Lesnianska planina

	Lesnianska planina
	geomorfologická časť; Podbeskydskej vrchoviny
	Okolie Oravskej Lesnej
Štát	Slovensko
Región	Žilinský
Okres	Námestovo
Časť	Podbeskydskej vrchoviny
Hranice	Podbeskydská vrchovina, Paráč, Vojenné, Ošust
Mestá	Oravská Lesná, Zákamenné
Rieky	Biela Orava, Juríkov potok, Zásihlianka, Klinianka
Súradnice	49°22′41″S 19°12′29″V / 49,378°S 19,208°V
Najnižší bod	údolie Klinianky
- poloha	pri Zákamennom
- výška	cca 680 m n. m.
	Poloha územia v rámci Slovenska
	Poloha územia v rámci Žilinského kraja
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°22′41″S 19°12′29″V / 49,378°S 19,208°V

Lesnianska planina je geomorfologickou časťou Podbeskydskej vrchoviny.^[1] Zaberá jej západnú časť v námestovskom okrese.^[2]

Polohopis

Územie sa nachádza v západnej časti Podbeskydskej vrchoviny, v údolí riek Biela Orava a Klinianka. Západný okraj vymedzuje horský hrebeň na pomedzí Oravy a Kysúc, východný okraj ohraničuje riečka Mútňanka. Východným smerom pokračuje Podbeskydská vrchovina, južne susedí Oravská Magura s podcelkom Paráč a juhozápadne nadväzuje Kysucká vrchovina s podcelkom Vojenné. Severnú hranicu vymedzujú pohraničné Oravské Beskydy s podcelkom Ošust.^[1]

Hlavným vodným tokom územia je Biela Orava, ktorá vedie zväčša južným okrajom Lesnianskej planiny východným smerom. Priberá tu množstvo horských bystrín, medzi nimi Juríkov potok, Zásihlianku, Klinianku a Mútňanku.^[2]

Doprava

Údolím Bielej Oravy vedie dôležitá spojnica Oravy a Kysúc, cesta II/520. Prechádza z Tvrdošína cez Lokcu, Zákamenné a Oravskú Lesnú do Novej Bystrice a Krásna nad Kysucou.^[2] Z Lokce v minulosti viedla cez Zákamenné a Oravskú Lesnú úzkorozchodná Oravská lesná železnica. Prepojením s Kysuckou lesnou železnicou cez sedlo Demänová vznikla v roku 1926 Kysucko-oravská lesná železnica, ktorá výrazne zjednodušila dopravu z Oravy na Moravu.^[3]

Turizmus

Táto časť Hornej Oravy patrí medzi atraktívne časti regiónu a Podbeskydskej vrchoviny. Najzaujímavejšie je okolie Oravskej Lesnej, kde sa rozvíja letná i zimná turistika a existuje sieť ubytovaní s komplexom služieb. Cykloturisti i horskí cyklisti využívajú prepojenie na Kysuce i Poľsko a množstvo ciest, lyžiari zasa vhodné podmienky v lyžiarskom stredisku. Veľkou atrakciou je zachovalý úsek úzkorozchodnej železničky, premávajúcej do skanzenu vo Vychylovke.

Veľká časť územia (okrem východnej časti v okolí Zákamenného) pokrýva Chránená krajinná oblasť Horná Orava, na západnom okraji nadväzuje Chránená krajinná oblasť Kysuce. Osobitne chránené lokality sa tu nevyskytujú.

Turistické trasy

po červenej značke z lokality Ustrig cez sedlo Demänová do Vychylovky
po zelenej značke zo sedla Demänová hrebeňom na juh do sedla pod Okrúhlicou, resp. severne na hraničný Talapkov Beskyd
po žltej značke:
- z Oravskej Lesnej - Bučiny do rázcestia Flajšová
- z rázc. Kohútik na hraničný Podúšust^[2]

Referencie

↑ ^a ^b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.
↑ Stručná história Oravskej lesnej železnice . Dolný Kubín: Oravské múzeum, . Dostupné online.

Pozri aj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[GCS-1] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[mapa-2] mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.

[oravske-muzeum-olz-historia-3] Stručná história Oravskej lesnej železnice . Dolný Kubín: Oravské múzeum, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

z d u Podbeskydská vrchovina
Podcelky (časti)	Lesnianska planina
Veľkoplošné chránené územie	Chránená krajinná oblasť Horná Orava
Kultúrne a historické pamiatky	Historická lesná úvraťová železnica
Vybrané vrcholy Podbeskydskej vrchoviny Zoznam vrcholov	Vráta (1 051,1 m n. m.) Vyšná Poperačka (1 043 m n. m.) Nižná Poperačka (1 036,1 m n. m.) Mrzáčka (1 001,5 m n. m.) Mrázová (1 000,1 m n. m.) Strakov vrch (978 m n. m.) Zraz (967,8 m n. m.) Korčuľa (963 m n. m.) Kovaľov vrch (960,6 m n. m.) Náveterný vrch (954 m n. m.)