A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Ruská federácia | |||||
| |||||
| Štátna hymna: Государственный гимн Российской Федерации Gosudarstvennyj gimn Rossijskoj Federacii (Štátna hymna Ruskej federácie) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Российская Федерация | ||||
| • krátky | Россия | ||||
| Hlavné mesto | Moskva 55°45′ s.š. 37°37′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Moskva | ||||
| Úradné jazyky | ruština v jednotlivých subjektoch ďalšie jazyky | ||||
| Demonym | Rus, Ruska | ||||
| Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
federatívna poloprezidentská republika Vladimir Putin Michail Mišustin | ||||
| Vznik | 25. december 1991 (rozpadom ZSSR) | ||||
| Susedia | Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Mongolsko, Čína, KĽDR, USA | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
17 098 246 km² (1.) 720 500 km² (13 %) | ||||
| Počet obyvateľov • sčítanie (2021) • hustota (2022) |
144 699 673 (okrem Krymu) 8,4/km² (181.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2022 2,133 bilióna $ (6.) 31 967 $ (59.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2021) | 0,822 (52.) – veľmi vysoký | ||||
| Mena | ruský rubeľ (=100 kopejok) (RUB) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+2 až +12) (UTC+3 až +13) | ||||
| Medzinárodný kód | RUS / RU | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | RUS | ||||
| Internetová doména | .ru (rezervovaná aj doména .su), .рф | ||||
| Smerové telefónne číslo | +7 | ||||
Súradnice: 66°25′00″S 94°15′00″V / 66,416666666667°S 94,25°V
Rusko (rus. Россия – Rossija), dlhý tvar Ruská federácia (RF; rus. Российская федерация – Rossijskaja federacija), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie. Ide o najväčší štát na svete, ktorého medzinárodne uznané územie má rozlohu 17 098 246 km² a zahŕňa jednu osminu obývateľnej pevniny Zeme. Rusko sa rozprestiera v jedenástich časových pásmach a má spoločné pozemné hranice so štrnástimi krajinami,[1] čo je viac ako ktorákoľvek iná krajina okrem Číny. Je deviatou najľudnatejšou krajinou sveta a najľudnatejšou krajinou Európy. Má 146 miliónov obyvateľov. Hlavným a najväčším mestom Ruska je Moskva, najväčšie mesto Európy podľa počtu obyvateľov. Petrohrad je kultúrnym centrom krajiny a druhým najväčším mestom Ruska. Medzi ďalšie veľké mestské oblasti patria Novosibirsk, Jekaterinburg, Nižný Novgorod a Kazaň.
Východní Slovania sa ako rozpoznateľná etnická skupina objavili v Európe medzi 3. a 8. storočím n. l. Kyjevská Rus vznikla ako štát v 9. storočí a v roku 988 prijala od Byzantskej ríše pravoslávne kresťanstvo. Rus sa nakoniec rozpadla a Moskovské veľkokniežatstvo sa rozrástlo na Ruské cárstvo. Do začiatku 18. storočia sa územie Ruska značne rozšírilo prostredníctvom dobývania, anexií a úsilia ruských objaviteľov a vyvinulo sa do Ruského impéria, ktoré je dodnes treťou najväčšou ríšou v histórii. Po ruskej revolúcii v roku 1917 však bola monarchia v Rusku zrušená a nahradená Ruskou socialistickou federatívnou sovietskou republikou – prvým socialistickým štátom na svete. Po ruskej občianskej vojne založila Ruská socialistická federatívna sovietska republika s ďalšími tromi sovietskymi republikami Sovietsky zväz, v rámci ktorého bolo Rusko najväčšou a hlavnou republikou. Na úkor miliónov životov Sovietsky zväz v 30. rokoch 20. storočia prešiel rýchlou industrializáciou a neskôr zohral rozhodujúcu úlohu pre Spojencov v druhej svetovej vojne, keď viedol rozsiahle vojnové úsilie na východnom fronte proti nacistickému Nemecku. S nástupom studenej vojny súperil so Spojenými štátmi o globálny ideologický vplyv. Sovietska éra 20. storočia bola tiež svedkom niektorých najvýznamnejších ruských technologických úspechov vrátane prvej družice vyrobenej človekom a prvého letu človeka do vesmíru.
V roku 1991 vznikla po rozpade Sovietskeho zväzu nezávislá Ruská federácia. Bola prijatá nová ústava a odvtedy je Rusko spravované ako federatívna poloprezidentská republika. Od prelomu 20. a 21. storočia dominuje ruskému politickému systému Vladimir Putin, za ktorého vlády krajina zaznamenala ústup od demokracie a posun k autoritárstvu. Rusko sa vojensky angažovalo vo viacerých postsovietskych štátoch, čo zahŕňalo medzinárodne neuznanú anexiu Krymu v roku 2014 od susednej Ukrajiny a jej štyroch ďalších regiónov v roku 2022 počas prebiehajúcej invázie. V medzinárodných rebríčkoch sa Rusko umiestňuje na nízkych priečkach v meraní ľudských práv a slobody tlače. Krajina má tiež vysokú mieru vnímanej korupcie.
V celosvetovom rebríčku je ruská ekonomika deviata najväčšia podľa nominálneho HDP a šiesta najväčšia podľa HDP v parite kúpnej sily. Rusko vlastní najväčší arzenál jadrových zbraní a má piate najvyššie vojenské výdavky. Jeho zdroje nerastných a energetických surovín sú najväčšie na svete a v ťažbe ropy a zemného plynu je v celosvetovom meradle na vysokej úrovni. Krajina je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členským štátom G20, ŠOS, BRICS, APEC, OBSE a WTO a vedúcim členským štátom SNŠ, OZKB a EAEU. V Rusku sa nachádza 30 pamiatok svetového dedičstva UNESCO.
Pôvod názvu
Slovo ruský (starorusky: русьскыи) je utvorené od slova rus (po rusky: русь) prebratého od východných Slovanov. Týmto slovom nazývali východoslovanský štát Kyjevskú Rus – niekedy však aj Kyjevská zem – (po rusky: Киевская земля), aby ju rozlíšili od Novgorodskej zeme a Rostovsko-suzdaľského kniežatstva. V byzantských kronikách sa okrem základu slova s „u“ (russ-) spomína aj základ s písmenom „o“ (Rhos, R(h)os). Z tohto variantu pochádza aj konečný názov krajiny – Rusko.
Etymológia slova rus nie je dodnes vyriešená, a jej vysvetlenie má korene v mnohých verziách:
- Slovo má pôvod v staroslovienskom jazyku a je odvodené od slova Róþsmenn alebo Róþskarlar (po slovensky: moreplavec), nie však Róþs.
- Vo fínčine od slova ruotsi (po slovensky: Švéd, Švédsko).
- Slovo je odvodené od základu indoárijskeho slova ruksa (russa) čo znamená svetlý alebo biely.
- Táto téza sa zakladá na skutočnosti, keď väčšina obyvateľov ruskej zeme v 10. – 12. storočí mala v tvári črty škandinávskych národov, aké sa dnes vyskytujú u obyvateľov Fínska, Švédska, Nórska, Islandu a Grónska.
- Za pôvod etymológie slova sa pokladá posvätné zviera východných Slovanov – medveď – analogicky z latinského jazyka (ursus) a starogréckeho jazyka (αρκτος), ktorého podoba v staroslovienčine by bola рьсь.
- Slovo má pôvod v názve ukrajinskej rieky Ros (pravý prítok rieky Dneper). Slovo však nemalo na konci písmená „o“ ani „u“ ale nemý zvuk „ъ“.
- Slovo je odvodené z mena prvého kniežaťa Kyjevskej Rusi – Rurika.
Dejiny
Periodizácia dejín Ruska:
- Územie Ruska pred vytvorením Starej Rusi (7. storočie pr. Kr. – 5. storočie)
- Stará Rus (5. storočie – 9. storočie)
- Kyjevská Rus (882 (862) – (1132) 1125)
- Moskovské kniežatstvo (1246 – 14. stor.)
- Moskovské veľkokniežatstvo (14. stor. – 1547)
- Ruské cárstvo (1547 – 1721)
- Ruské impérium (1721 – 1917)
- Ruská sovietska federatívna socialistická republika (1918 – 1922)
- Zväz sovietskych socialistických republík (1922 – 1991)
- Ruská federácia (1991)
Prvá písomná zmienka o Rusku pochádza z 10. storočia a je uvedená v staroruských dokumentoch z 10. – 15. storočia pod názvom Россiя alebo Россiа[2]. Tento termín, ktorý sa používal od roku 1517 označoval iba severovýchodné územie krajiny (t. j. Ruské zeme), ktoré nepatrilo Poľsku a Veľkému litovskému kniežatstvu, boli však spojené s Veľkým moskovským kniežatstvom do jedného štátu. V 14. storočí sa Ruskom v povedomí západných krajín označovalo územie Moskovskej Rusi, ktorého obyvateľmi boli Moskviti.
Oficiálny názov štátu – „Rusko“ – zaviedol Peter I. v roku 1721, keď vytvoril Ruské impérium. Dňa 1. septembra 1917 bola v Rusku vyhlásená republika, ale fakticky sa ňou stalo už 3. marca 1917 po vypuknutí februárovej revolúcie. V období od 10. januára 1918 do 30. decembra 1922 bolo ruské územie súčasťou Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky a následne Zväzu sovietskych socialistických republík (30. december 1922 – 25. december 1991).
Dňa 12. júna 1990 poslanci Najvyššieho sovietu RSFSR prijali Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej federácie. Začiatkom decembra (8. december 1990) sa predstavitelia RSFSR, Ukrajiny a Bieloruska na stretnutí v Bielovežskej rezervácii dohodli na spoločnom rozpustení ZSSR a vytvorení Spoločenstva nezávislých štátov. Dňa 25. decembra 1991 zaniknutý štátny útvar Zväz sovietskych socialistických republík dostal nový názov – Ruská federácia.
Geografia
Hranice
Rusko hraničí celkovo so 16 krajinami a so 14 po súši:
- na severozápade
- Nórsko (219,1 km, po súši 195,8 km)
- V dĺžke 152,8 km hranica Ruska a Nórska vedie riekami a jazerami a 23,3 km vedie po mori.
- Fínsko (1 325,8 km, po súši 1 271,8 km)
- V dĺžke 180,1 km hranica Ruska a Fínska vedie riekami a jazerami a 54 km vedie po mori.
- na západe
- Estónsko (466,8 km, po súši 324,8 km)
- V dĺžke 145 km hranica Ruska a Estónska vedie po mori.
- Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 236,1 km a 22,4 km z nej vedie po mori.
- Poľsko (236,3 km, po súši 204,1 km)
- Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 0,8 km z toho 32,2 km vedie po mori.
- Bielorusko (1 239 km)
- na juhozápade
- Ukrajina (2 245,8 km, po súši 425,6 km)
- V dĺžke 320 km hranica Ruska a Ukrajiny vedie po mori.
- na juhu
- Gruzínsko (897,9 km, po súši 875,9 km)
- V dĺžke 56,1 km hranica Ruska a Gruzínska vedie riekami a jazerami a 22,4 km po mori.
- Azerbajdžan (350 km, po súši 327,6 km)
- V dĺžke 55,2 km hranica Ruska a Azerbajdžanu vedie po mori.
- Kazachstan (7 598,6 km, po súši 7 512,8 km)
- V dĺžke 1 576,7 km hranica Ruska a Kazachstanu vedie riekami a jazerami a 85,8 km po mori.
- Mongolsko (po súši 3 485 km)
- Čína (po súši 4 209,3 km)
- Kórejská ľudovodemokratická republika (39,4 km)
- V dĺžke 17 km hranica Ruska a KĽDR vedie riekami a jazerami a 22,1 km vedie po mori.
- na východe
- Japonsko (194,3 km)
- Spojené štáty americké (49 km)
S Bieloruskom, Mongolskom a Čínou nemá Rusko hranicu vedúcu po vode.
Problém súčasných hraníc Ruska s bývalými sovietskymi republikami v medzinárodno-právnom vzťahu ešte nie je skončený. Napríklad hranica medzi Ruskom a Ukrajinou je doteraz ohraničená, hoci jej určenie bolo zakončené v roku 2006.
Hranice po súši
Západná suchozemská hranica Ruska sa neviaže k prírodným hraniciam. V časti od Baltského do Azovského mora prechádza obývaným územím. V tejto oblasti hranicu vymedzujú železnice na trase Petrohrad – Tallinn, Moskva – Riga, Moskva – Minsk – Varšava, Moskva – Kyjev, Moskva – Charkov.
Južná hranica po zemi s Gruzínskom a Azerbajdžanom vedie cez hory Kaukazu od Čierneho po Kaspické more. Železničná trať v tejto oblasti lemuje brehy morí. Cez strednú časť chrbta vedú dve diaľnice, ktoré sú v zime často zasypané snehom.
Hranica s Kazachstanom
Hranica s Kazachstanom je najdlhšia hranica Ruska, ktorá vedie po súši. Vedie cez Zavolžie, južný Ural a juh Sibíri. Cez hranicu prechádzajú mnohé železnice smerujúce do strednej Ázie (Astrachan – Guriev, Saratov – Uraľsk, Orenburg – Taškent) a Kazachstanu (Barnaul – Alma-Ata). Hranicou prechádza aj malá časť Transsibírskej magistrály (Čeľabinsk – Omsk), Stredosibírskej a Južnosibírskej magistrály.
Hranica s Čínou
Hranica s Čínou je druhá najdlhšia hranica Ruska. Prechádza riekou Amur a jeho prítokom Ussuri a Argun. Stretáva sa s Čínskovýchodnou železnicou, postavenou ešte v roku 1903 a diaľnicou do Vladivostoku, ktorá pokračuje na čínskom území, aby tak mohla čo najkratším možným spôsobom spojiť Ďaleký východ so Sibírou.
Hranica s Mongolskom
Prechádza hornou oblasťou južnej Sibíri a delí ju Transsibírska magistrála na trase Ulan-Ude – Ulanbátar – Peking.
Hranica s KĽDR
Hranicou Kórejskej ľudovodemokratickej republiky prechádza železničná trať smerujúca do Pchjongjangu.
Hranice po mori
Hranicu, ktorá prechádza len morom má Rusko s USA a Japonskom. Sú to úzke prielivy, ktorými sú rozdelené Južné Kurily od ostrova Hokkaidó a Ratmonov ostrov od Ostrova Kruzenšterna (tzv. Diomedove ostrovy). Celková dĺžka hraníc vedúca po vode je 38 807,5 km.
Severná hranica
Najdlhšia morská hranica Ruska je dlhá 19 724,1 km a prechádza pobrežím Severného ľadového oceánu, Barentsovho, Kurského, Lapteho, Východosibírskeho a Čutského mora. Plaviť sa bez ľadoborca sa dá iba pri severných brehoch Kolského polostrova. Všetky prístavy, ktoré sa nachádzajú na severe Ruska okrem prístavu v meste Murmansk sa využívajú iba v letných mesiacoch (2 – 3 mesiace), pretože väčšinu roka sú zamrznuté. Toto je dôvod prečo sa severná hranica Ruska nevyužíva na lodné spojenie s inými krajinami.
Západná hranica
Druhá najväčšia morská hranica v dĺžke 16 997 km prechádza pobrežím Tichého oceánu a Beringovým, Ochotským a Japonským morom. Juhovýchodné pobrežie Kamčatky sa nachádza bezprostredne pri oceáne. Hlavné nezamŕzajúce prístavy v tejto oblasti sú v mestách Vladivostok a Nachodka.
Železnica sa k pobrežiu Ruska dostane iba na juhu prímorského kraja v oblasti prístavov v Tatárskom prielive (Sovetskaja Gavaň a Vanino). Prímorské oblasti sú tu veľmi riedko osídlené.
Hranica Azovského mora
Hranica Azovského mora prechádza od Taganrogského zálivu do Kerčského prielivu, a potom čiernomorským pobrežím Kaukazu. Hlavné prístavy na pobreží Čierneho mora sú v mestách Novorossijsk (najväčší prístav Ruska) a Tuapse. Známymi prístavmi Azovského mora sú Ejsk a Taganrog. More je však veľmi plytké, preto tu nie je veľa prístavov. Ďalším problémom je, že pobrežie Azovského mora na krátku dobu zamŕza a plavba v zimnom období je tu možná iba s ľadoborcami.
Hranica Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria
Dĺžka morského pobrežia Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria je dlhá 389,5 kilometra. Využíva sa veľmi intenzívne.
Hraničné prístavy Ruska
V Sovietskom zväze sa prístavy stavali predovšetkým v regióne Pobaltia. Najväčším morským obchodným prístavom krajiny je prístav v Petrohrade, ale v súčasnosti sa stavajú vo Fínskom zálive aj ďalšie, ktoré sa v budúcnosti využijú ako ropné terminály.
Najvzdialenejšie body Ruska
- Najsevernejší kontinentálny bod Ruska je Čeľuskinov mys (77°40′S 104°15′V / 77,667°S 104,250°V), ostrovný zas mys Fligeli na Rudolfovom ostrove v súostroví Zem Františka Jozefa (81°50′35″S 59°14′22″V / 81,84306°S 59,23944°V).
- Najjužnejší bod Ruska sa nachádza v Dagestane na hranici s Azerbajdžanom. (41°13′14″S 47°51′28″V / 41,22056°S 47,85778°V).
- Najzápadnejší bod Ruska je Baltská kosa v Kaliningradskom zálive. (54°27′29.4″S 19°38′21″V / 54,458167°S 19,63917°V).
- Najvýchodnejší bod Ruska je na Diomedových ostrovoch v Beringovom prielive. (65°47′S 169°01′Z / 65,783°S 169,017°Z).
Keďže cez polostrov Čukotka prechádza 180. poludník, ležia najvýchodnejšie časti Ruska na západnej pologuli. V Rusku sa nachádza najchladnejšie trvale obývané miesto na Zemi - dedina Ojmiakon [3]na Sibíri.
Povrch
Zdroj:Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čápi
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu
Čeština
Čeleď
Čeng-te
Černé uhlí
Červená (film)
Červorovcovití
Česká tisková kancelář
Česká Wikipedie
Česká zbrojovka Strakonice
České Budějovice
České filmové nebe
České knížectví
České království
Český hudební slovník osob a institucí
Český král
Česko
Česko-Slovenská filmová databáze
Československá kosmonautika
Československo
Československo-polský spor o Těšínsko
Čip
ČKD#Objekty ÄŒKD
ČKD Dopravní systémy
Ču Čchen-chao
Ďáblický hřbitov
Řád (biologie)
Říše (biologie)
Říše Ming
Šalomounovy ostrovy
Šestidenní válka
Šiveluč
Škrkavka dětská
Šlechtění rostlin
Šplhavci
Ťi-an
Ťiang-si
Žesťový nástroj
Živočichové
Životní prostředí
10. červenec
11. duben
1281
1290
13. komnata
1373
14. duben
1519
17. duben
17. září
18. století
1823
1859
1898
19. století
1901
1918
1925
1933
1936
1947
1948
1951
1952
1953
1958
1961
1962
1969
1972
1975
1978
1995
1997
1998
1999
2. březen
20. duben
20. srpen
2000
2001
2002
2004
2005
2008
2009
2011
2012
2013
2017
2023
26. září
28. říjen
3. květen
30. duben
4. květen
4. leden
6. květen
6. leden
7. květen
8. duben
8. květen
875
9. září
905
915
Abeceda (teória automatov)
Adolf Russ
Agrochemikálie
Agronomie
Aida (opera)
Akademie věd České republiky
Alžběta II.
Alban Berg
Aleš Březina
Alexej Alexandrovič Gubarev
Alex Ferguson
Alt
Aman (zpravodajská služba)
Andrea Palladio
Andrej Andrejevič Vozněsenskij
Angličtina
Anglie
Animal Diversity Web
Antarktida
Antibiotická rezistence
Apsida (astronomie)
Arabské povstání v Palestině 1936–1939
Architektonický styl
Architektura starověkého Říma
Architektura starověkého Řecka
Archiv Národního divadla
Archiv výtvarného umění
Arcidiecéze vratislavská
Ariane 5
Artis Bohemiae Amicis
Augustus Pugin
Austrálie
Australian Faunal Directory
Automat (teória automatov)
Autorita (knihovnictví)
Autoritní kontrola
Běžci
Barcode of Life Data System
Barokní architektura
Bavorské vévodství
Bayer kód
Belfast
Benjamin Britten
Bezkontextová gramatika
Bibliografie
Bibliografie dějin Českých zemí
Big Ben
Bill Nelson (politik)
Biologická klasifikace
Bořivoj I.
Boca Chica (Texas)
Bondování
Britská armáda
Brno
Brodiví a pelikáni
Bylina
Cévnaté rostliny
Callisto
Carmen
Cena Thálie
Chajim Herzog
Chathamské ostrovy
Checkpoint Charlie
Chitin
Chomského hierarchia
Chov hospodářských zvířat
Christoph Willibald Gluck
Chrysococcyx
CiNii
Civilizace
Claudio Monteverdi
Commons:Featured pictures/cs
Crescente fide
Cuculiformes
Dýchací soustava
Dějiny architektury
Dahomejské Amazonky
Demodulátor
Den Ochi
Devon (geologie)
Divadlo Kolowrat
Divadlo Ungelt
Divotvorný hrnec
Dlouhokřídlí
Dolnoslezské vojvodství
Domestikace
Dortmund
Drážní úřad
Dravci
Dropi
Druhá světová válka
Druhy hlasů
Dyckov jazyk
Elektra (Strauss)
Elon Musk
Empír
Encyclopedia of Life
Encyklopedie
Epifyt
Eurasie
Europa (měsíc)
Eutelie
Evropa
Evropská kosmická agentura
Evropská unie
Evropské hlavní město kultury
Evropský parlament
Extrémofil
Faetoni
Fauna Europaea
Federal Aviation Administration
File:Zápis narození Jiří Červený.jpg
Filmová databáze
Florida
Formálny jazyk
Fossilworks
Frázová gramatika
Francie
Francouzská národní knihovna
Frankfurt nad Mohanem
Fylogenetika
Galileovy měsíce
Galloanserae
Ganymedes (měsíc)
Gemeinsame Normdatei
Generálmajor
Geneticky modifikovaný organismus
Geometrie
Georg Friedrich Händel
Gestapo
Gian Carlo Menotti
Giuseppe Verdi
Globální město
Globální oteplování
Global Biodiversity Information Facility
Gonochorismus
Gordon Lightfoot
Gramatika (informatika)
Gvačarové
György Ligeti
Háďátka
Háďátko obecné
Habsburkové
Hagana
Hala století ve Vratislavi
Hamburk
Hans Werner Henze
Historický ústav Akademie věd České republiky
Hlístice
Hlavní strana
Hlavohruď
Hltan
Hnízdní parazitismus
Hnací náprava
Hnojivo
Hoacinové
Hospodářské noviny
Hrabaví
Hradiště
Hudební nástroj
Ignác Schiebl
Ignacy Mościcki
Igor Stravinskij
INaturalist
Index zakázané literatury
Indonésie
Inkubace vejce
Integrated Taxonomic Information System
Integrovaný obvod
Interim Register of Marine and Nonmarine Genera
Interkosmos
International Standard Book Number
Internet Movie Database
Itálie
Ivan Vyskočil
Izrael
Izraelská strana práce
Izraelské obranné síly
Jan Hřebejk
Jan Zástěra
Její pastorkyňa
Jeruzalém
Jiří Černý (hudební kritik)
Jiří Červený
Jicchak ha-Levi Herzog
Josef Jařab
Josef Tomeš
Juliana z Norwiche
Jupiter (planeta)
Jupiter Icy Moons Explorer
Káťa Kabanová
Křižákovití
Křižák podkorní
Kamčatka
Kapraďorosty
Karbon
Karel III. Britský
Kariéra
Kasuáři a emuové
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kauai
Kiviové
Klasicismus
Klasicistní architektura
Klytaimnéstra
Kmen (biologie)
Kníže z Ning
Knihovna Kongresu
Kolín nad Rýnem
Kolonialismus
Komunistická strana Čech a Moravy
Koncentrační tábor
Koncentrační tábor Ravensbrück
Koncentrační tábor Terezín
Konečný automat
Kontextová gramatika
Kontextový jazyk
Korunovace britských panovníků
Kosmodrom
Kosmonaut
Kosmopolitní kultura
Kostel Panny Marie (Pražský hrad)
Krásný ztráty
Krátkokřídlí
Kresy
Kristiánova legenda
Kuba
kukačka
Kukačka černobílá
Kukačka škrabošková
Kukačka bambusová
Kukačka dvoubarvá
Kukačka guira
Kukačka kohoutí
Kukačka nádherná
Kukačka obecná
Kukačka obrovská
Kukačka rýhozobá
Kukačka srílanská
Kukačka vraní
Kukačkové hodiny
Kukačkovití
Kukačky
Kukačky (seriál)
Kurolové
Kutikula
Kyslík
Lateránská bazilika
Latinská Amerika
Lelčíkové
Lelkouni
Lelkové
Lenka Kotková
Leoš Janáček
Letci
Letecké muzeum Kbely
Library of Congress Classification
Library of Congress Control Number
Library of Congress Control Number?oldid=120292479
Lipidy
Listed building
Londýn
Lou Reed
Luigi Nono
Málo dotčený taxon
Měšek I. Těšínský
Měkkozobí
Měsíc
Ma'arach
Maškarní ples (opera)
Magdeburské právo
Manchester United FC
Maorové
MARC
Medaile Za zásluhy
Menahem Pressler
Mesitové
Methan
Mexický záliv
Mezifrekvenční zesilovač
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mezinárodní svaz ochrany přírody
Mezozoikum
Mezzosoprán
Milada Horáková
Miloš Fikejz
Miloš Zeman
Ministerstvo kultury České republiky
Mistrovství světa v šachu
Mnichov
Modelový organismus
Monokultura
Moskva slzám nevěří
Mt. Everest
MusicBrainz
Myšáci
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Historie stránky
Nápověda:Obsah
Národní a univerzitní knihovna v Záhřebu
Národní divadlo
Národní divadlo Brno
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Izraele
Němčina
Německé císařství
Nacismus
Nadace Život umělce
Nadace Wikimedia
Nan-čchang
Nandu
Nanking
NASA
National Biodiversity Network
National Center for Biotechnology Information
Neoaves
Neoklasicismus
Newton
Nikica Valentić
Norimberk
Nová Guinea
Nová Kaledonie
Nový Zéland
Novogotika
Nula
Oahu
Oběhová soustava
Odúmrť
Odlesňování
Odra
Olga Malířová Špátová
Olga Sommerová
Operace Overlord
Opolské knížectví
Oratorium
Organizace spojených národů
Osvětimské knížectví
Ovce
Pěvci
Přemek Ratibořský
Přemyslovci
Pštrosovití
Paleozoikum
Palivo
Palladiánská architektura
Papoušci
Parafyletismus
Parazitismus
Pastýřský list
Patrik Kotas
Pavouci
Pcho-jang-chu
Peking
Perm
Pesticid
Peter Habeler
Petruška Šustrová
Petr Klíma
Philippe Sollers
Piastovci
Pilot
Placenta
Plameňáci
Planetka
Plavuň vidlačka
Plavuně
Plazi
Plotní (Brno)
Pobřežní stráž Spojených států amerických
Poddruh
Pohlavní dimorfismus
Pohlavní orgán
Polární kruh
Polština
Polská lidová republika
Polská národní knihovna
Polsko
Portál:Česko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Film
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Hudba
Portál:Informační věda a knihovnictví
Portál:Kosmonautika
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Ptáci
Portál:Sport
Portál:Televize
Poslední mohykán
Potápky
Potáplice
Potravina
Potuové
Povstání knížete z Ning
Poznaň
Právo
Průmyslová revoluce
Pražský hrad
Praha
Prase
Prezident Izraele
Prezident Polska
Property:P244
Pruské království
Pruské Slezsko
Prvoústí
Pseudocoel
Ptáci
Ptačí hnízdo
Pupendo
Q183364
Q183364#identifiers
Q183364#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q195520
Q195520#identifiers
Q195520#identifiers|Editovat na Wikidatech
Růstový hormon
Rakousko-Uhersko
Ralph Boston
Raptor (raketový motor)
Rasismus
Ratibořské knížectví
Regulárna gramatika
Reinhold Messner
Rekurzívne vyčísliteľný jazyk
Renesanční architektura
Rezoluce Valného shromáždění OSN č. 3379
Richard Strauss
Richard Wagner
Robert Wilson (režisér)
Rodozměna
Rokoko
Rostliny
Roup dětský
Ruská invaze na Ukrajinu
Rusko
Sün-fu
Saljut 6
Salome (Strauss)
Samuel Thornton Durrance
Santa Cruz (souostroví)
San Francisco
Sedentismus
Senior Prix
Seriemy
Sesterská skupina
Severní Irsko
Seznam opolských knížat
Seznam pruských panovníků
Seznam stálých zástupců Izraele při Organizaci spojených národů
Seznam těšínských knížat
Seznam velvyslanců České republiky v Rusku
Shamrock
Silur
Sionismus
Sjednocení Německa
Skotsko
Slezská knížectví
Slezská nížina
Slezsko
Slovo (teória automatov)
Slunatci
Smetanova Litomyšl
Soňa Červená
Sojuz 28
Sokoli
Sopečná erupce
Soubor:071R01.jpg
Soubor:Alex Ferguson.jpg
Soubor:Andrey Voznesenskiy.jpg
Soubor:Arc Triomphe.jpg
Soubor:Baumwoll-Erntemaschine auf Feld.jpeg
Soubor:CelegansGoldsteinLabUNC.jpg
Soubor:Cieszyn Piast dynasty COA.png
Soubor:Cuculiformes all-species range map.png
Soubor:Cuculus canorus.jpg
Soubor:CZE Medaile Za zasluhy 1st (1994) BAR.svg
Soubor:Elizabeth Tower, London SW1 - geograph.org.uk - 3513827.jpg
Soubor:Guira guira national aviary.jpg
Soubor:Israeli President Chaim Herzog.jpg
Soubor:Karel Vlach Orchestra football team 1948.jpg
Soubor:Karukold 2010.jpg
Soubor:Ming artillerymen.jpg
Soubor:Nuctenea umbratica (Araneidae) - (female imago), Arnhem, the Netherlands.jpg
Soubor:O-naší-současné-naději2013-Soňa-Červená.jpg
Soubor:RT6N1.JPG
Soubor:Rynek Starego Miasta We Wroclawiu (152991773).jpeg
Soubor:Shining Bronze-Cuckoo Dayboro.JPG
Soubor:Soňa-Červená2012d.jpg
Soubor:SpaceX Starship IFT-1 NASA WB-57 Cam 0.webm
Soubor:Spitygniew I.jpg
Soubor:StarshipLaunch.jpg
Soubor:Starship engines during first orbital test flight. Failed engines can be identified as missing white dots.jpg
Soubor:Vladimír Remek (2018).jpg
Souborný katalog České republiky
Sovětský svaz
Sovy
Spa
SpaceX
SpaceX South Texas launch site
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-7008-107-4
Speciální:Zdroje knih/80-7185-236-8
Speciální:Zdroje knih/80-7185-245-7
Speciální:Zdroje knih/80-7277-331-3
Speciální:Zdroje knih/80-900314-4-7
Speciální:Zdroje knih/80-900314-8-X
Speciální:Zdroje knih/978-80-200-2952-2
Speciální:Zdroje knih/978-80-200-2964-5
Speciální:Zdroje knih/978-80-7277-332-9
Spojené království
Spojené státy americké
Spojovník
Spora
Spytihněv I.
Srbsko
Srostloprstí
Státní bezpečnost
Střízlíkovec chathamský
Střízlíkovec novokaledonský
Střízlíkovec novozélandský
Střední Evropa
Střelba na základní škole v Bělehradě
Stará Boleslav
Starbase
Starship (SpaceX)
Starship Integrated Flight Test 2
Starship Test Flight
Stasi
Stavovské divadlo
Stepokurové
Strunatci
Stuttgart
Super Heavy (raketa)
Surovina
Světové dědictví
Sval
Svatá Ludmila
Svatopluk I.
Svišťouni
Symetrie
Týdeník Rozhlas
Těšínské knížectví
Těšínsko
Třída (biologie)
Tatra RT6N1
Teória formálnych jazykov
Technické muzeum v Brně
Tel Aviv
Tenkohlavec lidský
Terciární sektor
Terejové
Tetín (hrad)
Texas
Textilní vlákno
Tichomoří
Tinamy
Ting Li-žen
Tom Waits
Tori Bowieová
Toufar (opera)
Trávicí soustava
Tramvaj
Trias
Tristan a Isolda (opera)
Trogoni
Trojúhelník
Tropický pás
Trubadúr (opera)
Trubkonosí
Tučňáci
Turakové
Turingov stroj
Tur domácí
Univerzitní systém dokumentace
USA
Václav František Červený
Války o rakouské dědictví#Prvnà slezská válka
Vídeň
Věc Makropulos
Věznice Pankrác
Vanuatu
Velkomoravská říše
Vesmírná stanice
Vesmírná turistika
Virtual International Authority File
Vitislav (895)
Vladimír Remek
Vladimir Kara-Murza
Vladislav I. Opolský
Vraneček
Vratiprst
Vratislavská univerzita
Vratislavské knížectví
Vratislav (město)
Vratislav I.
Vrubozobí
Wales
Wang Jang-ming
Washington, D.C.
Welfare zvířat
Westminsterské opatství
Westminsterský palác
Wiesbaden
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata
Wikidata:Hlavní strana
Wikidruhy
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Článek týdne/Archiv
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Jak číst taxobox
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
William Elford Leach
WorldCat
World Register of Marine Species
Západní Berlín
Západní svět
Zásobníkový automat
Zítra se bude...
Zadeček
Zdenko Velecký
Zemědělství
Země Koruny české
Zobák
Zoborožci
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
