A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Ruská federácia | |||||
| |||||
| Štátna hymna: Государственный гимн Российской Федерации Gosudarstvennyj gimn Rossijskoj Federacii (Štátna hymna Ruskej federácie) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Российская Федерация | ||||
| • krátky | Россия | ||||
| Hlavné mesto | Moskva 55°45′ s.š. 37°37′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Moskva | ||||
| Úradné jazyky | ruština v jednotlivých subjektoch ďalšie jazyky | ||||
| Demonym | Rus, Ruska | ||||
| Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
federatívna poloprezidentská republika Vladimir Putin Michail Mišustin | ||||
| Vznik | 25. december 1991 (rozpadom ZSSR) | ||||
| Susedia | Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Mongolsko, Čína, KĽDR, USA | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
17 098 246 km² (1.) 720 500 km² (13 %) | ||||
| Počet obyvateľov • sčítanie (2021) • hustota (2022) |
144 699 673 (okrem Krymu) 8,4/km² (181.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2022 2,133 bilióna $ (6.) 31 967 $ (59.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2021) | 0,822 (52.) – veľmi vysoký | ||||
| Mena | ruský rubeľ (=100 kopejok) (RUB) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+2 až +12) (UTC+3 až +13) | ||||
| Medzinárodný kód | RUS / RU | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | RUS | ||||
| Internetová doména | .ru (rezervovaná aj doména .su), .рф | ||||
| Smerové telefónne číslo | +7 | ||||
Súradnice: 66°25′00″S 94°15′00″V / 66,416666666667°S 94,25°V
Rusko (rus. Россия – Rossija), dlhý tvar Ruská federácia (RF; rus. Российская федерация – Rossijskaja federacija), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie. Ide o najväčší štát na svete, ktorého medzinárodne uznané územie má rozlohu 17 098 246 km² a zahŕňa jednu osminu obývateľnej pevniny Zeme. Rusko sa rozprestiera v jedenástich časových pásmach a má spoločné pozemné hranice so štrnástimi krajinami,[1] čo je viac ako ktorákoľvek iná krajina okrem Číny. Je deviatou najľudnatejšou krajinou sveta a najľudnatejšou krajinou Európy. Má 146 miliónov obyvateľov. Hlavným a najväčším mestom Ruska je Moskva, najväčšie mesto Európy podľa počtu obyvateľov. Petrohrad je kultúrnym centrom krajiny a druhým najväčším mestom Ruska. Medzi ďalšie veľké mestské oblasti patria Novosibirsk, Jekaterinburg, Nižný Novgorod a Kazaň.
Východní Slovania sa ako rozpoznateľná etnická skupina objavili v Európe medzi 3. a 8. storočím n. l. Kyjevská Rus vznikla ako štát v 9. storočí a v roku 988 prijala od Byzantskej ríše pravoslávne kresťanstvo. Rus sa nakoniec rozpadla a Moskovské veľkokniežatstvo sa rozrástlo na Ruské cárstvo. Do začiatku 18. storočia sa územie Ruska značne rozšírilo prostredníctvom dobývania, anexií a úsilia ruských objaviteľov a vyvinulo sa do Ruského impéria, ktoré je dodnes treťou najväčšou ríšou v histórii. Po ruskej revolúcii v roku 1917 však bola monarchia v Rusku zrušená a nahradená Ruskou socialistickou federatívnou sovietskou republikou – prvým socialistickým štátom na svete. Po ruskej občianskej vojne založila Ruská socialistická federatívna sovietska republika s ďalšími tromi sovietskymi republikami Sovietsky zväz, v rámci ktorého bolo Rusko najväčšou a hlavnou republikou. Na úkor miliónov životov Sovietsky zväz v 30. rokoch 20. storočia prešiel rýchlou industrializáciou a neskôr zohral rozhodujúcu úlohu pre Spojencov v druhej svetovej vojne, keď viedol rozsiahle vojnové úsilie na východnom fronte proti nacistickému Nemecku. S nástupom studenej vojny súperil so Spojenými štátmi o globálny ideologický vplyv. Sovietska éra 20. storočia bola tiež svedkom niektorých najvýznamnejších ruských technologických úspechov vrátane prvej družice vyrobenej človekom a prvého letu človeka do vesmíru.
V roku 1991 vznikla po rozpade Sovietskeho zväzu nezávislá Ruská federácia. Bola prijatá nová ústava a odvtedy je Rusko spravované ako federatívna poloprezidentská republika. Od prelomu 20. a 21. storočia dominuje ruskému politickému systému Vladimir Putin, za ktorého vlády krajina zaznamenala ústup od demokracie a posun k autoritárstvu. Rusko sa vojensky angažovalo vo viacerých postsovietskych štátoch, čo zahŕňalo medzinárodne neuznanú anexiu Krymu v roku 2014 od susednej Ukrajiny a jej štyroch ďalších regiónov v roku 2022 počas prebiehajúcej invázie. V medzinárodných rebríčkoch sa Rusko umiestňuje na nízkych priečkach v meraní ľudských práv a slobody tlače. Krajina má tiež vysokú mieru vnímanej korupcie.
V celosvetovom rebríčku je ruská ekonomika deviata najväčšia podľa nominálneho HDP a šiesta najväčšia podľa HDP v parite kúpnej sily. Rusko vlastní najväčší arzenál jadrových zbraní a má piate najvyššie vojenské výdavky. Jeho zdroje nerastných a energetických surovín sú najväčšie na svete a v ťažbe ropy a zemného plynu je v celosvetovom meradle na vysokej úrovni. Krajina je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členským štátom G20, ŠOS, BRICS, APEC, OBSE a WTO a vedúcim členským štátom SNŠ, OZKB a EAEU. V Rusku sa nachádza 30 pamiatok svetového dedičstva UNESCO.
Pôvod názvu
Slovo ruský (starorusky: русьскыи) je utvorené od slova rus (po rusky: русь) prebratého od východných Slovanov. Týmto slovom nazývali východoslovanský štát Kyjevskú Rus – niekedy však aj Kyjevská zem – (po rusky: Киевская земля), aby ju rozlíšili od Novgorodskej zeme a Rostovsko-suzdaľského kniežatstva. V byzantských kronikách sa okrem základu slova s „u“ (russ-) spomína aj základ s písmenom „o“ (Rhos, R(h)os). Z tohto variantu pochádza aj konečný názov krajiny – Rusko.
Etymológia slova rus nie je dodnes vyriešená, a jej vysvetlenie má korene v mnohých verziách:
- Slovo má pôvod v staroslovienskom jazyku a je odvodené od slova Róþsmenn alebo Róþskarlar (po slovensky: moreplavec), nie však Róþs.
- Vo fínčine od slova ruotsi (po slovensky: Švéd, Švédsko).
- Slovo je odvodené od základu indoárijskeho slova ruksa (russa) čo znamená svetlý alebo biely.
- Táto téza sa zakladá na skutočnosti, keď väčšina obyvateľov ruskej zeme v 10. – 12. storočí mala v tvári črty škandinávskych národov, aké sa dnes vyskytujú u obyvateľov Fínska, Švédska, Nórska, Islandu a Grónska.
- Za pôvod etymológie slova sa pokladá posvätné zviera východných Slovanov – medveď – analogicky z latinského jazyka (ursus) a starogréckeho jazyka (αρκτος), ktorého podoba v staroslovienčine by bola рьсь.
- Slovo má pôvod v názve ukrajinskej rieky Ros (pravý prítok rieky Dneper). Slovo však nemalo na konci písmená „o“ ani „u“ ale nemý zvuk „ъ“.
- Slovo je odvodené z mena prvého kniežaťa Kyjevskej Rusi – Rurika.
Dejiny
Periodizácia dejín Ruska:
- Územie Ruska pred vytvorením Starej Rusi (7. storočie pr. Kr. – 5. storočie)
- Stará Rus (5. storočie – 9. storočie)
- Kyjevská Rus (882 (862) – (1132) 1125)
- Moskovské kniežatstvo (1246 – 14. stor.)
- Moskovské veľkokniežatstvo (14. stor. – 1547)
- Ruské cárstvo (1547 – 1721)
- Ruské impérium (1721 – 1917)
- Ruská sovietska federatívna socialistická republika (1918 – 1922)
- Zväz sovietskych socialistických republík (1922 – 1991)
- Ruská federácia (1991)
Prvá písomná zmienka o Rusku pochádza z 10. storočia a je uvedená v staroruských dokumentoch z 10. – 15. storočia pod názvom Россiя alebo Россiа[2]. Tento termín, ktorý sa používal od roku 1517 označoval iba severovýchodné územie krajiny (t. j. Ruské zeme), ktoré nepatrilo Poľsku a Veľkému litovskému kniežatstvu, boli však spojené s Veľkým moskovským kniežatstvom do jedného štátu. V 14. storočí sa Ruskom v povedomí západných krajín označovalo územie Moskovskej Rusi, ktorého obyvateľmi boli Moskviti.
Oficiálny názov štátu – „Rusko“ – zaviedol Peter I. v roku 1721, keď vytvoril Ruské impérium. Dňa 1. septembra 1917 bola v Rusku vyhlásená republika, ale fakticky sa ňou stalo už 3. marca 1917 po vypuknutí februárovej revolúcie. V období od 10. januára 1918 do 30. decembra 1922 bolo ruské územie súčasťou Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky a následne Zväzu sovietskych socialistických republík (30. december 1922 – 25. december 1991).
Dňa 12. júna 1990 poslanci Najvyššieho sovietu RSFSR prijali Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej federácie. Začiatkom decembra (8. december 1990) sa predstavitelia RSFSR, Ukrajiny a Bieloruska na stretnutí v Bielovežskej rezervácii dohodli na spoločnom rozpustení ZSSR a vytvorení Spoločenstva nezávislých štátov. Dňa 25. decembra 1991 zaniknutý štátny útvar Zväz sovietskych socialistických republík dostal nový názov – Ruská federácia.
Geografia
Hranice
Rusko hraničí celkovo so 16 krajinami a so 14 po súši:
- na severozápade
- Nórsko (219,1 km, po súši 195,8 km)
- V dĺžke 152,8 km hranica Ruska a Nórska vedie riekami a jazerami a 23,3 km vedie po mori.
- Fínsko (1 325,8 km, po súši 1 271,8 km)
- V dĺžke 180,1 km hranica Ruska a Fínska vedie riekami a jazerami a 54 km vedie po mori.
- na západe
- Estónsko (466,8 km, po súši 324,8 km)
- V dĺžke 145 km hranica Ruska a Estónska vedie po mori.
- Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 236,1 km a 22,4 km z nej vedie po mori.
- Poľsko (236,3 km, po súši 204,1 km)
- Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 0,8 km z toho 32,2 km vedie po mori.
- Bielorusko (1 239 km)
- na juhozápade
- Ukrajina (2 245,8 km, po súši 425,6 km)
- V dĺžke 320 km hranica Ruska a Ukrajiny vedie po mori.
- na juhu
- Gruzínsko (897,9 km, po súši 875,9 km)
- V dĺžke 56,1 km hranica Ruska a Gruzínska vedie riekami a jazerami a 22,4 km po mori.
- Azerbajdžan (350 km, po súši 327,6 km)
- V dĺžke 55,2 km hranica Ruska a Azerbajdžanu vedie po mori.
- Kazachstan (7 598,6 km, po súši 7 512,8 km)
- V dĺžke 1 576,7 km hranica Ruska a Kazachstanu vedie riekami a jazerami a 85,8 km po mori.
- Mongolsko (po súši 3 485 km)
- Čína (po súši 4 209,3 km)
- Kórejská ľudovodemokratická republika (39,4 km)
- V dĺžke 17 km hranica Ruska a KĽDR vedie riekami a jazerami a 22,1 km vedie po mori.
- na východe
- Japonsko (194,3 km)
- Spojené štáty americké (49 km)
S Bieloruskom, Mongolskom a Čínou nemá Rusko hranicu vedúcu po vode.
Problém súčasných hraníc Ruska s bývalými sovietskymi republikami v medzinárodno-právnom vzťahu ešte nie je skončený. Napríklad hranica medzi Ruskom a Ukrajinou je doteraz ohraničená, hoci jej určenie bolo zakončené v roku 2006.
Hranice po súši
Západná suchozemská hranica Ruska sa neviaže k prírodným hraniciam. V časti od Baltského do Azovského mora prechádza obývaným územím. V tejto oblasti hranicu vymedzujú železnice na trase Petrohrad – Tallinn, Moskva – Riga, Moskva – Minsk – Varšava, Moskva – Kyjev, Moskva – Charkov.
Južná hranica po zemi s Gruzínskom a Azerbajdžanom vedie cez hory Kaukazu od Čierneho po Kaspické more. Železničná trať v tejto oblasti lemuje brehy morí. Cez strednú časť chrbta vedú dve diaľnice, ktoré sú v zime často zasypané snehom.
Hranica s Kazachstanom
Hranica s Kazachstanom je najdlhšia hranica Ruska, ktorá vedie po súši. Vedie cez Zavolžie, južný Ural a juh Sibíri. Cez hranicu prechádzajú mnohé železnice smerujúce do strednej Ázie (Astrachan – Guriev, Saratov – Uraľsk, Orenburg – Taškent) a Kazachstanu (Barnaul – Alma-Ata). Hranicou prechádza aj malá časť Transsibírskej magistrály (Čeľabinsk – Omsk), Stredosibírskej a Južnosibírskej magistrály.
Hranica s Čínou
Hranica s Čínou je druhá najdlhšia hranica Ruska. Prechádza riekou Amur a jeho prítokom Ussuri a Argun. Stretáva sa s Čínskovýchodnou železnicou, postavenou ešte v roku 1903 a diaľnicou do Vladivostoku, ktorá pokračuje na čínskom území, aby tak mohla čo najkratším možným spôsobom spojiť Ďaleký východ so Sibírou.
Hranica s Mongolskom
Prechádza hornou oblasťou južnej Sibíri a delí ju Transsibírska magistrála na trase Ulan-Ude – Ulanbátar – Peking.
Hranica s KĽDR
Hranicou Kórejskej ľudovodemokratickej republiky prechádza železničná trať smerujúca do Pchjongjangu.
Hranice po mori
Hranicu, ktorá prechádza len morom má Rusko s USA a Japonskom. Sú to úzke prielivy, ktorými sú rozdelené Južné Kurily od ostrova Hokkaidó a Ratmonov ostrov od Ostrova Kruzenšterna (tzv. Diomedove ostrovy). Celková dĺžka hraníc vedúca po vode je 38 807,5 km.
Severná hranica
Najdlhšia morská hranica Ruska je dlhá 19 724,1 km a prechádza pobrežím Severného ľadového oceánu, Barentsovho, Kurského, Lapteho, Východosibírskeho a Čutského mora. Plaviť sa bez ľadoborca sa dá iba pri severných brehoch Kolského polostrova. Všetky prístavy, ktoré sa nachádzajú na severe Ruska okrem prístavu v meste Murmansk sa využívajú iba v letných mesiacoch (2 – 3 mesiace), pretože väčšinu roka sú zamrznuté. Toto je dôvod prečo sa severná hranica Ruska nevyužíva na lodné spojenie s inými krajinami.
Západná hranica
Druhá najväčšia morská hranica v dĺžke 16 997 km prechádza pobrežím Tichého oceánu a Beringovým, Ochotským a Japonským morom. Juhovýchodné pobrežie Kamčatky sa nachádza bezprostredne pri oceáne. Hlavné nezamŕzajúce prístavy v tejto oblasti sú v mestách Vladivostok a Nachodka.
Železnica sa k pobrežiu Ruska dostane iba na juhu prímorského kraja v oblasti prístavov v Tatárskom prielive (Sovetskaja Gavaň a Vanino). Prímorské oblasti sú tu veľmi riedko osídlené.
Hranica Azovského mora
Hranica Azovského mora prechádza od Taganrogského zálivu do Kerčského prielivu, a potom čiernomorským pobrežím Kaukazu. Hlavné prístavy na pobreží Čierneho mora sú v mestách Novorossijsk (najväčší prístav Ruska) a Tuapse. Známymi prístavmi Azovského mora sú Ejsk a Taganrog. More je však veľmi plytké, preto tu nie je veľa prístavov. Ďalším problémom je, že pobrežie Azovského mora na krátku dobu zamŕza a plavba v zimnom období je tu možná iba s ľadoborcami.
Hranica Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria
Dĺžka morského pobrežia Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria je dlhá 389,5 kilometra. Využíva sa veľmi intenzívne.
Hraničné prístavy Ruska
V Sovietskom zväze sa prístavy stavali predovšetkým v regióne Pobaltia. Najväčším morským obchodným prístavom krajiny je prístav v Petrohrade, ale v súčasnosti sa stavajú vo Fínskom zálive aj ďalšie, ktoré sa v budúcnosti využijú ako ropné terminály.
Najvzdialenejšie body Ruska
- Najsevernejší kontinentálny bod Ruska je Čeľuskinov mys (77°40′S 104°15′V / 77,667°S 104,250°V), ostrovný zas mys Fligeli na Rudolfovom ostrove v súostroví Zem Františka Jozefa (81°50′35″S 59°14′22″V / 81,84306°S 59,23944°V).
- Najjužnejší bod Ruska sa nachádza v Dagestane na hranici s Azerbajdžanom. (41°13′14″S 47°51′28″V / 41,22056°S 47,85778°V).
- Najzápadnejší bod Ruska je Baltská kosa v Kaliningradskom zálive. (54°27′29.4″S 19°38′21″V / 54,458167°S 19,63917°V).
- Najvýchodnejší bod Ruska je na Diomedových ostrovoch v Beringovom prielive. (65°47′S 169°01′Z / 65,783°S 169,017°Z).
Keďže cez polostrov Čukotka prechádza 180. poludník, ležia najvýchodnejšie časti Ruska na západnej pologuli. V Rusku sa nachádza najchladnejšie trvale obývané miesto na Zemi - dedina Ojmiakon [3]na Sibíri.
Povrch
Zdroj:Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ústřice
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Čech
Česká republika
Česká Wikipedie
České království
Česko
Československo
Řím
Řecká národní knihovna
Šablona:Náhled
Škoda Auto
Španělsko
Špeciálne:Hľadanie/Q1035
Špeciálne:StránkyZačínajúceNa/Q1035
Žížaly
Žaludek
Život
.cz
1. listopad
12. únor
1273
13. květen
13. listopad
15. leden
16. říjen
16. srpen
17. listopad
17. září
1743
1793
18. listopad
1802
1805
1809
1825
1827
1831
1833
1834
1836
1837
1838
1839
1841
1842
1843
1845
1847
1848
1850
1851
1856
1858
1859
1860
1882
19. duben
19. listopad
19. září
1912
1914
1923
1925
1926
1927
1928
1929
1942
1943
1963
1964
1989
1993
2. říjen
2. březen
2. listopad
2003
2020
22. duben
23. září
24. leden
24. listopad
25. září
26. březen
27. březen
27. prosinec
28. červen
29. říjen
29. leden
29. září
3. červenec
4. červenec
4. leden
4. listopad
6. prosinec
7. listopad
7. prosinec
8. červenec
9. červenec
9. listopad
Adam Sedgwick
Adaptace
Adolf Hitler
Afélium
Agnosticismus
Aleksandar Vučić
Alela
Alexander von Humboldt
Alfons Anglický
Alfred Russel Wallace
Alma mater
Andy
Angličtina
Anglická Wikipedie
Anglie
Anglikánská církev
Anglikánství
António Costa
Antisemitismus
Archaeopteryx
Archiv výtvarného umění
Argentina
Argument šířky pericentra
Astronomická jednotka
Ateismus
Atol
Austrálie
Australská národní knihovna
Autoritní kontrola
Autor (botanika)
Bibliografie dějin Českých zemí
BIBSYS
Biologická zdatnost
Botanik
Botanika
Brouci
Buzludža
C/2020 F3 (NEOWISE)
C/2020 F3 (NEOWISE)?oldid=7061099
Cache
Cambridge
CC-BY-SA
Cech
Cesta kolem světa
Chagasova nemoc
Chana Maron
Charles Darwin
Charles Darwin?oldid=346497353#Religious views
Charles Darwin (rozcestník)
Charles Lyell
CiNii
Commons:Featured pictures/cs
Copleyho medaile
Délka vzestupného uzlu
Dědičnost
Darwiniana
Darwinismus
David Cameron
David Del Tredici
Davis Cup 2023 – finále
Diverzifikace
Diverzita
Doba oběhu
Doména nejvyššího řádu
Edinburgh
Edinburská univerzita
Ekliptika
Ekologie
Ekvinokcium
Elliott & Fry
Encyklopedie
Epigenetika
Erasmus Darwin
Ernst Haeckel
Eugenika
Evoluční biologie
Evoluční teorie her
Evolučně vývojová biologie
Evoluce
Excentricita dráhy
Ex libris
FAQ
Filip VI. Španělský
Filozof
Firth of Forth
Fosilie
Francie
Francis Darwin
Francouzská národní knihovna
Francouzský revoluční kalendář
František Palacký
František X. Halas
Gaeta
Galapágy
Gemeinsame Normdatei
Genetický drift
Genomika
Geolog
Geologická vrstva
Geologie
George Darwin
Germáni
GNU Free Documentation License
Google Scholar
Hana Marcolini
Hardware
Havajština
Historický magazín
Historiografie
Hlavní strana
HMS Beagle
Homologie (biologie)
Hugo Mensdorff-Pouilly
International Standard Book Number
International Standard Serial Number
Internet
Isaac Newton
ISO 3166-1
ISO 639-1
ISO 639-2
Istituto centrale per il catalogo unico delle biblioteche italiane e per le informazioni bibliografiche
Itálie
Jacob Rubinstein
Javier Milei
Jean Baptiste Lamarck
Jiří Dušek (herec)
Jižní Amerika
John Cale
John Fitzgerald Kennedy
Josiah Wedgwood
Joss Ackland
Juliánské datum
Juliánský rok
Křesťanství
Katalog jmen a názvů děl Katalánska
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kent
Kinetóza
Kolonialismus
Kometární jádro
Kometa
Komplexita
Konská (okres Žilina)
Koordinovaný světový čas
Královská společnost
Kreacionismus
KulturNav
Lékař
Lee Harvey Oswald
Library of Congress Control Number
LIBRIS
Londýnská zoologická společnost
Lotyšská národní knihovna
Madeira (souostroví)
Makroevoluce
Marcelo Rebelo de Sousa
Martina Lubyová
Masožravé rostliny
MediaWiki
MediaWiki User's Guide: Reverting a page to an earlier version
Mendelovy zákony dědičnosti
Menièrova nemoc
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Microsoft
Mikroevoluce
Moderní evoluční syntéza
Mrs. Doubtfire – Táta v sukni
MusicBrainz
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Editace ve Vizuálním editoru
Nápověda:Fair use
Nápověda:Jak editovat stránku
Nápověda:Jak vytvořit článek
Nápověda:Jmenný prostor
Nápověda:Mezijazykové odkazy
Nápověda:Načtení souboru
Nápověda:Obrázky
Nápověda:Obsah
Nápověda:Svolení autora
Národní a univerzitní knihovna v Záhřebu
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Španělska
Národní knihovna Chile
Národní knihovna Izraele
Národní knihovna Koreje
Národní konvent
Národní parlamentní knihovna Japonska
Národní shromáždění Srbské republiky
Nacistické Německo
Nadace Wikimedia
National Archives and Records Administration
Nepál
New York Public Library
Nizozemská královská knihovna
Nizozemský institut dějin umění#Online stránky umÄ›lců
Now and Then (píseň, The Beatles)
Offline
Okres Žilina
Organismus
Ottův slovník naučný
Ottův slovník naučný/Darwin
Oxford
O původu druhů
Pásemnička sladkovodní
Pásnice (živočich)
Přírodní výběr
Přírodovědec
Přirozený výběr
Pablo Picasso (píseň)
Paradigma
Paralaxa (astronomie)
Parker Solar Probe
Pedro Sánchez
Perihélium
Pijavice
Pius IX.
Pohlavní výběr
Polská národní knihovna
Pomoc:Ako vytvoriť nový článok
Pomoc:Vyhľadávanie
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portugalsko
Prezident Srbska
Projekt Gutenberg
Q1035
Q1035#identifiers
Q1035#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q1035#P166
Q1035#P40
Rasismus
Retrográdní pohyb
Revoluce v roce 1848
Richard Leakey
Richard Owen
Richard Wagner
Robert FitzRoy
Robert Grant
Rosalynn Carterová
Rozmnožování
Rumunská národní knihovna
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská státní knihovna
Rusko
Ruud Geels
Sara Tavaresová
Scopus (databáze)
Sestřenice
Severoatlantická aliance
Seznam.cz
Seznam španělských vládců
Seznam premiérů Španělska
Seznam vládnoucích žen
Shrewsbury
Shropshire
Sklon dráhy
Slovenská národní knihovna
Slunce
Smlouva o konvenčních ozbrojených silách v Evropě
SNAC
Sobecký gen
Sociální darwinismus
Soubor:Charles Darwin 01.jpg
Soubor:Charles Darwin 1816.jpg
Soubor:Charles Darwin aged 51.jpg
Soubor:Charles Darwin portrait.jpg
Soubor:Charles Darwin Signature.svg
Soubor:Comet 2020 F3-skyview.png
Soubor:Comet 2020 F3 (NEOWISE) on Jul 14 2020 aligned to stars.jpg
Soubor:C 2020 F3 NEOWISE.jpg
Soubor:Darwin Tree 1837.png
Soubor:Editorial cartoon depicting Charles Darwin as an ape (1871).jpg
Soubor:Elliott & Fry04.jpg
Soubor:Hanna Maron.jpg
Soubor:Kométa C-2020 F3 (NEOWISE).jpg
Soubor:Nuvola apps filetypes.svg
Soubor:Origin of Species.jpg
Soubor:PIA23792-1600x1200(1).jpg
Soubor:Ruby shoots Oswald.jpg
Soubor:Voyage of the Beagle.jpg
Souborný katalog České republiky
Souhvězdí Velké medvědice
SpaceX
Spam
Speciální:Citovat
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Poslední změny
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-86569-49-7
Speciální:Zdroje knih/978-80-242-5272-8
Speciální:Zdroje knih/978-80-7381-659-9
Speciální:Zdroje knih/978-80-86995-16-8
Speciace
Spisovatel
Spojené království
Spojené státy americké
Srbsko
Starý zákon
Starship (SpaceX)
Starship Integrated Flight Test 2
Step
Strýc
Stres
Svijonožci
Svobodná licence
Teologie
Teorie přerušovaných rovnováh
The Beatles
The Modern Lovers
Thomas Robert Malthus
Totemismus
Unitářství
University of Cambridge
Univerzita v Cambridgi
Univerzitní systém dokumentace
Válka Izraele s Hamásem (2023)
Valparaiso
Velká poloosa dráhy
Vladimír Socha
Vlastní životopis (Charles Darwin)
Wales
Ward Cunningham
Webový prohlížeč
Westminsterské opatství
Whigové
Wide-field Infrared Survey Explorer
Wide-field Infrared Survey Explorer#PokraÄovánà mise, NEOWISE
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikimedia servers
Wikipédia:Žiadané články
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Autorské právo
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Co Wikipedie není
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Dva nezávislé netriviální věrohodné zdroje
Wikipedie:Encyklopedická významnost
Wikipedie:Encyklopedický styl
Wikipedie:Externí odkazy
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Nezaujatý úhel pohledu
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Patroláři a revertéři
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Pod lípou (technika)
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Propagační článek
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Správci
Wikipedie:Subpahýl
Wikipedie:Uživatelská stránka#Mazání stránek
Wikipedie:Vandalismus
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/listopad
Wikipedie:Vzhled a styl
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zdroje informací
Wikipedie:Zkratka názvu stránky
Wikipedie:Změna uživatelského jména
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wiktionary
William Herschel
William Paley
Wollastonova medaile
Západní Evropa
Zdena Hadrbolcová
Zlatko Čajkovski
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
