A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Likavka | |
obec | |
Hrad Likava
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Žilinský kraj |
Okres | Ružomberok |
Región | Liptov |
Vodné toky | Likavka, Biely breh, Choča |
Nadmorská výška | 520 m n. m. |
Súradnice | 49°05′27″S 19°18′38″V / 49,090833°S 19,310556°V |
Rozloha | 18,26 km² (1 826 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 2 926 (31. 12. 2022) [2] |
Hustota | 160,24 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1315 |
Starosta | Marián Javorka[3] (KDH) |
PSČ | 034 95 |
ŠÚJ | 510599 |
EČV (do r. 2022) | RK |
Tel. predvoľba | +421-44 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Likavka | |
Webová stránka: likavka.sk | |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Likavka je obec na Slovensku v okrese Ružomberok.
Polohopis
Obec Likavka sa nachádza na Liptove, susedí s mestom Ružomberok, je s ním takmer spojená. Nachádza sa na pravom brehu rieky Váh v malej kotlinke medzi vrchmi Mních (z juhu až juhovýchodu), Predný Choč (zo severu) a Čebrať (západ, severozápad), priamo na dopravnej ceste, ktorá spája Oravu s Liptovom. Nadmorská výška obce je 520 m n. m. Obcou preteká potok s rovnomenným názvom, ktorý pramení v severovýchodnom výbežku Veľke Fatry a je pravostranným prítokom rieky Váh.
Dejiny
Prvá písomná zmienka: 1315 – 1341 (Likava). Najdôležitejším svedkom osídlenia tejto časti Liptova v 13. storočí je kostol sv. Martina v Martinčeku z roku 1260 na blízkom Mníchu. Osídlenie tejto časti Liptova pochádza už z praveku, na hradnom vrchu bolo odkryté hradisko púchovskej kultúry, s ktorým súvisí poklad železných predmetov a laténskych mincí. Ďalej tu bolo poveľkomoravské sídlisko z 10. – 12. storočia. Obec sa najskôr spomína ako Likava a to už spred 13.storočia. Vtedy patrila Likava zemanom. V tomto období daroval likavský majetok kráľ Belo IV. zemanovi Mikulášovi, ktorý so svojimi potomkami vlastnili obec do roku 1335. K týmto zemanom patril aj Ladislav z Likavy (de Likua). V roku 1335 sa však museli zemania majetku vzdať na príkaz liptovského a zvolenského župana Donča, ktorý im dal za likavský majetok náhradu, časť majetku v Liptovskom Trnovci a v Ľubeli. Osada Likava ležala pri dôležitej krajinskej obchodnej ceste, vedúcej zo Zvolena cez Revúcku dolinu popri Ružomberku a smerovala cez Oravu ďalej do Poľska. Nad touto cestou dal liptovský a zvolenský župan Donč vybudovať v druhej polovici 30. rokov 14. storočia hrad, ktorý dostal názov podľa pôvodnej osady – Likava. Dedina Likava a jej majetok spolu s Likavským mlynom bola neskôr kráľovským majetkom, a v poddanskej závislosti pánov z Likavy. Jej súčasný názov Likavka sa prvýkrát spomína v súpise Likavského panstva z polovice 16. storočia.
V roku 1600 sa v uvádzalo Likavke 23 obývaných poddanských domov a 17 opustených dvorov. Podľa urbára mala roku 1625 Likavka 12 sedliackych usadlostí, v ktorých žilo asi 25 rodín a 38 želiarskych domov. Ročnú daň platili na sviatok sv. Juraja, Michala a na Vianoce po 2 florény a 86 denárov. Podľa zápisnice kanonickej vizitácie z roku 1713 mali Likavka a Martinček 497 obyvateľov. V roku 1787 v Likavke žilo 883 obyvateľov a stálo tu 89 domov. V roku 1828 v 179 domoch žilo 1228 obyvateľov. Obyvatelia Likavky museli vydržiavať aj prechádzajúce vojská. V roku 1736 boli prinútení odovzdať pre vojakov kniežaťa Lobkowicza naturálie. Nové podmienky po roku 1848 a postupná industrializácia zmenili aj predmet obživy a s tradičných odvetví, poľnohospodárstva, ovčiarstva, drevorubačstva a pltníctva sa postupne veľa obyvateľov zamestnalo v ružomberských priemyselných podnikoch. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1970 mala obec Likavka 3781 obyvateľov.
Politika
Starosta: Ing. Marián Javorka
Zástupca starostu: JUDr. Jaromír Pavlík
Prednostka obecného úradu: pozícia neobsadená
Obecné zastupiteľstvo
Obecné zastupiteľstvo pozostáva z 9 poslancov:
Obecný úrad vydáva občasník s názvom Likavan, v približnom náklade 1000ks.[5]
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Hrad Likava, zrúcanina hradu z prvej polovice 14. storočia. Nachádza sa na skalnom útese severne od dediny. Hrad vybudoval pravdepodobne magister Donč ako obranné miesto cesty z Považia do Poľska. V období rokov 1410-1415 bol hrad upravovaný kráľovskou stavebnou hutou v súvislosti s vpádom moravského markgrófa Prokopa. V 15. storočí sa hradu nakrátko zmocnili Husiti. V nasledujúcom období patril Jánovi Huňadimu, ktorý hrad obnovil a doplnil o západnú bránu. Od roku 1474 ide o hlavný župný hrad Liptova, kedy sa centrum župy presunulo z hradu Liptov. V 15. a 16. storočí sa tu vystriedalo viacero významných majiteľov, Ján Korvín, Štefan Zápoľský a Ľudovýt Pekry, ktorý sídlo veľkoryso prestaval. Neskôr sa hrad dostal do vlastníctva Ilešháziovcov a Štefana Tököliho, ktorý vybudoval na hrade studňu a západné predhradie z roku 1651. Počas protihabsburských stavovských povstaní prechádzal hrad striedavo do držania Habsburgovcov a povstaleckej šľachty. Definitívne bol dobytý po porážke povstania Františka II. Rákociho v roku 1707, kedy bol hrad zmenený na zrúcaninu.[6]
- Rímskokatolícky kostol sv. Juraja, jednoloďová neogotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1886-1888. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho vzniku.[7] Kostol má hladké fasády. Okná na kostola majú kružby a sú ukončené lomeným oblúkom. Portál je ústupkový neogotický s lomeným oblúkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
- Kaplnka Božského Srdca Ježišovho z roku 1899. Stojí na mieste staršej kaplnky z roku 1825. Obnovou prešla v roku 1996.[8]
- Kaplnka sv. Trojice z roku 1925.
Turistika
- Mních (696 m) je budovaný na vápencových a dolomitových horninách. Väčšinu Mnícha tvoria dolomity, viac vápencov je vo východnej časti, kde sa v jeho najvýchodnejšom výbežku nachádza Liskovská jaskyňa. Z Mnícha je niekoľko veľmi pekných výhľadov na západnú časť Liptovskej kotliny. Priamo pod jeho južnými svahmi tečie rieka Váh, z Mnícha sa môžete vybrať na prehliadku blízkej obce Lisková a pozrieť si Skalnú päsť (Jánošikovu päsť).
- Likavka (500 m) – Čebrať (945 m),
- Likavka (500 m) – hrad Likava – Predný Choč – Veľký Choč (1 611 m) 4 1/2 h, červená značka,
Zaujímavosti
- Likavčanov prezývajú aj Meteníci (vyslovuje sa tvrdo, bez mäkčenia). Meteník je typické liptovské jedlo, v Likavke ide o slaný koláč z kysnutého cesta, kapusty a slaniny.
- S blízkym hradom Likava sú spojené viaceré povesti – jedna z nich hovorí likavskej hradnej pani, ktorá keď sa objaví na lúkach pod hradom, prinesie dobrú úrodu. Ďalšia povesť hovorí o poklade, ktorý na nádvorí stráži verný sluha, ktorého pán hradu zhodil z hradného brala.
- O záchranu hradu sa snaží občianske združenie Hortus de Likava, ktoré je zároveň organizátorom Likavských hradných slávností.
- Počas leta sa v amfiteátri pod hradom Likava konávajú 2 pravidelné podujatia: Detský folklórny festival a Likavské hradné slávnosti.
- V Likavke pôsobí od roku 1919 aj ochotnícky divadelný súbor, ktorý už naštudoval a uviedol viac ako 120 divadelných hier.
- Obec má v katastrálnom území až dva zdroje pitnej vody (na Strážniku a pod hradom Likava)
- Hlavná vlaková stanica Ružomberok sa nachádza v katastrálnom území obce Likavka.
Šport
Najobľúbenejším športom v obci je futbal, v regionálnych súťažiach pôsobí Obecný športový klub Likavka. V obci sa súťažne hráva aj stolný tenis (v roku 1977 sa tu uskutočnili majstrovstvá Slovenska mužov a žien) a florbal (Meteníci Likavka). V obci tiež v roku 1979 vznikol Klub Nadšencov Amatérskej Cyklistiky (ako súčasť TJ Družstevník Likavka), ktorý sa v roku 1988 presťahoval do Ružomberka, v Likavke však má viacerých aktívnych členov. Taktiež je v Likavke aktívny aj Klub Slovenských turistov a lyžiarov, KST TOM Likavka, ktorý pravidelne organizuje Štefanský výstup na Predný Čebrať, výstup na Predný Choč pri príležitosti SNP - s touto akciou je spojený aj výstup na "Tri vrchy v jeden deň - Memoriál Štefana Pátera, v rámci ktorého sa koná výstup na všetky tri vrchy, ktoré obklopujú Likavku, Čebrať - Predný Choč - Mních.
Osobnosti obce
Rodáci
- Jozef Kačka (* 1865 - † 1938), rímskokatolícky kňaz pôsobiaci ako farár v Sliači pri Zvolene
- Vladimír Moravčík (* 1908 - † 1980), politik a novinár
- Kornel Brtko (* 1915 - † 2003), kňaz pôsobiaci ako farár v Tvrdošíne, Oravskom Veselom a Lúčkach
- Benedikt Hancko (* 1915 - † 1975), kňaz pôsobiaci ako farár v Argentíne, zomrel a je pochovaný v Argentíne.
- Oto Okoličány (* 1918 - † 1967), lekár - urológ, športovec
- Kamil Hliva (* 1919 - † 1968), kňaz pôsobiaci v Námestove
- Eduard Hancko (* 1920 - † 1995), kňaz pôsobiaci v Zimbabwe
- Benjamín Martinský (* 1921 - † 1964), kňaz, vlastným priezviskom Marton
- Stanislav Nemček (* 1921 - † 1976), amatérsky entomológ – prevažne lepidopterológ.
- Bernard Nemček (* 1925 - † 1955), disident, obeť komunistického režimu v Československu, popravený v roku 1955.[9]
Galéria
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, . Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑
- ↑ Oficiálna stránka obce Likavka - Obecné noviny
- ↑ Likava . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Likavka - Kostol sv. Juraja . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Likavka - Kaplnka Božského Srdca Ježišovho . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Oficiálna stránka obce Likavka - Pietna spomienka na B. Nemčeka
Pozri aj
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Likavka
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk