Kanadské kráľovské letectvo Royal Canadian Air Force Aviation royale canadienne
Vlajka Kanadského kráľovského letectva
Krajina	Kanada
Existencia	1924 – súčasnosť
Vznik	1. apríl 1924
Typ	vzdušné sily a protivzdušná obrana
Veľkosť	12 074 aktívnych príslušníkov 1 969 rezervistov 1 518 civilistov ~237 lietadiel, ~131 vrtuľníkov
Motto	Sic Itur ad Astra (Takto sa stúpa ku hviezdam)
Velitelia	generálporučík Al Meinzinger
Nadradené jednotky	Kanadské ozbrojené sily
Účasť
Vojny	druhá svetová vojna kórejská vojna druhá vojna v Perzskom zálive operácia Deliberate Force vojna v Kosove vojna v Afganistane vojenská intervencia v Líbyi vojna proti Islamskému štátu
Bitky	bitka o Britániu druhá bitka o Atlantik západný front
Insígnie
Znak	Znak Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou Pilotné krídla
Znak na zvislej chvostovej ploche	Znak na zvislej chvostovej ploche Znak na zvislej chvostovej ploche v prevedení so zníženou viditeľnosťou
Vojenská letka
Útočné lietadlá	CF-18A/B, F/A-18A/B
Prieskumné lietadlá	CP-140M
Stíhacie lietadlá	CF-18A/B, F/A-18A/B
Výcvikové lietadlá	CT-114, CT-142 Dash 8, CT-155, CT-156
Dopravné lietadlá	CC-130J, CC-138, CC-144B/C, CC-150, CC-177
Vrtuľníky	CH-149
Dopravné vrtuľníky	CH-146, CH-147F, CH-148

Kanadské kráľovské letectvo^[1] (angl. Royal Canadian Air Force; skratka: RCAF; franc. Aviation royale canadienne; skratka: ARC), známe tiež pod názvami Kráľovské kanadské vzdušné sily^[2] alebo Kráľovské kanadské letectvo^[3], je leteckou zložkou Kanadských ozbrojených síl (Canadian Armed Forces), ktorej hlavnou úlohou je „poskytnúť kanadským silám relevantnú, rýchlu a efektívnu leteckú silu“.^[4] Súčasným veliteľom Kanadského kráľovského letectva je generálporučík Al Meinzinger, pričom je aj náčelníkom štábu letectva.

Kanadské kráľovské letectvo je zodpovedné za všetky letecké operácie Kanadských ozbrojených síl, dohliada na bezpečnosť kanadského vzdušného priestoru a poskytuje lietadlá na podporu misií Kanadského kráľovského námorníctva (Royal Canadian Navy) a Kanadskej armády (Canadian Army). RCAF je partnerom Vzdušných síl USA (United States Air Force) pri ochrane kontinentálneho vzdušného priestoru v rámci Severoamerického veliteľstva vzdušno-kozmickej obrany (North American Aerospace Defense Command, NORAD). Poskytuje tiež všetky zdroje, hlavne letecké, pre Národný pátrací a záchranný program (National Search and Rescue Program), za ktorý zodpovedá.

História Kanadského kráľovského letectva siaha do roku 1920, kedy vzniklo Kanadské vojenské letectvo (Canadian Air Force). Existovalo krátky čas, keďže v roku 1924 mu bol udelený kráľovský súhlas od kráľa Juraja V., aby vytvorili Kanadské kráľovské letectvo.

V roku 1968 boli všetky zložky Kanadských ozbrojených síl zlúčené do organizácie s názvom Kanadské sily (Canadian Forces). Letecké jednotky boli rozdelené medzi niekoľko rôznych veliteľstiev: Veliteľstvo protivzdušnej obrany (Air Defence Command), Veliteľstvo leteckej prepravy (Air Transport Command), Mobilné veliteľstvo (Mobile Command), Námorné veliteľstvo (Maritime Command) a tiež Veliteľstvo výcviku (Training Command).

V roku 1975 boli niektoré veliteľstvá zrušené (Veliteľstvo protivzdušnej obrany, Veliteľstvo leteckej prepravy, Veliteľstvo výcviku) a všetky letecké jednotky boli umiestnené pod nové veliteľstvo nazvané Letecké veliteľstvo (Air Command, AIRCOM). Medzi personálom však boli kanadské vzdušné sily naďalej tradične označované ako „Air Force“. Od augusta 2011 má kanadské vojenské letectvo opäť názov „Kanadské kráľovské letectvo“.^[5] Zúčastnili sa druhej svetovej vojny, kórejskej vojny, druhej vojny v Perzskom zálive a tiež aj niekoľkých mierových misií OSN a operácií NATO. Počas studenej vojny malo Kanadské kráľovské letectvo, ako člen NATO, rozmiestnené niektoré jednotky aj v západnej Európe.

História

Prvá svetová vojna

Počas prvej svetovej vojny slúžilo v britskom Kráľovskom leteckom zbore (Royal Flying Corps, RFC) približne 22 800 Kanaďanov, pretože v tom čase ešte samostatné kanadské vzdušné sily neexistovali. Niektorí z kanadských letcov dosiahli vo vojne značné úspechy. Letecké eso Billy Bishop sa so 72 zostrelmi nepriateľských lietadiel, ktoré mu pripisujú oficiálne zdroje, stal najúspešnejším stíhacím pilotom celého Britského impéria a po René Fonckovi zároveň druhým najúspešnejším pilotom Dohody v prvej svetovej vojne. Jednými z najúspešnejších pilotov vojny boli aj Billy Barker a Raymond Collishaw, ktorý počas prvej svetovej vojny slúžil u britskej Kráľovskej námornej leteckej služby (Royal Naval Air Service, RNAS) a následne Britského kráľovského letectva (Royal Air Force, RAF). Collishaw sa stal najúspešnejším leteckým esom Kráľovskej námornej leteckej služby a zároveň druhým najúspešnejším kanadským stíhacím pilotom v prvej svetovej vojne. Všetky pokusy o založenie kanadských vzdušných síl ešte počas vojny zlyhali kvôli absencii podpory zo strany kanadskej vlády.^[6]

Medzivojnové obdobie

Prvá nezávislá kanadská vojenská letecká organizácia vznikla v roku 1920, kedy bolo založené Kanadské vojenské letectvo (Canadian Air Force, CAF). Príslušníci Kanadského vojenského letectva slúžili iba na pol úväzku, ale o štyri roky neskôr bolo reorganizované na Kanadské kráľovské letectvo (Royal Canadian Air Force, RCAF) už ako úplne profesionálna organizácia. Pôvodne to boli prevažne mierové a obranné sily, pričom na bojové lietanie sa kládol iba malý dôraz. Bojový letecký výcvik sa v tomto období konal podľa doktrín, ktoré vznikli počas prvej svetovej vojny. Letci sa cvičili v taktickom prieskume a navádzaní delostrelectva zo vzduchu, ale to sa týkalo iba malej časti. Dôvodom odsunu bojového výcviku na okraj záujmu bol šok z hrôz prvej svetovej vojny a s ním súvisiaca strata záujmu v ozbrojené sily. Hlavné úlohy Kanadského kráľovského letectva preto úzko súviseli s programom Civilné vládne vzdušné operácie (Civil Government Air Operations), ktorý dbal na hliadkovanie proti pašerákom, ochranu lesov a experimentálny vývoj motorov a mazadiel schopných ustáť tvrdé kanadské zimy. Stroje Kanadského kráľovského letectva prevádzkovali aj leteckú poštu, pričom sa kanadskí piloti stali v tomto odbore v mnohých ohľadoch priekopníkmi. V 20. rokoch boli najpočetnejšími lietadlami RCAF cvičné lietadlá Avro 504 a hliadkové lietajúce člny Curtiss HS-2L.^[6]

Veľká hospodárska kríza zasiahla začiatkom 30. rokov aj Kanadu a rozsiahle rozpočtové škrty spôsobili, že aktivita Kanadského kráľovského letectva sa v tomto období výrazne znížila. V nasledujúcich rokoch, keď sa už začala situácia zlepšovať a financovanie bolo aspoň čiastočne obnovené, sa RCAF začala viac sústrediť na bojový výcvik. Zhoršujúca sa politická situácia v Európe po nástupe nacizmu v Nemecku a fašizmu v Taliansku bola predzvesťou ďalšej vojny. V Kanade začali prebiehať rozsiahle prípravy RCAF na modernú vojnu, ale v čase vypuknutia druhej svetovej vojny v roku 1939 disponovalo Kanadské kráľovské letectvo iba približne 4 000 príslušníkmi a 195 lietadlami, z ktorých bola väčšina zastaraná a nevhodná pre moderný vzdušný boj.

Druhá svetová vojna

Pozdĺž dlhého kanadského pobrežia bol v rámci príprav na vojnu vybudovaný rozsiahly systém základní námorných lietadiel, na ktorých slúžilo vyše 300 moderných strojov, napr. ľahké bombardéry Lockheed Hudson a stíhačky Hawker Hurricane. Hlavná úloha týchto lietadiel spočívala v obrane kanadského pobrežia a ochrane spojeneckých lodných trás, ktoré boli pod neustálou hrozbou zo strany nemeckých ponoriek. Po páde Francúzska v júni 1940 bola jediná kanadská moderne vybavená stíhacia peruť, 1. peruť, odoslaná do Spojeného kráľovstva, kde sa zúčastnila bitky o Britániu spoločne s jednotlivými kanadskými letcami, ktorí boli zaraďovaní do perutí po celej RAF. Kanaďania sa zúčastnili aj výcvikového programu Plán leteckého výcviku Britského spoločenstva národov (British Commonwealth Air Training Plan), v rámci ktorého sa vykonával výcvik pilotov z krajín Spoločenstva národov pre nasadenie v boji. Po celej Kanade bola pre tento účel vybudovaná sieť cvičných letísk a viac než sto leteckých škôl. Počas vojny bolo v Kanade vycvičených približne 131 000 pilotov, z čoho 70 000 boli Kanaďania. Väčšina týchto pilotov bola potom nasadená na bojiskách v severnej Afrike, Barme, na Cejlóne, na stredomorskom bojisku, Malte a pod.

Kanadskí piloti lietali počas vojny s takmer každým typom lietadiel, ktorý bol vtedy v službe. Najväčšou kanadskou formáciou slúžiacou v Európe bola 6. skupina RCAF pod velením RAF. Na vrchole svojich síl sa táto skupina skladala zo štrnástich kanadských bombardovacích perutí. Jednotka vstúpila do vojny vyzbrojená bombardérmi Vickers Wellington a Handley Page Halifax, ale postupne bola prezbrojená na lietadlá Avro Lancaster.^[7] Dvanásť kanadských stíhacích perutí patrilo pod Veliteľstvo stíhacieho letectva RAF (RAF Fighter Command), pričom tieto perute pôvodne lietali na stíhačkách Hawker Hurricane, ale neskôr boli prezbrojené na výkonnejšie Supermarine Spitfire rôznych verzií a Curtiss P-40 Tomahawk, Kittyhawk a Warhawk. George Beurling sa so svojimi 31 zostrelmi stal najúspešnejším kanadským stíhacím pilotom druhej svetovej vojny a jedným z najúspešnejších stíhačov síl Spoločenstva národov. Richardovi Audetovi sa 29. decembra 1944 pri prvom kontakte s nepriateľom podarilo so svojím Spitfirom LF Mk.IXE zostreliť päť nemeckých stíhačiek (dva Bf 109 a tri Fw 190) v priebehu siedmich minút nad nemeckým mestom Osnabrück. Neskôr sa stal jediným pilotom Kanadského kráľovského letectva, ktorý mal na svojom konte dva potvrdené zostrely nemeckých prúdových stíhačiek Messerschmitt Me 262 a jeden pravdepodobný zostrel.^[8] Pozoruhodný úspech dosiahla aj posádka lietadla B-24 Liberator v protiponorkovej úlohe pod velením Kennetha Moorea, ktorej sa podarilo počas dvadsiatich minút potopiť dve nemecké ponorky.^[9]

1945 – 1968

Po druhej svetovej vojne bola veľká časť personálu Kanadského kráľovského letectva demobilizovaná a väčšina základní bola prestavaná na civilné letiská. S príchodom éry prúdových lietadiel sa prvými prúdovými lietadlami RCAF stali stíhačky Gloster Meteor. V roku 1949 sa Kanada stala zakladajúcim členom NATO. Kanadské kráľovské letectvo asistovalo aj silám Spojených národov počas kórejskej vojny, kedy Kanaďania poskytli logistickú podporu a neskôr vyslali aj dopravné lietadlá. Do Európy bola v tomto období odoslaná 1. letecká divízia RCAF (No. 1 Air Division RCAF), ktorej hlavné veliteľstvo bolo aktivované 1. októbra 1952 v Paríži. Divízia pozostávala zo štyroch krídel s dvanástimi stíhacími peruťami, ktoré boli dislokované na štyroch leteckých základniach. Dve základne sa nachádzali vo Francúzsku (Marville – 1. krídlo) a Grostenquin (2. krídlo) a dve v Západnom Nemecku (Zweibrücken – 3. krídlo) a Baden-Soellingen (4. krídlo). Divízia bola v tom čase vyzbrojená stíhačkami Canadair Sabre a od roku 1956 aj CF-100 Canuck. Perute vyzbrojené lietadlami Sabre boli v roku 1962 prezbrojené na typ CF-104 Starfighter.^[10] V priebehu 50. rokov boli z dôvodu rastúcej sovietskej jadrovej hrozby vybudované cez celé územie Kanady línie radarových staníc, ktoré boli prevádzkované prevažne Kanadským kráľovským letectvom. V roku 1958 Kanada a Spojené štáty vytvorili Severoamerické veliteľstvo protivzdušnej obrany (North American Air Defense Command, NORAD).

1968 – 2011

V roku 1968 bolo Kanadské kráľovské letectvo, Kanadské kráľovské námorníctvo (Royal Canadian Navy) a Kanadská armáda (Canadian Army) zlúčené do organizácie s názvom Kanadské sily (Canadian Forces). Letecké jednotky boli rozdelené medzi niekoľko rôznych veliteľstiev: Veliteľstvo protivzdušnej obrany (Air Defence Command), Veliteľstvo leteckej prepravy (Air Transport Command), Mobilné veliteľstvo (Mobile Command), Námorné veliteľstvo (Maritime Command) a tiež Veliteľstvo výcviku (Training Command). Jednotky Veliteľstva protivzdušnej obrany boli v tom čase vyzbrojené prepadovými stíhačkami CF-101 Voodoo, protilietadlovým raketovým kompletom CIM-10 Bomarc a radarovým systémom SAGE v rámci NORAD-u. Veliteľstvo leteckej prepravy zabezpečovalo strategickú leteckú dopravu pre mierové misie NATO a OSN. Námorné veliteľstvo vykonávalo hlavne hliadkovú činnosť pomocou diaľkových námorných hliadkových lietadiel CP-107 Argus. V roku 1975 boli niektoré veliteľstvá zrušené (Veliteľstvo protivzdušnej obrany, Veliteľstvo leteckej prepravy, Veliteľstvo výcviku) a všetky letecké jednotky boli umiestnené pod nové veliteľstvo nazvané Letecké veliteľstvo (Air Command, AIRCOM). V roku 1982 boli Leteckému veliteľstvu Kanadských síl dodané prvé viacúčelové stíhačky CF-18 Hornet. Na tento typ boli prezbrojené aj niektoré perute 1. leteckej divízie RCAF v Západnom Nemecku.

Začiatkom 90. rokov poskytlo Letecké veliteľstvo niekoľko lietadiel CF-18 Hornet na operácie vo vojne v Perzskom zálive. Kanadské stíhačky vykonávali bojové letecké hliadky nad operáciami v Kuvajte a Iraku, uskutočnili niekoľko útokov na pozemné ciele a pri jednej príležitosti napadli irackú hliadkovú loď v Perzskom zálive. Koncom 90. rokov sa kanadské CF-18 Hornet zúčastnili operácie Spojenecká sila v Juhoslávii a začiatkom 21. storočia sa Letecké veliteľstvo Kanadských síl intenzívne zapojilo do vojny v Afganistane, pričom zabezpečovalo dopravu vojsk a materiálu do Kandaháru.

2011 – súčasnosť

Od 19. marca do 1. novembra 2011 sa Letecké veliteľstvo Kanadských síl zapojilo do operácie Mobile, ktorá predstavovala kanadskú podporu operácie Zjednotený ochranca v Líbyi. Sedem stíhačiek CF-18 Hornet a niekoľko ďalších lietadiel slúžilo v rámci vojenskej intervencie pod Úlohovým zoskupením Libeccio (Task Force Libeccio).

Dňa 16. augusta 2011 kanadská vláda oznámila, že názov „Letecké veliteľstvo“ sa zmenil na pôvodný historický názov vzdušných síl „Kanadské kráľovské letectvo“. Zmena názvu bola vykonaná tak, aby lepšie reflektovala kanadské vojenské dedičstvo a zosúladila Kanadu s ďalšími dôležitými krajinami Spoločenstva národov, ktorých vojenské jednotky používajú kráľovské označenie.^[11]

Štruktúra leteckých jednotiek

Veliteľ Kanadského kráľovského letectva, ktorý sídli v Ústredí národnej obrany (National Defence Headquarters) v Ottawe, velí a poskytuje strategické smerovanie vzdušným silám. Veliteľ 1. kanadskej leteckej divízie a zároveň Kanadského NORAD regiónu, so sídlom vo Winnipegu, je zodpovedný za prevádzkové velenie a kontrolu činnosti vzdušných síl v celej Kanade a na celom svete. V júni 2009 bola založená aj 2. kanadská letecká divízia, ktorá pozostáva z výcvikových zariadení.

Kanadské kráľovské letectvo využíva aj tzv. Forward Operating Locations (FOL; predsunuté operačné miesta), ktoré vznikli pre účely NORAD-u na obranu severnej kanadskej hranice. Ide o štyri miesta vo vzdialených a izolovaných regiónoch Kanady: FOL Yellowknife a FOL Inuvik v Severozápadných teritóriách, FOL Iqaluit v Nunavute a FOL Goose Bay v provincii Newfoundland a Labrador. Na každom z týchto miest možno nasadiť šesť stíhačiek CF-18 Hornet a približne 200 podporných pracovníkov.

1. kanadská letecká divízia (1 Canadian Air Division)

1. krídlo Kingston (1 Wing Kingston)

Sídli na základni CFB Kingston. Krídlo poskytuje leteckú podporu vojakom a vybavenie kdekoľvek na svete. Taktické perute má rozmiestnené po celej Kanade, pričom šesť z nich prevádzkuje vrtuľníky CH-146 Griffon a jedna je vyzbrojená typom CH-147F Chinook.^[12]

• 400. taktická vrtuľníková peruť (400 Tactical Helicopter Squadron), základňa CFB Borden, Ontário: CH-146 Griffon^[13]
• 403. vrtuľníková operačne výcviková peruť (403 Helicopter Operational Training Squadron), základňa CFB Gagetown, New Brunswick: CH-146 Griffon^[14]
• 408. taktická vrtuľníková peruť (408 Tactical Helicopter Squadron), základňa CFB Edmonton, Alberta: CH-146 Griffon^[15]
• 427. letecká peruť špeciálnych operácií (427 Special Operations Aviation Squadron), základňa CFB Petawawa, Ontário: CH-146 Griffon^[16]
• 430. taktická vrtuľníková peruť (430e Escadron tactique d’hélicoptères), základňa CFB Valcartier, Quebec: CH-146 Griffon^[17]
• 438. taktická vrtuľníková peruť (438e Escadron tactique d’hélicoptères), základňa Montreal/Saint-Hubert/Longueuil, Quebec: CH-146 Griffon^[18]
• 450. taktická vrtuľníková peruť (450 Tactical Helicopter Squadron), základňa CFB Petawawa, Ontário: CH-147F Chinook^[19]

2. krídlo Bagotville – letecké expedičné krídlo (2e Escadre Bagotville – Escadre expéditionnaire aérienne)

Ide o letecké expedičné krídlo Kanadského kráľovského letectva, ktoré je schopné sa rýchlo rozmiestniť ako samostatná jednotka, pričom využíva vzdušnú silu a poskytuje podporu tam, kde to bude potrebné na území Kanady alebo na celom svete.^[20]

• 2. letecká expedičná peruť (2e Escadron expéditionnaire aérien)

3. krídlo Bagotville (3e Escadre Bagotville)

Nachádza sa v regióne Saguenay v provincii Quebec. Krídlo poskytuje univerzálne, viacúčelové, bojové sily na podporu domácich a medzinárodných úloh kanadských vzdušných síl. Poskytuje tiež pátracie a záchranné misie.^[21]

• 414. peruť elektronického boja (414e Escadron de soutien de guerre électronique), základňa Gatineau, Quebec: Alpha Jet A (prenajaté od Top Aces)^[22]
• 425. taktická stíhacia peruť (425e Escadron d’appui tactique), základňa CFB Bagotville, Quebec: CF-18A/B Hornet^[23]
• 433. taktická stíhacia peruť (433e Escadron d’appui tactique), základňa CFB Bagotville, Quebec: CF-18A/B Hornet^[24]
• 439. peruť bojovej podpory (439e Escadron de soutien au combat), základňa CFB Bagotville, Quebec: CH-146 Griffon^[25]
• Forward Operating Location Iqaluit (Predsunuté operačné miesto Iqaluit)

4. krídlo Cold Lake (4 Wing Cold Lake)

Ide o najrušnejšiu stíhaciu leteckú základňu v Kanade. Krídlo poskytuje univerzálne, viacúčelové, bojové sily na podporu domácich a medzinárodných úloh kanadských vzdušných síl. Poskytuje tiež výcvik stíhacích pilotov pre kanadské vzdušné sily. Krídlo je atraktívne pre rôzne letecké jednotky z celého sveta kvôli svojmu každoročnému leteckému bojovému cvičeniu Maple Flag. Strelnica leteckých zbraní Cold Lake (Cold Lake Air Weapons Range, CLAWR), severne od základne Cold Lake, je jedinou taktickou bombardovacou strelnicou v západnej Kanade. Súčasťou strelnice s rozlohou jeden milión hektárov (približne 11 600 km²) je aj Vyhodnocovacia strelnica Primrose Lake (Primrose Lake Evaluation Range), hlavná skúšobná strelnica 4. krídla.^[26]

• 401. taktická stíhacia peruť (401 Tactical Fighter Squadron), základňa CFB Cold Lake, Alberta: CF-18A/B Hornet^[27]
• 409. taktická stíhacia peruť (409 Tactical Fighter Squadron), základňa CFB Cold Lake, Alberta: CF-18A/B Hornet^[28]
• 410. taktická stíhacia (operačne výcviková) peruť (410 Tactical Fighter (Operational Training) Squadron), základňa CFB Cold Lake, Alberta: CF-18A/B Hornet^[29]
• 417. peruť bojovej podpory (417 Combat Support Squadron), základňa CFB Cold Lake, Alberta: CH-146 Griffon^[30]
• 419. taktická stíhacia výcviková peruť (419 Tactical Fighter Training Squadron), základňa CFB Cold Lake, Alberta: CT-155 Hawk^[31]
• Skúšobné zariadenie aerokozmického inžinierstva (Aerospace Engineering Test Establishment), základňa CFB Cold Lake, Alberta: CT-114 Tutor, CH-146 Griffon, CF-18A/B Hornet
• Forward Operating Location Inuvik (Predsunuté operačné miesto Inuvik)
• Forward Operating Location Yellowknife (Predsunuté operačné miesto Yellowknife)

5. krídlo Goose Bay (5 Wing Goose Bay)

Miesto taktického výcviku NATO v Kanade pre lietanie vo veľmi nízkej letovej hladine. Piate krídlo, ktoré sa nachádza v Labradore, prijíma dočasné oddiely z niekoľkých krajín NATO. Zbraňová strelnica Goose Bay (Goose Bay Weapons Range) je jediná taktická bombardovacia strelnica vo východnej Kanade. Strelnica má rozlohu 13 miliónov hektárov (približne 130 000 km²) a vykonáva sa tu výcvik lietania vo veľmi nízkej letovej hladine do 30,5 m metra nad úrovňou terénu, nachádzajú sa tu nadzvukové letové oblasti a bombardovacia strelnica pre inertnú konvenčnú alebo presne riadenú (laserom navádzanú) muníciu. Piate krídlo je domovom 444. perute bojovej podpory a slúži ako predsunutá operačná základňa stíhacích lietadiel CF-18 Hornet, ktoré sú tu nasadené pre účely NORAD-u. Základňa Goose Bay slúži aj pre rôzne letecké činnosti, vojenské a civilné, vo východnej Kanade.^[32]

• 444. peruť bojovej podpory (444 Combat Support Squadron), základňa CFB Goose Bay, Newfoundland a Labrador: CH-146 Griffon^[33]

8. krídlo Trenton (8 Wing Trenton)

Krídlo je strediskom kanadských síl prepravy vzdušných síl, od dodávania zásob do arktickej oblasti (CFS Alert) po leteckú prepravu vojakov a vybavenia na celom svete. Je tiež zodpovedné za pátranie a záchranu v strednej Kanade a je domovom výsadkového tímu SkyHawks so Strediskom pokročilého boja Kanadskej armády (Canadian Army Advanced Warfare Centre, CAAWC). Základňa Trenton slúži aj ako operačná základňa stíhacích lietadiel CF-18 Hornet, ktoré sú tu nasadené pre účely NORAD-u.^[34]

• 412. transportná peruť (412 Transport Squadron), základňa Ottawa, Ontário: CC-144B/C Challenger^[35]
• 424. transportná a záchranná peruť (424 Transport and Rescue Squadron), základňa CFB Trenton, Ontário: CC-130H Hercules, CH-146 Griffon^[36]
• 426. transportná výcviková peruť (426 Transport Training Squadron), základňa CFB Trenton, Ontário: CC-130H Hercules, CC-130J Super Hercules, CC-150 Polaris^[37]
• 429. transportná peruť (429 Transport Squadron), základňa CFB Trenton, Ontário: CC-177 Globemaster III^[38]
• 434. operačne skúšobná a vyhodnocovacia peruť (434 Operational Test and Evaluation Squadron), základňa CFB Trenton, Ontário^[39]
• 436. transportná peruť (436 Transport Squadron), základňa CFB Trenton, Ontário: CC-130J Super Hercules^[40]
• 437. transportná peruť (437 Transport Squadron), základňa CFB Trenton, Ontário: CC-150 Polaris, CC-150T Polaris^[41]
• 440. transportná peruť (440 Transport Squadron), základňa Yellowknife, Severozápadné teritóriá: CC-138 Twin Otter^[42]
• Viacmotorová viacúčelová letka (Multi-Engine Utility Flight), základňa CFB Trenton, Ontário: B200 Super King Air (prenajaté)

9. krídlo Gander (9 Wing Gander)

Krídlo poskytuje služby pátrania a záchrany (SAR) v oblasti východnej Kanady a západného Atlantiku. Posádky SAR 9. krídla Gander lietajú na vrtuľníkoch AgustaWestland CH-149 Cormorant a sú zodpovedné za obrovskú oblasť, ktorá zahŕňa južnú časť Arktídy, Labrador a Newfoundland, Maritime Provinces a severný Atlantik od brehov Newfoundlandu po 30° západnej zemepisnej dĺžky. Gander je aj operačnou základňou pre stíhacie lietadlá CF-18 Hornet, ktoré sú tu nasadené pre účely NORAD-u.^[43]

• 103. pátracia a záchranná peruť (103 Search and Rescue Squadron), základňa CFB Gander, Newfoundland a Labrador: CH-149 Cormorant^[44]

12. krídlo Shearwater (12 Wing Shearwater)

Krídlo je strediskom námorného letectva v Kanade. Prevádzkuje vrtuľníky Sikorsky CH-148 Cyclone a podporuje Kanadské kráľovské námorníctvo s leteckými oddielmi vrtuľníkov pre povrchové vojnové lode v Atlantiku a Pacifiku. Všetky tri lietajúce perute 12. krídla boli prezbrojené z CH-124 Sea King na novšie vrtuľníky CH-148 Cyclone.^[45]

• 406. námorná operačne výcviková peruť (406 Maritime Operational Training Squadron), základňa CFB Shearwater, Nové Škótsko: CH-148 Cyclone^[46]
• 423. námorná vrtuľníková peruť (423 Maritime Helicopter Squadron), základňa CFB Shearwater, Nové Škótsko: CH-148 Cyclone^[47]
• 443. námorná vrtuľníková peruť (443 Maritime Helicopter Squadron), základňa Victoria, Britská Kolumbia: CH-148 Cyclone^[48]
• 12. peruť leteckej údržby (12 Air Maintenance Squadron), základňa CFB Shearwater, Nové Škótsko: CH-148 Cyclone^[49]

14. krídlo Greenwood (14 Wing Greenwood)

Nachádza sa v údolí a regióne Annapolis Valley v provincii Nové Škótsko. Posádky lietadiel CP-140 Aurora 14. krídla pravidelne vykonávajú hliadkové lety nad Atlantickým oceánom, zatiaľ čo služby pátrania a záchrany pre Maritime Provinces, východný Quebec a východnú časť Arktídy poskytujú vrtuľníky CH-149 Cormorant a lietadlá CC-130 Hercules. Základňa Greenwood slúži aj ako operačná základňa stíhacích lietadiel CF-18 Hornet, ktoré sú tu nasadené pre účely NORAD-u.^[50]

• 404. diaľková hliadková a výcviková peruť (404 Long Range Patrol and Training Squadron), základňa CFB Greenwood, Nové Škótsko: CP-140M Aurora^[51]
• 405. diaľková hliadková peruť (405 Long Range Patrol Squadron), základňa CFB Greenwood, Nové Škótsko: CP-140M Aurora^[52]
• 413. transportná a záchranná peruť (413 Transport and Rescue Squadron), základňa CFB Greenwood, Nové Škótsko: CC-130H Hercules, CH-149 Cormorant^[53]
• 415. peruť (415 Squadron), základňa CFB Greenwood, Nové Škótsko: CP-140M Aurora^[54]

19. krídlo Comox (19 Wing Comox)

Nachádza sa na Vancouverovom ostrove. Posádky lietadiel CP-140 Aurora 19. krídla pravidelne vykonávajú hliadkové lety nad Tichým oceánom, západnými a arktickými oblasťami Kanady. Posádky lietadiel CC-295 Kingfisher a vrtuľníkov CH-149 Cormorant sú zodpovedné za pátranie a záchranu v Britskej Kolumbii, Yukone a severnom Tichom oceáne. Základňa sa používa aj na výcvik stíhacích pilotov v taktických postupoch na blízkych vzdialenostiach a je aj operačnou základňou pre stíhacie lietadlá CF-18 Hornet, ktoré sú tu nasadené pre účely NORAD-u.^[55]

• 407. diaľková hliadková peruť (407 Long Range Patrol Squadron), základňa CFB Comox, Britská Kolumbia: CP-140M Aurora^[56]
• 418. pátracia a záchranná operačne výcviková peruť (418 Search and Rescue Operational Training Squadron), základňa CFB Comox, Britská Kolumbia: CC-295 Kingfisher^[57]
• 435. transportná a záchranná peruť (435 Transport and Rescue Squadron), základňa CFB Winnipeg, Manitoba: CC-130H Hercules, CC-130HT Hercules^[58]
• 442. transportná a záchranná peruť (442 Transport and Rescue Squadron), základňa CFB Comox, Britská Kolumbia: CH-149 Cormorant^[59]

22. krídlo North Bay (22 Wing North Bay)

Krídlo predstavuje jeden z najväčších príspevkov Kanady k NORAD-u. Personál krídla dohliada nad kanadským vzdušným priestorom 24 hodín denne pomocou najmodernejších senzorov, počítačových a komunikačných zariadení.^[60]

2. kanadská letecká divízia (2 Canadian Air Division)

Druhá kanadská letecká divízia je zodpovedná hlavne za výcvik a vzdelávanie v rámci Kanadského kráľovského letectva.

15. krídlo Moose Jaw (15 Wing Moose Jaw)

Krídlo je miestom Letového výcvikového programu NATO v Kanade (NATO Flying Training in Canada), ktorý je podporovaný 2. školou letového výcviku Kanadských síl (2 Canadian Forces Flying Training School). Pätnáste krídlo je tiež domovom pre Snowbirds, akrobatický tím vzdušných síl.^[61]

• 2. škola letového výcviku Kanadských síl (2 Canadian Forces Flying Training School), základňa CFB Moose Jaw, Saskatchewan: CT-155 Hawk, CT-156 Harvard II^[62]
• 3. škola letového výcviku Kanadských síl (3 Canadian Forces Flying Training School), základňa Portage la Prairie/Southport, Manitoba: C90B King Air, Grob G 120A, CH-139 JetRanger, CT-146 (všetky lietadlá a vrtuľníky sú prenajaté od KF Defence Programs)^[63]
• 431. predvádzacia peruť (CF Snowbirds) (431 Air Demonstration Squadron (CF Snowbirds)), základňa CFB Moose Jaw, Saskatchewan: CT-114 Tutor^[64]

16. krídlo Borden (16 Wing Borden)

Na tejto základni sa nachádza najväčšie výcvikové zariadenie Kanadských ozbrojených síl. Školy 16. krídla poskytujú vzdušným silám technickú prípravu a profesionálny rozvoj. Krídlo je aj historickým rodiskom RCAF.^[65]

17. krídlo Winnipeg (17 Wing Winnipeg)

Súčasťou krídla je jedna peruť a dve školy. Krídlo poskytuje administratívnu, prevádzkovú a logistickú podporu viac ako 113 jednotkám, pričom slúži aj ako operačná základňa stíhacích lietadiel CF-18 Hornet, ktoré sú tu nasadené pre účely NORAD-u.^[66]

• 402. peruť (402 Squadron), základňa CFB Winnipeg, Manitoba: CT-142 Dash 8^[67]

Lokalizácia základní Kanadského kráľovského letectva

CFB Kingston

CFB Bagotville

CFB Cold Lake

CFB/FOL Goose Bay

CFB Trenton

CFB Gander

CFB Shearwater

CFB Greenwood

CFB Winnipeg

CFB Comox

CFB North Bay

CFB Moose Jaw

CFB Borden

CFB Gagetown

CFB Edmonton

CFB Petawawa

CFB Valcartier

Montreal/Saint-Hubert/Longueuil

Gatineau

Ottawa

Victoria

Portage la Prairie/Southport

FOL Yellowknife

FOL Inuvik

FOL Iqaluit

Lietadlový park

Lietadlo	Fotografia	Krajina pôvodu	Typ	Verzie	V službe	Poznámky
Stíhacie lietadlá
McDonnell Douglas CF-18 Hornet		USA	viacúčelové stíhacie lietadlo cvičné/stíhacie lietadlo	CF-18A CF-18B	63[68] 23[68]	Celkovo bolo dodaných 98 lietadiel CF-18A a 40 kusov CF-18B. Pri nehodách bolo stratených 20 lietadiel.
McDonnell Douglas F/A-18 Hornet		USA	viacúčelové stíhacie lietadlo cvičné/stíhacie lietadlo	F/A-18A F/A-18B	12 6	Celkovo bolo dodaných 25 kusov. Ide o lietadlá, ktoré predtým používalo Austrálske kráľovské letectvo. Ďalších 7 lietadiel sa používa na náhradné diely a testovanie.[69]
Dopravné lietadlá
Airbus CC-150 Polaris		Francúzsko Nemecko Španielsko Spojené kráľovstvo	strategické dopravné lietadlo dopravné lietadlo (VIP)	CC-150	2 1[70]
Boeing CC-177 Globemaster III		USA	strategické dopravné lietadlo	CC-177	5[71]
Bombardier CC-144 Challenger		Kanada	dopravné lietadlo (VIP)	CC-144B/C	4[72]	Lietadlá sú používané na dopravu VIP a MEDEVAC (poskytovanie lekárskej starostlivosti ohrozeným skupinám obyvateľstva v regiónoch zasiahnutých humanitárnou krízou alebo prírodnou katastrofou alebo v miestach, kde nie je dostupná špecializovaná odborná starostlivosť).
de Havilland Canada CC-138 Twin Otter		Kanada	ľahké dopravné/pátracie a záchranné lietadlo	CC-138	3[73]
Lockheed Martin CC-130J Super Hercules		USA	taktické dopravné lietadlo	CC-130J	17[74]	Lietadlá CC-130J nahradili v úlohe taktických dopravných lietadiel staršie CC-130H.
Lietadlá špeciálneho určenia
Airbus CC-150 Polaris		Francúzsko Nemecko Španielsko Spojené kráľovstvo	tankovacie lietadlo	CC-150T	2[70]
CC-295 Kingfisher		Španielsko	pátracie a záchranné lietadlo	CC-295	5[75]	Ďalších 11 kusov je objednaných.
Lockheed CC-130 Hercules		USA	pátracie a záchranné lietadlo	CC-130H	8[76]	Zostávajúcich 8 strojov je používaných na úlohy pátrania a záchrany. Lietadlá majú byť nahradené typom CC-295 Kingfisher.[77]
Lockheed CC-130 Hercules		USA	tankovacie lietadlo	CC-130HT	4[76]
Lockheed CP-140 Aurora		USA	námorné hliadkové/protiponorkové/pátracie a záchranné lietadlo	CP-140M	15
Cvičné lietadlá
BAe CT-155 Hawk		Spojené kráľovstvo	cvičné prúdové lietadlo	CT-155	17[78]	Celkovo bolo dodaných 22 lietadiel.
Canadair CT-114 Tutor		Kanada	cvičné prúdové lietadlo	CT-114	24[79]
de Havilland Canada CT-142 Dash 8		Kanada	cvičné lietadlo	CT-142	4[80]
Raytheon CT-156 Harvard II		USA	cvičné lietadlo	CT-156	22[81]	Celkovo bolo dodaných 26 lietadiel. Dve boli stratené pri nehodách.[82][83]
Vrtuľníky
AgustaWestland CH-149 Cormorant		Taliansko Spojené kráľovstvo	pátrací a záchranný vrtuľník	CH-149	14[84]
Bell CH-146 Griffon		USA Kanada	taktický dopravný/pátrací a záchranný vrtuľník	CH-146	80[85]
Boeing CH-147F Chinook		USA	taktický dopravný vrtuľník	CH-147F	14[86]
Sikorsky CH-148 Cyclone		USA	palubný dopravný/protiponorkový vrtuľník	CH-148	23	Vrtuľníky nahradili typ CH-124 Sea King.

Vývoj leteckého výsostného znaku Kanadského kráľovského letectva

Znaky používané od roku 1920 do roku 1945 boli zvyčajne rovnaké ako u Britského kráľovského letectva, hoci nie všetky varianty boli použité a farby boli prispôsobené lokálne dostupným farbám.

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kanadské kráľovské letectvo

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka – anglická verzia
• Oficiálna stránka – francúzska verzia

Letecký portál