územie bolo administratívne (a čisto formálne) rozdelené na štyri zeme/krajiny (pozri krajinské zriadenie):

  • Zem Česká/Česká zem (Česká krajina) – t. j. Čechy (od 1. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Nemecku)
  • Zem Moravskosliezska/Moravskosliezska zem (Moravsko-sliezska krajina) – t. j. Morava a České Sliezsko (od 1. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Nemecku, a od 2. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Poľsku)
  • Krajina Slovenská/Slovenská krajina  – t. j. Slovensko (bez Jaroviec, Rusoviec a Čunova, ktoré patrili od roku 1918 Maďarsku; od 2. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Poľsku, od 10. 10. 1938 bez Devína a Petržalky, ktoré pripadli Nemecku, od 5. 11. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Maďarsku)
  • Podkarpatská Rus (Podkarpatskoruská krajina) – t. j. Podkarpatská Rus (od 5. 11. bez pohraničia, ktoré pripadlo Maďarsku)

Od jesene 1938 navyše Slovensko (6. 10. 1938, pozri aj Žilinská dohoda) a Podkarpatská Rus (11.10.1938; od novembra už pod názvom Karpatská Ukrajina) dostali postavenie autonómnych krajín.

Krajiny (apríl 1945 – 24. 12. 1948/1. 1. 1949)

Ako pred jeseňou 1938 (od 29. 6. 1945 bez územia Podkarpatskej Rusi, ktoré pripadlo ZSSR)

Kraje (24. 12. 1948/1. 1. 1949 – 30. 6. 1960)

Členenie na kraje – pozri kraj (1949 – 1960).

Kraje a republiky (1. 7. 1960 – 31. 12. 1992)

Členenie na (väčšie) kraje – pozri kraj (1960 – 1990).

Od 1. 1. 1969 navyše federatívne rozdelenie na Českú socialistickú republiku (od 6. marca 1990 Českú republiku) a Slovenskú socialistickú republiku (od 1. marca 1990 Slovenskú republiku) – pozri aj Ústavný zákon o česko-slovenskej federácii.

Na území Slovenska boli kraje zrušené od 1. 7. 1969 do 28. 12. 1970 a znova zrušené od 20. 12. 1990.

Pozri aj: okres, obec, obvod

Predstavitelia

Hospodárstvo a politika

Bližšie informácie v hlavnom článku: Koruna česko-slovenská
Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Česko-Slovenska
Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam volieb na Slovensku

Literatúra

Bližšie informácie v hlavnom článku: Česká literatúra
Bližšie informácie v hlavnom článku: Slovenská literatúra

Poznámky

  1. 29. 2. 1920 – 9. 10. 1938 oficiálne „jazyk československý“, s českým a slovenským znením, ale de facto sa rozlišovala čeština a slovenčina; do 1939 pre územie Podkarpatskej Rusi (aj?) „ľudový jazyk“ (t. j. de facto rusínčina a modifikovaná ruština)
  2. Z hľadiska súčasnej pravopisnej úpravy slovenského jazyka platí:
    • kodifikačná príručka Pravidlá slovenského pravopisu (2013) uvádza iba tvar „Česko-Slovensko“,[1]
    • kodifikačná príručka Krátky slovník slovenského jazyka (2020) heslo „Česko-Slovensko“ neuvádza, uvádza iba heslá „československý“ („český a slovenský v jednote, t. j. (v duchu čechoslovakizmu) popierajúci národný princíp“)[2] a „česko-slovenský“ („český a slovenský al. slovenský a český; k názvu býv. štátu Česko-Slovensko“),[3]
    • Slovník súčasného slovenského jazyka (A – G, 2015) uvádza obe tvary „Česko-Slovensko, Československo“, pričom ďalej rozlišuje odlišné písanie dlhého názvu štátu podľa historického obdobia („1918 – 1938 a 1945 – 1960 Československá republika, skr. ČSR, 1938 – 1939 Česko-Slovenská republika, 1960 – 1990 Československá socialistická republika, skr. ČSSR, 1990 – 1992 Česká a Slovenská Federatívna Republika, skr. ČSFR“),[4]
    • jazyková poradňa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied odporúča pri písaní postupovať podľa vyššie citovaného Slovníka súčasného slovenského jazyka,[5]
    • jazykovedec PaedDr. Matej Považaj, CSc., redaktor Pravidiel slovenského pravopisu, v tejto veci uvádza: „Súčasné základné jazykové príručky zvyčajne uvádzajú obidva spôsoby písania názvu spoločného štátu a s ním súvisiaceho prídavného mena, niekedy aj s príslušným vysvetlením. Závisí od autora textu, ktorý spôsob písania si zvolí (spôsob písania často odzrkadľuje aj postoj autora k pomenúvaným entitám). Pri presnom citovaní dokumentov však treba rešpektovať dobový stav písania.“[6]
    Napr. Encyclopaedia Beliana (Č – Eg, 2003) uvádza heslo o štáte v celom období jeho trvania pod názvom „Česko-Slovensko“ a v úvode hesla uvádza „Česko-Slovensko, 1918–38 a 1945–60 Československá republika (ČSR), aj Republika československá (RČS), 1938–39 Česko-Slovenská republika, 1960–90 Československá socialistická republika (ČSSR), 1990–92 Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR)“.[7] V názvoch iných hesiel Encyclopaedia Beliana používa zápis so spojovníkom len pri hesle „česko-slovenské vojsko“ (ozbrojené sily v rokoch 1918 – 1920)[8] a v texte iných hesiel uvádza aj tvar Československo (napr. „Atlantická charta“,[9] „Karabin, Dan“[10]). .

Referencie

  1. Česko-Slovensko. In: Pravidlá slovenského pravopisu. 4., nezm. vyd. Bratislava : Veda, 2013. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1331-2.
  2. československý. In: Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária (eds.). Krátky slovník slovenského jazyka. 5., dopl. a upr.. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. ISBN 978-80-8128-261-4.
  3. česko-slovenský. In: Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária (eds.). Krátky slovník Slovenského jazyka. 5., dopl. a upr.. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. ISBN 978-80-8128-261-4.
  4. Česko-Slovensko, Československo. In: Buzássyová, Klára; Jarošová, Alexandra (eds.). Slovník súčasného slovenského jazyka. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4. Zväzok A-G.
  5. Jazyková poradňa : Ako mám správne písať v odbornej práci názvy ČSR v jednotlivých obdobiach vrátane skratiek? online. Bratislava: Petit Press, 2013-02-01, cit. 2022-09-13. Dostupné online.
  6. POVAŽAJ, Matej. Pravopis názvu bývalého spoločného štátu Čechov a Slovákov. Quark (Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR), 2016-08-25. Dostupné online cit. 2022-09-13.
  7. Česko-Slovensko. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg).
  8. česko-slovenské vojsko. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg).
  9. Atlantická charta. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk).
  10. Karabin, Dan. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2016. 678 s. ISBN 978-80-970350-2-0. Zväzok 8. (Kalh – Kokp).
  11. PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp. 8 - 52, 57 - 120, 124 - 128, 140 - 148, 184 - 210
  12. Fordinál, K., Nagy, A., Maglay, J. a Malík, P., 2019: Československo na prehľadných geologických mapách. Geologické práce, Správy 133, s. 107 - 122
  13. Interpellácia poslanca Andreja Hlinku a spoločníkov vláde o spôsobu písania názvu Česko-Slovenskej republiky, (posledný príspevok)

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj


Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Československo

Áditja-L1
Ázerbájdžán
Élancourt
Úmrtí v roce 2022
Úmrtí v roce 2023
Číňané
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Černá Hora
Česká Wikipedie
Česko
Československo
Ču Jou-sung
Říše Čching
Říše Ming
Řím
Římskokatolická církev
Šalomounovy ostrovy
Šerm na letních olympijských hrách
Šerm na Letních olympijských hrách 2024
Štýrský Hradec
Šumperák
Žatec
Кубок світу з регбі 2023
Чемпионат мира по регби 2023
كأس العالم للرغبي 2023
ラグビーワールドカップ2023
1. květen
1. září
10. září
11. červenec
11. srpen
13. září
1378
15. září
1584
1585
1673
1674
18. září
1862
1863
1873
19. duben
19. září
1912
1922
1938
1942
1963
1973
1977
1992
2. září
20. duben
20. září
2003
2015
2016
2017
2023
2023年世界盃橄欖球賽
2023. gada Pasaules kauss regbijā
2023ko Munduko Errugbi Kopa
2023 Rugby World Cup
2024
21. září
22. únor
23. duben
24. duben
26. červenec
26. duben
27. červenec
28. říjen
28. duben
29. listopad
29. srpen
30. srpen
31. červenec
5. květen
7. září
8. září
9. září
Až přijde kocour
AccorHotels Arena
Agrofert
Akrobatické lyžování na zimních olympijských hrách
Aktuálně.cz
Albertville
Ali Bongo Ondimba
Allianz Riviera
Alpské lyžování na zimních olympijských hrách
Americká občanská válka
Anglická ragbyová reprezentace
Anglie
Apple II
Arena Alice-Milliat
Argentina
Argentinská ragbyová reprezentace
Atletika na letních olympijských hrách
Atletika na Letních olympijských hrách 2024
Austrálie
Australská ragbyová reprezentace
Azovstal
Běh na lyžích na zimních olympijských hrách
Bělorusko
Badminton na letních olympijských hrách
Badminton na Letních olympijských hrách 2024
Baseball na letních olympijských hrách
Basketbal na letních olympijských hrách
Basketbal na Letních olympijských hrách 2024
Ben Webster
Biatlon na zimních olympijských hrách
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Puebly
Blahoslavený
Boby na zimních olympijských hrách
Bordeaux
Boston
Bouře Daniel
Box na letních olympijských hrách
Box na Letních olympijských hrách 2024
Budapešť
Bzenecká lípa
Chamonix
Champ-de-Mars
Chathamské ostrovy
Chile
Chrysococcyx
Chu Čeng-jen
Commons:Featured pictures/cs
Copa del Món de Rugbi de 2023
Copa do Mundo de Rugby 2023
Copa do Mundo de Rugby Union de 2023
Copa Mundial de Rugby de 2023
Coppa del Mondo di rugby 2023
Corn an Domhain sa Rugbaí 2023
Coupe du monde de rugby à XV 2023
Court Philippe Chatrier
Court Simonne-Mathieu
Court Suzanne Lenglen
Cupa Mondială de Rugby din 2023
Curling na zimních olympijských hrách
Cyklistika na letních olympijských hrách
Cyklistika na Letních olympijských hrách 2024
Derna
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Dritan Abazović
Druhá světová válka
Dynastie Jižní Ming
Economia
Eiffelova věž
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Endel Tulving
Evropská unie
Ferenc Szisz
Fidži
First-person shooter
Fotbal na letních olympijských hrách
Fotbal na Letních olympijských hrách 2024
Francie
Francouzština
Francouzská intervence v Mexiku
Francouzská Polynésie
Francouzská ragbyová reprezentace
František Plass
Gabon
Gianni Vattimo
Golf na letních olympijských hrách
Golf na Letních olympijských hrách 2024
Grand Palais
Grand Palais éphémère
Grenoble
Gruzínská ragbyová reprezentace
Gruzie
Guy Lafleur
Házená na letních olympijských hrách
Házená na Letních olympijských hrách 2024
H-IIA
Hamburk
Hlavní strana
Hnízdní parazitismus
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Holokaust
Hospodářský růst
Ignacio Zaragoza
Indická kosmická agentura
Indie
Indonésie
Ingenuity
Inkubace vejce
Invalidovna (Paříž)
Irská ragbyová reprezentace
Itálie
Italská ragbyová reprezentace
Ivan Pop
Józef Ulma, Wiktoria Ulma a jejich sedm dětí
Jachting na letních olympijských hrách
Jachting na Letních olympijských hrách 2024
Janez Janša
Jan Kostrhun
Jan Wieczorek
Japonská ragbyová reprezentace
Japonsko
Jardins du Trocadéro
JAXA
Jezdectví na letních olympijských hrách
Jihoafrická ragbyová reprezentace
Jihoafrická republika
John Stanley Marshall
Josef Vaněk (architekt)
Jude Slavie
Judo na letních olympijských hrách
Judo na Letních olympijských hrách 2024
Juri
Kaligrafie
Kanoistika na letních olympijských hrách
Karate na letních olympijských hrách
Karel Pražák (podnikatel)
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kazachstán
Klaus Schulze
Klement VII. (vzdoropapež)
Konfederované státy americké
Konflikt v Náhorním Karabachu (2023)
Koronograf
Krasobruslení na olympijských hrách
Kukačka nádherná
Kukačky
Kuo-c’-ťien
L'Île-Saint-Denis
Lausanne
La Courneuve
Lední hokej na olympijských hrách
Letní olympijské hry
Letní olympijské hry 1896
Letní olympijské hry 1900
Letní olympijské hry 1904
Letní olympijské hry 1908
Letní olympijské hry 1912
Letní olympijské hry 1916
Letní olympijské hry 1920
Letní olympijské hry 1924
Letní olympijské hry 1928
Letní olympijské hry 1932
Letní olympijské hry 1936
Letní olympijské hry 1940
Letní olympijské hry 1944
Letní olympijské hry 1948
Letní olympijské hry 1952
Letní olympijské hry 1956
Letní olympijské hry 1960
Letní olympijské hry 1964
Letní olympijské hry 1968
Letní olympijské hry 1972
Letní olympijské hry 1976
Letní olympijské hry 1980
Letní olympijské hry 1984
Letní olympijské hry 1988
Letní olympijské hry 1992
Letní olympijské hry 1996
Letní olympijské hry 2000
Letní olympijské hry 2004
Letní olympijské hry 2008
Letní olympijské hry 2012
Letní olympijské hry 2016
Letní olympijské hry 2020
Letní olympijské hry 2024
Letní olympijské hry 2028
Letní olympijské hry 2032
Letní olympijské hry 2036
Le Bourget
Librační centrum
Libye
Ligue 1
Lille
Lima
Londýn
Los Angeles
Lotyšsko
Lukostřelba na letních olympijských hrách
Lyon
Málo dotčený taxon
Madagaskar
MAFRA
Maia Sanduová
Manuel Estiarte
Maorové
Mariupol
Maroko
Marseille
Meda Mládková
Medikán
Mezinárodní měnový fond
Mezinárodní olympijský výbor
Mezinárodní svaz ochrany přírody
Mircea Snegur
Miroslav Hýll
Mistrovství světa v ragby
Mistrovství světa v ragby 1991
Mistrovství světa v ragby 2007
Mistrovství světa v ragby 2019
Mistrovství světa v ragby 2023
Mistrovství světa v ragby 2027
Mittelbau-Dora
Moderní gymnastika na letních olympijských hrách
Moderní pětiboj na letních olympijských hrách
Moderní pětiboj na Letních olympijských hrách 2024
Moldavsko
Motto
Náhorní Karabach
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Nadace Wikimedia
Namibie
Namibijská ragbyová reprezentace
Nanking
Nanterre
Nantes
Nice
Nouveau stade de Bordeaux
Nová Guinea
Nová Kaledonie
Nový Zéland
Novozélandská ragbyová reprezentace
Olympijské hry
Olympijský stadion
Ordnungspolizei
Owen Farrell
Přívalová povodeň
Příze
Paříž
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Parc des Princes
Parc Olympique Lyonnais
Paris La Défense Arena
Pavol Mešťan
Pečeť
Perseverance
Peru
Petr Charvát
Piala Dunia Ragbi 2023
Piala Dunia Rugbi 2023
Piscine olympique de Saint-Denis
Plážový volejbal na letních olympijských hrách
Plážový volejbal na Letních olympijských hrách 2024
Place de la Concorde
Plavání na letních olympijských hrách
Plavání na Letních olympijských hrách 2024
Poddruh
Podněstří
Polar Satellite Launch Vehicle
Polsko
Pont d'Iéna
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portugalská ragbyová reprezentace
Portugalsko
Povijnice batátová
Pozemní hokej na letních olympijských hrách
Pozemní hokej na Letních olympijských hrách 2024
Pravda (noviny)
Ptačí hnízdo
Puchar Świata w Rugby 2023
Rádio Impuls
Radim Uzel
Ragby na letních olympijských hrách
Rentgenová astronomie
Republika Arcach
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Roger Whittaker
Ruční pletení
Rugby-Union-Weltmeisterschaft 2023
Rugbywêreldbeker 2023
Rugby union
Rumunská ragbyová reprezentace
Rumunsko
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Rychlobruslení na zimních olympijských hrách
Sýrie
Sailor Moon
Saint-Étienne
Saint-Denis
Samoa
Samojská ragbyová reprezentace
Saně na zimních olympijských hrách
Santa Cruz (souostroví)
Seina
Severská kombinace na zimních olympijských hrách
Seznam olympijských sportů
Short track na zimních olympijských hrách
Skateboarding na letních olympijských hrách
Skeleton na zimních olympijských hrách
Skoky do vody na letních olympijských hrách
Skoky do vody na Letních olympijských hrách 2024
Skoky na trampolíně na letních olympijských hrách
Skotská ragbyová reprezentace
Skotsko
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
Smuha MacDonaldova
Softball na letních olympijských hrách
Soubor:6m lillois tiré par Mike Maignan, Toulouse, 6 mai 2018 (TFC - LOSC).jpg
Soubor:Allianzcoupdenvoi.jpg
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:Bordeaux Larnaca Nouveau Stade 4.jpg
Soubor:Champ de Mars from the Eiffel Tower - July 2006 edit.jpg
Soubor:Chickamauga.jpg
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:France-Islande Stade de France 08.jpg
Soubor:France location map-Regions and departements-2016.svg
Soubor:Germany vs Poland 0-0 (27103531294).jpg
Soubor:Hôtel des Invalides, North View, Paris 7e 140402 1.jpg
Soubor:IRFU flag.svg
Soubor:Lille vs PSG 2019 - Stade Pierre Mauroy.jpg
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Palais Omnisports de Paris-Bercy 2007.jpg
Soubor:PanoramiqueGrandPalais-3600.jpg
Soubor:Parc OL.jpg
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:Place de la Concorde (Paris) (1).jpg
Soubor:Pont dIéna from the Eiffel Tower, 18 July 2005.jpg
Soubor:Port de la Pointe-Rouge 2019.jpg
Soubor:Rainbow yarn for knitting, display in front of a needlework shop in Graz, Austria, GW23-100.jpg
Soubor:Roland-Garros 2012-IMG 3676.jpg
Soubor:Russia v Slovakia (2016-06-15) 18.jpg
Soubor:Shining Bronze-Cuckoo Dayboro.JPG
Soubor:Stade de la Beaujoire.jpg
Soubor:Stade Geoffroy-Guichard - Saint-Etienne (10-11-2013).jpg
Soubor:Stade Vélodrome (20150405).jpg
Soubor:Stade Yves du Manoir Colombes1.jpg
Soubor:Sumperak - kresba.jpg
Soubor:Versailles-Chateau-Jardins02 (cropped).jpg
Soubor:Wiki letter w.svg
Speciální:Co odkazuje na/Mistrovství světa v ragby 2023
Speciální:Hledání
Speciální:Kategorie
Speciální:Moje diskuse
Speciální:Moje příspěvky
Speciální:Náhodná stránka
Speciální:Nové stránky
Speciální:Poslední změny
Speciální:Související změny/Mistrovství světa v ragby 2023
Speciální:Speciální stránky
Speciální:Statistika
Spojené království
Spojené státy americké
Sportovní gymnastika na letních olympijských hrách
Sportovní lezení na letních olympijských hrách
Sportovní střelba na letních olympijských hrách
Sportovní střelba na Letních olympijských hrách 2024
Střízlíkovec chathamský
Střízlíkovec novokaledonský
Střízlíkovec novozélandský
Středoevropský letní čas
Stade de France
Stade de la Beaujoire
Stade Geoffroy-Guichard
Stade Olympique Yves-du-Manoir
Stade Pierre-Mauroy
Stade Roland-Garros
Stade Roland Garros
Stade Vélodrome
Stadium municipal de Toulouse
Stolní tenis na letních olympijských hrách
Surfing na letních olympijských hrách
Světová ekonomika
Světové dědictví
Světové dědictví (Česko)
Synchronizované plavání na letních olympijských hrách
Synthesia
Třída T 47
Taekwondo na letních olympijských hrách
Taekwondo na Letních olympijských hrách 2024
Tahiti
Teahupo'o
Tenis na letních olympijských hrách
Tenis na Letních olympijských hrách 2024
Tichomoří
Tiskař
Tobol Kostanaj FK
Tonžská ragbyová reprezentace
Tonga
Toulouse
Triatlon na letních olympijských hrách
Triatlon na Letních olympijských hrách 2024
Turecko
Ukrajina
UNESCO
Uruguay
Uruguayská ragbyová reprezentace
Världsmästerskapet i rugby 2023
Výstaviště Porte de Versailles
V-2
Vanuatu
Vatikán
Velšská ragbyová reprezentace
Versailleský park
Versailles (město ve Francii)
Versailles (zámek)
Veslování na letních olympijských hrách
Veslování na Letních olympijských hrách 2024
Vichistická Francie
Viktor Zvjahincev
Villeneuve-d'Ascq
Vláda Černé Hory
Vláda Petra Fialy
Vladimír Zápotocký
Vlasta Prachatická
VM i rugby union for menn 2023
Vodní pólo na letních olympijských hrách
Volby prezidenta Francie 2022
Volejbal na letních olympijských hrách
Volejbal na Letních olympijských hrách 2024
Vzdušný prostor
Vzpírání na letních olympijských hrách
Vzpírání na Letních olympijských hrách 2024
Wales
Wereldkampioenschap rugby 2023
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Žádný vlastní výzkum
Wikipedie:Autorské právo#Publikování cizích autorských děl
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Co Wikipedie není#Wikipedie není křišťálová koule
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/září
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wolfenstein 3D
World Cup bilong Rugbie long 15-2023
XRISM
X pasaulio regbio čempionatas
Zápas na letních olympijských hrách
Zápas na Letních olympijských hrách 2024
Zdeněk Fiala
Zdeněk Návrat
Zemětřesení v Maroku 2023
Zimní olympijské hry
Zimní olympijské hry 1924
Zimní olympijské hry 1928
Zimní olympijské hry 1932
Zimní olympijské hry 1936
Zimní olympijské hry 1940
Zimní olympijské hry 1944
Zimní olympijské hry 1948
Zimní olympijské hry 1952
Zimní olympijské hry 1956
Zimní olympijské hry 1960
Zimní olympijské hry 1964
Zimní olympijské hry 1968
Zimní olympijské hry 1972
Zimní olympijské hry 1976
Zimní olympijské hry 1980
Zimní olympijské hry 1984
Zimní olympijské hry 1988
Zimní olympijské hry 1992
Zimní olympijské hry 1994
Zimní olympijské hry 1998
Zimní olympijské hry 2002
Zimní olympijské hry 2006
Zimní olympijské hry 2010
Zimní olympijské hry 2014
Zimní olympijské hry 2018
Zimní olympijské hry 2022
Zimní olympijské hry 2026
Zimní olympijské hry 2030
Zobák




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk