A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Qinghai Hoh Xil* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
![]() | |
Pohorie Kokošili v Čching-chaji | |
Štát | ![]() |
Typ | prírodná pamiatka |
Kritériá | vii, x |
Identifikačné č. | 1540 |
Región** | Ázia a Pacifik |
Súradnice | 35°22′49″S 92°26′21″V / 35,38028°S 92,43917°VSúradnice: 35°22′49″S 92°26′21″V / 35,38028°S 92,43917°V |
História zápisu | |
Zápis | 2017 (41. zasadnutie) |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
Kokošili alebo Hoh Xil (po mongolsky „Modrý hrebeň“, tiež Aqênganggyai ako „Pán desať tisíc hôr“, čín. 可可西里, pchin-jin: Kěkěxīlǐ) je izolovaná oblasť v severovýchodnej časti Tibetskej náhornej plošiny. 7. júla 2017 bol Kokošili v provincii Čching-chaj zaradený medzi lokality svetového dedičstva UNESCO ako „najväčšia a najvyššia náhorná plošina na svete“.[1]
Kokošili je známy svojou izoláciou a minimálnym dopadom ľudskej činnosti. Západná časť národného parku je neobývaná, kým vo východnej časti žijú Tibeťania tradičným kočovným spôsobom v súlade s prírodou. Kvôli svojim nehostinným poveternostným podmienkam sa oblasti niekedy hovorí "tretí pól".[1] Celoročne sú na planine teploty pod nulou, ktoré môžu klesnúť až k mínus 45 stupňom.
Geografia
Región pokrýva 83 000 štvorcových kilometrov v priemernej nadmorskej výške 4 800 metrov nad morom, rozprestiera sa v smere východ – západ medzi pohorím Tchang-ku-la a Kunlun v pohraničných oblastiach juhozápadnej čínskej autonómnej oblasti Tibet, severozápadnej čínskej provincie Čching-chaj a čínskej Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang. Juhovýchodná časť Kokošili, odvodňovaná riekou Chumar, je jedným z hlavných prameňov rieky Jang-c'-ťiang. Zvyšok regiónu je bezodtokový, s odvodňovaním do mnohých izolovaných jazier; túto oblasť hydrológovia niekedy označujú ako „jazernú oblasť Kokošili“.[1] 45 000 kilometrov štvorcových regiónu Kokošili s priemernou nadmorskou výškou 4 600 metrov bolo v roku 1995 vyhlásených za národnú prírodnú rezerváciu. Zoznam svetového dedičstva UNESCO zahŕňa západnú polovicu okresu Zhidoi a západnú časť okresu Qumarlêb v provincii Čching-chaj. Ultraprominentný štít Pu-kcha-ta-pan Feng je považovaný za súčasť Kokošili.
Geológia

Kokošili je vulkanický. Okolité vulkanické pole severného Tibetu obsahuje množstvo neskorokenozoických sopiek. V tejto oblasti sa nachádza niekoľko sopiek havajského typu. Sopečné pole Pa-mao-čchiung-cung má rozlohu 300 km2 a obsahuje dokonale zachovanú sopečnú stavbu severovýchodne od vrcholu a lávový prúd, ktorý prekrýva nánosy kvartérnych jazier. Oblasť Pa-mao-čchiung-cung obsahuje peralkalické fonolitové a foiditické horniny. Sopečné pole Jung-po-chu obsahuje päť dacitových, trachyandezitových a andezitových prieduchov. Sopečné pole Čchiang-pa-čchien pokrýva širokú oblasť pozdĺž južnej hranice pohoria Kunlun. Kužeľ v kaldere Kokošili, o ktorom sa kedysi predpokladalo, že bol pozorovaný pri erupcii na satelitnej fotografii v roku 1973, sa dnes nepovažuje za historicky aktívny.
Divoká zver
Vďaka geografickej izolácii je až tretina rastlín a 60% cicavcov endemických.[1] Napriek drsnému podnebiu je Kokošili domovom viac ako 230 druhov voľne žijúcich zvierat, z ktorých 20 je pod ochranou čínskeho štátu, vrátane jaka divého, kianga, jeleňa bielohubého, medveďa hnedého a ohrozenej antilopy čiru. Hojne sa vyskutujúca pískavka náhorná, malý hlodavec, je hlavnou potravou medveďa hnedého v regióne; medvede sa živia aj jakom a antilopou.[2] Doteraz málo známy región, a spolu ním aj zriedkavá a ohrozená antilopa čiru, sa v Číne stali známymi po uvedení filmu Kokošili: Horská hliadka v roku 2004.[3] Jazero Čuo-naj v Kokošili je známy ako miesto zhromažďovania tibetskej antilopy.
Doprava
Železničná trať Golmud – Lhasa a čínska národná diaľnica 109 vedú pozdĺž východnej hranice rezervácie.[4] V oblasti bol vybudovaný tunel Feng-chuo-šan, v súčasnosti najvyššie položený železničný tunel na svete (1338 m dlhý, s vchodmi umiestnenými v nadmorskej výške 4905 metrov nad morom).[5]
Referencie
- ↑ a b c d UNESCO World Heritage Centre. Qinghai Hoh Xil . . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Xu Aichun, Jiang Zhigang, Li Chunwang, Guo Jixun, Wu Guosheng, Cai Ping, "Summer Food Habits of Brown Bears in Kekexili Nature Reserve, Qinghai: Tibetan Plateau, China". Ursus, Vol. 17, No. 2 (2006), pp. 132-137
- ↑ Mountain Patrol . Internet Movie Database, 2004-10-01, . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ China Express: Why Qinghai-Tibet Railway is an engineering marvel - CGTN . CGTN, 2020-10-05, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ SEN NAG, Oishimaya. 5 Highest Railway Lines In The World . worldatlas.com, 2016-06-24, . Dostupné online.
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hoh Xil na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk