A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Končistá | |
vrch | |
Končistá
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský kraj |
Okres | Poprad |
Pohorie | Vysoké Tatry |
Nadmorská výška | 2 537,5 m n. m. |
Súradnice | 49°9′26″S 20°6′51″V / 49,15722°S 20,11417°V |
Geologické zloženie | rula |
Najľahší výstup | nie je voľne dostupný pre turistov |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Končistá | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Končistá (poľ. Kończysta, nem. Kontschista, maď. Koncsiszta) je najvyšší vrchol v južnom vedľajšom hrebeni Popradského Ľadového štítu vo Vysokých Tatrách. Meria (2 537,5 m n. m.).[1]
Poloha
Končistá sa nachádza v bočnom hrebeni Vysokých Tatier, ktorý vychádza južným smerom z Popradského Ľadového štítu. Na východe hrebeň klesá do Batizovskej, na západe do Štôlskej doliny. Na hrebeni Končistej, ako sa podľa najvyššieho vrchu nazýva, leží Malá Končistá, Prostredná Končistá a Štôlská veža. Najvyšší z trojice vrcholov Končistej sa nazýva Jármayho stôl. Je to bizarný balvan, ktorý je vidieť aj z Batizovskej doliny. Tvarom pripomína konskú hlavu alebo kováčsku nákovu. Poliaci ho nazývajú Kowadło aj Koń Jármaya.[1]
Názov
Názov vystihuje podobu štítu pri pohľade z juhu. Končistá pôvodne nemala žiadne meno. Batizovský štít a Končistu podtatranskí obyvatelia volali Hrebeň i Batizovským vrchom. V 60-tych rokoch 19. storočia najvyšší končiar hrebeňa dostal meno Končistá.[1]
Výstupy
Je veľmi ľahko dostupná. V turistických sprievodcoch sa o nej autori zmieňujú ako o najľahšie prístupnom štíte spomedzi hlavných štítov Vysokých Tatier. Pravdepodobne ju veľmi dávno poznali hľadači pokladov, pytliaci, zlatokopi. Horskí vodcovia pred prvou svetovou vojnou o nej hovorili s dešpektom, vraj sa dá na „ňu vyteperiť aj na zdochýnajúcom koni“. Vraveli to preto, lebo boli nespokojní s nízkou vodcovskou odmenou, ktorú vodcom predpisoval Spišskou župou stanovený cenník. Niektorí vodcovia, napríklad Ján Pastrnák i Ján Ruman Driečny tu mali pytliacke revíry. Pod Jármayho stôl v 19. storočí vystúpilo veľa turistov. Nikto však na jej vrchole, ktorý vyčnieval 7 metrov nad vrchol, nestál. Končistá tak zostávala nedobytným štítom. Viktor Lorenc v týždenníku Zipser Bote (Spišský posol) 24. augusta 1878 uverejnil správu, že jeho výstup na nákovu skončil neúspechom. Nevzdal sa. Časopis Zipser Bote v roku 1891 uverejnil správu o výstupe Ladislava Jármaya (bol kúpeľným lekárom v Starom Smokovci), ktorý na Končistú vystupoval s predsavzatím zdolať vrcholovú skalu, ale ako napísal „s ľútosťou doznať musíme, že najvyšší bod dosiahol dosiaľ len smelý bádateľ Vysokých Tatier pán inžinier Viktor Lorenc so svojim sprievodcom Rumanom“. Neuviedol však dátum výstupu. Jármay navrhol veľký balvan nazvať Lorencovou skalou. Výbor Uhorského karpatského spolku s návrhom nesúhlasil, lebo Lorenc bol „nebezpečný pansláv“. Nákovu akoby natruc nazvali Jármayho stôl. Viktor Lorenc (1843 – 1915) bol rodák z Kroměříža, pôsobil ako hlavný inžinier krompašských železiarní. Tatry navštevoval často. Traduje sa, že na Končistú vystúpil z Lúčneho sedla. Prvý zimný výstup na Končistú urobil 17. februára 1906 nemecký horolezec Alfred Martin.[2] Výstup je dovolený len s horským vodcom. Končistá je častým cieľom turistov aj napriek tomu, že na ňu nevedie turistický chodník.
Panoráma
Referencie
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Končistá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čierny vrch (vrch v Belianskych Tatrách)
Čubrina
Ľadový štít
Široká veža
Široké sedlo
Štôlska dolina (národná prírodná rezervácia)
Štrbské Pleso (Vysoké Tatry)
Štrbský štít
Ťažký štít
Ždiarska vidla
Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied
Barania kotlina
Baranie rohy
Batizovská dolina
Batizovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Batizovský štít
Belianska jaskyňa
Belianska kopa
Belianske Tatry (národná prírodná rezervácia)
Beskyd (vrch v Západných Tatrách)
Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)
Bradavica (vrch vo Vysokých Tatrách)
Brezina (prírodná rezervácia)
Bujačí vrch
Bujačí vrch (Belianske Tatry)
Cesta Slobody
Divá veža
Dolina Bielej vody kežmarskej (národná prírodná rezervácia)
Dolný Smokovec
Elektrárenská jaskyňa
Fľak
Faixová skala
Furkotská dolina (národná prírodná rezervácia)
Furkotský štít
Gáflovka
Goričková
Havran (vrch v Tatrách)
Hincova veža
Hlúpy (vrch v Tatrách)
Hladký štít
Hlboký potok (prítok Skalnatého potoka)
Hlinská veža
Horný Smokovec
Hrádok nad Pavúčou dolinou
Hrubý štít
Hrubý vrch (Vysoké Tatry)
Hučivá diera
Huncovský štít
Jahňací štít
Javorová dolina (národná prírodná rezervácia)
Javorový štít
Jedliny
Kôpky
Kôprová dolina (národná prírodná rezervácia)
Kôprovský štít
Kalvária (Vysoké Tatry)
Kasprov vrch
Kežmarské Žľaby
Kežmarský štít
Kobylí vrch (vrch v Belianskych Tatrách)
Kolový štít
Končistá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Kondratova kopa
Kopské sedlo
Kotlový štít
Kozí štít
Krátka (vrch vo Vysokých Tatrách)
Krížna (vrch v Západných Tatrách)
Kriváň (vrch v Tatrách)
Kvetnicová veža
Lavínový štít
Litvorový štít
Lomnický štít
Malá Bašta
Malý Ľadový štít
Malý Javorový štít
Malý Kežmarský štít
Malý Kriváň (vrch vo Vysokých Tatrách)
Malolučniak
Mengusovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Mengusovský Volovec
Mokriny
Mraznica (národná prírodná rezervácia)
Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie
Nová Polianka (Vysoké Tatry)
Nový Smokovec
Ostrá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Ostrý štít
Ostrva
Pálenica (prírodná rezervácia)
Pálenica (vrch v Belianskych Tatrách)
Patria (vrch vo Vysokých Tatrách)
Poš
Podbanské
Popradský Ľadový štít
Pramenište
Predné Jatky
Prostredné Jatky
Prostredný hrot
Pyšný štít
Rašelinisko (prírodná rezervácia)
Rinias
Rysy (vrch)
Satan (vrch)
Skalka (prírodná rezervácia)
Skalka (vrch v Belianskych Tatrách)
Skalné vráta
Skalnatá dolina (národná prírodná rezervácia)
Slavkovská dolina (národná prírodná rezervácia)
Slavkovská kopa
Slavkovský štít
Snehový štít
Starý Smokovec
Stežky
Studené doliny
Suchá kopa
Surovec
Surovec (chránené územie)
Svišťový štít
Svinica (vrch)
Tatranská Kotlina
Tatranská Lesná
Tatranská Lomnica
Tatranská Polianka
Tatranské Matliare
Tatranské Zruby
Tichá dolina (národná prírodná rezervácia)
Tokáreň (vrch v Belianskych Tatrách)
Tupá (vrch vo Vysokých Tatrách)
Uhlištiatka
Východná Vysoká
Važecká dolina (národná prírodná rezervácia)
Valentková
Veľká kopa (vrch v Západných Tatrách; 2052 m)
Veľká Svišťovka
Veľký Mengusovský štít
Velická dolina (národná prírodná rezervácia)
Velický štít
Vyšné Hágy
Vysoká (vrch v Tatrách)
Vysoké Tatry (mesto)
Zadné Jatky
Zlobivá
Zoznam kultúrnych pamiatok vo Vysokých Tatrách (mesto)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk