A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku | |
 Mapa kumulatívneho počtu prípadov COVID-19 na Slovensku podľa okresov na 100 000 obyvateľov k aprílu 2022 | |
| Ochorenie | COVID-19 |
|---|---|
| Vírus | SARS-CoV-2 |
| Obdobie | 31. december 2019[1] – súčasnosť |
| Miesto pôvodu | Wu-chan, Chu-pej, Čína |
| Prvý lokálny prípad | 6. marec 2020 |
| Štatistika (24.11.2021) | |
| Počet nakazených | 631 738 [p. 1][2] |
| Hospitalizované prípady | 3 200 [2] |
| Neaktívne prípady | 721 027 [p. 2][3] |
| Zaočkovaných | 2 454 025 [p. 3][2] |
| Počet úmrtí | 14 056 [2] |
| Smrtnosť | 2,2 % |
| korona.gov.sk | |
| |
.svg)
Pandémia ochorenia COVID-19 na Slovensku je súčasťou celosvetovej pandémie infekčného ochorenia COVID-19, ktoré spôsobuje vírus SARS-CoV-2. Prvý prípad bol na Slovensku potvrdený 6. marca 2020 premiérom Petrom Pellegrinim. Išlo o 52-ročného muža z Bratislavského kraja, ktorý nemal cestovateľskú anamnézu, avšak jeho syn bol v polovici februára v Benátkach.[4] Dňa 7. marca 2020 sa potvrdil pozitívny test synovi, ktorý bol potvrdený ako pacient „0“, teda prvý nosič daného ochorenia na našom území.[5] 6. marec bol v roku 2023 prvýkrát pripomínaný ako pamätný deň Deň obetí pandémie COVID-19,[6] ktorých bolo za prvé tri roky viac ako 21 tisíc.
Rýchly nástup ochorenia na celom svete vytvoril kritický nedostatok ochranných pomôcok a testovacích súprav, ktorých aj na Slovensku bolo začiatkom pandémie nedostatok.[7] S nástupom novej vlády Igora Matoviča sa ukázalo, že Slovensko v skladoch Štátnych hmotných rezerv malo nedostatok spoľahlivých testov a nemalo žiadne ochranné pomôcky. Štátne hmotné rezervy mali v zásobách len 3 000 testov. Následne bol šéf štátnych hmotných rezerv Kajetán Kičura odvolaný a obvinený z korupcie.[8][9]
Prvé preventívne opatrenia boli prijaté už vo februári 2020, kedy prvýkrát na Ministerstve zdravotníctva SR zasadal ústredný krízový štáb.[10] Prvé opatrenia proti epidémii boli prijaté 6. marca 2020, od 12. marca bola vyhlásená mimoriadna situácia.[11][12] Od 16. marca 2020 boli uzavreté školy a zároveň začal platiť núdzový stav, ktorý trval do 14. júna 2020.[13][14] 1. októbra 2020 bol vládou Igora Matoviča znovu vyhlásený núdzový stav, ktorý mal trvať 45 dní do 14. novembra 2020. Ten bol však vládou predlžovaný sedem mesiacov až do 14. mája 2021, kedy bol zrušený na základe novely zákona o hospodárskej mobilizácii, vďaka ktorej môže vláda manažovať pandémiu aj bez núdzového stavu.[15][16] Školské vyučovanie v školskom roku 2020/2021 bolo prerušené od 12. októbra 2020 a do konca kalendárneho roka 2020 sa neobnovilo.[17] Obnovilo sa len pre materské školy, prvý stupeň základných škôl a posledné ročníky stredných škôl, ktoré sa od 8. februára 2021 na základe COVID automatu mohli vrátiť do škôl.[18] Tretí krát bol v tejto súvislosti vládou SR vyhlásený núdzový stav 25. novembra 2021 a bol ukončený uplynutím 22. februára 2022.[19] (Mimoriadna situácia zo dňa 12. marca 2020 však ostávala naďalej v platnosti.[19])
Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 sa na Slovensku začalo 26. decembra 2020.[20] Očkuje sa vakcínami registrovanými Európskou liekovou agentúrou od spoločností Pfizer/BioNTech, Moderna, Johnson & Johnson. Používali sa aj vakcíny od firiem AstraZeneca a neregistrovaná vakcína Sputnik V.[21] K 24. novembru 2021 bolo na Slovensku proti koronavírusu čiastočne zaočkovaných 2 603 391 osôb a 2 454 025 plne zaočkovaných osôb.[2] Štátny ústav pre kontrolu liečiv k 17. novembru 2021 evidoval 9 027 hlásení podozrení na nežiaduce účinky po vakcíne proti COVID-19, z ktorých bolo 1 125 vyhodnotených ako závažných.[22] 1. augusta ministerstvo financií spustilo registráciu o očkovaciu prémiu a vyplatenie bonusu za sprostredkovanie očkovania. Prví výhercovia prémie sa budú losovať 15. augusta.[23]
Prvou obeťou ochorenia COVID-19 na Slovensku bol 60-ročný muž, ktorý zomrel 30. marca 2020, pár hodín po prepustení z nemocnice.[24][25]
Striktné pravidlá a opatrenia (tvrdý lockdown), ktoré boli prijaté na začiatku pandémie udržali počet infikovaných osôb počas prvej vlny pandémie (marec – máj 2020) pod kontrolou.[26] S uvoľňovaním opatrení v lete 2020 začali prípady stúpať.[27]
V druhej vlne pandémie (september 2020 – máj 2021) sa situácia výrazne zhoršila, dokonca nad očakávania odborníkov, kvôli výskytu novej mutácie koronavírusu alfa (B.1.1.7)[28] V nemocniciach nebolo dostatok lôžok pre pacientov s COVID-19 a zdravotnícky personál bol vyčerpaný a bolo ho taktiež nedostatok.[29][30] Vo februári 2021 sa Slovensko stalo najhoršie na svete v počte úmrtí a hospitalizovaných prípadov prerátaných na počet obyvateľov.[31][32] Štúdia vypracovaná až po skončení pandémie v roku 2022 hodnotí situáciu počas druhej vlny na Slovensku ako katastrofálnu, kolabujúce zdravotníctvo, veľa infikovaných aj mŕtvych, manažment pandémie bol nezvládnutý.[26]
Od konca jari 2021 sa epidemická situácia zlepšovala až do júla, kedy na Slovensku začala tretia vlna epidémie, na ktorú sa ministerstvo zdravotníctva pripravovalo už od júna 2021.[33][34][35] 3. vlna (september 2021 – máj 2022) bola napriek vakcíne hodnotená na Slovensku ako katastrofálna a znamenala veľa obetí a nápor v nemocniciach.[26]
Alfa variant koronavírusu (B.1.1.7) sa na Slovensku vyskytol už 14. novembra 2020.[36] Mutácia kapa (B.1.617.1, predtým variant B.1.617) bola prvýkrát sekvenovaná 12. mája 2021.[37] Mutácia delta (B.1.617.2) bola na Slovensku potvrdená 23. júna 2021.[38]
K 24. novembru 2021 bolo PCR testami pozitívne testovaných 631 738 osôb a antigénovými testami 474 232 osôb.[2]
Na následky COVID-19 k novembru 2021 zomrelo 14 056 ľudí.[2] Do konca februára 2022 to bolo o 21 917 až 26 786 viac ako priemer z predchádzajúcich období v rokoch 2016 až 2019 (tzv. nadúmrtnosť) spôsobená dôsledkami pandémie.[26] Štúdiu "Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022)“[26] predstavil v decembri 2022 šéf konzultačnej firmy Peter Pažitný, ktorý tvrdil, že chaos a zlé rozhodnutia štátu spôsobili, že 12- až 21-tisíc Slovákov zomrelo na covid zbytočne. Generálny prokurátor Žilinka v januári 2023 nariadil preskúmať závery tejto štúdie.[39] 6. marca 2023 Žilinka potvrdil že 20. januára 2023 začal trestné stíhanie vo veci trestných činov marenia úlohy verejným činiteľom a všeobecného ohrozenia, pre podozrenie, že pri manažmente pandémie COVID - 19 v rokoch 2020 až 2022 došlo k nesprávnym postupom zo strany verejných činiteľov, v rámci výkonu ich právomocí avšak do 6. marca nebolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe.[40]
Podľa medzinárodnej štúdie z roku 2022[41] stredná dĺžka života, vyjadrujúca súčasný stav zdravia populácie na Slovensku počas pandémie (v rokoch 2019 až 2021) poklesla až o 33 mesiacov (2 roky a 9 mesiacov), pokiaľ v období predtým (2015 až 2019) narástla o 3,1 mesiaca. Z 29 skúmaných krajín sa stredná dĺžka života najviac skrátila v Bulharsku (o 43 mesiacov) a Slovensko nasledovalo hneď druhé.[41] Rovnaké výsledky vykazujú aj sčítania Eurostatu z roku 2022.[42] V priebehu roka 2021 očakávaná stredná dĺžka života pri narodení sa na Slovensko skrátila z 77,0 v roku 2020 na 74,8 v roku 2022, čo predstavuje pokles o 2,2 roku.
K 1. januáru 2023 bolo celkovo evidovaných 1 859 907 pozitívnych prípadov koronavírusu z 7 380 010 vykonaných PCR testov (1 351 602 testov na 1 milión obyvateľov). Okrem PCR metódy bolo vykonaných aj 44 624 314 antigénnych testov, z ktorých bolo 798 838 pozitívnych. V súvislosti s Covid-19 eviduje Slovensko 20 859 úmrtí, čo predstavuje 3 751 úmrtí na 1 milión obyvateľov krajiny vzhľadom na počet obyvateľov 5 460 193.[43]
Priebeh
Prvá vlna (marec – jún 2020)
Prvá vlna pandémie na Slovensku prebiehala od marca do júna 2020. Od 15. marca 2020 do 14. júna 2020 trval núdzový (výnimočný) stav, ktorý skončil po piatich fázach uvoľňovania opatrení.[44] Táto vlna bola zvládnutá dobre s malým počtom infikovaných aj obetí. Zavedením tvrdých lockdownov hneď na začiatku sa zachytil rýchly nástup pandémie.[26] Nenaplnil sa katastrofický scenár analytikov ministerstva zdravotníctva, že by zdravotníctvo potrebovalo päťkrát viac pľúcnych ventilácií, ako malo k dispozícii.[45] Zároveň pomohla ľudská solidarita a aj politici povzbudzovali a spájali občanov v dodržiavaní opatrení.
Január 2020
23. januára bol úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky prvýkrát informovaný o výskyte vírusovej pneumónie v meste Wu-chan v Číne. Detailnejšie laboratórne vyšetrenie biologického materiálu chorých osôb potvrdilo prítomnosť nového koronavírusu u 15 pacientov. Úrad verejného zdravotníctva SR vydal odporúčania pre osoby, ktoré cestujú do Číny.[46]
27. januára boli na zasadnutí krízového štábu prijaté prvé preventívne opatrenia. Na tlačovej konferencií po jeho zasadnutí predseda vlády (Peter Pellegrini) spolu s hlavným hygienikom SR (Ján Mikas) informovali o chystaných cvičeniach a zároveň vyzvali občanov, aby zvážili cestu do zahraničných oblastí, v ktorých bol výskyt koronavírusu potvrdený.[47][48]
Február 2020
3. februára sa na Slovensku začala vykonávať laboratórna diagnostika koronavírusu SARS-CoV-2. Dovtedy boli vzorky pacientov s podozrením na ochorenie COVID-19 zasielané na vyšetrenie do Nemecka. Vyšetrovanie vzoriek prebiehalo v Národnom referenčnom centre pre chrípku zriadenom na Úrade verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v Bratislave. S virologickým inštitútom v Berlíne spolupracoval úrad verejného zdravotníctva naďalej, pretože pozitívne vzorky na koronavírus boli zasielané na potvrdenie do laboratória v Berlíne.[49]
7. februára sa vo Fakultnej nemocnici F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici konalo cvičenie. Podobné cvičenie prebehlo aj v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach.[50]
27. februára na zasadnutí Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky boli prijaté viaceré opatrenia. Na Ministerstve zdravotníctva bol zriadený krízový štáb, ktorý zasadal pod vedením ministerky vnútra s účasťou hlavného hygienika, predstaviteľov Ministerstva zdravotníctva, Ministerstva obrany, Ministerstva dopravy, Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí a Ministerstva financií.[10]
28. februára bola na letiskách v Bratislave, Košiciach a Poprade zavedená celoplošná kontrola pasažierov meraním telesnej teploty.[10]
Marec 2020
6. marca bol potvrdený prvý prípad ochorenia COVID-19 na území Slovenska. Jednalo sa o 52-ročného muža z Bratislavského kraja, ktorý sa nakazil sekundárnym prenosom ochorenia. Muž nemal cestovateľskú anamnézu, avšak jeho syn bol v polovici februára v Benátkach v Taliansku. Od začiatku testovania na COVID-19 sa do tohto dňa na Slovensku urobilo 378 testov na koronavírus, z toho bol jeden pozitívny. Konalo sa zasadnutie krízového štábu, kde sa prijali opatrenia, ktoré zakázali návštevy v nemocniciach, domovoch sociálnych služieb a väzniciach a zakázané boli aj všetky školské zahraničné exkurzie. Občanom bolo odporučené, aby podstúpili dobrovoľnú karanténu a nenavštevovali verejné podujatia, nákupné centrá či bohoslužby.[51][11]
7. marca bol COVID-19 potvrdený aj u manželky a syna prvého pozitívne testovaného muža. Ukázalo sa, že jeho syn je „pacient 0“, teda prvý nosič daného ochorenia, ktoré doniesol z Talianska.[52]
10. marca krízový štáb zakázal organizovanie športových, kultúrnych aj verejných podujatí na dobu 14 dní a nariadil povinnú 14-dňovú karanténu pre všetkých občanov, ktorí sa vrátili z najviac postihnutých krajín, a to z Talianska, Číny, Iránu a Južnej Kórei. V karanténe museli byť spolu so všetkými osobami v ich spoločnej domácnosti.[53]
12. marca ústredný krízový štáb prijal prvé prísne opatrenia ohľadom zatvorení škôl, voľnočasových zariadení, zastavení medzinárodnej prepravy a zavedení povinnej 14-dňovej karantény pre všetkých, ktorí sa vrátia zo zahraničia. Na druhý deň boli v ranných hodinách spustené hraničné kontroly a zrušené všetky medzinárodné lety.[13][54]
15. marca bol na Slovensku vyhlásený núdzový stav, ktorý sa týkal predovšetkým 22 štátnych zdravotníckych zariadení.[55]
16. marca boli zatvorené všetky materské, základné a stredné školy a univerzity. Pôvodne mali byť zatvorené len na 14 dní. Zatvorené boli aj všetky voľnočasové zariadenia a priestory. Zavedená bola povinná 14-dňová karanténa pre všetkých, ktorí sa vrátili zo zahraničia. Na územie Slovenska sa mohli dostať len obyvatelia, ktorí mali na Slovensku trvalý alebo prechodný pobyt, prípadne platný cestovný pas. Za nerešpektovanie nariadenia mohla byť občanovi uložená pokuta až do výšky 1 659€. Zakázaný bol maloobchodný predaj a predaj služieb vo všetkých prevádzkach okrem predajní potravín, lekárni a drogérií.[56]
V tomto období vystrašila obyvateľov Slovenska prognóza analytikov z ministerstva zdravotníctva, podľa ktorej sa mala koronavírusom nakaziť až štvrtina obyvateľov a v nemocnici malo skončiť takmer 24-tisíc nakazených, s 3 300 ľuďmi na pľúcnej ventilácii, keď ich kapacita bola 500 kusov.[57]
17. marca vyšla správa, že ak ostanú v platnosti opatrenia bez zmeny, epidémia na Slovensku by sa mala dočkať vrcholu na 110. deň od ich zavedení. V tom čase by bolo koronavírusom nakazených 10 % obyvateľstva ako vyplýva z analýzy, ktorú vypracoval Inštitút zdravotnej politiky (IZP) pri Ministerstve zdravotníctva SR a pri jej predstavení povedal šéf IZP Martin Smatana, prijatými opatreniami sa šírenie ochorenia Covid-19 výrazne spomalilo.[58] Ak by sme totiž neurobili nič, do mesiaca od prvej nákazy by už bolo nakazených 2,35 milióna občanov.
21. marca bola prezidentkou vymenovaná nová vláda Slovenskej republiky na čele s Igorom Matovičom. Prebrala tak moc aj zodpovednosť nad riadením pandémie od vlády Petra Pellegriniho.[59]
23. marca vláda predstavila prvé opatrenia a zriadila permanentný krízový štáb, ktorému predsedal Peter Škodný a členmi boli Vladimír Krčméry, lekár Peter Visolajský, europoslanec Peter Pollák a Robert Mistrík.[60][61]
25. marca sa na základe prijatých opatrení Úradu verejného zdravotníctva museli začať nosiť rúška mimo bydliska a v radoch byť rozostupy minimálne 2 metre.[62] Rúšok bol nedostatok a ľudia si ich šili doma, často aj pre druhých.[57]
30. marca zomrel 60-ročný muž pozitívne testovaný na ochorenie COVID-19, len 2 hodiny po prepustení z nemocnice.[63] Išlo o bývalého primátora Bojníc, Vladislava Oravca. Stal sa tak prvou obeťou ochorenia COVID-19 na Slovensku.[64] Na základe prijatých opatrení Úradu verejného zdravotníctva sa vo všetkých nemocniciach, fabrikách a obchodoch mala začať merať telesná teplota na čele.[62]
31. marca aj vďaka opatreniam prijatým 24. a 27. marca sa podľa Smatanu podarilo oddialiť kapacitný limit systému až na sedemdesiaty deň. V najťažšom dni pandémie koronavírusu na Slovensku by mohlo pľúcnu ventiláciu potrebovať 1 030 pacientov. Ako uviedol 31. marca, ide o výrazný pokles oproti predchádzajúcemu scenáru, pretože sa tento počet približuje kapacitám nášho systému. Ako doplnil predseda vlády SR Igor Matovič, na základe štúdie spred dvoch týždňov vrchol by znamenal, že by sme potrebovali päťkrát viac pľúcnych ventilácií, ako máme k dispozícii.[45]
Nasledujúce dva mesiace však počty nakazených, aj vďaka prísnym opatreniam, začali klesať a vláda opatrenia postupne uvoľňovala. Katastrofický scenár analytikov ministerstva zdravotníctva sa nenaplnil. Ich bývalý šéf Martin Smatana, ktorý už nebol vo funkcii, však napriek tomu povedal, že infekcii sa počas možnej druhej alebo tretej vlny nevyhne nikto.[57] Mal čiastočne pravdu, za nasledujúce dva roky do 16. decembra 2022 stúpol počet obetí koronavírusu na Slovensku na 20 778.[57]
Apríl 2020
21. apríla vláda predstavila viacfázový program na uvoľňovanie opatrení.[65]
22. apríla začala sa prvá fáza uvoľňovania opatrení, v ktorej sa otvorili maloobchodné prevádzky a služby.[66] Úradu vlády začal denne zverejňovať informácie a štatistiky týkajúce sa ochorenia COVID-19 na stránke www.korona.gov.sk.[67]
23. apríla minister školstva oznámil, že sa v školskom roku 2019/2020 ruší maturitná skúška.[68]
Máj 2020
6. mája sa začala druhá a zároveň tretia fáza uvoľňovania opatrení. Povolené činnosti: krátkodobé ubytovanie bez reštaurácií alebo stravovanie v spoločných priestoroch, pedikúra a manikúra, turistika v prírode, taxislužba, služby a svadby, masáže, múzeá, galérie, knižnice, výstavné siene.[69]
20. mája sa začala štvrtá fáza uvoľňovania opatrení. Koncentrácia ľudí vo vnútri obchodov sa zvýšila z 1 osoby na 25 metrov štvorcových matíc na 1 osobu na 15 metrov štvorcových. Otvorili sa divadlá a kiná. Školy a materské školy sa otvoria neskôr 1. júna 2020. Obyvatelia Slovenska môžu teraz prekročiť hranice a neísť do štátnej karantény, pokiaľ sa vrátia do 24 hodín.[70]
Jún 2020
1. júna boli otvorené materské školy a prvý stupeň základných škôl s dobrovoľnou dochádzkou. Žiaci druhého stupňa a stredných škôl sa naďalej vyučovali dištančne.[71]
3. júna sa začala piata fáza uvoľňovania opatrení. Na základe opatrení Úradu verejného zdravotníctva a priaznivej epidemiologickej situácie boli otvorené aj ďalšie prevádzky, služby, priestranstvá a hromadné podujatia.[72]
14. júna sa skončil núdzový stav, ktorý bol vyhlásený 15. marca.[44]
22. júna sa na posledný týždeň školského roka otvorili školy aj pre študentov druhého stupňa základných škôl a stredných škôl. Dochádzka žiakov bola dobrovoľná.[73]
Druhá vlna (august 2020 – máj 2021)
Druhá vlna pandémia prebiehala od augusta 2020 do mája 2021. Táto vlna mala horší dopad, kolabujúce zdravotníctvo, veľa infikovaných aj mŕtvych, aj napriek už dostupnej vakcinácii proti vírusu. Manažment pandémie bol nezvládnutý, keďže bola zanedbaná príprava, plánovanie, trasovanie a aj testovanie. Počas vlny došlo k mnohým chaotickým politickým rozhodnutiam, ktoré boli často bez vedeckého základu, ako napríklad plošné testovanie, povolené počty ľudí na kultúrnych a iných akciách. Zároveň boli tieto rozhodnutia často nevhodne odkomunikované verejnosti. Niekoľko politikov porušovalo protipandemické opatrenia, aj napriek tvrdému lockdownu, ktorý prišiel neskoro.[26] Táto vlna bola tiež poznačná kauzou Sputnik, ktorej vyvrcholením bola koaličná kríza a neskôr aj pád vlády Igora Matoviča.
August 2020
11. augusta po zasadaní Pandemickej komisie SR potvrdil minister zdravotníctva SR Marek Krajčí druhú vlnu pandémie na Slovensku. Komisia na zasadnutí schválila Pandemický plán.[74]
14. augusta zverejnilo Ministerstvo zdravotníctva pandemický plán, ktorý opisuje postup jednotlivých zložiek štátu v prípade pandémie. Súčasťou pandemického plánu bol aj tzv. semafor, varovný systém, ktorý pomocou farieb troch farieb, zelenej, oranžovej a červenej, zjednodušoval sledovanie epidemiologickej situácie a opatrení.[75]
September 2020
3. septembra pandemická komisia a konzílium odborníkov odporučili v červených a oranžových okresoch zavedenie opatrení nad rámec celoštátne platných opatrení. Červené okresy boli Bratislava I a Michalovce, oranžových bolo 17.[76][77]
22. septembra pribudol nový rekord v dennom prírastku nakazených, kedy počet nových prípadov prvý raz prekročil 300 (338).[78]
Október 2020
1. októbra bol vyhlásený núdzový stav na dobu 45 dní na celom území Slovenska. Zároveň vstúpili do platnosti nové opatrenia týkajúce sa cestovania, nosenia rúšok a hygienických opatrení pre prevádzky.[79]
3. októbra sa v 48 obciach konali doplnkové komunálne voľby. Osobám, ktoré boli infikované ochorením COVID-19 v karanténe nebolo umožnené voliť.[80]
7. októbra bola prvýkrát prekonaná hranica tisíc pozitívnych prípadov za deň, kedy pri 9 518 testoch bolo odhalených 1 037 pozitívnych prípadov.[81]
12. októbra bolo prerušené školské vyučovanie prezenčnou formou na všetkých stredných školách. Školy prešli na distančný spôsob vzdelávania. Do konca roka 2020 sa už prezenčná forma vyučovania neobnovila.[82][83]
15. októbra bola prvýkrát prekonaná hranica dvetisíc pozitívnych prípadov za jeden deň, kedy pri 14 010 testoch bolo odhalených 2 075 pozitívnych prípadov.[84]
22. októbra mal poslanec Národnej rady SR Marian Kotleba pozitívny test na COVID-19.
23. októbra prebehlo testovanie poslancov NR SR. Pri testovaní bol odhalený vírus u štyroch poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko. Pozitívny test mala Magdaléna Sulanová, Andrej Medvecký, Ondrej Ďurica a podpredseda strany Martin Beluský. Koronavírus bol zistený aj u poslanca OĽaNO Milana Potockého.[85][86][87] Konal sa prvý deň pilotného testovania Oravy a okresu Bardejov, počas ktorého otestovali pomocou antigénových testov 61 905 ľudí, z ktorých bolo 2 225 pozitívnych.[88]
24. októbra začal na celom území Slovenska platiť zákaz vychádzania s výnimkou cestovania do práce, na testovanie a zabezpečenia nevyhnutných potrieb či pobytu v prírode v okrese bydliska. Zákaz vychádzania platil do 1. novembra. Za druhý deň pilotného testovania Oravy a okresu Bardejov otestovali 59 613 ľudí, z ktorých bolo 2 207 pozitívnych.[89][90]
25. októbra pribudlo 3 042 pozitívne testovaných ľudí na ochorenie COVID-19 pri 16 048 testoch. Najviac pozitívne testovaných bolo v Žilinskom kraji, kde bolo až 803 pozitívnych osôb. Prvýkrát od začiatku pandémie na Slovensku prekročil počet pozitívnych testov 3 000 za jeden deň.[91]
26. októbra boli zatvorené všetky školy okrem detských jaslí, materských škôl a prvého stupňa základných škôl, ktorý prešiel na dištančnú výučbu.[90]
28. októbra bol predĺžený zákaz vychádzania od 5:00 do 1:00 nasledujúceho dňa na území Slovenska do 8. novembra.[92]
31. októbra sa konal prvý deň celoplošného testovania, za ktorý bolo otestovaných 2 581 113 ľudí, z ktorých bolo 25 850 pozitívnych.[93]
November 2020
1. novembra sa konal druhý a zároveň posledný deň celoplošného testovania, za ktorý sa prišlo otestovať 1 044 219 ľudí, z ktorých bolo 12 509 pozitívnych. Spolu bolo v celoplošnom testovaní otestovaných 3 625 332 ľudí, z ktorých bolo 38 359 pozitívnych.[94]
7. – 8. novembra sa konalo plošné testovanie v "červených" okresoch, ktoré v celoplošnom testovaní mali podiel pozitívnych prípadov viac ako 0,69 %. Červených okresov bolo 45. Zriadených bolo aj 20 odberných miest v 13 zelených okresoch.[95][96] Otestovaných bolo 2 044 855 ľudí, z ktorých bolo 13 509 pozitívnych, teda 0,66 percenta.[97]
9. novembra sa zmenili výnimky zo zákazu vychádzania, ktorý trval do 14. novembra.[98] Česko zaradilo Slovensko medzi rizikové krajiny.[99] Boli zriadené mobilné odberné miesta pre bezplatné testovanie antigénovými testami vo všetkých 25 zelených okresoch.[100][101][102]
11. novembra bol vládou predĺžený núdzový stav z 1. októbra o ďalších 45 dní.[103]
16. novembra sa zmenili opatrenia a otvorili sa prevádzky umeleckých predstavení, fitnescentrá, plavárne a kostoly, pod podmienkou dodržiavania prísnych hygienických pravidiel. Do škôl sa mohli vrátiť deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ak nemali prístup k dištančnému vzdelávaniu.[104] Zmenil sa režim na hraniciach.[105]
17. novembra sa konali vo viacerých mestách na Slovensku protesty proti opatreniam a vláde Igora Matoviča.[106]
21. – 22. novembra prebehlo v 458 mestách a obciach, v ktorých bolo v poslednom testovaní viac ako 1 % pozitívnych prípadov, dobrovoľné plošné testovanie,[107][108] ktoré aj napriek dobrovoľnosti bolo vynútené zamestnávateľmi pod hrozbou nevpustenia zamestnancov do prevádzky podniku. Otestovaných bolo 110 609 ľudí, z ktorých bolo 2 501 pozitívnych, čo predstavovalo pozitivitu 2,26 percenta.[109]
26. novembra presiahol celkový počet pozitívne testovaných osôb PCR testami hranicu 100 000. [110]
December 2020
7. decembra pribudlo 22 úmrtí na následky COVID-19, čím celkový počet úmrtí prekročil tisíc.[111]
14. decembra informovala hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, že minister Ján Mičovský bol cez víkend pozitívne testovaný na COVID-19. Stal sa tak prvým členom vlády s potvrdeným koronavírusom.[112][113]
16. decembra bola nemocnica s poliklinikou v Novom Meste nad Váhom ako prvá nemocnica na Slovensku pretvorená na nemocnicu čisto pre pacientov s ochorením COVID-19. Pre odľahčenie situácie v najviac postihnutom Trenčianskom kraji tam pre pacientov vyhradili 60 lôžok.[114] Ministerstvo zdravotníctva predstavilo COVID automat, podľa ktorého bude informovať o aktuálnej epidemiologickej situácii a o rizikovosti regiónov a celého Slovenska. Automat má sedem fáz, od zelenej po čiernu, pomocou ktorých sa posudzuje situácia na Slovensku.[115]
18. decembra bol pozitívne testovaný na koronavírus premiér Igor Matovič, minister obrany Jaroslav Naď a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová. Testy postupne podstúpili všetci členovia vlády, ktorí boli s premiérom v kontakte.[116][117]
19. decembra začal na Slovensku platiť zákaz vychádzania s viacerými výnimkami, počas vianočných sviatkov sa mohli stretnúť 2 domácnosti, ktoré neboli v kontakte s inou domácnosťou.[118] Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Trenčíne vydal protipandemické opatrenia nad rámec slovenských v siedmych okresoch Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktorými zakázal predávať alkoholické nápoje na priamy konzum, kultúrne podujatia a bohoslužby.[119] V Trenčíne sa konalo dobrovoľné plošné testovanie. Bezplatné testovanie antigénovými testami sa robilo na 33 odberných miestach. Otestovaných bolo 12 831 ľudí, z ktorých bolo 288 pozitívnych, čo predstavuje 2,24 %.[120] Podpredseda vlády pre legislatívu Štefan Holý zo Sme rodina bol pozitívne testovaný na COVID-19.[121]
20. decembra sa konal druhý deň plošného testovania v Trenčíne. Na 33 odberných miestach bezplatne otestovali 8 829 ľudí, z ktorých bolo 270 pozitívnych. Spolu tak za víkend v Trenčíne otestovali 21 660 ľudí, z ktorých bolo 560 pozitívnych, čo predstavuje 2,59 %.[122]
21. decembra Európska komisia schválila na základe odporučenia Európskej liekovej agentúry podmienečnú registráciu prvej vakcíny proti ochoreniu COVID-19, Comirnaty, od konzorcia Pfizer a BioNTech.[123][124]
22. decembra mal minister financií Eduard Heger pozitívny test na koronavírus. Stal sa tak 6. členom vlády, ktorí mali pozitívny test na koronavírus.[125] Ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jána Mičovského pre zhoršený zdravotný stav v súvislosti s COVID-19 hospitalizovali.[126]
26. decembra prišlo na Slovensko do Fakultnej nemocnice v Nitre prvých 10-tisíc dávok vakcíny proti chorobe COVID-19 Comirnaty, ktorá je vyrábaná spoločnosťou Pfizer a BioNTech.[127] Ako prvý bol proti koronavírusu zaočkovaný Vladimír Krčméry, ktorý prvú dávku vakcíny dostal vo večerných hodinách pred médiami vo Fakultnej nemocnici v Nitre. Zaočkovaní boli aj epidemiológovia z konzília odborníkov, minister zdravotníctva Marek Krajčí a hlavný hygienik Ján Mikas.[128]
27. decembra bola v Univerzitnej nemocnici v Bratislave v Ružinove zaočkovaná proti ochoreniu COVID-19 prezidentka a ministri.[129]
29. decembra vláda na online rokovaní predĺžila núdzový stav o 40 dní.[130]
30. decembra ministerstvo zdravotníctva nariadilo fakultným, univerzitným a všeobecným okresným nemocniciam poskytovať len neodkladnú zdravotnú starostlivosť do 31. januára 2021. Zároveň nemocnice požiadali o vyčlenenie minimálne 30 % z voľných nereprofilizovaných lôžok s prívodom kyslíka, aby boli pripravení na hospitalizáciu zvýšeného počtu pacientov s COVID-19.[131]
31. decembra sa o 15:00 hod. konalo online mimoriadne rokovanie vlády k sprísneniu protipandemických opatrení.[132] Opatrenia a zákaz vychádzania z 19. decembra nemali podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího dostatočný efekt. Vláda jednohlasne prijala prísnejšie protipandemické opatrenia platné od 1. januára 2021, ktoré už pred Vianocami navrhovali odborníci aj pandemická komisia.[133]
Január 2021
1. januára začali platiť prísnejšie opatrenia. V platnosti by mali ostať do 24. januára. Sprísnený bol zákaz vychádzania a zrušených bolo viacero výnimiek, ktoré platili cez vianočné sviatky. Zakázané sú akékoľvek návštevy iných domácností, konzumácia jedla v exteriéri prevádzok, zatvorené sú všetky lyžiarske strediská, kostoly, hotely nemôžu prijať nových hostí a ubytovaní hostia si nemôžu svoj pobyt predĺžiť, pobyt v prírode je možný len v rámci okresu. Zároveň vláda nariadila prácu z domu pre všetkých, ktorí z domu pracovať môžu.[133]
4. januára bol na Slovensku v okrese Michalovce potvrdený nový variant kmeňa koronavírusu, ktorý sa šíri z južného Anglicka a má o 70 % vyššiu schopnosť šírenia.[134]
6. januára Európska komisia schválila udelenie podmienečnej registrácie pre druhú vakcínu proti ochoreniu COVID-19, mRNA vakcínu Moderna, od spoločnosti Moderna.[135]
7. januára kvôli kritickej situácii v Nitrianskom kraji bola súkromná nemocnica v Galante reprofilizovaná na tzv. "červenú nemocnicu", nemocnicu na poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti iba pre pacientov s COVID-19. Vytvorených tak bolo 110 lôžok, z toho 10 s umelou pľúcnou ventiláciou a 80 s priamym prívodom kyslíka.[136][137][138]
8. januára bol nový variant kmeňa koronavírusu B.1.1.7 potvrdený aj v Nitre, 9. januára bol potvrdený aj v Bratislave.[139][140]
11. januára pribudlo 89 obetí a celkový počet obetí na ochorenie COVID-19 prekročil 3 000.[141] V okrese Nitra začal platiť prísnejší zákaz vychádzania, pri ktorom bez potvrdenia o negatívnom antigénnom či PCR teste na COVID-19, ktoré nie je staršie ako sedem dní, nebudú môcť ľudia chodiť do zamestnania, prírody či sprevádzať dieťa do školy.[142] Žiakom sa skončili vianočné prázdniny a všetky školy pokračujú s dištančným spôsobom výučby, okrem materských škôlok pre deti zákonných zástupcov z kritickej infraštruktúry a pre deti rodičov, ktorým povaha práce nedovoľuje pracovať z domu.[143]
18. až 26. januára sa konalo skríningové plošné testovanie na ochorenie COVID-19 na celom území Slovenska. Počas deviatich dní sa dalo otestovať 2 949 017 ľudí. Pozitívny výsledok malo 36 547 z nich, čo predstavovalo pozitivitu 1,24 %. Testovanie sa zopakovalo v okresoch, kde bola pozitivita vyššia ako 1,01 percenta.[144]
29. januára spustilo Ministerstvo zdravotníctva kampaň na podporu očkovania.[145]
Február 2021
2. februára vláda schválila sprísnenie covidového automatu, ktorý vstúpil do platnosti 8. februára.[146]
5. februára vláda Slovenskej republiky schválila predĺženie núdzového stavu o ďalších 40 dní od 8. februára.[147]
8. februára začal platiť COVID automat, podľa ktorého bolo celé Slovensko v najhoršej, teda čiernej fáze.[148] Na regionálnej úrovni bolo 9 okresov v IV. stupni varovania (čiernych), 41 okresov v III. stupni varovania (bordových), 20 okresov v II. stupni varovania (červených) a 1 v I. stupni varovania (ružový).[149]
15. februára sa zmenilo rozdelenie okresov podľa COVID automatu. Celé územie Slovenska bolo v najprísnejšej – čiernej farbe, keďže boli splnené národné kritériá. Na regionálnej úrovni bolo 15 okresov v IV. stupni varovania (čiernych), 51 okresov v III. stupni varovania (bordových) a 13 okresov v II. stupni varovania (červených).[150]
17. februára vláda schválila aktiváciu systému civilnej ochrany Európskej únie a požiadala o vyslanie zdravotníkov, 10 lekárov a 25 sestier, na pomoc s pandémiou, kvôli nedostatku odborného personálu, ktorý sa stará o najnáročnejších pacientov.[151]
22. februára sa po týždni zmenilo rozdelenie okresov podľa COVID automatu. Celé územie Slovenska je v najprísnejšej – čiernej farbe, keďže boli splnené národné kritériá. Na regionálnej úrovni je 19 okresov v IV. stupni varovania (čiernych), 50 okresov v III. stupni varovania (bordových) a 10 okresov v II. stupni varovania (červených).[152]
Marec 2021
1. marca sa po týždni zmenilo rozdelenie okresov podľa COVID automatu. Celé územie Slovenska je v najprísnejšej – čiernej farbe, keďže boli splnené národné kritériá. Na regionálnej úrovni je 20 okresov v IV. stupni varovania (čiernych), 53 okresov v III. stupni varovania (bordových) a 6 okresov v II. stupni varovania (červených).[153] Na Letisko Košice pristálo lietadlo s prvou dodávkou 200-tisíc kusov vakcíny Sputnik V. Do júna 2021 by na Slovensko mali prísť dva milióny dávok vakcíny, ktorá nie je registrovaná Európskou liekovou agentúrou.[154]
Tretia vlna (september 2021 – máj 2022)
Tretia vlna prebehla od septembra 2021 do mája 2022. Napriek faktu, že bola dostupná vakcína, situácia bola stále katastrofálna s veľkým počtom obetí a náporom v nemocniciach. Problémom bolo aj politizácia pandémie a očkovania, keďže očkovanie malo nejednotnú podporu naprieč politickým spektrom, s veľkým počtom hoaxov a dezinformáciami.[26]
December 2022
Od 31. marca 2020 do 16. decembra 2022 dosiahol počet obetí koronavírusu na Slovensku na 20 778.[155]
Rok 2023
Opatrenia sú zrušené, očkovacia kampaň je minimálna a nemocnice nápor pacientov zvládajú. Napriek tomu pandémia koronavírusu stále existuje. Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus vyjadril nádej, že v roku 2023 by mohol byť odvolaný stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu (PHEIC), ktorý bol vyhlásený v januári 2020 v súvislosti s pandémiou.[156]
Ekonomický dopad
V priebehu marca 2020 bol prerokovaný a 2. apríla 2020 schválený súbor zákonných mimoriadnych opatrení vo finančnej oblasti prijatých Národnou radou SR s cieľom zmierniť negatívne následky pandémie, nazývaný Lex korona. Tieto opatrenia zahrňovali: odklad daňovej exekúcie a prerušenia daňovej kontroly a daňového konania, podanie daňových priznaní k dani z príjmov a ďalšie.[157] Tieto opatrenia skončili 30. septembra a 31. decembra 2020.[157]
V apríli 2020 Inštitút finančnej politiky ministerstva financií Slovenskej republiky predpokladal, že slovenská ekonomika sa v roku 2020 dostane do recesie a hrubý domáci produkt (HDP) sa prepadne o 7,2 %.[158] Slovenský HDP v roku 2020 klesol o 5,2 percenta.[159]
Nezamestnanosť na Slovensku v roku 2020 vzrástla o 0,9 % na 6,7 percenta. Počet osôb bez práce počas roku 2020 vzrástol o 15 percent oproti roku 2019 a dosiahol 181,4-tisíc osôb. Najväčší nárast miery nezamestnanosti nastal v Prešovskom kraji, regióne s najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku, o 2 %, kde na celoročnej úrovni bolo bez práce 12,1 % ekonomicky aktívnych obyvateľov.[160]
22. apríla 2020 nadobudla platnosť vyššieho limitu pri bezkontaktnej platbe kartou bez zadania PIN kódu z 20 na 50 eur.[161] Bezkontaktné platby kartou aj napriek tomu využívalo v roku 2020 na Slovensku len približne 23 percent Slovákov. Podľa Európskej centrálnej banky bolo pred pandémiou 78 % všetkých transakcií na miestach predaja na Slovensku realizovaných v hotovosti. V roku 2020 na Slovensku došlo k štvorpercentnému pokles platbou v hotovosti.[162]
Prvá pomoc
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR spustilo 5. apríla 2020 prvú pomoc zamestnancom, podnikateľom a živnostníkom pri znižovaní dopadov koronavírusu. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny začali od 6. apríla 2020 prijímať žiadosti o príspevky na mzdy zamestnancov od zamestnávateľov, ktorí museli povinne zatvoriť prevádzky. Zamestnávatelia a SZČO, ktorí museli svoje prevádzky zatvoriť, mohli požiadať o príspevok na mzdu zamestnanca vo výške až 80 % jeho priemerného zárobku, najviac vo výške 1 100 eur.[163]
Sociálny dopad
Protesty
17. októbra 2020upraviť | upraviť zdroj
V Bratislave sa pred Úradom vlády Slovenskej republiky konal nepovolený protest proti epidemiologickým opatreniam a vláde Igora Matoviča. Medzi protestujúcimi boli najmä futbaloví fanúšikovia ultras a priaznivci politickej strany ĽSNS. Protestovali aj napriek zákazu zhromažďovania sa nad 6 osôb. Polícia ešte pred protestom upozorňovala občanov, že musia dodržiavať platné opatrenia proti pandémii. Tie boli protestujúcimi dodržiavané minimálne, rozostupy medzi demonštrantmi neboli takmer žiadne a rúška na tvári mala len časť z nich.[164]
Okolo 14:00 hod. sa pred hlavnou stanicou v Bratislave začali schádzať prví protestujúci. Policajní ťažkoodenci s nimi prešli zo stanice až pred Úrad vlády. Počas pochodu z hlavnej stanice k úradu vlády, ktorý nazvali „prechádzka po Bratislave“ skandovali vulgarizmy a heslá proti vláde a premiérovi. Pred Úradom vlády sa spojili s priaznivcami ĽSNS, ktorého sa zúčastnili aj samotní poslanci ĽSNS Milan Mazurek, Andrej Medvecký, Ondrej Ďurica a europoslanec Milan Uhrík. Na proteste vystúpil aj bývalý poslanec Národnej rady Peter Marček.
Protestu sa zúčastnili ľudia z celého Slovenska, niektorých na protest zvážali autobusy. Protestujúcim sa nepáčilo, že vláda v rámci opatrení proti šíreniu koronavírusu zrušila športové podujatia, obmedzila návštevu podnikov a reštaurácií a zaviedla povinné nosenie rúšok. Protestujúci kričali, že im vláda opatreniami berie prácu.
Chuligáni a výtržníci mali na proteste aj svetlice, dymovnice a zápalnú pyrotechniku, ktoré hádzali za brány úradu vlády. Na policajtov a úrad vlády hádzali aj fľaše, kamene a dlažobné kocky. Protestujúci sa neskôr stali agresívnejší a niekoľko z nich sa snažilo preliezť múry úradu vlády či rozbiť vstupnú kovovú bránu. Policajti najprv nezasiahli, ale neskôr vytvorili proti protestujúcim koridor pred bránou a múrmi úradu. Proti agresívnym demonštrantom použili slzný plyn a vodné delo. Niekoľko demonštrantov sa zásah vodného dela pokúsilo zastaviť tým, že si pred neho kľakli na kolená alebo doň hádzali kamene a fľaše.
Na mieste protestu zasahovali ťažkoodenci, policajné psy, služobné kone a antikonfliktný tím. Počas protestu sa ošetrili zranilo viacero ľudí, medzi nimi aj príslušníci policajného zboru. Ošetrení bol muž, ktorý mal tržnú ranu na ruke, a žena, ktorú údajne zasiahla letiaca dlažobná kocka do hlavy.[165][166][167][168]
17. novembra 2020upraviť | upraviť zdroj
Na 31. výročie začiatku Nežnej revolúcie sa po Slovensku konalo viacero protestov proti vláde a epidemiologickým opatreniam. Protesty boli v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach a Žiline. V Bratislave sa konali pred Prezidentským palácom, Úradom vlády a budovou parlamentu. Koaliční politici a prezidentka zo strachu pred protestmi v priebehu dňa vyzývali ľudí, aby si nenechali ukradnúť 17. november tými, ktorí vychádzajú z komunistickej a nacistickej ideológie hoci v minulosti sami sa zúčastnili spomienky na 17. november.
Protesty sa konali napriek tomu, že platil zákaz zhromažďovania a zákaz schádzania sa viac ako šesť ľudí, co sa netykalo ľudí s negatívnym testom. Policajti zozačiatku nezasiahli, no neskôr pred Úradom vlády policajní ťažkoodenci použili aj proti pokojným demonštrantom slzotvorný plyn a násilie. Minimálne jedného chlapca zranili neznámou strelou do hlavy. Na protestoch sa zišli futbaloví ultras, priaznivci kotlebovcov aj komunistov ako aj desaťtisíce slušných ľudí, ktorí pochodovali Bratislavou od hlavnej stanice cez námestie pred Úradom vlády a dav sa napokon spojil pred Prezidentským palácom. Podľa účastníkov boja za slobodu ich bolo 25 000.
Okolo 15. hodiny sa začali schádzať na hlavnej stanici v Bratislave najmä futbaloví fanúšikovia, z ktorých boli mnohí podgurážení alkoholom a na hlave mali kukly. Kričali heslá na adresu predsedu vlády Igora Matoviča, na transparentoch mali slogany „Stop diktátorskej vláde“ či „dodržujte zákony, dodržujte ústavu“. Následne sa presunuli pred Úrad vlády na Námestie slobody a Hodžovo námestie. Pred Prezidentským palácom vystúpili poslanec ĽSNS Milan Mazurek, Ján Čarnogurský, predseda Komunistickej strany Slovenska Jozef Hrdlička, syn Jána Slotu Pavol a predseda ĽSNS Marian Kotleba. Kotleba vyzval ľudí, aby sa šli „prejsť pred parlament“ a veľká časť davu sa tam vybrala. Kotleba davu tvrdil, že policajti zbili poslanca ĽSNS Andreja Medveckého. Andreja Medveckého s krvavou ranou na hlave zadržali a odniesli policajní ťažkoodenci. Podvečer bol Medvecký prepustený na slobodu a späť sa pripojil k protestu pred parlamentom. Strana SMER-SD mala vlastný protest pred parlamentom, kde predseda strany Robert Fico vystúpil s prejavom, kde kritizoval vládu Igora Matoviča, médiá a pandemické opatrenia. V dave protestujúci viali slovenské aj komunistické vlajky. Fico v prejave hovoril o odkaze Alexandra Dubčeka a socializme s ľudskou tvárou.
V Košiciach sa na protivládnom zhromaždení zišlo zhruba tisíc ľudí. Protestujúci žiadali demisiu premiéra Igora Matoviča. Rečníci, ktorí sa od začiatku zhromaždenia nepredstavili, začali príhovor slovami „rúška dole, hlavu hore“. Protestu sa zúčastnili aj maskovaní ultras. Zvyšok davu ich vyzval, aby zhromaždenie ostalo pokojné.
Približne päťsto ľudí sa zišlo na Námestí SNP v Banskej Bystrici a protestovali proti vláde Igora Matoviča, povinnému noseniu rúšok, núdzovému stavu a zákazu zhromažďovania. Jeden z rečníkov nazval premiéra fašistickým sociopatom, čo dav prijal s potleskom a so skandovaním „Matovič do basy“.
Polícia uzatvorila vo večerných hodinách v Trnave ulicu, v ktorej býva premiér Igor Matovič z bezpečnostných dôvodov. Polícia ulicu celý deň monitorovala, pretože na sociálnej sieti si viaceré skupiny dohadovali protestné zhromaždenie práve v tej ulici.[169][170][171][172][173][174][175]
Úmrtia a dopad na počet a stav obyvateľstvaupraviť | upraviť zdroj
Na následky COVID-19 k novembru 2021 zomrelo 14 056 ľudí.[2] Štatistický úrad SR evidoval od marca 2020 do konca februára 2022 celkovo 133 682 úmrtí, čo bolo o 26 786 (alebo 20%) viac ako priemer z predchádzajúcich období v rokoch 2016 až 2019. Na prelome rokov 2020 a 2021 (december/január) umieralo denne desiatky až stovky ľudí na COVID (3. januára 2021 zomrelo 201 ľudí). Podľa NCZI bol k 28. februáru 2022 celkový počet úmrtí "na Covid-19" 18 530 a celkový počet úmrtí "s Covidom-19" 3 441 ľudí, čo je spolu 21 917 úmrtí súvisiacich s COVID-19. Rozdiel 4 869 (26 786 - 21 917) úmrtí môže byť podľa zistení autorov štúdie, ktorú finančne podporila ZP Dôvera, spôsobený buď nepresnou evidenciou úmrtí súvisiacich s COVID-19 alebo nadúmrtnosťou spôsobenou nepriamymi dopadmi pandémie.[26] Posledné archívne dáta uvádzané NCZI z 15. októbra 2022 vykazujú 20 511 úmrtí na COVID.[176] K 1. januáru 2023 bolo v súvislosti s Covid-19 eviduje Slovensko 20 859 úmrtí, čo predstavuje 3 751 úmrtí na 1 milión (0,37%) obyvateľov krajiny vzhľadom na počet obyvateľov 5 460 193.[43] 21 031 obetí k 7. marcu 2023. Deň predtým, pondelok 6. marca 2023 sme si na Slovensku po prvý raz pripomenuli Deň obetí pandémie COVID-19. Ide o nový pamätný deň, ktoré priniesla novela zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.[6]
Podľa medzinárodnej štúdie z roku 2022[41] stredná dĺžka života, vyjadrujúca súčasný stav zdravia populácie na Slovensku počas pandémie (v rokoch 2019 až 2021) poklesla až o 33 mesiacov (2 roky a 9 mesiacov), pokiaľ v období predtým (2015 až 2019) narástla o 3,1 mesiaca. Z 29 skúmaných krajín sa stredná dĺžka života najviac skrátila v Bulharsku (o 43 mesiacov) a Slovensko nasledovalo hneď druhé.[41] Rovnaké výsledky vykazujú aj sčítania Eurostatu z roku 2022.[42] Očakávaná dĺžka života pri narodení na Slovensku bola od roku 2014 pre ženy viac ako 80 rokov a pre mužov okolo 73 rokov,[177] čo znamenalo po prvýkrát v histórii nárast na priemerné očakávanie 77,0 roku. Tento priemer (77 rokov) sa odvtedy u nás udržiaval až do roku 2020. Očakávaná dĺžka života pri narodení na Slovensku od roku 1960 do roku 2020 tak narástla o asi 10 rokov.[178] Údaje Eurostatu z roku 2022 však naznačujú, že nárast strednej dĺžka života sa vo viacerých členských štátoch EÚ zastavil alebo dokonca klesal.[42] Pandémia COVID-19 skrátila v priebehu roka 2021 strednú dĺžku života pri narodení takmer v polovici členských štátov EÚ a najhoršie je na tom Slovensko a Bulharsko. Na Slovensko sa očakávaná dĺžka života pri narodení skrátila z 77,0 v roku 2020 na 74,8 (71,3 muži a 78,3 ženy) v roku 2021/2022, čo predstavuje pokles o 2,2 roku. kde sa predpokladaná dĺžka života skrátila o 2,2 roka v porovnaní s rokom 2020.[42]
Opatreniaupraviť | upraviť zdroj
.jpg)
Vo februári 2020 zaviedlo Slovensko kvôli koronavírusu cestné kontroly na hraniciach a vláda zriadila krízový štáb.[179]
6. marca bolo kvôli ohláseniu prvého prípadu prijatých niekoľko zákazov: zastavenie príletov a odletov do Talianska (od 9. marca), zákaz návštev vo všetkých zdravotníckych zariadeniach, zákaz školských výletov a exkurzií mimo územia Slovenska a zákaz návštev v domovoch sociálnych služieb. Bývalý premiér Peter Pellegrini tiež ohlásil zákaz návštev väzníc a detských domovov. Od 16:00 prebiehali kontroly na hraničných priechodoch Berg, Kittsee a Jarovce.[180]
12. marca prijal krízový štáb viacero opatrení na obmedzenie šírenia vírusu: zatvorenie všetkých typov škôl na minimálne 14 dní, zavedenie hraničných kontrol, zákaz vstupu cudzincom bez pobytu alebo práce na Slovensku, obmedzenie obchodných centier cez víkend, povinná domáca karanténa pre ľudí prichádzajúcich zo zahraničia, zatvorenie medzinárodných letísk, medzinárodnej prepravy, sociálnych a kultúrnych zariadení, barov, lyžiarskych stredísk, zábavných parkov a iných podobných zariadení.[181]
15. marca prijala vláda SR ďalšie opatrenia proti koronavírusu: vyhlásenie núdzového stavu, uzatvorenie všetkých obchodov okrem výnimiek (potraviny, lekárne, internetové obchody a iné), povinnosť prevádzkovateľom obchodných domov nezatvoriť uvedené obchody s výnimkou a zákaz prítomnosti ľudí v stravovacích prevádzkach.
13. júna sa skončil núdzový stav, ktorý bol vyhlásený 16. marca. Mimoriadna situácia trvá naďalej.[182]
Repatriácia občanov Slovenska zo zahraničiaupraviť | upraviť zdroj
V priebehu marca 2020 výrazne vzrástol záujem občanov Slovenska žijúcich alebo nachádzajúcich sa v zahraničí o návrat na Slovensko, najmä v dôsledku nárastu nakazených a rušenia cestovných liniek, či leteckých alebo cestných a železničných.[183] Vláda SR preto na rokovaní 15. marca 2020 rozhodla o ich repatriácii na Slovensko zabezpečenej štátom.[184] Prepravu koordinuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.[184] Agendu po vymenovaní novej vlády a odchode ministra Miroslava Lajčáka z funkcie koordinuje štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Martin Klus, keďže dezignovaný minister Ivan Korčok sám musel absolvovať povinnú karanténu po prílete z USA.[185] Občania museli kontaktovať veľvyslanectvá a zastupiteľské úrady SR v daných krajinách.[184] Ministerstvo občanov vyzývalo, aby sa pokúsili prísť čo najbližšie k Slovensku pre zníženie záťaže ich prepravy. Od polovice marca 2020 začalo MZVEZ SR organizovať skupinovú prepravu Slovákov, ktorí o to prejavili záujem, letecky či autobusmi, na Slovensku. Do 17. marca o repatriáciu prejavilo záujem asi 2 000 Slovákov.[186] Do konca mesiaca počet výrazne stúpol, len zo Spojeného kráľovstva prišlo ministerstvo v poslednom marcovom týždni 2 500 žiadostí.[187]
Občania vracajúci sa skupinovo zo zahraničia musia povinne ísť do štátnej karantény v zariadeniach určených Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na 14 dní.[188] O umiestnenie v štátnom zariadení na dobu preventívnej karantény môžu požiadať aj individuálne sa vracajúci Slováci, ktorí nechcú z rôznych dôvodov absolvovať karanténu vo svojich domovoch. Za nedodržanie povinnej karantény občanom hrozí pokuta vo výške 1 659€.[184]
Vláda začala Slovákov zo zahraničia umiestňovať napr. v Gabčíkove, v Piešťanoch a na iných miestach.[189][190] K 29. marcu 2020 fungovali ako karanténne centrá zariadenia ministerstiev obrany, vnútra, financií či spravodlivosti, ako aj Policajného zboru SR v Bratislave, Pezinku, Gabčíkove, Veľkom Mederi, Piešťanoch, Trenčianskych Tepliciach, Omšení, Ružomberku, Liptovskom Jáne, Donovaloch, Štrbe, Vysokých Tatrách a v Bardejove.[191] Predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič oznámil 28. marca, že štát začne pre ubytovanie repatriantov využívať aj stredoškolské internáty. V Trnavskom kraji ide o sedem internátov v zriaďovateľskej pôsobnosti TTSK, v Košickom o desať. Karanténne centrá budú v internátoch v Trnave, Piešťanoch, Moravskom Svätom Jáne, Senici a v Dunajskej Strede.[192] Prijímacie skúšky na stredné školy boli zrušené, bude sa brať do úvahy prospech.
Karanténa rómskych osádupraviť | upraviť zdroj
V dôsledku potvrdenia nákazy COVID-19 u Róma z obce Žehra, ktorý sa pred umiestnením do domácej karantény v Richnave pohyboval po viacerých lokalitách dolného Spiša, a následnom potvrdení nákazy v rómskych osadách v Žehre, Bystranoch a Krompachoch boli s účinnosťou od polnoci stredy 8. apríla preventívne dané do karantény celé rómske osady v daných obciach.[193][194] Karanténa sa týka približne 6 200 ľudí. Ide o časti Krompách Hornádska ulica, Družstevná ulica a Stará Maša s viac než 1 900 obyvateľmi. V obci Bystrany uzatvorili celú rómsku osadu nad obcou a počtom ľudí 2 200. V Žehre sa uzatvorila jedna rómska osada, vrátane sídliska Dreveník, kde v karanténe skončilo 2 053 ľudí.[194] Ostrahu dodržiavania karanténnych opatrení a zásobovanie zaisťujú Ozbrojené sily Slovenskej republiky. Občania v karanténe sa dožadovali premiestnenia osôb s potvrdenou nákazou mimo územia osád do karanténnych centier, ako aj zlepšenia možností zásobovania uzavretých štvrtí.[193]
Operácia Spoločná zodpovednosťupraviť | upraviť zdroj
17. októbra oznámil predseda vlády Igor Matovič na tlačovej konferencii, že sa na Slovensku chystá celoplošné testovanie obyvateľov na COVID-19, ktoré vláda pripravovala už 3 týždne.[195] Testovaním boli poverené Ozbrojené sily Slovenskej republiky, ktoré spadajú pod Ministerstvo obrany.[196] Rezort obrany pracoval na plánovaní vykonania celoplošného testovania obyvateľstva v rámci operácie Spoločná zodpovednosť.[197]
Testovalo sa pomocou antigénových testov, ktorých Správa štátnych hmotných rezerv objednala 13 miliónov kusov.[198][199] Testovanie prebehlo v 4. fázach. Prvá fáza operácie bolo pilotné testovanie, ktoré prebehlo 23. až 25. októbra 2020 v okrese Tvrdošín, Námestovo, Dolný Kubín a Bardejov. Spolu bolo otestovaných 140 945 ľudí, z ktorých bolo 5 594 pozitívnych.[200][201][202] V druhej fáze sa konalo celoplošné testovanie, v ktorom sa testovalo na území celého Slovenska od 31. októbra do 1. novembra. Otestovaných bolo 3 625 332 ľudí, z ktorých bolo 38 359 pozitívnych.[203][94] V tretej fáze operácie sa testovanie konalo od 7. do 8. novembra v 45 okresoch, ktoré v celoplošnom testovaní mali podiel pozitívnych viac ako 0,69 %. Otestovaných bolo 1 837 464 ľudí, z ktorých bolo 11 477 ľudí pozitívnych.[204][205] V štvrtej fáze sa testovanie konalo od 21. do 22. novembra v 458 obciach a mestách, v ktorých bolo v poslednom testovaní viac ako 1 % pozitívnych prípadov. Otestovaných bolo 110 609 ľudí, z ktorých bolo 2 501 pozitívnych.[206][109]
.jpg&veda=41511){kind=link}
.jpg&veda=41511){kind=link}
