A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| angličtina (English) | |
| Región | Britské ostrovy (pôvodne) Anglicky hovoriaci svet |
|---|---|
| Počet hovoriacich | rodný jazyk: 360 - 400 miliónov (2006) druhý jazyk: 750 miliónov; ako cudzí jazyk: 600 - 700 miliónov |
| Poradie | 3 |
| Klasifikácia | Indoeurópske jazyky
|
| Písmo | Latinka |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk | 67 krajín 27 nezvrchovaných štátov Rôzne organizácie: - OSN - EÚ - atď. |
| Regulátor | žiadny |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | en |
| ISO 639-2 | eng |
| ISO 639-3 | eng |
| Mapa rozšírenia | |
Regióny, kde je väčšinou materinským jazykom angličtina Regióny, kde je angličtina úradným jazykom, ale nie väčšinovým materinským jazykom | |
| Wikipédia | |
| Adresa | en.wikipedia.org |
| Pomenovanie | Wikipedia, the free encyclopedia |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
| Základné frázy jazyka Angličtina | |
| Áno | yes |
|---|---|
| Nie | no |
| Možno | maybe |
| Ahoj | Hi, Hello (pri stretnutí) Bye (pri rozlúčke) |
| Dovidenia | Goodbye |
| Ďakujem | Thank you |
| Prepáčte | Sorry, Excuse me |
| Hovoríš po anglicky? | Do you speak English? |
| Ľúbim Ťa | I love you |
| Všeobecná deklarácia ľudských práv | |
| „All human beings are born free and equal in dignity and rights. They are endowed with reason and conscience and should act towards one another in a spirit of brotherhood.“ | |
Angličtina je významný západogermánsky jazyk. Pôvodne sa ním hovorilo v ranom stredoveku v Anglicku, ale v novoveku sa stal aj hlavným jazykom Írska, USA, Kanady, Austrálie, Nového Zélandu, významným jazykom rôznych (bývalých) britských kolónií a nakoniec aj popredným jazykom medzinárodnej komunikácie. Po anglicky hovoriace osoby sa nazývajú anglofóni.
Etymológia
Jazyk je pomenovaný po Angloch, čo bol jeden zo starogermánskych kmeňov, ktoré sa v 5. storočí po Kr. sťahovali na ostrov Veľká Británia. Etymológia názvu Anglovia je sporná.
Klasifikácia a vzťah k iným jazykom
Angličtina je indoeurópsky jazyk a patrí do západogermánskej skupiny germánskych jazykov.
V rámci západogermánskych jazykov angličtina (vrátane škótčiny) tvorí spolu s frízštinou tzv. anglofrízske jazyky. Jazykom najviac príbuzným s angličtinou je teda frízština. Podľa niektorých názorov je angličtina blízko príbuzná aj s dolnou nemčinou a v rámci dolnej nemčiny najmä s dolnosaskými nárečiami nemčiny. Následne je angličtina najviac príbuzná s ostatnými západogermánskymi jazykmi, t. j. s (ostatnou) nemčinou a s holandčinou.
Slovnú zásobu angličtiny neskôr ovplyvnila okrem iného staroseverčina (severogermánsky jazyk), latinčina a francúzština.
Rozšírenie a postavenie
Angličtina je podľa počtu hovoriacich najpoužívanejším jazykom a po štandardnej čínštine a španielčine tretím najviac hovoreným rodným jazykom na svete. Je to najrozšírenejší druhý jazyk a je buď úradným jazykom, alebo jedným z úradných jazykov v takmer 60 zvrchovaných štátoch. Existuje viac ľudí, ktorí sa ho naučili ako druhý jazyk, než rodených hovoriacich. K roku 2005 sa odhadovalo, že po anglicky hovorilo viac ako 2 miliardy ľudí. Angličtina je hlavným materinským jazykom v Spojených štátoch, Spojenom kráľovstve, Kanade, Austrálii, na Novom Zélande a v Írsku a bežne sa ním hovorí v niektorých oblastiach Karibiku, Afriky a južnej Ázie. Je jedným z úradných jazykov OSN, Európskej únie a mnohých ďalších svetových a regionálnych medzinárodných organizácií. Je to najrozšírenejší germánsky jazyk, ktorý predstavuje najmenej 70 % hovoriacich tohto indoeurópskeho obyvateľstva.
Variabilita
Variabilita medzi nárečiami angličtiny používanými v rôznych štátoch a regiónoch - z hľadiska fonetiky a fonológie a niekedy aj slovnej zásoby, frazémy, gramatiky a pravopisu - zvyčajne nebráni porozumeniu hovoriacich iných dialektov, aj keď môže dôjsť k vzájomnej nezrozumiteľnosti na krajných koncoch dialektového kontinua.
Dejiny
Najstaršia fáza angličtiny (5. - 11./12. storočie) sa nazýva stará angličtina (=anglosaština; po anglicky Old English, Anglo-Saxon). Stará angličtina vznikla postupne v 5. až 7. storočí viac-menej splynutím západogermánskych jazykov (či nárečí) Sasov, Anglov a Jutov, ktorí prišli do dnešného východného Anglicka v 5. storočí z dnešného severozápadného Nemecka. Prvé súvislé písomné texty starej angličtiny sú doložené z 8. storočia (sčasti ako opisy zo 7. storočia). Stará angličtina sa na ostrove Veľká Británia rozšírila jednak vytlačením pôvodného keltského obyvateľstva a jednak postupnou asimiláciou pôvodného obyvateľstva, pričom pôvodní obyvatelia postupne prijali jazyk a kultúru novej vládnucej vrstvy. Stará angličtina pripomínala niektoré dnešné nárečia severozápadného pobrežia Nemecka a Holandska (resp. Frízska). Neskorá stará angličtina prevzala časť slovnej zásoby a gramatiky zo staroseverčiny, ktorú používali Vikingovia usídlení predovšetkým v severnejších oblastiach ostrova Veľká Británia a pri východnom pobreží až k dnešnému Londýnu v historickej oblasti dnes známej ako Danelaw. Písaná stará angličtina si dlho udržovala svoju syntetickú štruktúru a viac-menej bola tvorená jedným literárnym štandardom. Hovorená stará angličtina naopak túto štruktúru postupom času strácala a stávala sa viac analytickou. Opustila komplexnejší systém práce s podstatnými menami a začala sa viac spoliehať na predložky a pevný slovosled.
Stredná angličtina (Middle English) sa začala koncom 11. storočia dobytím Anglicka Normanmi, niektoré zdroje jej začiatok však kladú až do polovice 12. storočia. Stredná angličtina bola ovplyvnená starou francúzštinou, najmä prostredníctvom jej staronormanského dialektu.
Od konca 15. storočia dodnes trvá fáza angličtiny nazývaná moderná angličtina (nová angličtina; Modern English) v širšom zmysle. Táto sa delí na dve menšie fázy:
- Raná moderná angličtina (raná nová angličtina; Early Modern English) sa začala zavedením kníhtlače do Londýna, tlačou Biblie kráľa Jakuba a začiatkom tzv. Veľkého posúvania samohlások (Great Vowel Shift).
- Moderná angličtina (nová angličtina; Modern English) v užšom zmysle. Túto fázu niektorí autori nazývajú neskorá moderná angličtina (neskorá nová angličtina; Late Modern English) či súčasná angličtina (Present Day English[1]). Datovanie začiatku modernej angličtiny v užšom zmysle (a teda aj konca ranej modernej angličtiny) je sporné - v závislosti od autora sa ako hranica týchto dvoch fáz udáva rok 1650, druhá polovica 17. storočia, rok 1700, prvá polovica (resp. začiatok) 18. storočia alebo rok 1800.
Moderná anglická gramatika (a do značnej miery už gramatika strednej angličtiny)[1] je výsledkom postupnej zmeny z typického indoeurópskeho jazyka so značením na závislom člene (dependent-marking language) s bohatou inflexnou morfológiou a relatívne voľným slovosledom na prevažne analytický jazyk s malým množstvom skloňovania, pomerne ustáleným slovosledom a zložitou syntaxou. Moderná angličtina sa pri vyjadrovaní zložitých časov, vidov a slovesných spôsobov viac spolieha na pomocné slovesá a slovosled, ako aj na pasívne konštrukcie, opytovacie prostriedky a sčasti zápor.
Angličtina sa od 17. storočia šíri po celom svete jednak osídľovaním Severnej Ameriky a Austrálie anglicky hovoriacimi osobami a jednak globálnym vplyvom Britského impéria a Spojených štátov. Angličtina sa postupne stala popredným jazykom medzinárodnej komunikácie a linguou franca v mnohých regiónoch a odboroch, napríklad v prírodných vedách, v informatike, práve, ekonómii či diplomacii.
Slovná zásoba
Slovná zásoba angličtiny obsahuje veľký podiel slov cudzieho pôvodu, a to prevažne z románskych jazykov. Francúzština mala na angličtinu zásadný vplyv, nakoľko bola 300 rokov úradným jazykom Anglicka (11 až 14 storočie). Preto bolo z tohto jazyku do angličtiny prevzatých mnoho slov, napr. language - langue (jazyk), grand - grande (veľký), parrot - perroquet (papagáj). Slová germánskeho pôvodu (resp. anglosaské alebo odvodené zo škandinávskych jazykov) vrátane všetkých zámen a spojok bývajú kratšie než latinské slová a sú bežnejšie v každodennej reči. Dlhšie slová latinského pôvodu sú často považované za elegantnejšie a sú preferované v písomnom prejave.
Bohatstvo jazyka spočíva v množstve rôznych variantov rozdielnych významov a odtieňov umožňujúcich komplexne a presne vyjadriť popisované myšlienky. Angličtina je typická aj svojou prispôsobivosťou. Do bežného použitia ľahko prijíma technické termíny, často dokonca celé nové frázy. Na formovanie anglickej slovnej zásoby má zásadný vplyv stúpajúci počet anglicky hovoriacich ľudí po celom svete. Rôzne odtiene je možné pozorovať nielen medzi rodenými anglicky hovoriacimi z rôznych krajín (USA, Veľká Británia, Austrália, a pod.), ale aj medzi študentmi angličtiny, ktorý tento jazyk plynule používajú pracovne či na úradoch. Angličtina je oficiálnym jazykom v mnohých ľudnatých štátoch (India, Pakistan, Filipíny, až 24 afrických štátov, a pod.).
Vďaka rýchlemu technologickému pokroku sme do slovenčiny prevzali množstvo anglických slov. Niektoré sme udomácnili (víkend-weekend, hokej-hockey, džús-juice, míting-meeting, a pod.) a niektoré používame v originálnej podobe (online, cool, song, okay, notebook, a pod.). Navyše početná slovná zásoba európskych jazykov pochádza ešte z dávnych čias, kedy ako do slovenčiny, tak do angličtiny prenikali výrazy z latinčiny a gréčtiny (situácia-situation, administrátor-administrator, geografia-geography, cirkulácia-circulation, subjekt-subject, stabilný-stable, tradícia-tradition, a pod.).
Počet slov
Angličtina má bohatú slovnú zásobu a schopnosť prijímať nové slová. Keďže však na rozdiel od ostatných veľkých jazykov neexistuje žiadny regulačný úrad, ktoré by nové slová "prijímal", je veľmi problematické určiť ich počet. Novotvary vznikajú predovšetkým v medicíne, vede a technológiách, ale aj v ďalších oblastiach.
Druhé vydanie Oxford English Dictionary zahŕňa 600 000 slov, ale autori slovníka Merriam Webster 's Third New International Dictionary, Unabridged predpokladajú, že celkový počet je oveľa vyšší. Global Language Monitor po skombinovaní oxfordského slovníka a ďalších slovníkových zdrojov odhadol, že angličtina v súčasnosti obsahuje približne 990 000 slov.
Najčastejšie anglické slová
|
|
|
|
|
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Angličtina
Wikislovník ponúka heslo Angličtina
Referencie
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Číňané
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Časová osa války Izraele s Hamásem
Černá Hora
Česká a Slovenská Federativní Republika
Česká společnost chemická
Česká televize
Česká Wikipedie
Český rozhlas
Český zemský sněm
Česko
Československá socialistická republika
Československá televize
Ču Jou-sung
Ďábelské líbánky
Říše Čching
Říše Ming
Říjen
Šárka Musilová
Španělsko
1. květen
1. září
10. srpen
10. září
1024
11. září
12. září
1260
1282
13. červen
13. září
1359
14. září
1414
1479
15. únor
15. září
1504
1584
1585
16. březen
16. srpen
16. září
1609
1653
1673
1674
1682
1696
17. červen
17. březen
17. září
1763
1774
1781
1782
1784
1791
18. červenec
18. září
1800
1807
1821
1824
1830
1835
1837
1849
1862
1868
1870
1874
1875
1878
1881
1883
1884
1886
1888
1890
1892
1893
1894
1895
19. červen
19. duben
19. září
1900
1902
1904
1905
1906
1909
1912
1914
1918
1922
1924
1930
1933
1934
1939
1941
1942
1943
1944
1948
1951
1953
1954
1957
1962
1964
1970
1975
1976
1977
1980
1984
1985
1986
1987
1988
1990
1991
1992
1996
1997
1998
2. září
20. únor
20. duben
20. srpen
20. září
2000
2003
2004
2006
2014
2016
2019
2020
2023
2024
21. říjen
21. leden
21. září
22. září
23. duben
23. září
24. duben
24. prosinec
24. srpen
24. září
25. září
26. duben
26. leden
26. září
27. září
28. únor
28. říjen
28. duben
28. září
29. březen
29. srpen
29. září
3. listopad
3. září
30. srpen
30. září
31. leden
31. srpen
4. leden
4. září
422
476
5. květen
5. září
6. září
626
7. říjen
7. září
8. duben
8. leden
8. září
9. listopad
9. září
929
Albany (New York)
Alcázar v Madridu
Alexandr Medveď
Alfons V. Portugalský
Alma mater
Alternativa pro Německo
Amerigo Vespucci
Amerika
Aneta Vignerová
Angličtina
Anglie
Anhaltsko
Anton Bruckner
Apačové
Apple II
Aragonské království
Arizona
Armáda Spojených států amerických
Armagnac
Asyl
Atlas.cz
Automobilový závod
Bílý kruh bezpečí
Barbar
Baroko
Bedřich Horák
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Montaperti
Bitva u Puebly
Bodyguard
Bonifác I.
Brazílie
Brno
Bzenecká lípa
Celestýn I.
Chalino Sánchez
Chemické sjezdy
Chile
Chu Čeng-jen
Commons:Featured pictures/cs
Dějiny umění
Daniela Hodrová
David Drahonínský
David Křížek
David Kratochvíl
Diana Kobzanová
Diego Velázquez
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Druhá plavba Jamese Cooka
Druhá světová válka
Durynsko
Dvorní dáma
Dvorní dámy
Dynastie Jižní Ming
Edmond Halley
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Ekvádor
Emil Hula
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Evropský parlament
Filip IV. Španělský
Filip Jánský
Finsko
First-person shooter
Firth of Forth
Florencie
Florentská republika
Forth Road Bridge
Francie
Francouzská intervence v Mexiku
František (papež)
František Bass
František Kysela
František Müller (geodet)
František Pelcner
Galaxie Jižní větrník
Gdaňsk
Gejša
George Eastman
George W. Bush
Geronimo
Gregoriánský kalendář
Guelfové a ghibellini
Guy Lafleur
Halleyova kometa
Helena Houdová
Henry Hudson
Hermann Födisch
Hlavní strana
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Hospodářský růst
Hubbleův vesmírný dalekohled
IDNES.cz
Ignacio Zaragoza
Iluze
Imrich Parák
Ingenuity
Internet Archive
Isabela Kastilská
Itálie
Ivana Christová
Iveta Maurerová
Ivo Novák (režisér)
James Brown
Jana Brejchová
Jana Doleželová
Janez Janša
Jan Švankmajer
Jan Bervida
Jan II. Portugalský
Jan Kostrhun
Jan Nebojácný
Jan Prokopec
Jan Sonnevend
Jan Svatopluk Presl
Jaroslav Augusta
Jerzy Ficowski
Jiří Kunert
Jindřich Václav Richter
Joe Hloucha
Johnny Gaudreau
Josef Šimek
Josef Bartončík
Josef Dostál (kajakář)
Josef Niederle (politik)
Juan Izquierdo
Křesťanskodemokratická unie
Kalifornie
Kaligrafie
Karel Boromejský Hanl
Karel Kavina
Karlův most
Karlovy Vary
Kasárna
Kastilie
Kateřina Průšová
Kateřina Sokolová
Kateřina Stočesová
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kaufland
Klaus Schulze
Kodak
Konrád II.
Královopolský klášter
Krupka
Kuo-c’-ťien
Lanškroun
Letecká puma
Letiště Paříž – Le Bourget
Letní paralympijské hry 2024
Libor Rouček
Lidové noviny
Litvínov
Londýn
Los Angeles
Luca Giordano
Lucie Křížková
Lucie Králová (modelka)
Madagaskar
Madrid
Maia Sanduová
Maine
Main Page/cs
Malta
Maltský protektorát
Manfréd Sicilský
Manhattan
Manuel Estiarte
Man (ostrov)
Mariupol
Markéta Habsburská (1346–1366)
Markéta Habsburská (1651–1673)
Martin Waldseemüller
Marxista
Matka Tereza
Meda Mládková
MediaWiki
Menhard Bavorský
Metr#Centimetr
Mezinárodní měnový fond
Michaela Bakala
Mihaela Peneșová
Ministerstvo vnitra České republiky
Miroslav Bázlik
Miroslav Lacký
Miss České republiky
Miss ČR
Miss Europe
Miss Universe
Miss World
Mittelbau-Dora
Mořeplavec
Modeling
Moderátor (profese)
Moldavsko
Momentka
Monika Žídková
Morseova abeceda
Moskva
Museo del Prado
Mwai Kibaki
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Německo
Nacismus
Nadace Wikimedia
Nanking
Navigátor
New York
Nikola Kokyová
Nová Kaledonie (ostrov)
Obchodní právo
Odoacer
Oldřich Meduna
Olympijské hry
Opilost
Orlen Unipetrol RPA
Příbram
Paříž
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Panovnický dvůr
Papež
Parník
Pavel Durov
Pavlína Kratochvílová
Pavol Mešťan
Pečeť
Perseverance
Petongtán Šinavatrová
Petra Minářová
Petr III. Aragonský
Petr Král
Podněstří
Pokračovací válka
Polabští Slované
Policie České republiky
Portál:Česko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portál:Televize
Portugalsko
Povodeň na Vltavě (1890)
Právo
Praha
Prasatka
Pravda (noviny)
Prezident
Primabalerína
Protiva (rapper)
Prusko
První vláda Mirka Topolánka
Pyrotechnická služba
Q12034168
Quito
Radek Ptáček
Radim Uzel
Radka Kocurová
Reflexivita (sociologie)
Reinhard Heydrich
Renáta Gorecká
Robertas Žulpa
Robert Fico
Robert Fulton
Robert Golob
Robert Kaliňák
Romulus Augustus
Rozálie Hajníková
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Sálská dynastie
Sýrie
Salvador Allende
Samuel F. B. Morse
Sasko
Sasové
Separátní mír
Seznam českých kněžen a královen
Seznam panovníků Svaté říše římské
Sicílie
Sid Eudy
Sienská republika
Skotsko
Skutečnost
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
Sokol (spolek)
Sol Bamba
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:Bb-forthroadbridge.jpg
Soubor:Doctor.susan.la.flesche.picotte.jpg
Soubor:El búcaro de arcilla.jpg
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:Jan Svankmajer Crystal Globe.jpg
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Messier83 - Heic1403a.jpg
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Souhvězdí Hydry
Sovětský svaz
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spirální galaxie
Spojené státy americké
Sportovní gymnastika
Srpen
Stanislav Bruder
Stanislav Klecandr
Stanislav Mach
Staroměstské náměstí
Susan La Flesche Picotte
Světelný rok
Světová ekonomika
Svatý Gorazd II.
Sven-Göran Eriksson
Třída T 47
Třetí Francouzská republika
Taťána Kuchařová
Tchaj-cung
Telegraf
Telegram (software)
Teologie
Terezie Dobrovolná
Thajsko
Thomas Lawrence
Tiskař
Tomáš Vaněk (herec)
Trenér
Tuchlov
Turecko
TV Nova
Ukrajina
US Open 2024
Utrecht
Václav Čikl
Václav Klaus
Válka Izraele s Hamásem
V-2
Valletta
Valois
Velká Británie
Vichistická Francie
Viktor Zvjahincev
Vilémov (okres Havlíčkův Brod)
Vinohrady (Praha)
VK (sociální síť)
Vláda Černé Hory
Vladimír Guma Kulhánek
Vlasta Prachatická
Vlastimil Brodský
Volby prezidenta Francie 2022
Vuelta a España 2024
Vzdušný prostor
Wiki
Wikicesty:Hlavní strana
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikidata:Main Page
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/září
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wolfenstein 3D
X (sociální síť)
Září
Zákonný zástupce
Záluží (Litvínov)
Západočeská univerzita v Plzni
Západořímská říše
Zřícení silničního mostu ve Vilémově
Zatčení Pavla Durova v Paříži
Zdeněk Fiala
Zdeněk Podskalský
Zdeněk Pohlreich
Zemské volby v Sasku 2024
Znak (plavání)
Zuzana Jandová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
