Esperanto - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Esperanto

Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Esperanto pozri Esperanto (rozlišovacia stránka).
Esperanto
(Esperanto)
Esperanto
Vlajka Esperanta
Štátyhovoriaci v približne 115 krajinách, najviac v strednej Európe, východnej Európe, Brazílii, Číne a východnej Ázii
Regióncelosvetový
Počet hovoriacichodhad 100 000 – 2 milióny
KlasifikáciaUmelé jazyky
Písmolatinka
Postavenie
Úradný jazykŽiadny štát, oficiálne používané niekoľkými medzinárodnými organizáciami
RegulátorAkademio de Esperanto
Jazykové kódy
ISO 639-1eo
ISO 639-2epo
Wikipédia
Adresaeo.wikipedia.org
PomenovanieVikipedio, la libera enciklopedio
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Základné frázy jazyka Esperanto
ÁnoJes
NieNe
MožnoEble
AhojSaluton!
DovideniaĜis poste!
ĎakujemDankon
PrepáčteMi pardonpetas
Hovoríš po esperantsky?Ĉu vi parolas esperantan?
Ľúbim ŤaMi amas vin
Všeobecná deklarácia ľudských práv
Ni ĉiuj naskiĝis liberaj kaj egalaj laŭ digno kaj rajtoj. Ni ĉiuj havas niajn proprajn pensojn kaj ideojn. Ni ĉiuj devas agi unuj kun aliaj laŭ spirito de frateco.
Prvá učebnica esperanta, vydaná vo Varšave v roku 1887

Esperanto (pôvodne Lingvo Internacia – „medzinárodný jazyk“) je najrozšírenejší medzinárodný plánový jazyk.[1] Názov je odvodený od pseudonymu, pod ktorým v roku 1887 zverejnil lekár L. L. Zamenhof základy tohto jazyka. Zámerom tvorcu bolo vytvoriť ľahko naučiteľný a použiteľný neutrálny jazyk, vhodný na použitie v medzinárodnej komunikácii. Cieľom nebolo nahradiť národné jazyky, čo bolo neskôr aj deklarované v Boulonskej deklarácii.

Hoci žiaden štát neprijal esperanto ako úradný jazyk, používa ho komunita s odhadovaným počtom hovoriacich 100 000 až 2 000 000, z čoho približne 2 000 tvoria rodení hovoriaci.[2] V Poľsku je na zozname nemateriálneho kultúrneho dedičstva.[3][4][5] Získalo aj isté medzinárodné uznania, napríklad dve rezolúcie UNESCO či podporu známych osobností verejného života. V súčasnosti sa esperanto využíva pri cestovaní, korešpondencii, medzinárodných stretnutiach a kultúrnych výmenách, kongresoch, vedeckých diskusiách, v pôvodnej aj prekladovej literatúre, divadle a kine, hudbe, tlačenom aj internetovom spravodajstve, rozhlasovom a televíznom vysielaní.

Slovná zásoba esperanta pochádza predovšetkým zo západoeurópskych jazykov, zatiaľ čo jeho skladba a tvaroslovie ukazujú na silný slovanský vplyv. Morfémy sú nemenné a je možné ich kombinovať takmer bez obmedzení do rozmanitých slov; esperanto má teda mnoho spoločného s analytickými jazykmi, ako je čínština, zatiaľ čo vnútorná stavba jeho slov pripomína jazyky aglutinačné, ako je japončina, swahilčina alebo turečtina.

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny esperanta

Zamenhofovo detstvo

Pri zrode esperanta stál Ludwik Lejzer Zamenhof. Vyrastal v mnohojazyčnom, vtedy ruskom, teraz poľskom meste Białystok, kde bol svedkom častých sporov medzi jednotlivými národnosťami (Rusi, Poliaci, Nemci, Židia). Pretože za jednu z hlavných príčin týchto sporov považoval neexistenciu spoločného jazyka, začal už ako školák pracovať na projekte reči, ktorá by túto funkciu mohla plniť. Mala byť, na rozdiel od národných jazykov, neutrálna a ľahko naučiteľná, teda prijateľná ako druhý jazyk pre všetkých, jazyk vyučovaný spoločne s národnými jazykmi a používaný v situáciách vyžadujúcich dorozumenie medzi národmi.[6]

Prvé pokusy

Zamenhof najskôr uvažoval o oživení latinčiny, ktorú sa učil v škole, ale usúdil, že je pre bežné dorozumievanie zbytočne zložitá. Keď študoval angličtinu, všimol si, že časovanie slovies podľa osoby a čísla nie je nutné; že gramatický systém jazyka môže byť oveľa jednoduchší, než sa dovtedy nazdával. Stále však zostávala prekážka v memorovaní sa veľkého množstva slov. Raz Zamenhofa zaujali dva ruské nápisy: швейцарская (vrátnica, odvodené od швейцар – vrátnik) a кондитерская (cukráreň, odvodené od кондитер – cukrár). Tieto slová rovnakého zakončenia mu vnukli myšlienku, že používanie pravidelných predpôn a prípon by mohlo významne znížiť množstvo slovných koreňov nutných na dorozumenie sa. Aby boli korene čo najmedzinárodnejšie, rozhodol sa prevziať slovnú zásobu predovšetkým z románskych a germánskych jazykov, teda tých, ktoré boli vtedy v školách po celom svete vyučované najčastejšie.[7]

La Esperantisto, prvý esperantský časopis vydávaný od roku 1889 v Norimbergu

Vznik konečnej verzie

Prvý Zamenhofov projekt, nazvaný Lingwe uniwersala, bol viac-menej hotový už v roku 1878, ale autorov otec, učiteľ jazykov, považoval túto prácu za márnu a utopistickú, a zrejme preto rukopis, ktorý mu bol zverený, zničil. V rokoch 1879 – 1885 Zamenhof študoval medicínu v Moskve a vo Varšave. V tej dobe začal znova pracovať na medzinárodnom jazyku. Prvú obnovenú verziu vyučoval v roku 1879 pre svojich priateľov. Po niekoľkých rokoch už prekladal poéziu, aby jazyk čo najviac zdokonalil. V roku 1885 autor napísal:

Šesť rokov som pracoval na zdokonaľovaní a skúšaní esperanta, hoci sa mi už v roku 1878 zdalo, že je jazyk úplne hotový.[8]

Keď bol pripravený svoj koncept publikovať, cárski cenzori to odmietli povoliť. Zamenhof bol veľmi sklamaný a voľný čas trávil prekladaním diel ako bol Starý zákon, či niektoré časti Shakespeara. Toto nútené oneskorenie viedlo k ďalšiemu významnému vylepšeniu. V roku 1887 konečne vydal prvú učebnicu «Международный языкъ» (Medzinárodný jazyk). Bol to v podstate ten istý jazyk, akým sa hovorí aj v súčasnosti. Podľa Zamenhofovho pseudonymu, pod ktorým vydal knihu, Doktoro Esperanto (esperanto – dúfajúci), sa jazyk začal označovať ako „Jazyk doktora Esperanto“ a neskôr skrátene ako „esperanto“.[7][9][10][11]

Prvé pokusy o zmeny

Zamenhofovi prichádzalo veľa nadšených listov, ktoré často prinášali najrôznejšie návrhy úprav jazyka. Všetky podnety zaznamenával a neskoršie ich začal uverejňovať v časopise Esperantisto, vychádzajúcom v Norimbergu. V tom istom časopise aj dal o úpravách dvakrát hlasovať, väčšina čitateľov však so zmenami nesúhlasila. Po týchto hlasovaniach na určitý čas utíchli hlasy volajúce po reforme a jazyk sa začal rozširovať. Najviac odberateľov mal časopis vo vtedajšom Rusku. Veľkou ranou preň bolo, keď ruská cenzúra jeho šírenie zakázala kvôli článku Leva Nikolajeviča Tolstého. Časopis kvôli tomu musel byť zrušený, krátko na to bol však vystriedaný novým, nazvaným Lingvo Internacia. Najskôr ho redigovali vo švédskej Uppsale, neskôr v Maďarsku a nakoniec v Paríži, kde jeho vydávanie zastavila až prvá svetová vojna.[12][13][14]

Rozvoj jazykovej komunity

Prvý Svetový kongres esperanta v Boulogne-sur-Mer (1905)

Nový medzinárodný jazyk začali jeho používatelia skoro používať aj na organizáciu odbornej a záujmovej činnosti na medzinárodnej úrovni. V prvých desaťročiach prebiehala komunikácia v esperante takmer výhradne písomnou formou. Ale po nečakane úspešnom prvom Svetovom kongrese esperanta, usporiadanom v roku 1905 vo francúzskom meste Boulogne-sur-Mer, na ktorom sa overili možnosti používania tejto reči v hovorenej forme, začali naberať na intenzite aj osobné kontakty.

Nahrávka Zamenhofovho prejavu na 1. svetovom kongrese esperanta vo francúzskom Boulogne-sur-Mer (1905) (prednesená Claudeom Pironom)

Esperanto začali pre svoju činnosť používať aj rôzne organizácie a hnutia. Už na svetovom kongrese v Barcelone roku 1909 sa uskutočnilo niekoľko stretnutí prítomných katolíkov, ktorí sa nakoniec rozhodli usporiadať v nadchádzajúcom roku, 1910, samostatný kongres katolíckych esperantistov. Počas neho bolo založené Medzinárodné združenie katolíckych esperantistov (IKUE – Internacia Katolika Unuiĝo Esperantista). Časopis Espero Katolika (Katolícka nádej) vychádzal už od roku 1903 a s viac ako 100 rokmi svojej existencie je dnes najdlhšie vychádzajúcim esperantským periodikom.[15]

V roku 1912 sa Zamenhof pri slávnostnom prejave ôsmeho Svetového kongresu esperanta v Krakove vzdal svojej oficiálnej úlohy v hnutí. Desiaty kongres sa mal konať v roku 1914 v Paríži, prihlásilo sa naň takmer 4 000 ľudí, ale nakoniec ho zrušili pre začínajúcu vojnu, Zamenhof sa vtedy musel vrátiť domov cez škandinávske štáty.

Po vojne túžba po harmónii a mieri vzbudila nové nádeje, vďaka čomu sa esperanto veľmi rýchlo šírilo. Prvý povojnový kongres sa konal v roku 1920 v Haagu, 13. svetový kongres v 1921 v Prahe. V roku 1927 bolo vo viedenskom Hofburgu otvorené Medzinárodné esperantské múzeum, v roku 1929 bolo pripojené k Rakúskej národnej knižnici a dnes sídli v samostatnej budove.[16]

Po druhej svetovej vojne

Rotterdam, 2008: 93. Svetový kongres esperanta s 1 845 účastníkmi

Snahy o presadenie esperanta ako univerzálneho jazyka sa stretávali s pozitívnou odozvou: Petíciu v jeho prospech adresovanú Organizácii Spojených národov podpísalo vyše 80 miliónov ľudí, v Česko-Slovensku napríklad prof. Jaroslav Heyrovský, nositeľ Nobelovej ceny.[17]

Valné zhromaždenie UNESCO prijalo podobné rezolúcie v Montevideu 10. decembra 1954 a v Sofii 8. novembra 1985. Vzalo v nich na vedomie výsledky dosiahnuté esperantom na poli medzinárodnej duchovnej výmeny aj zblíženia národov sveta a vyzvalo členské štáty, aby sa chopili iniciatívy pri zavádzaní študijných programov o jazykovom probléme a esperante na svojich školách a inštitúciách vyššieho vzdelávania.[18]

K esperantu sa hlásila aj rada predsedov Poľskej akadémie vied. Jubilejného 72. Svetového kongresu esperanta roku 1987 (100. výročie uverejnenia prvej učebnice jazyka) sa vo Varšave zúčastnilo takmer 6 000 ľudí zo 60 národov.

Pokroky dosiahli aj katolícki esperantisti – roku 1990 bol vydaný dokument Norme per la celebrazione della Messa in esperanto, ktorým Svätá stolica povoľuje vysluhovať sväté omše v tomto jazyku bez zvláštneho povolenia. Esperanto sa tak stalo jediným schváleným umelým liturgickým jazykom katolíckej cirkvi.[19][20][21]

Skutočnosť, že mnohé z cieľov esperantského hnutia sa doteraz nepodarilo naplniť, je často prisudzovaná okrem iného technologickej a kultúrnej dominancii Spojeného kráľovstva a Spojených štátov amerických, predovšetkým v období po druhej svetovej vojne, vďaka čomu je v súčasnosti dorozumievacím jazykom väčšiny medzinárodných činností angličtina.[22]

Dejiny esperanta na Slovensku

Pred prvou svetovou vojnou

Už na začiatku 20. storočia bolo na území dnešného Slovenska (vtedy severná časť Uhorska) činné esperantské hnutie. Esperantistov a kluby zastrešovala „Uhorská esperantská spoločnosť” a „Verda Standardo”.[23] V Prahe boli činné spolky Bohema Unio Esperantista, ktorý prijímal len organizácie a kluby, a Bohema Asocio Esperantista, ktorý prijímal jednotlivcov. Oba spolky vydávali svoje časopisy.[24] V roku 1907, 20 rokov po zverejnení jazyka Zamenhofom, vydal tolstojovec Albert Škarvan spolu s Rusom N. P. Evstifejevom prvú učebnicu esperanta v slovenčine, „Základy medzinárodnej reči ESPERANTO“.

Medzi svetovými vojnami

Po prvej svetovej vojne sa oba pražské spolky zlúčili do Československej Esperantskej Asociácie. Tá bola v roku 1936 premenovaná na Esperantskú Asociáciu v Československej republike. V tomto období bolo hnutie veľmi aktívne, fungovalo mnoho klubov, konalo sa veľa prednášok a kurzov. Esperanto bolo vyučované na školách rôznych stupňov, rádio Bratislava od 1930 vysielalo kurzy a od 1932 aj kultúrny program v esperante. Bola vydaná Československá antológia predstavujúca diela 20 slovenských autorov. V rámci protifašistickej aktivity vychádzali aj preklady protifašistických článkov z esperantských časopisov z obdobia Španielskej občianskej vojny.[23]

Od druhej svetovej vojny po Nežnú revolúciu

Druhá svetová vojna utlmila esperantské hnutie. Bratislavský esperantský klub požiadal o zmenu štatútu a rozšírenie poľa pôsobnosti na celú vtedajšiu Slovenskú republiku a následne sa stal strediskom esperantského hnutia na Slovensku.[23]

13. marca 1946 bola založená „Slovenská esperantská spoločnosť” (SES), schválená bola 24. júla 1946. SES vydávala časopis SES-informoj (SES-informácie), Ernest Váňa začal v roku 1946 vydávať časopis Esperantisto Slovaka. 24. októbra 1946 toho roku sa na stretnutí v Brne dohodli slovenskí a českí esperantisti, že SES bude riadiť činnosť na Slovensku, samostatná česká organizácia činnosť v Česku a tieto dve organizácie budú spolu tvoriť celoštátnu organizáciu. V 1947 sa v Martine uskutočnil prvý celoslovenský kongres, následne v 1948 druhý v Košiciach a v 1949 tretí v Bratislave. SES bola zrušená v 1953 lebo nespĺňala nové prísnejšie požiadavky zákona o spoločenských organizáciách.[23]

Esperantisti boli naďalej organizovaní v záujmových krúžkoch pri rôznych inštitúciách. Na koordinovanie ich činnosti bol v 1955 založený neoficiálny „Celoštátny esperantský poradný výbor”, ktorý existoval približne 2 roky. V 1959 bol dekrétom Ministerstva pre školstvo a kultúru vytvorený „Československý Esperantský Výbor” určený na pomoc organizovaným esperantistom; vydával časopis „Informoj de Ĉeĥoslovaka Esperanta Komitato“. 22. decembra 1967 bol pri Vzdelávacom Inštitúte v Bratislave založený „Poradný výbor pre Esperanto a esperantské krúžky“ s cieľom pripraviť založenie esperantskej organizácie na Slovensku a pripraviť jej stanovy. Cieľ splnil v roku 1968.[23]

12. marca 1969 bol ministerstvom vnútorných vecí SSR schválený „Zväz esperantistov v Slovenskej socialistickej republike” (ZE SSR, neskôr premenovaný na Slovenský esperantský zväz, SEZ, esperantská skratka SEA) s pôsobnosťou na území Slovenska. Prvý kongres Zväzu sa konal v hoteli Esperanto v Pribyline v čase 9.-11. mája 1969. V čase založenia mal Zväz 72 členov, v roku 1977 to bolo 890. V 1976 počas Svetového kongresu esperanta v Aténach bol AESSR prijatý za člena Svetového esperantského zväzu. Ministerstvo kultúry SSR uznávalo kultúrnu hodnotu esperanta a činnosti esperantistov a v 1976 prijalo Zväz do svojej pôsobnosti.[23]

Po Nežnej revolúcii

Po Nežnej revolúcii sa činnosť postupne presunula do miestnych klubov a v roku 1994 SEZ dobrovoľne zanikol.[25] V roku 1997 vznikla nová celoštátna zastrešujúca organizácia - Slovenská esperantská federácia (SKEF). V roku 2003 vznikla mládežnícka organizácia SKEJ - Slovenská esperantská mládež, ktorá bola hneď nasledujúci rok schválená za národnú sekciu Celosvetovej esperantskej mládežníckej organizácie.

V júli 2016 SKEF, so spoluorganizátormi, zorganizovala v Nitre 101. ročník Svetového kongresu esperanta.[26] SKEJ pracuje na organizovaní 75. ročníku medzinárodného kongresu esperantskej mládeže, ktorý v 2019 prebehne v Liptovskom Hrádku.

Esperantská súčasnosť

Symboly esperanta
Esperantská vlajka Jubilejný symbol
Esperantská vlajka Jubilejný symbol

Používatelia jazyka

Bližšie informácie v hlavnom článku: Esperantista

Svetový esperantský zväz (UEA – Universala Esperanto-Asocio), ktorého členovia tvoria najaktívnejšiu časť esperantskej komunity, má svoje krajinské sekcie v 62 štátoch a individuálnych členov v takmer dvojnásobnom počte krajín. Počet predaných učebníc a členské štatistiky miestnych skupín ukazujú, že ľudí s aspoň minimálnymi znalosťami esperanta sú státisíce až milióny. Hovoriaci esperantom sa nachádzajú po celom svete, a to zo značnou koncentráciou v tak rozdielnych krajinách ako je Brazília, Bulharsko, Irán, Japonsko, Kuba či Madagaskar.

Podľa údajov projektu Ethnologue je celkový počet hovoriacich esperantom odhadovaný na 2 milióny, z toho približne 2 000 sú rodení hovoriaci, predovšetkým vďaka medzinárodným manželstvám a používaniu esperanta v domácnosti.[2] Historik a esperantista Ziko Marcus Sikosek označil tento odhad za nadsadený, pričom vychádzal z porovnania zo skutočného počtu hovoriacich v Kolíne nad Rýnom a počtu členov esperantských organizácií.[27] Iné odhady udávajú skromnejšie čísla, obvykle medzi sto tisíc a miliónom. Nepresnosti v údajoch vyplývajú predovšetkým zo skutočnosti, že počet používateľov ktoréhokoľvek medzinárodného pomocného jazyka je ťažké určiť, pretože napríklad pri sčítaní ľudu sa vo väčšine krajín zisťuje len materinský jazyk obyvateľov, ale nie ďalšie jazykové znalosti.[28] Ďalšie nepresnosti odhadu vznikajú z toho dôvodu, že mnohí ľudia, ktorí sa esperanto naučili, nie sú členmi klubov alebo iných organizácií.

Vyučovanie esperanta

lernu! je najnavštevovanejšia webová stránka pre bezplatné štúdium esperanta

Začať sa dorozumievať esperantom sa dá veľmi rýchlo, čo poskytuje ideálny úvod do štúdia cudzích jazykov. Priemerný čas potrebný na jeho naučenie sa uvádza na 6 mesiacov,[29] čo postačuje na cestovanie do cudziny. Písať si je možné už po niekoľkých týždňoch štúdia. Experimentálne a neformálne pozorovania naznačujú, že predchádzajúce učenie sa esperanta môže mať pozitívne účinky na následné štúdium iných cudzích jazykov (hovorí sa o takzvanom propedeutickom účinku). Uskutočnili sa aj pokusy o formálny výskum tohto fenoménu: napríklad skupina študentov, ktorá sa učila rok esperanto a potom tri roky francúzštinu, mala lepšie výsledky než kontrolná skupina, ktorá sa učila francúzštinu celé štyri roky.[30] Podobné výsledky boli získané, aj keď bola druhým jazykom japončina, alebo pri skrátení doby experimentu na polovicu. Zmienená štúdia však už neuvádza, akých výsledkov dosiahli študenti, ktorí sa v prvom roku učili iný cudzí jazyk ako esperanto.

Aj keď sa esperanto vyučuje na niektorých školách (v Česku napríklad na Masarykovej univerzite v Brne a Univerzite Palackého v Olomouci), najčastejšie sa ho ľudia učia ako samoukovia. Využívajú pri tom korešpondenčné alebo multimediálne kurzy, či už prostredníctvom papierovej alebo elektronickej pošty, internetových stránok ako je lernu!, alebo počítačových programov ako „Kurso de Esperanto”. Kurz esperanta pre anglicky hovoriacich na portáli Duolingo je prvým tamojším kurzom plánového jazyka. Často je esperanto vyučované v miestnych esperantských kluboch alebo krúžkoch záujmovej činnosti. Učebnice a učebné pomôcky pre samoukov sú dostupné vo viac ako 100 jazykoch.[31]

Oficiálne uznanie

Esperanto je ako jediný umelý jazyk uznaným liturgickým jazykom rímskokatolíckej cirkvi

Esperanto nie je oficiálnym jazykom žiadnej krajiny, aj keď na začiatku 20. storočia boli plány založenia Neutrálneho Moresnetu ako prvého esperantského štátu a na krátko existujúcom umelom Ružovom ostrove bol roku 1968 mikronárod, ktorý používal esperanto ako svoj oficiálny jazyk. Tento jazyk však slúži ako oficiálny pracovný jazyk niekoľkých (väčšinou esperantských) neziskových organizácií.[32] Esperanto je tiež jediným schváleným umelým liturgickým jazykom katolíckej cirkvi.[19][20][21] V roku 1924 bolo uznané ako jasný jazyk v telegrafii.[33]

31. októbra 2014 bolo esperanto zapísané na zoznam Poľského nehmotného kultúrneho dedičstva ako siedma položka.[3][4][5]

V roku 1954 Valné zhromaždenie UNESCO uznalo, že výsledky dosiahnuté esperantom sú v súlade s cieľmi tejto organizácie. Následne boli ustanovené oficiálne vzťahy medzi UNESCO a Svetovým esperantským zväzom, ktorý sa stal neštátnou členskou organizáciou kategórie B.[34] Spolupráca medzi nimi pretrváva: Roku 1977 vystúpil generálny riaditeľ UNESCO Amadou-Mahtar M´Bow s prejavom na 62. Svetovom kongrese esperanta v islandskom Reykjavíku. V roku 1985 Valné zhromaždenie UNESCO vyzvalo členské štáty a medzinárodné organizácie ako k zavedeniu študijných programov o jazykovom probléme a esperante v školách, tak aj k preskúmaniu možnosti využitia tohto jazyka v medzinárodnom styku. Svetový esperantský zväz má tiež poradné vzťahy s Organizáciou Spojených národov (OSN), UNICEF, Radou Európy, Organizáciou amerických štátov a Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu.[18][35]

Európska politická strana Európa – Demokracia – Esperanto získala vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004 vo Francúzsku 25 259 hlasov[36] a v roku 2009 28 944 hlasov vo Francúzsku[37] a 11 722 v Nemecku.[38]

Európska esperantská únia predložila v apríli 2012 Európskej komisii jednu z prvých európskych občianskych iniciatív, ktorá navrhuje doplniť európsku hymnu slovami v esperante a umožniť tak občanom EU spievať ju spoločne a posilniť tým európsku identitu pri zachovaní identít národných.[39]

Na základe uznesenia mestskej rady nesie od 11. júla 2006 nemecké mesto Herzberg am Harz oficiálne označenie mesto esperanta (Herzberg am Harz – die Esperanto-Stadt/La Esperanto-urbo). S tým je spojené usporadúvanie kultúrnych a vzdelávacích činností súvisiacich s esperantom, ako aj partnerstvo s poľským mestom Góra uskutočnené na základe esperanta.

Využitie esperanta

Stretnutia a cestovanie

Stretnutie esperantistov z partnerských miest Viedne (Bratislava, Brno a Budapešť)
Účastníci Letnej školy esperanta 2010 v Nitre

Každoročne sa koná niekoľko stoviek podujatí, na ktorých účastníci komunikujú v esperante. Podujatia bývajú všeobecné aj špecializované na určitú tému, napríklad vedecký KAEST, mládežnícke IJK, alebo vzdelávací SES. Mnohé z nich možno nájsť v úplnom kalendári esperantských podujatí.[40]

Najväčšími sú Svetové kongresy esperanta organizované každoročne od roku 1905 (s výnimkou rokov svetových vojen) – naposledy usporiadané v mestách Hanoj (Vietnam, 2012), Reykjavík (Island, 2013) a Buenos Aires (Argentína, 2014). Ďalší je plánovaný v Lille (Francúzsko, 2015). V rokoch 1921 a 1996 bola hosťujúcim mestom Svetového kongresu Praha. Prvýkrát sa na Slovensku uskutoční 101. svetový kongres esperanta v roku 2016 v Nitre.[41]

Od roku 1938 sa každoročne, s výnimkou obdobia 2. sv. vojny, koná aj Medzinárodný kongres esperantskej mládeže – v roku 2013 sa uskutočnil v Nazarete (Izrael), v 2014 vo Fortaleze (Brazília). V krajinách susediacich so Slovenskom bol nedávno v Kyjeve (Ukrajina, 2011), Liberci (Česko 2009), Szombathely (Maďarsko, 2008) a v Zakopanom (Poľsko, 2005). Ďalšie sa uskutočnia vo Wiesbadene (Nemecko, 2015) a vo Vroclave (Poľsko, 2016).[42]

Pasporta Servo je služba pre podporu využitia esperanta pri cestovaní. Zabezpečuje ju mládežnícka sekcia Svetového esperantského zväzu. Jej základom je každoročne vydávaná publikácia obsahujúca adresy a kontakty na hostiteľov poskytujúcich bezplatné ubytovanie pre esperantistov, v roku 2011 obsahovala 1087 hostiteľov v 672 mestách 90 krajín. Od roku 2009 je služba zabezpečovaná predovšetkým v elektronickej podobe na internete, tlačený zoznam hostiteľov je ale stále dostupný.[43]

Výskum a knižnice

Na mnohých univerzitách je esperanto súčasťou jazykových kurzov, niektoré ho ponúkajú ako nezávislý študijný odbor. Obzvlášť pozoruhodné sú Univerzita Loránda Eötvösa v Budapešti s oddelením esperantológie na katedre všeobecnej aplikovanej jazykovedy a Univerzita Adama Mickiewicza v poľskej Poznani s diplomovým programom interlingvistiky.[44] Bibliografia amerického Združenia moderných jazykov registruje každoročne viac ako 300 odborných publikácií v esperante. Knižnica Esperantského zväzu Spojeného kráľovstva má viac ako 20 tisíc zväzkov. Medzi ďalšie veľké knižnice patrí Hodlerova knižnica v rotterdamskom ústredí Svetového esperantského zväzu, Esperantská knižnica v nemeckom Aalene alebo knižnica Medzinárodného esperantského múzea vo Viedni, ktoré je súčasťou Rakúskej národnej knižnice. Knižnice vo Viedni a Aalene poskytujú informácie o svojich zbierkach tiež na internete a sú dostupné prostredníctvom medzinárodnej medziknižničnej výpožičnej služby. Na Slovensku funguje slovenský esperantský archív v obci Plevník-Drienové. V Česku je od roku 2008 v prevádzke Múzeum esperanta vo Svitavách.

Profesijné kontakty a odborné záujmy

Konferencia o využití esperanta vo vede a technike (Modra, 2010)

Esperantisti sú združení aj v rozmanitých odborných združeniach, napríklad lekári, spisovatelia, železničiari, vedci, hudobníci a mnohí ďalší. Tieto združenia často vydávajú svoje vlastné časopisy, organizujú konferencie a pomáhajú rozširovať profesionálne a špeciálne využitie esperanta. Medzinárodná akadémia vied v San Maríne, ktorá zaradila esperanto medzi svojich päť pracovných jazykov, uľahčuje spoluprácu na univerzitnej úrovni. Na Slovensku a v Česku sa už od roku 1978 usporadúva Konferencia o využití esperanta vo vede a technike. Pôvodné a preložené publikácie pravidelne vychádzajú v odboroch astronómia, botanika, entomológia, chémia, právo a filozofia. Esperantská Wikipédia vznikla ako jedna z prvých jazykových verzií. Existujú záujmové organizácie esperantistov, ako sú skauti, zrakovo postihnutí, hráči šachu, alebo go (japonská národná hra). Mládežnícka sekcia Svetového esperantského zväzu – Svetová esperantská mládežnícka organizácia (TEJO) organizuje medzinárodný kongres a vydáva svoje vlastné periodiká. Budhisti, šintoisti, katolíci, kvakeri, protestanti, mormóni a baháisti majú vlastné esperantské organizácie.[45]

Literatúraupraviť | upraviť zdroj

Komiksy Asterix, Tintin a Malý Spirou v esperantskom preklade

V esperante existuje tak pôvodná, ako aj preložená literatúra, v celkovom množstve asi 50 000 titulov.[46][47] Bohatú literárnu tradíciu esperanta uznáva aj Medzinárodný PEN klub, ktorého esperantská sekcia bola založená počas 60. kongresu klubu v septembri 1993. Medzi významných súčasných spisovateľov píšucich v esperante patrí: Trevor Steele (Austrália), István Nemere (Maďarsko), Spomenka Štimec (Chorvátsko); básnici Michail Gišpling (Rusko/Izrael), Abel Montagut (Španielsko) a Eli Urbanová (Česko); esejisti a prekladatelia Probal Dasgupta (India) a Kurisu Kei (Japonsko). Škótsky básnik William Auld bol za svoju básnickú tvorbu v Esperante niekoľkokrát (o. i. v rokoch 1999 a 2000) navrhnutý na Nobelovu cenu za literatúru.

Esperantský preklad Starého a Nového zákona vyšiel v roku 1926, ekumenická verzia, vrátane deuterokanonických kníh, v roku 2006.[48] Medzi známe literárne diela preložené do esperanta a vydané v poslednej dobe sa zaraďuje napríklad Starec a more od Hemingwaya, Pán prsteňov od Tolkiena, Sto rokov samoty od García Márquéza, Štvorveršie od Omara Chajjáma, Plechový bubienok Güntera Grassa, Milión Marca Pola či veľká rodinná sága Sed v červenom dome Cchao Süe-čchina. Pre deti je okrem Asterixa, Medvedíka Pú a Tintina preložená napríklad aj Pipi Dlhá Pančucha a všetky knihy Mimínkov fínskej autorky Tove Janssonovej, texty niektorých prekladov sa dajú nájsť na internete. Naopak, do slovenčiny bola preložená napríklad Maškaráda, kniha Tivadara Sorosa vydaná v esperante roku 1965: autor v nej popisuje život rodiny v Budapešti počas nacistickej okupácie.

Hudbaupraviť | upraviť zdroj

Hudobné žánre v esperante zahŕňajú ľudové piesne, rôzne rockové podžánre, kabarety, piesne pre sólistov a pre zbory aj operu. Populárni hudobní skladatelia a umelci, vrátane britského Elvisa Costella a amerického Michaela Jacksona, nahrali piesne v esperante, komponovali skladby inšpirované týmto jazykom, alebo ho používali vo svojich propagačných materiáloch. Niektoré piesne z albumu Esperanto od Warner Brothers, ktoré vyšlo celé v esperante v Španielsku v novembri 1996, dosiahli vysoké umiestnenie v španielskych hitparádach. Existujú aj klasické diela pre orchester a zbor s esperantskými textami, ako napríklad Sútra srdca od Lou Harrisona a Prvá symfónia od Davida Gainesa (obaja z USA). Vo francúzskom meste Toulouse sídli hudobné vydavateľstvo Vinilkosmo, ktoré sa špecializuje na produkciu a distribúciu esperantskej hudby.

Videoklip k piesni Ĉu vi imagas? nemeckého hudobníka Johannesa Muellera a slovenskej animátorky Evy Fitzelovej

Známa slovenská pop-rocková skupina Team po veľkom úspechu svojho prvého albumu Team tento album nahrala aj v esperante – následne koncertovali na niekoľkých zahraničných esperantských podujatiach.[49] Milan Dočekal, jeden z členov Teamu, sa esperantskou verziou piesne Drahá, vráť mi hlavu zúčastnil na výberovom albume Vinilkosmo kompil' Volumo 2,[50] neskôr vydal vlastný album s viacerými piesňami v esperante.[51] V esperante koncertuje aj Peter Bažík, víťaz prvého Česko-slovenského X Factoru.[52] Slovenská skupina Qexteto Esperanto (v čase 1970-1999 sa volala Kvarteto Esperanto) vydala rovnomenný album so slovenskými ľudovými piesňami v modernej úprave v slovensko-esperantskej verzii v preklade E. V. Tvarožka. Album Flugu falko (Zaleť, sokol) speváčky Elizabeth Díaz Marcheco a detského zboru s klavírnym sprievodom Štefana Ternóczkyho predstavil viacero ľudových piesní preložených do esperanta, hlavne zo slovenčiny.

Dostupných je viacero spevníkov, tak v knižnej ako aj elektronickej podobe. Ich zameranie sa rôzni, napr. KANTARETO. Ĉeĥoslovakaj popolaj kantoj predstavuje 57 českých a slovenských ľudových piesní preložených bratmi Filipovcami, zatiaľ čo Turisma kantaro sa zameriava na piesne na cesty a stanovanie. Hlavný internetový esperantský spevník KantarViki v máji 2013 prekonal hranicu 3 000 piesní, tak pôvodných, ako aj preložených.[53] Na slovenskom internete sa na esperantskú hudbu zameriava Esperantsko-slovenský spevník.[54]

Divadlo a kinoupraviť | upraviť zdroj

Záber z natáčania filmu Angoroj (Tiesne) (1964), prvého celovečerného filmu s pôvodným esperantským znením

Divadelné hry od dramatikov tak rôznych, ako Goldoni, Ionesco, Shakespeare a Alan Ayckbourg, sa v posledných rokoch hrajú aj v esperante. Niekedy sa esperanto používa vo filmoch ako kulisa, napríklad v Chaplinovom Diktátorovi v ňom boli písané nápisy a plagáty, inokedy na vykreslenie atmosféry budúcnosti (napríklad v akčnom filme Blade: Trinity alebo v komediálnom vedecko-fantastickom seriáli Červený trpaslík). Celovečerné filmy sú však menej obvyklé. Napriek tomu existuje asi 15 celovečerných filmov, ktoré sa témy esperanto nejakým spôsobom dotýkajú.[55] Pozoruhodnou výnimkou je kultový film Incubus (v hlavnej úlohe William Shatner), ktorého dialógy sú výlučne v esperante. Do esperanta sú prekladané aj titulky k filmom; organizovaniu ich prekladania a ich zhromažďovaniu sa venuje webová stránka Verda Filmejo.[56] Od Verda Filmejo sa odčlenila tvorivá skupina Filmoj sen Limoj (slov. Filmy bez hraníc) s cieľom pripravovať esperantské znenie k filmom. Táto skupina tiež v roku 2011 organizovala v São Paulo v Brazílii prvý esperantský filmový festival, v rámci ktorého prebehla aj súťaž veľmi krátkych filmov.[57] V poslednej dobe sa tiež objavilo niekoľko amatérskych esperantských filmových projektov a spoločností, ktoré produkujú krátkometrážne filmy plne v esperante, obvykle v dĺžke niekoľko desiatok minút.

Periodikáupraviť | upraviť zdroj

V esperante sa pravidelne vydáva viac ako 100 časopisov a revue, vrátane spravodajského mesačníka „Monato“ (Mesiac), literárnej revue „Beletra almanako“ (Beletristický almanach) a revue „Esperanto“ Svetového esperantského zväzu. Tieto a viaceré ďalšie významné časopisy sú svojim predplatiteľom dostupné aj v elektronickej podobe, vrátane archívu starších čísel. Dvojtýždenník „Eventoj“ (Udalosti) je v elektronickej verzii dostupný bezplatne. Ďalej vychádzajú periodiká zamerané na esperantské hnutie, lekárstvo, prírodné vedy, časopisy s náboženskou tématikou, pre mládež, pre učiteľov, ale aj literárne revue a rôzne špeciálne zamerané časopisy. Počas celých dejín esperanta je známych minimálne 14 143 periodík v alebo o esperante.[58]

Rozhlas a televíziaupraviť | upraviť zdroj

Esperantská redakcia Poľského rozhlasu pripravuje každodenné dvadsaťminútové internetové vysielanie v esperante

Rozhlasové stanice v Brazílii, Číne, Kube či Vatikáne vysielajú v esperante pravidelné relácie. Niektoré rozhlasové programy sa dajú počúvať aj na internete, ďalšie stanice (profesionálne aj amatérske) pôsobia primárne na internete. Televízne kanály v rôznych krajinách vysielajú kurzy esperanta, vrátane 16-dielnej úpravy kurzu BBC „Mazi en Gondolando“ (Mazi v Gondolande), ktorý vysielal kanál TVP 1. V rokoch 2005 – 2006 bol v prevádzke aj projekt medzinárodnej esperantskej internetovej televízie „Internacia Televido.“

Internetupraviť | upraviť zdroj

Elektronické siete a predovšetkým internet sú najrýchlejšie rastúcimi prostriedkami komunikácie medzi užívateľmi esperanta. Existujú stovky diskusných skupín v esperante, ktoré sa zaoberajú rozmanitými témami, od používania esperanta v rodine až po všeobecnú teóriu relativity. Esperanto sa využíva aj v komunikácii pomocou rýchlych správ, ako sú ICQ, IRC, Skype, Jabber či Paltalk. Webové stránky v esperante sa počítajú na státisíce. Prekladač Google Prekladač od 22. februára 2012 podporuje esperanto ako svoj dokopy 64. jazyk a 1. plánový jazyk.[59] Najväčší esperantský výkladový slovník, Plena Ilustrita Vortaro (skoro 50 000 lexikálnych jednotiek), je od 4. apríla 2012 dostupný na internete.[60] Esperantská Wikipédia 28. septembra 2018 dosiahla 250 000 článkov (32. najväčšia Wikipédia podľa počtu článkov), pričom podľa kvality 1 000 najdôležitejších článkov bola na 16. mieste spomedzi viac ako 200 jazykových verzií Wikipédie.[61]

Služby UEAupraviť | upraviť zdroj

Bližšie informácie v hlavnom článku: Svetový esperantský zväz
Kardinál Miloslav Vlk, ktorý sa v mladosti venoval esperantu, je čestným členom Českej esperantskej mládeže

Svetový esperantský zväz (UEA) vydáva knihy, revue a ročenku so zoznamom esperantských organizácií a miestnych predstaviteľov na celej Zemi. Tieto publikácie, spolu s informáciami o nosičoch CD, DVD, kazetách atď. sa nachádzajú v katalógu kníh, ktorý si je možné od UEA písomne vyžiadať alebo prehliadať na jeho webovej stránke. Kníhkupectvo UEA má v zásobe viac ako 3 500 titulov. Séria „Esperantské dokumenty“, ktorú UEA vydáva v esperante, angličtine a francúzštine, obsahuje štúdie a referáty o aktuálnej situácii esperanta. Tieto publikácie je možné získať v ústredí UEA v Rotterdame.

Esperantské hnutieupraviť | upraviť zdroj

Vo sveteupraviť | upraviť zdroj

Najväčším esperantským medzinárodným združením je Svetový esperantský zväz (UEA) so sídlom v Rotterdame. Založil ho Hektor Hodler v roku 1908. Jeho mládežnícka sekcia, Celosvetová esperantská mládežnícka organizácia (TEJO), vznikla v roku 1938. Okrem nej má UEA mnoho ďalších odborných sekcií, ktoré združujú esperantistov podľa ich ďalších záujmov.[62]

Na Slovenskuupraviť | upraviť zdroj

Hlavnými reprezentantmi esperanta na Slovensku sú Slovenská esperantská federácia (SKEF),[63] ktorá zastrešuje niektoré miestne esperantské kluby a jednotlivcov, a Slovenská esperantská mládež (SKEJ).[64] Popri nich (k februáru 2019) funguje 8 miestnych klubov.[65] Na Slovensku sú ďalší jednotliví esperantisti, ktorých počet je ťažké určiť, lebo sa nezapájajú do činnosti organizácií, prípadne jazyk používajú len pasívne.

Na Slovensku sú organizované viaceré esperantské podujatia. Každý rok sa koná Celoslovenské esperantské stretnutie, ktoré býva spájané s valnou hromadou SKEF a SKEJ, prípadne ich kongresom. Od roku 2008 organizuje E@I, lernu! a SKEJ Letnú školu esperanta. Na prelome rokov 2008 – 2009 v Liptovskom Mikuláši debutovalo viacročné podujatie Ago-Semajno, ktoré vtedy spoluorganizovali SKEJ, Poľská esperantská mládež, klub Varšavský vietor a Liptovský esperantský klub.[66] Na Slovensku sa organizuje aj odborné podujatie Konferencia o využití esperanta vo vede a technike (KAEST), ktorej prvý ročník, ešte pod názvom AEST, sa konal v 1978 v Žiline. V júli 2016 sa v Nitre uskutočnil 101. ročník svetového kongresu esperanta (UK 2016) ako prvé UK na Slovensku,[41] v lete 2019 v Liptovskom Hrádku prebehol 75. ročník medzinárodného kongresu esperantskej mládeže (IJK 2019) ako prvé IJK na Slovensku.[67]

Štruktúra jazykaupraviť | upraviť zdroj

Ukážka textu
La akcent·o est·as sur la antaŭ·last·a silab·o. La kern·o·n de la silab·o form·as vokal·o. Vokal·o·j lud·as grand·a·n rol·o·n en la ritm·o de la parol·o. Substantiv·o·j fin··as per -o, adjektiv·o·j per -a. La sign·o de la plural·o est·as -j. La plural·o de „last·a vort·o“ est·as „last·a·j vort·o·j“.
(znak "bodka v strede riadku" označuje hranice morfém)

Esperanto je plánový jazyk, dnes využívaný v hovorovej aj písomnej podobe. V gramatike prevažujú apriórne rysy s dôrazom na pravidelnosť a ľahkú naučiteľnosť, zároveň však umožňuje veľmi presné vyjadrovanie. Jeho slovná zásoba pochádza predovšetkým zo západoeurópskych jazykov, zatiaľ čo jeho vetná skladba (syntax) a tvaroslovie (morfológia) poukazuje na silný slovanský vplyv. Esperantské morfémy (najmenšie stavebné prvky jazyka nesúce význam) sú nemenné a je možné ich takmer bez obmedzenia kombinovať do rôznych slov, takže má tento jazyk veľa spoločného s izolujúcimi jazykmi, ako je čínština, zatiaľ čo vnútorná štruktúra jeho slov pripomína aglutinačné jazyky, ako sú turečtina, swahilčina a japončina.

Uvádza sa, že 93 % slov esperanta je zrozumiteľných so znalosťou románskych jazykov, 90 % so znalosťou germánskych a 47 % so znalosťou slovanských jazykov.[68] Úplná slovná zásoba obsahuje približne 350 000 slov, väčšina z nich je však ľahko odvoditeľná na základe znalosti koreňa.

Abecedaupraviť | upraviť zdroj

Na zápis jazyka sa používa 28 písmen:

Tlačené aj písané písmená esperantskej abecedy
Písmeno: a b c ĉ d e f g ĝ h ĥ i j ĵ k l m n o p r s ŝ t u ŭ v z
Výslovnosť: a b c č d e f g h ch i j ž k l m n o p r s š t u u v z
IPA: a b t͡s t͡ʃ d e f g d͡ʒ h x i j ʒ k l m n o p r s ʃ t u w v z

Väčšina písmen sa v esperante píše a hlásky sa vyslovujú rovnako ako v slovenčine. Nájdeme však aj drobné rozdiely. Písmeno ĝ sa vyslovuje ako v slove em; tiež používanie polohlásky ŭ nie je v slovenčine bežné: vyskytuje sa len v dvojhláskách aŭ, eŭ ktoré sa potom vyslovujú rovnako ako dvojhlásky au, eu v slovenčine v slovách automobil či leukocyt. Skupiny au, eu sa v esperante vyslovujú ako dve samostatné hlásky, čo má v slovenčine obdobu napríklad v slovách naučiť či pneumatika, ktoré sa vlastne vyslovujú ako na-učiť, pne-umatika. Esperanto je teda v tomto ohľade presnejšie než slovenčina, ktorá v týchto prípadoch neprepisuje dokonale foneticky a nerozlišuje, či ide o dvojhlásku, alebo nie. Slabiky di, ti, ni, li, de, te, ne, le sa vyslovujú nezmäkčene, rovnako ako v slovenčine v slovách diktátor, tinktúra alebo nikotín.[69]

Slovná zásobaupraviť | upraviť zdroj

Slovná zásoba pochádza z rôznych národných jazykov. Niektoré nové slová aj z neeurópskych, napríklad z japončiny, ide však o medzinárodne známe korene; väčšina ale pochádza z hlavných európskych jazykov – predovšetkým z latinčiny, španielčiny, francúzštiny, nemčiny a angličtiny. Pre značnú zhodu koreňov v týchto jazykoch sa veľa esperantských koreňov objavuje vo viacerých národných jazykoch. Systém predpôn a prípon významne redukuje počet slov, ktoré je potrebné sa učiť a uľahčuje naučiteľnosť. Prípony a predpony však v esperante zároveň fungujú ako bežné slová.

Princípy výberu slovných koreňovupraviť | upraviť zdroj

Pomenovanie dní v týždni bolo prevzaté z románskych jazykov, podľa francúzskych tvarov (dimanĉo, lundo, mardo…), názvy mnohých častí tela z latinčiny či gréčtiny (hepato, okulo, brako, koro, reno…) a označenia časových jednotiek z germánskych jazykov, podľa nemeckých tvarov (jaro, monato, tago…). Mená zvierat a rastlín pochádzajú väčšinou z vedeckých latinských mien.

Mnohé korene sú zrozumiteľné v niekoľkých odlišných jazykoch:

  • abdiki – zrozumiteľné v angličtine, francúzštine, taliančine a latinčine
  • abituriento – zrozumiteľné v nemčine a ruštine
  • ablativo – zrozumiteľné v angličtine, taliančine, latinčine a španielčine
  • funto – zrozumiteľné v jidiš, nemčine, poľštine a ruštine
  • ŝnuro – zrozumiteľné v slovenčine, češtine, nemčine a poľštine

Ukážky slovupraviť | upraviť zdroj

Esperanto sa prirovnáva k jazykovej a národnostnej skladačke
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Esperanto


Úmrtí v roce 2023
Ústřice
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Čech
Česká republika
Česká Wikipedie
České království
Česko
Československo
Řím
Řecká národní knihovna
Šablona:Náhled
Škoda Auto
Španělsko
Špeciálne:Hľadanie/Q1035
Špeciálne:StránkyZačínajúceNa/Q1035
Žížaly
Žaludek
Život
.cz
1. listopad
12. únor
1273
13. květen
13. listopad
15. leden
16. říjen
16. srpen
17. listopad
17. září
1743
1793
18. listopad
1802
1805
1809
1825
1827
1831
1833
1834
1836
1837
1838
1839
1841
1842
1843
1845
1847
1848
1850
1851
1856
1858
1859
1860
1882
19. duben
19. listopad
19. září
1912
1914
1923
1925
1926
1927
1928
1929
1942
1943
1963
1964
1989
1993
2. říjen
2. březen
2. listopad
2003
2020
22. duben
23. září
24. leden
24. listopad
25. září
26. březen
27. březen
27. prosinec
28. červen
29. říjen
29. leden
29. září
3. červenec
4. červenec
4. leden
4. listopad
6. prosinec
7. listopad
7. prosinec
8. červenec
9. červenec
9. listopad
Adam Sedgwick
Adaptace
Adolf Hitler
Afélium
Agnosticismus
Aleksandar Vučić
Alela
Alexander von Humboldt
Alfons Anglický
Alfred Russel Wallace
Alma mater
Andy
Angličtina
Anglická Wikipedie
Anglie
Anglikánská církev
Anglikánství
António Costa
Antisemitismus
Archaeopteryx
Archiv výtvarného umění
Argentina
Argument šířky pericentra
Astronomická jednotka
Ateismus
Atol
Austrálie
Australská národní knihovna
Autoritní kontrola
Autor (botanika)
Bibliografie dějin Českých zemí
BIBSYS
Biologická zdatnost
Botanik
Botanika
Brouci
Buzludža
C/2020 F3 (NEOWISE)
C/2020 F3 (NEOWISE)?oldid=7061099
Cache
Cambridge
CC-BY-SA
Cech
Cesta kolem světa
Chagasova nemoc
Chana Maron
Charles Darwin
Charles Darwin?oldid=346497353#Religious views
Charles Darwin (rozcestník)
Charles Lyell
CiNii
Commons:Featured pictures/cs
Copleyho medaile
Délka vzestupného uzlu
Dědičnost
Darwiniana
Darwinismus
David Cameron
David Del Tredici
Davis Cup 2023 – finále
Diverzifikace
Diverzita
Doba oběhu
Doména nejvyššího řádu
Edinburgh
Edinburská univerzita
Ekliptika
Ekologie
Ekvinokcium
Elliott & Fry
Encyklopedie
Epigenetika
Erasmus Darwin
Ernst Haeckel
Esperanto
Eugenika
Evoluční biologie
Evoluční teorie her
Evolučně vývojová biologie
Evoluce
Excentricita dráhy
Ex libris
FAQ
Filip VI. Španělský
Filozof
Firth of Forth
Fosilie
Francie
Francis Darwin
Francouzská národní knihovna
Francouzský revoluční kalendář
František Palacký
František X. Halas
Gaeta
Galapágy
Gemeinsame Normdatei
Genetický drift
Genomika
Geolog
Geologická vrstva
Geologie
George Darwin
Germáni
GNU Free Documentation License
Google
Google Scholar
Hana Marcolini
Hardware
Havajština
Historický magazín
Historiografie
Hlavní strana
HMS Beagle
Homologie (biologie)
Hugo Mensdorff-Pouilly
International Standard Book Number
International Standard Serial Number
Internet
Isaac Newton
ISO 3166-1
ISO 639-1
ISO 639-2
Istituto centrale per il catalogo unico delle biblioteche italiane e per le informazioni bibliografiche
Itálie
Jacob Rubinstein
Javier Milei
Jean Baptiste Lamarck
Jiří Dušek (herec)
Jižní Amerika
John Cale
John Fitzgerald Kennedy
Josiah Wedgwood
Joss Ackland
Juliánské datum
Juliánský rok
Křesťanství
Katalog jmen a názvů děl Katalánska
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kent
Kinetóza
Kolonialismus
Kometární jádro
Kometa
Komplexita
Konská (okres Žilina)
Koordinovaný světový čas
Královská společnost
Kreacionismus
KulturNav
Lékař
Lee Harvey Oswald
Library of Congress Control Number
LIBRIS
Londýnská zoologická společnost
Lotyšská národní knihovna
Madeira (souostroví)
Makroevoluce
Marcelo Rebelo de Sousa
Martina Lubyová
Masožravé rostliny
MediaWiki
MediaWiki User's Guide: Reverting a page to an earlier version
Mendelovy zákony dědičnosti
Menièrova nemoc
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Microsoft
Mikroevoluce
Moderní evoluční syntéza
Mrs. Doubtfire – Táta v sukni
MusicBrainz
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Editace ve Vizuálním editoru
Nápověda:Fair use
Nápověda:Jak editovat stránku
Nápověda:Jak vytvořit článek
Nápověda:Jmenný prostor
Nápověda:Mezijazykové odkazy
Nápověda:Načtení souboru
Nápověda:Obrázky
Nápověda:Obsah
Nápověda:Svolení autora
Národní a univerzitní knihovna v Záhřebu
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Španělska
Národní knihovna Chile
Národní knihovna Izraele
Národní knihovna Koreje
Národní konvent
Národní parlamentní knihovna Japonska
Národní shromáždění Srbské republiky
Nacistické Německo
Nadace Wikimedia
National Archives and Records Administration
Nepál
New York Public Library
Nizozemská královská knihovna
Nizozemský institut dějin umění#Online stránky umÄ›lců
Now and Then (píseň, The Beatles)
Offline
Okres Žilina
Organismus
Ottův slovník naučný
Ottův slovník naučný/Darwin
Oxford
O původu druhů
Pásemnička sladkovodní
Pásnice (živočich)
Přírodní výběr
Přírodovědec
Přirozený výběr
Pablo Picasso (píseň)
Paradigma
Paralaxa (astronomie)
Parker Solar Probe
Pedro Sánchez
Perihélium
Pijavice
Pius IX.
Pohlavní výběr
Polská národní knihovna
Pomoc:Ako vytvoriť nový článok
Pomoc:Vyhľadávanie
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portugalsko
Prezident Srbska
Projekt Gutenberg
Q1035
Q1035#identifiers
Q1035#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q1035#P166
Q1035#P40
Rasismus
Retrográdní pohyb
Revoluce v roce 1848
Richard Leakey
Richard Owen
Richard Wagner
Robert FitzRoy
Robert Grant
Rosalynn Carterová
Rozmnožování
Rumunská národní knihovna
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská státní knihovna
Rusko
Ruud Geels
Sara Tavaresová
Scopus (databáze)
Sestřenice
Severoatlantická aliance
Seznam.cz
Seznam španělských vládců
Seznam premiérů Španělska
Seznam vládnoucích žen
Shrewsbury
Shropshire
Sklon dráhy
Slovenská národní knihovna
Slunce
Smlouva o konvenčních ozbrojených silách v Evropě
SNAC
Sobecký gen
Sociální darwinismus
Soubor:Charles Darwin 01.jpg
Soubor:Charles Darwin 1816.jpg
Soubor:Charles Darwin aged 51.jpg
Soubor:Charles Darwin portrait.jpg
Soubor:Charles Darwin Signature.svg
Soubor:Comet 2020 F3-skyview.png
Soubor:Comet 2020 F3 (NEOWISE) on Jul 14 2020 aligned to stars.jpg
Soubor:C 2020 F3 NEOWISE.jpg
Soubor:Darwin Tree 1837.png
Soubor:Editorial cartoon depicting Charles Darwin as an ape (1871).jpg
Soubor:Elliott & Fry04.jpg
Soubor:Hanna Maron.jpg
Soubor:Kométa C-2020 F3 (NEOWISE).jpg
Soubor:Nuvola apps filetypes.svg
Soubor:Origin of Species.jpg
Soubor:PIA23792-1600x1200(1).jpg
Soubor:Ruby shoots Oswald.jpg
Soubor:Voyage of the Beagle.jpg
Souborný katalog České republiky
Souhvězdí Velké medvědice
SpaceX
Spam
Speciální:Citovat
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Poslední změny
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-86569-49-7
Speciální:Zdroje knih/978-80-242-5272-8
Speciální:Zdroje knih/978-80-7381-659-9
Speciální:Zdroje knih/978-80-86995-16-8
Speciace
Spisovatel
Spojené království
Spojené státy americké
Srbsko
Starý zákon
Starship (SpaceX)
Starship Integrated Flight Test 2
Step
Strýc
Stres
Svijonožci
Svobodná licence
Teologie
Teorie přerušovaných rovnováh
The Beatles
The Modern Lovers
Thomas Robert Malthus
Totemismus
Unitářství
University of Cambridge
Univerzita v Cambridgi
Univerzitní systém dokumentace
Válka Izraele s Hamásem (2023)
Valparaiso
Velká poloosa dráhy
Vladimír Socha
Vlastní životopis (Charles Darwin)
Wales
Ward Cunningham
Webový prohlížeč
Westminsterské opatství
Whigové
Wide-field Infrared Survey Explorer
Wide-field Infrared Survey Explorer#Pokračování mise, NEOWISE
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikimedia servers
Wikipédia:Žiadané články
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Autorské právo
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Co Wikipedie není
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Dva nezávislé netriviální věrohodné zdroje
Wikipedie:Encyklopedická významnost
Wikipedie:Encyklopedický styl
Wikipedie:Externí odkazy
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Nezaujatý úhel pohledu
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Patroláři a revertéři
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Pod lípou (technika)
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Propagační článek
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Správci
Wikipedie:Subpahýl
Wikipedie:Uživatelská stránka#Mazání stránek
Wikipedie:Vandalismus
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/listopad
Wikipedie:Vzhled a styl
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zdroje informací
Wikipedie:Zkratka názvu stránky
Wikipedie:Změna uživatelského jména
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wiktionary
William Herschel
William Paley
Wollastonova medaile
Západní Evropa
Zdena Hadrbolcová
Zlatko Čajkovski




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk