A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Cultural Landscape of Honghe Hani Rice Terraces* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
![]() | |
Chanijské ryžové terasy v Chung-che | |
Štát | ![]() |
Typ | kultúrna pamiatka |
Kritériá | iii, v |
Identifikačné č. | 1111 |
Región** | Ázia a Pacifik |
Súradnice | 23°05′35.8″S 102°46′47.9″V / 23,093278°S 102,779972°VSúradnice: 23°05′35.8″S 102°46′47.9″V / 23,093278°S 102,779972°V |
História zápisu | |
Zápis | 2013 (37. zasadnutie) |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
Chanijské ryžové terasy v Chung-che (čín. 红河哈尼梯田, pchin-jin: Hónghé hāní tītián) je 1300 rokov starý systém ryžových terás vytvorených v údolí Červenej rieky národnosťou Chaniov. Svetové dedičstvo Nachádzajú sa v okrese Jüan-jang v autonómnej prefektúre národností Chaniov a Iov Chung-che v provincii Jün-nan v južnej Číne. Ryžové terasy ležia na území štyroch okresov: Jüan-jangu, Chung-che, Ťin-pchinu a Lü-čchunu, avšak jadrová oblasť terás je v Jüan-jangu na svahoch hôr Aj-lao na brehoch Červenej rieky.
V roku 2013 bola časť terasových polí o rozlohe 16 603 ha vyhlásená za súčasť svetového dedičstva ako „Kultúrna krajina chanijských ryžových terás v Chung-che“.[1]
Poloha



Červená rieka, po ktorej je prefektúra Chung-che pomenovaná, je riečny systém v juhočínskej provincii Jün-nan a v severnom Vietname. V Jün-nane tečie Červená rieka cez dlhé úseky v kľukatom toku cez úzke, hlboko zarezané riečne údolia. Hory lemujúce rieku siahajú až do výšky 2 800 metrov nad údolím rieky. Miestne podnebie je subtropické a teplé a vyznačuje sa vysokými zrážkami. Priemerná ročná teplota sa mení s nadmorskou výškou a pohybuje sa okolo 25 °C v údolí rieky a 11,6 °C na vrcholkoch hôr.[2] Vrcholy hôr sú často obklopené hmlou.
Pozdĺž južného brehu, na svahoch pohoria Aj-lao, žijú Chaniovia, ľudia tibetsko-barmskej národnosti, ktorí sú jedným z oficiálne uznaných menšinových národov Číny. Už asi 1300 rokov pestujú Chaniovia ryžu na špeciálne vytvorených terasách pozdĺž brehov Červenej rieky. V priebehu storočí vznikol zložitý a prepracovaný systém zavlažovacích terás so zavlažovacími kanálmi, ktoré vedú vodu zo zalesnených vrcholkov hôr na terasy. Terasy sú zaliate vodou po celý rok zo štyroch dôvodov: aby sa predošlo poškodeniu terás, aby nestvrdla pôda, aby sa udržala voda v období sucha, a aby sa zvýšil výnos ryže.[2] Chaniovia spojili pestovanie ryže so systémom chovu dobytka (byvoly, kravy, kačice) a chovom rýb. Ryby chovajú v zaplavených ryžových terasách, vďaka čomu získava ryža od rýb prirozené hnojivo. Postupom času ľudská činnosť vytvorila jedinečnú kultúrnu krajinu, v ktorej sa praktizovalo trvalo udržateľné poľnohospodárstvo a lesníctvo.[1]
Miestni Chaniovia žijú v 82 dedinách umiestnených nad terasami, z ktorých každá má 50 až 100 domácností. Chaniovia si zachovali alebo vyvinuli vlastnú kultúru, ktorá je silne spojená s ich životným prostredím. Uctievajú prírodné božstvá (slnko, mesiac, hory, vodné plochy, lesy a iné prírodné javy) a žijú v tradičných slamených domoch v tvare húb.[1] V roku 2011 žilo v oblasti 37 800 obyvateľov Hani, čo je okolo 70 % z celkového počtu 54 100 obyvateľov.
Ryžové terasy možno rozdeliť do troch riečnych systémov: riečny systém Ma-li-čaj, riečny systém Ta-wa-če a riečny systém A-men-kchung-Ke-tcha. V každom riečnom systéme tovorí každá terasy krajinný bloky, nazývané Pa-ta (壩達)), Tuo-i-šu (多依树) a Lao-chu-čuej (老虎嘴).[1]
Pa-ta | Tuo-i-šu | Lao-chu-čuej | Spolu | |
---|---|---|---|---|
Plocha (ha) | 4741,72 | 4594,94 | 7266,56 | 16603,22 |
povodie rieky | Rieka Ma-li-čaj | Rieka Ta-wa-če | Rieka A-men-kchung - Ke-tcha | – |
Počet dedín | 28 | 29 | 25 | 82 |
Populácia | 18939 | 18543 | 16604 | 54086 |
Podiel lesa (ha) | 2316,46 | 2183,04 | 3971,8 | 8471,3 |
Podiel terás (ha) | 1925,43 | 1408,54 | 1371,97 | 4705,94 |
Zavlažovaná plocha (ha) | 3055,8 | 1832,4 | 3442,8 | 8331 |
Najnižšia výška terasy (m) | 800 | 820 | 603 | – |
Najvyššia výška terasy (m) | 1980 | 1960 | 1996 | – |
Výškový rozdiel plochy terasy (m) | 1180 | 1140 | 1393 | – |
Referencie
- ↑ a b c d UNESCO World Heritage Centre. Cultural Landscape of Honghe Hani Rice Terraces . whc.unesco.org, . Dostupné online.
- ↑ a b Adachi, Shimpei (2007), „Agricultural Technologies of Terraced Rice Cultivation in the Ailao Mountains, Yunnan, China“, Asian and African Area Studies 6 (2): 173-196, https://repository.kulib.kyoto-u.ac.jp/dspace/bitstream/2433/80090/1/aaas_6_173.pdf
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chanijské ryžové terasy v Chung-che
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Reisterrassen der Hani am Roten Fluss na nemeckej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk