A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Tusi Sites* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
![]() | |
Ruiny pevnosti Chaj-lung-tchun | |
Štát | ![]() |
Typ | kultúrna pamiatka |
Kritériá | ii, iii, |
Identifikačné č. | 1474 |
Región** | Ázia a Pacifik |
Súradnice | 28°59′55″S 109°58′1″V / 28,99861°S 109,96694°VSúradnice: 28°59′55″S 109°58′1″V / 28,99861°S 109,96694°V |
História zápisu | |
Zápis | 2015 (39. zasadnutie) |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
Domorodé úrady tchu-s’ (čín. 土司遗址, pchin-jin: Tǔsī Yízhǐ) označujú tri staroveké sídla tchu-s’ v Číne, ktoré boli 3. júla 2015 zapísané medzi lokality svetového dedičstva UNESCO. Ide o 48. miesto svetového dedičstva v Číne.[1] Tieto sídla sa nachádzajú v horách juhozápadnej Číny v provinciách Chu-nan, Chu-pej a Kuej-čou a sú príkladom jedinečného systému správy tchu-s’, ktorý existoval od 13. až do 20. storočia.[2]
Pozadie
Tchu-s’ boli dediční kmeňoví vodcovia, ktorí boli vymenovaní za úradníkov cisárskou vládou v Číne počas dynastií Jüan, Ming a Čching. Bol to politický systém prijatý čínskymi cisármi na riadenie regiónov etnických menšín v južnej, strednej a juhozápadnej Číne a ktorý udelil určitý stupeň politickej autonómie mnohým etnickým skupinám v Číne.[1] Systém tchu-s’ sa prvý krát zaviedol počas dynastie Jüan, keď Mongoli v roku 1253 dobyli kráľovstvo Ta-li v Jün-nane a miestnym panovníkom ponechali privilégiá. Počas dynastie Ming bol systematicky zavádzaný na územiach, kde žili národnostné menšiny a tchu-s’ boli založené v provinciách Tibet, Kuej-čou, Jün-nan, S’-čchuan, Chu-nan a Chu-pej, ako aj v dnešnom Vietname, Laose a Barme. Systém postupne zanikal počas dynastie Čching a na začiatku 20. storočia existovalo posledných 8 tchu-s’. Posledný tchu-s’ zrušila v roku 1953 Čínska ľudová republika a nahradila ho autonómnou oblasťou.
Náčelníkom nečínskych národov boli udeľované čínske úradné tituly a právo vládnuť na základe vlastných zvykov. Na oplátku mali náčelníci zabezpečiť pokoj na svojom území, platiť tribút alebo dodávať vojakov do čínskej armády.[1]

Popis
Lokalita svetového dedičstva sa skladá z troch samostatných sídiel, ktoré spoločne predstavujú systém tchu-s’:
Lao-s’-čcheng bol v rokoch 1135 až 1724 hlavným mestom sídla Pcheng Tchu-s’ a je najväčším a najzachovalejším zo starovekých sídiel tchu-s’. Pcheng Tchu-s’ spravoval oblasť obývanú prevažne národnosťou Tchu-ťia. Nachádza sa v provincii Chu-nan, v okrese Jung-šun, v autonómnej prefektúre národností Tchu-ťia a Miao Siang-si.[3] Od roku 1995 v ňom prebieha archeologický výskum pozostatkov paláca miestneho náčelníka a s ním súvisiaceho sídla, pochádzajúceho z obdobia dynastie Ming.[4]
Pevnosť Chaj-lung-tchun bola založená počas dynastie Sung v roku 1257 a bola pevnosťou veliteľstva v Po-čou dokým sa nevzbúrilo proti mingskej vláde v povstaní Jang Jing-lunga, bolo porazené a vzdalo sa v roku 1601. Podobne ako Pcheng Tchu-s’ v Lao-s’-čcheng, veliteľstva v Po-čou bolo vysoko postavené tchu-s’ a spravovalo veľké územie, kde žili ľudia národností Ke-lao a Miao. Chaj-lung-tchun sa nachádza v provincii Kuej-čou v prefektúre Cun-i.[3]
Tchang-ja bola hlavným mestom autonómneho okresu Čchin Tchu-s’, ktorý spravoval viac ako 600 štvorcových kilometrov obývaných národnosťou Tchu-ťia po štyri storočia. Bol postavený v roku 1355 a opustený v roku 1735. Na rozdiel od ostatných dvoch lokalít je Tchang-ja relatívne malá, čo naznačuje, že Čchin Tchu-s’ bol oveľa menej prestížny ako správcovia na ďalších dvoch sídlach. Tchang-ja sa nachádza v provincii Chu-pej, v autonómnej prefektúre národností Tchu-ťia a Miao En-š’.[3]
Lokalita svetového dedičstva
3. júla 2015 boli tri sídla tchu-s’pridané do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva počas 39. zasadnutia Výboru svetového dedičstva v Bonne v Nemecku.[5] Výbor uviedol, že cieľom systému tchu-s’je zjednotiť národnú správu a zároveň umožniť etnickým menšinám zachovať si zvyky a spôsob života.[2]
Číslo zápisu UNESCO | názov | Poloha | Súradnice | Oblasť |
---|---|---|---|---|
1474-001 | Lao-s’-čcheng Tchu-s’ | Okres Jung-šun, Chu-nan | 28°59′55″S 109°58′01″V / 28,99861°S 109,96694°V | Chránené pásmo: 534.24 ha Nárazníkové pásmo: 1023.93 ha |
1474-002 | Tchang-ja Tchu-s’ | Okres Sien-feng, Chu-pej | 29°41′26″S 109°00′19″V / 29,69056°S 109,00528°V | Chránené pásmo: 86.62 ha Nárazníkové pásmo: 973.61 ha |
1474-003 | Chaj-lung-tchun Tchu-s’ | Okres Cun-i, Kuej-čou | 27°48′42″S 106°49′01″V / 27,81167°S 106,81694°V | Chránené pásmo: 160.42 ha Nárazníkové pásmo: 1127.79 ha |
Referencie
- ↑ a b c KEATING, Fiona. China: Ancient Tusi tribal sites added to World Heritage List . ibtimes.co.uk, 2015-07-04, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b UNESCO World Heritage Centre. Tusi Sites . whc.unesco.org, . Dostupné online.
- ↑ a b c UNESCO. Tusi Sites (People’s Republic of China) No 1474 . whc.unesco.org, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ „The Laosicheng Site in Yongshun County, Hunan“, Chinese Archaeology 12 (1): 28 – 35, 2012, https://doi.org/10.1515/char-2012-0004
- ↑ China's Tusi sites listed as world heritage . news.xinhuanet.com, . Dostupné online. Archivované 2015-07-07 z originálu. (po anglicky)
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tusi Sites na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk