A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Pingyao Ancient City* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
![]() | |
Pching-jao | |
Štát | ![]() |
Typ | kultúrna pamiatka |
Kritériá | ii, iii, iv |
Identifikačné č. | 812 |
Región** | Ázia a Pacifik |
Súradnice | 37°12′S 112°9′V / 37,200°S 112,150°VSúradnice: 37°12′S 112°9′V / 37,200°S 112,150°V |
História zápisu | |
Zápis | 1997 (21. zasadnutie) |
Dodatky | 2000; 2001 |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
Pching-jao (čín. 平遙, pchin-jin: Píngyáo) je stredne veľké mesto v provincii Šan-si v Číne s populáciou približne 42 tisíc obyvateľov. Nachádza sa približne 80 kilometrov na juhozápad od provinčného hlavného mesta Tchaj-jüan. Pching-jao je zároveň centrom rovnomenného okresu. Je známe predovšetkých vďaka svojej zachovalej architektúre z obdobia dynastií Ming a Čching, vďaka čomu sa roku 1997 dostalo na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Geografia
Pching-jao leží na východnom okraji severočínskej sprašovej plošiny, na prechode z povodia rieky Tchaj-jüan do záplavovej oblasti riek Chuej Ťi a Liou Ken. Podnebie je kontinentálne, s dlhými studenými zimami a miernymi až teplými letami. Západne od mesta tečie rieka Fen, jeden z prítokov Žltej rieky. Väčšinu obyvateľstva tvoria etnickí Číňania, medzi ďalšie skupiny obyvateľstva patria moslimskí Chuejovia, Mandžuovia a Mongoli.


Dejiny
Prvé dôkazy o ľudskom osídlení v regióne pochádzajú z obdobia paleolitu. História samotného mesta siaha až do čias dynastie Západných Čou na prelome 9. a 8. storočia pred Kristom.[1] V tejto dobe pravdepodobne prebiehala aj výstavba zemného valu ako prvého mestského opevnenia. V čase letopisov jari a jesene patrilo Pching-jao patrilo do ríše Ťin. V tomto období sa mesto prvýkrát spomínalo pod názvom Čung-tu.
Po niekoľkých zmenách názvu počas období dynastií Čchin a Chan dostalo mesto svoj názov v roku 424 nášho letopočtu počas vlády Severnej dynastie Wej. Od rozdelenia Číny na 36 krajov pod vládou prvého cisára Čchin Š'-chuang-ti v roku 221 pred Kristom je Pching-jao aj okresným mestom okresu s rovnakým názvom. Počas obdobia piatich dynastií a desiatich kráľovstiev bolo Pching-jao dobyté, vyplienené a vypálené v roku 960 počas vojny medzi dynastiami Severný Sung a Severný Chan.
V roku 1370, za vlády cisára dynastie Ming Chung-wu, bolo mesto výrazne rozšírené a väčšie mestské opevnenie bolo tentokrát postavené ako hradba s hlineným jadrom. Odvtedy sa Pching-jao vyvinulo na finančné centrum v Číne počas dynastií Ming a Čching a dominovalo do druhej polovice 19. storočia čínskemu finančnému sektoru.[2] Prvou a najväčšou bankou v Pching-jao bola Ž'-šeng-čchang (日升昌票号, doslova "prosperita pri východe slnka"), ktorá v období najväčšieho rozmachu v prvej polovici 19. storočia kontrolovala polovicu všetkého striebra v Číne a mala pobočky nielen po celej krajine, ale aj v Japonsku, Rusku či Mongolsku.[3]
V dôsledku vzostupu čínskych pobrežných miest kvôli ekonomického vplyvu západných koloniálnych mocností však Pching-jao na konci 19. a začiatkom 20. storočia stratilo na popularite a zo straty dôležitosti sa nespamätalo dodnes. Centrum finančnej moci sa presunulo predovšetkým do Hongkongu a Šanghaja. Kvôli výslednému nedostatku finančnej sily a dôležitosti bolo Pching-jao do značnej miery ušetrené deštrukcie spôsobenej modernizáciou a kultúrnou revolúciou, a tak si dokázalo zachovať svoje historické staré mesto.[4] Pching-jao má dnes najdlhšiu plne zachovanú mestskú hradbu z obdobia Ming v Číne, ktorá je od roku 1988 na zozname pamiatok Čínskej ľudovej republiky a dodnes má veľké množstvo historických domov na nádvorí. V roku 1997 bolo Pching-jao zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO.[2]
Okres Pching-jao
Rozdelením Číny na administratívne obvody pod vládou prvého cisára Čchin Š'-chuang-ti bol založený okres Pching-jao a mesto Pching-jao bolo vyhlásené za jeho hlavné mesto. Okres má plochu 1 253 km2 a má 450 697 obyvateľov (podľa sčítania ľudu v roku 2020).[5]
Referencie
- ↑ "World Heritage List: Ping Yao (China), № 812" . whc.unesco.org, 1996-07-26, . Dostupné online.
- ↑ a b UNESCO World Heritage Centre. Ancient City of Ping Yao . whc.unesco.org, . Dostupné online.
- ↑ MORCK, Randall. The Shanxi Banks . nber.org, 2010-04, . Dostupné online.
- ↑ ŠTIPLOVÁ, Klára. Severočínské městečko Pching-jao: Poklad pro milovníky historie Říše středu . lideazeme.cz, 2020-02-02, . Dostupné online.
- ↑ Štatistický úrad okresu Pching-jao. 平遥县第七次全国人口普查公报 (Bulletin siedmeho národného sčítania ľudu v okrese Pching-jao) . mp.weixin.qq.com, . Dostupné online. (cn)
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pching-jao
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk