Komunistická strana Česko-Slovenska
Základné informácie
Skratka	KSČ
Založenie	1921
Rozpustenie	1992
Ideológie	komunizmus, marxizmus-leninizmus, stalinizmus
Medzinárodné organizácie
Medzinárodné organizácie	Komunistická internacionála
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizácia	Socialistický zväz mládeže
Noviny	Rudé právo, Pravda
Farby	červená
Politický portál

Vlajka KSČ

Komunistická strana Česko-Slovenska (skratka KSČS), do marca 1990 Komunistická strana Československa (skratka KSČ) bola komunistická politická strana (resp. od 4. novembra 1990 až do jej zániku 7. apríla 1992 federáciou dvoch politických strán) v Česko-Slovensku v rokoch 1921 až 1992. Na Slovensku v rokoch 1945 – 48 bola KSS formálne samostatnou politickou stranou aj keď Kominterna uznávala za jedinú predstaviteľku komunistov v okupovanom Česko-Slovensku (resp. v Protektoráte Čechy a Morava a Slovenskej republike) jedine Komunistickú stranu Československa.^[1] Od roku 1948 bola KSČ na území Slovenska reprezentovaná aj Komunistickou stranou Slovenska (KSS) vedenou Ústredným výborom KSS.

Hlásila sa k ideám marxizmu-leninizmu. Od svojho vzniku bola členom Komunistickej internacionály (Kominterna), ktorá podľa sovietskeho vzoru viedla „triedny boj“ proti buržoázii. Po februárovom prevrate 1948 zmonopolizovala moc v štáte a pretvorila ČSR na totalitný štát. Komunistický režim v Československu (Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989) trval do roku 1989. "Vedúca úloha" KSČ bola zakotvená v Ústave ČSSR z 11. júla 1960 v článku 4., ktorý bol zrušený 4. decembra 1989 počas prebiehajúcej Nežnej revolúcie. Podľa českého zákona č. 198/1993 Sb. bola organizáciou zločineckou a opovrhnutiahodnou.^[2]

Dejiny

Vznik

Vznikla v roku 1921 odštiepením sa ľavicovej frakcie Česko-slovenskej sociálnodemokratickej strany (robotníckej) (ČSSD). Priamym dôvodom bol generálny štrajk v decembri 1920, ktorý bol dôsledkom obsadenia sídla ľavičiarov (Lidový dům) políciou.

Ustanovujúci zjazd sa konal 14. - 16. mája 1921 v Prahe. Vlastný zjazd (15. a 16. mája), predchádzala porada výkonného výboru ČSSD a voľba predsedníctva zjazdu. Na zjazde sa zúčastnilo 569 delegátov, ktorí zastupovali okolo 350 tisíc ľavicových sociálnych demokratov. Nový výkonný výbor na svojej schôdzi 16. mája 1921 zvolil za predsedu Václava Šturca, za podpredsedov Bohumíra Šmerala a Václava Bolena. Počas zjazdu strana prijala 21 podmienok na vstup do Komunistickej internacionály (Kominterna). Žiadosť o vstup bola vybavená kladne na kongrese Kominterny v júni a júli 1921. Zjazd znamenal vytvorenie komunistickej strany, ktorej súčasťou ale zatiaľ boli len etnicky slovenské, české a rusínskej ľavicové frakcie ČSSD. Zjednotenie nemeckých, maďarských, poľských a židovských komunistických strán vykonal až zlučovací zjazd KSČ v novembri 1921. Až vtedy došlo k vytvoreniu celoštátnej komunistickej strany.

V čase svojho vzniku v roku 1921 (počas trvania 1. ČSR) bola KSČ v absolútnych aj relatívnych číslach jednou z najväčších komunistických strán na svete (druhá najväčšia po ZSSR).

Boľševizácia

V parlamentných voľbách v roku 1925 skončila na druhom mieste s 934 223 hlasmi a 41 mandátmi. V roku 1925 v nej bol vyhlásený proces „boľševizácie“, čo znamenalo upevnenie závislosti na Komunistickej internacionále a ZSSR. Dôvodom "boľševizácie" bol boj medzi jednotlivými názorovými skupinami. Prvá vlna vylučovania z KSČ nastala už po kongrese Kominterny v Moskve v roku 1924. V roku 1925 prepukla takzvaná Bubníkova aféra, pri ktorej bol zo strany vylúčený pražský tajomník Josef Bubník, pretože pre neho bola miera poslušnosti voči Moskve neprijateľná. Stranu potom viedol Bohumil Jílek ale stále silnejšiu pozíciu získavali tzv. „Karlínski chlapci“ Ján Šverma, Václav Kopecký, Rudolf Slánský, Josef Guttmann vedení Klementom Gottwaldom. Od dovtedajších lídrov KSČ výrazne líšili ako vekom, tak aj povahovým založením ("ostrí hoši"). Všetci sa narodili na prelome storočia, a keď do strany vstupovali, mali menej ako tridsať. Nemali už sociálnodemokratickú skúsenosť a ich predstavy o nutnosti meniť svet boli ešte ďaleko radikálnejšie ako u ich predchodcov. Často mali slabé sociálne a rodinné zázemie - typicky Gottwald - a karlínsky (pražská štvrť) sekretariát KSČ sa im stal prakticky domovom.

Piaty zjazd KSČ v roku februári 1929 sa odohral už úplne v ich réžii a tým bola boľševizácie KSČ dokonaná. V straníckej historiografii to bol ikonický moment, pretože vedenie prevzal Klement Gottwald.^[3] Z KSČ odišla väčšina zakladajúcich členov, napriek tomu strana získala v nasledujúcich októbrových parlamentných voľbách v roku 1929 753 220 hlasov a skončila celkovo štvrtá s 30 mandátmi.

Svoju pozíciu, čo do počtu mandátov, si podržala aj vo voľbách v roku 1935, kedy pre ňu hlasovalo 849 495 voličov.

KSČ a 2. svetová vojna

Počas nacistickej okupácia Česka a prvej Slovenskej republiky bola strana v ilegalite. Najvyšší funkcionári sa vysťahovali do ZSSR (Moskvy). Po napadnutí ZSSR (1941) a jeho vstupu do vojny sa KSČ stala významnou silou domáceho aj zahraničného protinacistického odboja. Počas vojny zahynulo približne 30 000 čs. komunistov. Jan Šverma ako zástupca moskovského vedenia KSČ sa zúčastnil SNP a pri ústupe zahynul počas prechodu cez Chabenec. Ako jediný poslanec predvojnového Národného zhromaždenia položil svoj život v aktívnom boji proti fašizmu.

KSČ ako významná odbojová sila, podporovaná Sovietskym zväzom, sa po jeho víťazstve vo vojne v roku 1945 stala súčasťou Národného frontu a vlády oslobodeného Československa. Vo vláde mala zvýšené zastúpenie, aj preto lebo ako autonómna politická strana sa formálne od KSČ osamostatnila Komunistická strana Slovenska (KSS) a viaceré predvojnové strany boli zakázané. V rokoch 1945 – 48 bola KSS formálne samostatnou politickou stranou. V tomto období KSČ a KSS postupne obsadzovali kľúčové miesta v štruktúrach štátu.

Povojnová KSČ

V roku 1946, v obnovenej ČSR, zvíťazila v Česku vo voľbách do Národného zhromaždenia a líder komunistov Klement Gottwald sa stal predsedom československej vlády. (KSS získala na Slovensku len 30,37 % hlasov a celoštátne 6,89 %.) Vo februári 1948 sa KSČ ujala neobmedzenej vlády v Česko-Slovensku. Nastalo obdobie komunistickej totality (1948 – 1989) charakterizované porušovaním ľudských práv, hospodárskym zaostávaním voči nekomunistickým krajinám, propagovaním tzv. vedeckého ateizmu a silným vplyvom Sovietskeho zväzu na politiku štátu.

Slovenská časť KSČ tvorila od roku 1948 už len (územnú) organizačnú zložku s ponechaným názvom Komunistická strana Slovenska; ekvivalent v Česku spočiatku neexistoval. Až 31. marca 1990 bol vytvorený pod názvom Komunistická strana Čech a Moravy (KSČM). Na 18. zjazde KSČS bola strana - bez zmeny názvu - transformovaná na „federáciu“ strán (voľné spojenie s niektorými spoločnými orgánmi) Komunistická strana Čech a Moravy a Komunistická strana Slovenska (čoskoro premenovaná na Komunistická strana Slovenska - Strana demokratickej ľavice a od februára 1991 na Strana demokratickej ľavice - SDĽ). K 7. aprílu 1992 SDĽ vystúpila z KSČS a KSČS tým zanikla.

Členstvo, orgány

Členom strany sa stal kandidát KSČ, ktorý počas dvoch rokov preukazoval „politickú vyspelosť a ideologickú vernosť“, podal si prihlášku a našiel troch ručiteľov, členov strany aspoň 3 roky, ktorí ho poznajú aspoň jeden rok z pracovnej alebo spoločenskej činnosti. ^[4] Vstup do KSČ sa počítal od dňa prijatia prihlášky za kandidáta, členstvo v KSČ sa počítalo od dňa, keď členská schôdza základnej organizácie (ZO) KSČ kandidáta prijala za člena (po jeho „zhodnotení“ za jeho účasti, schválením dvojtretinovou väčšinou a potvrdení nadriadenou organizáciou KSČ - obvodný, mestský výbor). Mladí kandidáti (do veku 35 rokov) bývali členmi Socialistického zväzu mládeže, starší podávali prihlášku za kandidáta priamo na ZO KSČ zvyčajne z podnetu niektorého z jej členov.

Komunistická strana bola organizovaná hierarchicky. Straníci volili na zjazdoch a konferenciách členov a kandidátov ústredného výboru a kontrolných orgánov. Tí volili členov a kandidátov predsedníctva ústredného výboru, tajomníkov a členov sekretariátu ÚV ako aj generálneho tajomníka. Zjazdy popri voľbe straníckych orgánov hodnotili činnosť strany za predchádzajúce obdobie a vytyčovali ciele do budúcnosti. Funkcionári ÚV KSS sa medzi voľbami schádzali na plenárnych zasadnutiach.

Ústav pamäti národa v spolupráci so Slovenským národným archívom v prvej etape zverejnil štruktúru orgánov strany, zoznamy zjazdov a mená najvyšších funkcionárov od roku 1945.^[5]

Zjazdy KSČ

Pozri aj zjazdy na Komunistická strana Slovenska

Normálne (pravidelné) zjazdy

Najvyšší funkcionári KSČ

Pozri aj funkcionári na Komunistická strana Slovenska a Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska

Články o politikoch Komunistickej strany Česko-Slovenska sú uvedené v kategórii Politici KSČ.

Zdroj: ÚPN^[7]

Súvisiace politické strany

V Česku je pokračovateľkou KSČS Komunistická strana Čiech a Moravy.

Na Slovensku bola právnou pokračovateľkou Strana demokratickej ľavice, ktorá bola v roku 2004 pohltená stranou SMER - sociálna demokracia. Okrem toho sa slovenskí členovia verní marxizmu-leninizmu ešte v marci roku 1991 odštiepili od SDĽ (teda aj od KSČS) a založili dve nové strany – Zväz komunistov Slovenska a Komunistickú stranu Slovenska – 91, ktoré v roku 1992 splynuli v novú Komunistickú stranu Slovenska.

Referencie

Ďalšia literatúra

• KOCIAN, Jiří, et al. Dějiny Komunistické strany Československa. Vyd. 1. Zväzok IV : (1969 – 1993). Praha : Academia, 2020. 591 s. ISBN 978-80-200-3174-7.

Pozri aj

• Komunizmus
• Komunistická strana Slovenska (1939)
• Komunistická strana Slovenska (1948)
• Komunistická strana Slovenska (1992)
• Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska
• Komunistická strana Čiech a Moravy
• Strana demokratickej ľavice
• SMER - sociálna demokracia

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Komunistická strana Česko-Slovenska
• Wikislovník ponúka heslo KSČ