Bratislava – mestská časť Nové Mesto
mestská časť Bratislavy
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský kraj
Okres	Bratislava III
Región	Bratislava a okolie
Nadmorská výška	137 m n. m.
Súradnice	48°10′03″S 17°08′17″V / 48,167403°S 17,13816°V / 48.167403; 17.13816
Rozloha	37,48 km² (3 748 ha) [1]
Obyvateľstvo	44 876 (31. 12. 2022) [2]
Hustota	1 197,33 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1279
Starosta	Matúš Čupka[3] (Team Bratislava, PS, SaS)
PSČ	832 91
ŠÚJ	529346
EČV (do r. 2022)	BA, BL
Tel. predvoľba	02 (+4212)
Adresa miestneho úradu	Junácka 1, Bratislava 3
E-mailová adresa	banovemesto@stonline.sk
Telefón	02 49 253 111
Fax	02 44 25 88 40
Poloha mestskej časti na Slovensku
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Nové Mesto
Webová stránka: banm.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Bratislava – mestská časť Nové Mesto^[4] (iné názvy: Bratislava-Nové Mesto, Mestská časť Nové Mesto, Nové Mesto; nem. Neustadt) je mestská časť Bratislavy v okrese Bratislava III – s katastrálnymi územiami Nové Mesto a Vinohrady. Katastrálne územie Nové Mesto tvorí zhruba východnú polovicu mestskej časti.

Mestská časť Bratislava-Nové Mesto zaberá severovýchodnú časť hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava.

Jej územie tvorí na severe a severozápade horský masív Malých Karpát a na severovýchode a juhu nížinné územie Podunajskej roviny, ležiace medzi úpätím pohoria a bývalým ramenom Dunaja.^[5]

Má rozlohu 37,5 km² (37 481 484 m²).^[6] Leží na 48,167402 ° severnej zemepisnej šírky a 17,138157 ° východnej zemepisnej dĺžky.^[7]

V roku 2021 mala mestská časť 44 638 obyvateľov, v roku 1991 40 125 obyvateľov, v katastrálnom území Nové Mesto bývalo 31 712 obyvateľov.^[6][5]

Členenie mestskej časti

Časti Nového Mesta

Katastrálne územia

Územie mestskej časti Bratislava-Nové Mesto (MČ BNM) sa skladá z dvoch katastrálnych území:

• Nové Mesto – s výmerou 984,6 ha
• Vinohrady – s výmerou 2 763,6 ha.

Katastrálne územie sa člení na menšie územné celky v nasledovnom poradí: mestská štvrť, urbanistický obvod a mestský blok.^[8]

Mestské štvrte

Mestské štvrte v MČ BNM sú:^[8]

• v k. ú. Nové Mesto:

Nové Mesto-západ, Pasienky, Zátišie, Račianska ulica-sever, Istrochem, Jurajov dvor, Stará Vajnorská cesta

• v k. ú. Vinohrady:

Koliba, Kramáre, Nad Bielym Krížom, Lesopark.

Časti

Mestská časť Nové Mesto má tieto neoficiálne časti: Ahoj, Jurajov dvor, Koliba, Kramáre, Mierová kolónia, Pasienky/Kuchajda.

Miestna samospráva

Vznik a pôsobnosť mestskej časti

Katastrálne územie Nové Mesto a miestne časti

Mestská časť Bratislava-Nové Mesto vznikla v dôsledku spoločenských zmien po roku 1989 podľa Zákona SNR č. 377/1990 z 13. septembra 1990 o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava. Zákon ustanovil v Bratislave okrem samosprávnych a výkonných orgánov mesta (primátor, mestské zastupiteľstvo, magistrát a i.) 17 mestských častí, ktorým boli zákonom a následne podrobnejšie aj Štatútom hl. m. SR Bratislava vymedzené kompetencie a územie.

Mestská časť Bratislava-Nové Mesto vznikla rozdelením územia bývalého III. obvodu, ktoré bolo v územnej pôsobnosti vtedajšieho Okresného národného výboru Bratislava III a Miestnych národných výborov v Rači a Vajnoroch, na tri samosprávne celky – Nové Mesto, Rača a Vajnory. Územie mestskej časti Bratislava-Nové Mesto vzniklo z dvoch katastrálnych území Nové Mesto a Vinohrady. Presné vymedzenie územia schválilo mestské zastupiteľstvo úpravou jednotlivých mestských obvodov 11. júla 1991.^[5]

Samospráva Mestskej časti Bratislava-Nové Mesto bola ustanovená po voľbách do orgánov samosprávy 23. – 24. novembra 1990. Prvým starostom mestskej časti sa stal RNDr. Miloš Lampert (koalícia VPN-KDH). Nový poslanecký zbor mestskej časti, ktorý mal 44 poslancov, zriadil svojím uznesením z 20. decembra 1990 Miestny úrad Bratislava-Nové Mesto. Za jeho prvého prednostu vymenovalo miestne zastupiteľstvo na návrh starostu Štefana Cifru.

Miestne zastupiteľstvo ustanovilo a zvolilo podľa zákona a štatútu mesta aj poradné orgány – miestnu radu a komisie, miestneho kontrolóra a zástupcu starostu (z radov poslancov).

Kompetencie miestneho samosprávneho orgánu MČ BNM, ktoré vymedzuje štatút mesta, podrobne vymedzil Organizačný poriadok samosprávy mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, schválený jej miestnym zastupiteľstvom 29. októbra 1991 a s novou úpravou 29. júna 1993.

Podľa uznesenia poslaneckého zboru z 22. 6. 2010 má vo volebnom období 2010 – 2014 Miestne zastupiteľstvo Bratislava-Nové Mesto 25 poslancov, ktorí boli zvolení v 4 volebných obvodoch a 42 volebných okrskoch.^[9]

Podľa sčítania ľudu (1991) v období vzniku mestskej časti Bratislava-Nové Mesto na jej území trvalo žilo 40 125 obyvateľov, z toho na katastrálnom území Nové Mesto 31 712 a na katastrálnom území Vinohrady 8 413 obyvateľov.^[5]

Starostovia mestskej časti

• 1990 – 1994: RNDr. Miloš Lampert (VPN, KDH)
• 1994 – 2010: Ing. Richard Frimmel (NEKA)
• 2010 – 2022: Mgr. Rudolf Kusý (NEKA)^[10]
• od 2022: Mgr. Matúš Čupka (Team Bratislava, Progresívne Slovensko, SaS; zvolený)

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kvetná dolina

Katastrálne územie Nové Mesto

Národnostné zloženie

1991:

• Slováci – 37 125 (92,08 %)
• Maďari – 1 234 (3,06 %)
• Česi – 1 105 (2,74 %)
• Ostatné/nezistená – 853 (2,12 %)
• Spolu – 40 317 (100 %)

2001:

• Slováci – 34 490 (92,17 %)
• Maďari – 1 029 (2,75 %)
• Česi – 820 (2,19 %)
• Ostatné – 615 (1,64 %)
• Nezistená – 464 (1,24 %)
• Spolu – 37 418 (100 %)

2011:

• Slováci – 32 985 (90,83 %)
• Maďari – 1 073 (2,95 %)
• Česi – 563 (1,55 %)
• Ostatné – 861 (2,37 %)
• Nezistená – 832 (2,29 %)
• Spolu – 36 314 (100 %)

2021:

• Slováci – 36 971 (83,16 %)
• Maďari – 769 (1,73 %)
• Česi – 449 (1,01 %)
• Vietnamci – 276 (0,62 %)
• Ostatné – 1334 (3 %)
• Nezistená – 4659 (10,48 %)
• Spolu – 44 458 (100 %)

Zaujímavosti

Polus City Center

Bývalá stanica konskej železnice

Na križovatke Krížna – Karadžičova sa nachádza staničná budova prvej konskej železnice v Uhorsku, ktorej prvý úsek do Svätého Jura bol otvorený v roku 1840. Budova je aj v erbe Mestskej časti Bratislava-Nové Mesto.

V rokoch 1999 – 2001 na Vajnorskej ulici pri jazere Kuchajda postavili prvé moderné nákupné centrum na Slovensku – Polus City Center.

Referencie

Zdroje – literatúraupraviť | upraviť zdroj

DOŠEK, Otto, Ing. – BOROVSKÝ, Štefan, RNDr.: Monografia Mestskej časti Bratislava-Nové Mesto. Bratislava: Miestny úrad Bratislava-Nové Mesto, 1998. ISBN 80-967854-4-3.

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka Mestskej časti Bratislava-Nové Mesto.
• Neoficiálna stránka Mestskej časti Bratislava-Nové Mesto.