A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Ruská federácia | |||||
| |||||
| Štátna hymna: Государственный гимн Российской Федерации Gosudarstvennyj gimn Rossijskoj Federacii (Štátna hymna Ruskej federácie) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Российская Федерация | ||||
| • krátky | Россия | ||||
| Hlavné mesto | Moskva 55°45′ s.š. 37°37′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Moskva | ||||
| Úradné jazyky | ruština v jednotlivých subjektoch ďalšie jazyky | ||||
| Demonym | Rus, Ruska | ||||
| Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
federatívna poloprezidentská republika Vladimir Putin Michail Mišustin | ||||
| Vznik | 25. december 1991 (rozpadom ZSSR) | ||||
| Susedia | Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Mongolsko, Čína, KĽDR, USA | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
17 098 246 km² (1.) 720 500 km² (13 %) | ||||
| Počet obyvateľov • sčítanie (2021) • hustota (2022) |
144 699 673 (okrem Krymu) 8,4/km² (181.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2022 2,133 bilióna $ (6.) 31 967 $ (59.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2021) | 0,822 (52.) – veľmi vysoký | ||||
| Mena | ruský rubeľ (=100 kopejok) (RUB) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+2 až +12) (UTC+3 až +13) | ||||
| Medzinárodný kód | RUS / RU | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | RUS | ||||
| Internetová doména | .ru (rezervovaná aj doména .su), .рф | ||||
| Smerové telefónne číslo | +7 | ||||
Súradnice: 66°25′00″S 94°15′00″V / 66,416666666667°S 94,25°V
Rusko (rus. Россия – Rossija), dlhý tvar Ruská federácia (RF; rus. Российская федерация – Rossijskaja federacija), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie. Ide o najväčší štát na svete, ktorého medzinárodne uznané územie má rozlohu 17 098 246 km² a zahŕňa jednu osminu obývateľnej pevniny Zeme. Rusko sa rozprestiera v jedenástich časových pásmach a má spoločné pozemné hranice so štrnástimi krajinami,[1] čo je viac ako ktorákoľvek iná krajina okrem Číny. Je deviatou najľudnatejšou krajinou sveta a najľudnatejšou krajinou Európy. Má 146 miliónov obyvateľov. Hlavným a najväčším mestom Ruska je Moskva, najväčšie mesto Európy podľa počtu obyvateľov. Petrohrad je kultúrnym centrom krajiny a druhým najväčším mestom Ruska. Medzi ďalšie veľké mestské oblasti patria Novosibirsk, Jekaterinburg, Nižný Novgorod a Kazaň.
Východní Slovania sa ako rozpoznateľná etnická skupina objavili v Európe medzi 3. a 8. storočím n. l. Kyjevská Rus vznikla ako štát v 9. storočí a v roku 988 prijala od Byzantskej ríše pravoslávne kresťanstvo. Rus sa nakoniec rozpadla a Moskovské veľkokniežatstvo sa rozrástlo na Ruské cárstvo. Do začiatku 18. storočia sa územie Ruska značne rozšírilo prostredníctvom dobývania, anexií a úsilia ruských objaviteľov a vyvinulo sa do Ruského impéria, ktoré je dodnes treťou najväčšou ríšou v histórii. Po ruskej revolúcii v roku 1917 však bola monarchia v Rusku zrušená a nahradená Ruskou socialistickou federatívnou sovietskou republikou – prvým socialistickým štátom na svete. Po ruskej občianskej vojne založila Ruská socialistická federatívna sovietska republika s ďalšími tromi sovietskymi republikami Sovietsky zväz, v rámci ktorého bolo Rusko najväčšou a hlavnou republikou. Na úkor miliónov životov Sovietsky zväz v 30. rokoch 20. storočia prešiel rýchlou industrializáciou a neskôr zohral rozhodujúcu úlohu pre Spojencov v druhej svetovej vojne, keď viedol rozsiahle vojnové úsilie na východnom fronte proti nacistickému Nemecku. S nástupom studenej vojny súperil so Spojenými štátmi o globálny ideologický vplyv. Sovietska éra 20. storočia bola tiež svedkom niektorých najvýznamnejších ruských technologických úspechov vrátane prvej družice vyrobenej človekom a prvého letu človeka do vesmíru.
V roku 1991 vznikla po rozpade Sovietskeho zväzu nezávislá Ruská federácia. Bola prijatá nová ústava a odvtedy je Rusko spravované ako federatívna poloprezidentská republika. Od prelomu 20. a 21. storočia dominuje ruskému politickému systému Vladimir Putin, za ktorého vlády krajina zaznamenala ústup od demokracie a posun k autoritárstvu. Rusko sa vojensky angažovalo vo viacerých postsovietskych štátoch, čo zahŕňalo medzinárodne neuznanú anexiu Krymu v roku 2014 od susednej Ukrajiny a jej štyroch ďalších regiónov v roku 2022 počas prebiehajúcej invázie. V medzinárodných rebríčkoch sa Rusko umiestňuje na nízkych priečkach v meraní ľudských práv a slobody tlače. Krajina má tiež vysokú mieru vnímanej korupcie.
V celosvetovom rebríčku je ruská ekonomika deviata najväčšia podľa nominálneho HDP a šiesta najväčšia podľa HDP v parite kúpnej sily. Rusko vlastní najväčší arzenál jadrových zbraní a má piate najvyššie vojenské výdavky. Jeho zdroje nerastných a energetických surovín sú najväčšie na svete a v ťažbe ropy a zemného plynu je v celosvetovom meradle na vysokej úrovni. Krajina je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členským štátom G20, ŠOS, BRICS, APEC, OBSE a WTO a vedúcim členským štátom SNŠ, OZKB a EAEU. V Rusku sa nachádza 30 pamiatok svetového dedičstva UNESCO.
Pôvod názvu
Slovo ruský (starorusky: русьскыи) je utvorené od slova rus (po rusky: русь) prebratého od východných Slovanov. Týmto slovom nazývali východoslovanský štát Kyjevskú Rus – niekedy však aj Kyjevská zem – (po rusky: Киевская земля), aby ju rozlíšili od Novgorodskej zeme a Rostovsko-suzdaľského kniežatstva. V byzantských kronikách sa okrem základu slova s „u“ (russ-) spomína aj základ s písmenom „o“ (Rhos, R(h)os). Z tohto variantu pochádza aj konečný názov krajiny – Rusko.
Etymológia slova rus nie je dodnes vyriešená, a jej vysvetlenie má korene v mnohých verziách:
- Slovo má pôvod v staroslovienskom jazyku a je odvodené od slova Róþsmenn alebo Róþskarlar (po slovensky: moreplavec), nie však Róþs.
- Vo fínčine od slova ruotsi (po slovensky: Švéd, Švédsko).
- Slovo je odvodené od základu indoárijskeho slova ruksa (russa) čo znamená svetlý alebo biely.
- Táto téza sa zakladá na skutočnosti, keď väčšina obyvateľov ruskej zeme v 10. – 12. storočí mala v tvári črty škandinávskych národov, aké sa dnes vyskytujú u obyvateľov Fínska, Švédska, Nórska, Islandu a Grónska.
- Za pôvod etymológie slova sa pokladá posvätné zviera východných Slovanov – medveď – analogicky z latinského jazyka (ursus) a starogréckeho jazyka (αρκτος), ktorého podoba v staroslovienčine by bola рьсь.
- Slovo má pôvod v názve ukrajinskej rieky Ros (pravý prítok rieky Dneper). Slovo však nemalo na konci písmená „o“ ani „u“ ale nemý zvuk „ъ“.
- Slovo je odvodené z mena prvého kniežaťa Kyjevskej Rusi – Rurika.
Dejiny
Periodizácia dejín Ruska:
- Územie Ruska pred vytvorením Starej Rusi (7. storočie pr. Kr. – 5. storočie)
- Stará Rus (5. storočie – 9. storočie)
- Kyjevská Rus (882 (862) – (1132) 1125)
- Moskovské kniežatstvo (1246 – 14. stor.)
- Moskovské veľkokniežatstvo (14. stor. – 1547)
- Ruské cárstvo (1547 – 1721)
- Ruské impérium (1721 – 1917)
- Ruská sovietska federatívna socialistická republika (1918 – 1922)
- Zväz sovietskych socialistických republík (1922 – 1991)
- Ruská federácia (1991)
Prvá písomná zmienka o Rusku pochádza z 10. storočia a je uvedená v staroruských dokumentoch z 10. – 15. storočia pod názvom Россiя alebo Россiа[2]. Tento termín, ktorý sa používal od roku 1517 označoval iba severovýchodné územie krajiny (t. j. Ruské zeme), ktoré nepatrilo Poľsku a Veľkému litovskému kniežatstvu, boli však spojené s Veľkým moskovským kniežatstvom do jedného štátu. V 14. storočí sa Ruskom v povedomí západných krajín označovalo územie Moskovskej Rusi, ktorého obyvateľmi boli Moskviti.
Oficiálny názov štátu – „Rusko“ – zaviedol Peter I. v roku 1721, keď vytvoril Ruské impérium. Dňa 1. septembra 1917 bola v Rusku vyhlásená republika, ale fakticky sa ňou stalo už 3. marca 1917 po vypuknutí februárovej revolúcie. V období od 10. januára 1918 do 30. decembra 1922 bolo ruské územie súčasťou Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky a následne Zväzu sovietskych socialistických republík (30. december 1922 – 25. december 1991).
Dňa 12. júna 1990 poslanci Najvyššieho sovietu RSFSR prijali Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej federácie. Začiatkom decembra (8. december 1990) sa predstavitelia RSFSR, Ukrajiny a Bieloruska na stretnutí v Bielovežskej rezervácii dohodli na spoločnom rozpustení ZSSR a vytvorení Spoločenstva nezávislých štátov. Dňa 25. decembra 1991 zaniknutý štátny útvar Zväz sovietskych socialistických republík dostal nový názov – Ruská federácia.
Geografia
Hranice
Rusko hraničí celkovo so 16 krajinami a so 14 po súši:
- na severozápade
- Nórsko (219,1 km, po súši 195,8 km)
- V dĺžke 152,8 km hranica Ruska a Nórska vedie riekami a jazerami a 23,3 km vedie po mori.
- Fínsko (1 325,8 km, po súši 1 271,8 km)
- V dĺžke 180,1 km hranica Ruska a Fínska vedie riekami a jazerami a 54 km vedie po mori.
- na západe
- Estónsko (466,8 km, po súši 324,8 km)
- V dĺžke 145 km hranica Ruska a Estónska vedie po mori.
- Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 236,1 km a 22,4 km z nej vedie po mori.
- Poľsko (236,3 km, po súši 204,1 km)
- Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 0,8 km z toho 32,2 km vedie po mori.
- Bielorusko (1 239 km)
- na juhozápade
- Ukrajina (2 245,8 km, po súši 425,6 km)
- V dĺžke 320 km hranica Ruska a Ukrajiny vedie po mori.
- na juhu
- Gruzínsko (897,9 km, po súši 875,9 km)
- V dĺžke 56,1 km hranica Ruska a Gruzínska vedie riekami a jazerami a 22,4 km po mori.
- Azerbajdžan (350 km, po súši 327,6 km)
- V dĺžke 55,2 km hranica Ruska a Azerbajdžanu vedie po mori.
- Kazachstan (7 598,6 km, po súši 7 512,8 km)
- V dĺžke 1 576,7 km hranica Ruska a Kazachstanu vedie riekami a jazerami a 85,8 km po mori.
- Mongolsko (po súši 3 485 km)
- Čína (po súši 4 209,3 km)
- Kórejská ľudovodemokratická republika (39,4 km)
- V dĺžke 17 km hranica Ruska a KĽDR vedie riekami a jazerami a 22,1 km vedie po mori.
- na východe
- Japonsko (194,3 km)
- Spojené štáty americké (49 km)
S Bieloruskom, Mongolskom a Čínou nemá Rusko hranicu vedúcu po vode.
Problém súčasných hraníc Ruska s bývalými sovietskymi republikami v medzinárodno-právnom vzťahu ešte nie je skončený. Napríklad hranica medzi Ruskom a Ukrajinou je doteraz ohraničená, hoci jej určenie bolo zakončené v roku 2006.
Hranice po súši
Západná suchozemská hranica Ruska sa neviaže k prírodným hraniciam. V časti od Baltského do Azovského mora prechádza obývaným územím. V tejto oblasti hranicu vymedzujú železnice na trase Petrohrad – Tallinn, Moskva – Riga, Moskva – Minsk – Varšava, Moskva – Kyjev, Moskva – Charkov.
Južná hranica po zemi s Gruzínskom a Azerbajdžanom vedie cez hory Kaukazu od Čierneho po Kaspické more. Železničná trať v tejto oblasti lemuje brehy morí. Cez strednú časť chrbta vedú dve diaľnice, ktoré sú v zime často zasypané snehom.
Hranica s Kazachstanom
Hranica s Kazachstanom je najdlhšia hranica Ruska, ktorá vedie po súši. Vedie cez Zavolžie, južný Ural a juh Sibíri. Cez hranicu prechádzajú mnohé železnice smerujúce do strednej Ázie (Astrachan – Guriev, Saratov – Uraľsk, Orenburg – Taškent) a Kazachstanu (Barnaul – Alma-Ata). Hranicou prechádza aj malá časť Transsibírskej magistrály (Čeľabinsk – Omsk), Stredosibírskej a Južnosibírskej magistrály.
Hranica s Čínou
Hranica s Čínou je druhá najdlhšia hranica Ruska. Prechádza riekou Amur a jeho prítokom Ussuri a Argun. Stretáva sa s Čínskovýchodnou železnicou, postavenou ešte v roku 1903 a diaľnicou do Vladivostoku, ktorá pokračuje na čínskom území, aby tak mohla čo najkratším možným spôsobom spojiť Ďaleký východ so Sibírou.
Hranica s Mongolskom
Prechádza hornou oblasťou južnej Sibíri a delí ju Transsibírska magistrála na trase Ulan-Ude – Ulanbátar – Peking.
Hranica s KĽDR
Hranicou Kórejskej ľudovodemokratickej republiky prechádza železničná trať smerujúca do Pchjongjangu.
Hranice po mori
Hranicu, ktorá prechádza len morom má Rusko s USA a Japonskom. Sú to úzke prielivy, ktorými sú rozdelené Južné Kurily od ostrova Hokkaidó a Ratmonov ostrov od Ostrova Kruzenšterna (tzv. Diomedove ostrovy). Celková dĺžka hraníc vedúca po vode je 38 807,5 km.
Severná hranica
Najdlhšia morská hranica Ruska je dlhá 19 724,1 km a prechádza pobrežím Severného ľadového oceánu, Barentsovho, Kurského, Lapteho, Východosibírskeho a Čutského mora. Plaviť sa bez ľadoborca sa dá iba pri severných brehoch Kolského polostrova. Všetky prístavy, ktoré sa nachádzajú na severe Ruska okrem prístavu v meste Murmansk sa využívajú iba v letných mesiacoch (2 – 3 mesiace), pretože väčšinu roka sú zamrznuté. Toto je dôvod prečo sa severná hranica Ruska nevyužíva na lodné spojenie s inými krajinami.
Západná hranica
Druhá najväčšia morská hranica v dĺžke 16 997 km prechádza pobrežím Tichého oceánu a Beringovým, Ochotským a Japonským morom. Juhovýchodné pobrežie Kamčatky sa nachádza bezprostredne pri oceáne. Hlavné nezamŕzajúce prístavy v tejto oblasti sú v mestách Vladivostok a Nachodka.
Železnica sa k pobrežiu Ruska dostane iba na juhu prímorského kraja v oblasti prístavov v Tatárskom prielive (Sovetskaja Gavaň a Vanino). Prímorské oblasti sú tu veľmi riedko osídlené.
Hranica Azovského mora
Hranica Azovského mora prechádza od Taganrogského zálivu do Kerčského prielivu, a potom čiernomorským pobrežím Kaukazu. Hlavné prístavy na pobreží Čierneho mora sú v mestách Novorossijsk (najväčší prístav Ruska) a Tuapse. Známymi prístavmi Azovského mora sú Ejsk a Taganrog. More je však veľmi plytké, preto tu nie je veľa prístavov. Ďalším problémom je, že pobrežie Azovského mora na krátku dobu zamŕza a plavba v zimnom období je tu možná iba s ľadoborcami.
Hranica Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria
Dĺžka morského pobrežia Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria je dlhá 389,5 kilometra. Využíva sa veľmi intenzívne.
Hraničné prístavy Ruska
V Sovietskom zväze sa prístavy stavali predovšetkým v regióne Pobaltia. Najväčším morským obchodným prístavom krajiny je prístav v Petrohrade, ale v súčasnosti sa stavajú vo Fínskom zálive aj ďalšie, ktoré sa v budúcnosti využijú ako ropné terminály.
Najvzdialenejšie body Ruska
- Najsevernejší kontinentálny bod Ruska je Čeľuskinov mys (77°40′S 104°15′V / 77,667°S 104,250°V), ostrovný zas mys Fligeli na Rudolfovom ostrove v súostroví Zem Františka Jozefa (81°50′35″S 59°14′22″V / 81,84306°S 59,23944°V).
- Najjužnejší bod Ruska sa nachádza v Dagestane na hranici s Azerbajdžanom. (41°13′14″S 47°51′28″V / 41,22056°S 47,85778°V).
- Najzápadnejší bod Ruska je Baltská kosa v Kaliningradskom zálive. (54°27′29.4″S 19°38′21″V / 54,458167°S 19,63917°V).
- Najvýchodnejší bod Ruska je na Diomedových ostrovoch v Beringovom prielive. (65°47′S 169°01′Z / 65,783°S 169,017°Z).
Keďže cez polostrov Čukotka prechádza 180. poludník, ležia najvýchodnejšie časti Ruska na západnej pologuli. V Rusku sa nachádza najchladnejšie trvale obývané miesto na Zemi - dedina Ojmiakon [3]na Sibíri.
Povrch
Zdroj:Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Číňané
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Časová osa války Izraele s Hamásem
Černá Hora
Česká a Slovenská Federativní Republika
Česká společnost chemická
Česká televize
Česká Wikipedie
Český rozhlas
Český zemský sněm
Česko
Československá socialistická republika
Československá televize
Ču Jou-sung
Ďábelské líbánky
Říše Čching
Říše Ming
Říjen
Šárka Musilová
Španělsko
1. květen
1. září
10. srpen
10. září
1024
11. září
12. září
1260
1282
13. červen
13. září
1359
14. září
1414
1479
15. únor
15. září
1504
1584
1585
16. březen
16. srpen
16. září
1609
1653
1673
1674
1682
1696
17. červen
17. březen
17. září
1763
1774
1781
1782
1784
1791
18. červenec
18. září
1800
1807
1821
1824
1830
1835
1837
1849
1862
1868
1870
1874
1875
1878
1881
1883
1884
1886
1888
1890
1892
1893
1894
1895
19. červen
19. duben
19. září
1900
1902
1904
1905
1906
1909
1912
1914
1918
1922
1924
1930
1933
1934
1939
1941
1942
1943
1944
1948
1951
1953
1954
1957
1962
1964
1970
1975
1976
1977
1980
1984
1985
1986
1987
1988
1990
1991
1992
1996
1997
1998
2. září
20. únor
20. duben
20. srpen
20. září
2000
2003
2004
2006
2014
2016
2019
2020
2023
2024
21. říjen
21. leden
21. září
22. září
23. duben
23. září
24. duben
24. prosinec
24. srpen
24. září
25. září
26. duben
26. leden
26. září
27. září
28. únor
28. říjen
28. duben
28. září
29. březen
29. srpen
29. září
3. listopad
3. září
30. srpen
30. září
31. leden
31. srpen
4. leden
4. září
422
476
5. květen
5. září
6. září
626
7. říjen
7. září
8. duben
8. leden
8. září
9. listopad
9. září
929
Albany (New York)
Alcázar v Madridu
Alexandr Medveď
Alfons V. Portugalský
Alma mater
Alternativa pro Německo
Amerigo Vespucci
Amerika
Aneta Vignerová
Angličtina
Anglie
Anhaltsko
Anton Bruckner
Apačové
Apple II
Aragonské království
Arizona
Armáda Spojených států amerických
Armagnac
Asyl
Atlas.cz
Automobilový závod
Bílý kruh bezpečí
Barbar
Baroko
Bedřich Horák
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Montaperti
Bitva u Puebly
Bodyguard
Bonifác I.
Brazílie
Brno
Bzenecká lípa
Celestýn I.
Chalino Sánchez
Chemické sjezdy
Chile
Chu Čeng-jen
Commons:Featured pictures/cs
Dějiny umění
Daniela Hodrová
David Drahonínský
David Křížek
David Kratochvíl
Diana Kobzanová
Diego Velázquez
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Druhá plavba Jamese Cooka
Druhá světová válka
Durynsko
Dvorní dáma
Dvorní dámy
Dynastie Jižní Ming
Edmond Halley
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Ekvádor
Emil Hula
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Evropský parlament
Filip IV. Španělský
Filip Jánský
Finsko
First-person shooter
Firth of Forth
Florencie
Florentská republika
Forth Road Bridge
Francie
Francouzská intervence v Mexiku
František (papež)
František Bass
František Kysela
František Müller (geodet)
František Pelcner
Galaxie Jižní větrník
Gdaňsk
Gejša
George Eastman
George W. Bush
Geronimo
Gregoriánský kalendář
Guelfové a ghibellini
Guy Lafleur
Halleyova kometa
Helena Houdová
Henry Hudson
Hermann Födisch
Hlavní strana
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Hospodářský růst
Hubbleův vesmírný dalekohled
IDNES.cz
Ignacio Zaragoza
Iluze
Imrich Parák
Ingenuity
Internet Archive
Isabela Kastilská
Itálie
Ivana Christová
Iveta Maurerová
Ivo Novák (režisér)
James Brown
Jana Brejchová
Jana Doleželová
Janez Janša
Jan Švankmajer
Jan Bervida
Jan II. Portugalský
Jan Kostrhun
Jan Nebojácný
Jan Prokopec
Jan Sonnevend
Jan Svatopluk Presl
Jaroslav Augusta
Jerzy Ficowski
Jiří Kunert
Jindřich Václav Richter
Joe Hloucha
Johnny Gaudreau
Josef Šimek
Josef Bartončík
Josef Dostál (kajakář)
Josef Niederle (politik)
Juan Izquierdo
Křesťanskodemokratická unie
Kalifornie
Kaligrafie
Karel Boromejský Hanl
Karel Kavina
Karlův most
Karlovy Vary
Kasárna
Kastilie
Kateřina Průšová
Kateřina Sokolová
Kateřina Stočesová
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kaufland
Klaus Schulze
Kodak
Konrád II.
Královopolský klášter
Krupka
Kuo-c’-ťien
Lanškroun
Letecká puma
Letiště Paříž – Le Bourget
Letní paralympijské hry 2024
Libor Rouček
Lidové noviny
Litvínov
Londýn
Los Angeles
Luca Giordano
Lucie Křížková
Lucie Králová (modelka)
Madagaskar
Madrid
Maia Sanduová
Maine
Main Page/cs
Malta
Maltský protektorát
Manfréd Sicilský
Manhattan
Manuel Estiarte
Man (ostrov)
Mariupol
Markéta Habsburská (1346–1366)
Markéta Habsburská (1651–1673)
Martin Waldseemüller
Marxista
Matka Tereza
Meda Mládková
MediaWiki
Menhard Bavorský
Metr#Centimetr
Mezinárodní měnový fond
Michaela Bakala
Mihaela Peneșová
Ministerstvo vnitra České republiky
Miroslav Bázlik
Miroslav Lacký
Miss České republiky
Miss ČR
Miss Europe
Miss Universe
Miss World
Mittelbau-Dora
Mořeplavec
Modeling
Moderátor (profese)
Moldavsko
Momentka
Monika Žídková
Morseova abeceda
Moskva
Museo del Prado
Mwai Kibaki
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Německo
Nacismus
Nadace Wikimedia
Nanking
Navigátor
New York
Nikola Kokyová
Nová Kaledonie (ostrov)
Obchodní právo
Odoacer
Oldřich Meduna
Olympijské hry
Opilost
Orlen Unipetrol RPA
Příbram
Paříž
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Panovnický dvůr
Papež
Parník
Pavel Durov
Pavlína Kratochvílová
Pavol Mešťan
Pečeť
Perseverance
Petongtán Šinavatrová
Petra Minářová
Petr III. Aragonský
Petr Král
Podněstří
Pokračovací válka
Polabští Slované
Policie České republiky
Portál:Česko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portál:Televize
Portugalsko
Povodeň na Vltavě (1890)
Právo
Praha
Prasatka
Pravda (noviny)
Prezident
Primabalerína
Protiva (rapper)
Prusko
První vláda Mirka Topolánka
Pyrotechnická služba
Q12034168
Quito
Radek Ptáček
Radim Uzel
Radka Kocurová
Reflexivita (sociologie)
Reinhard Heydrich
Renáta Gorecká
Robertas Žulpa
Robert Fico
Robert Fulton
Robert Golob
Robert Kaliňák
Romulus Augustus
Rozálie Hajníková
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Sálská dynastie
Sýrie
Salvador Allende
Samuel F. B. Morse
Sasko
Sasové
Separátní mír
Seznam českých kněžen a královen
Seznam panovníků Svaté říše římské
Sicílie
Sid Eudy
Sienská republika
Skotsko
Skutečnost
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
Sokol (spolek)
Sol Bamba
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:Bb-forthroadbridge.jpg
Soubor:Doctor.susan.la.flesche.picotte.jpg
Soubor:El búcaro de arcilla.jpg
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:Jan Svankmajer Crystal Globe.jpg
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Messier83 - Heic1403a.jpg
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Souhvězdí Hydry
Sovětský svaz
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spirální galaxie
Spojené státy americké
Sportovní gymnastika
Srpen
Stanislav Bruder
Stanislav Klecandr
Stanislav Mach
Staroměstské náměstí
Susan La Flesche Picotte
Světelný rok
Světová ekonomika
Svatý Gorazd II.
Sven-Göran Eriksson
Třída T 47
Třetí Francouzská republika
Taťána Kuchařová
Tchaj-cung
Telegraf
Telegram (software)
Teologie
Terezie Dobrovolná
Thajsko
Thomas Lawrence
Tiskař
Tomáš Vaněk (herec)
Trenér
Tuchlov
Turecko
TV Nova
Ukrajina
US Open 2024
Utrecht
Václav Čikl
Václav Klaus
Válka Izraele s Hamásem
V-2
Valletta
Valois
Velká Británie
Vichistická Francie
Viktor Zvjahincev
Vilémov (okres Havlíčkův Brod)
Vinohrady (Praha)
VK (sociální síť)
Vláda Černé Hory
Vladimír Guma Kulhánek
Vlasta Prachatická
Vlastimil Brodský
Volby prezidenta Francie 2022
Vuelta a España 2024
Vzdušný prostor
Wiki
Wikicesty:Hlavní strana
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikidata:Main Page
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/září
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wolfenstein 3D
X (sociální síť)
Září
Zákonný zástupce
Záluží (Litvínov)
Západočeská univerzita v Plzni
Západořímská říše
Zřícení silničního mostu ve Vilémově
Zatčení Pavla Durova v Paříži
Zdeněk Fiala
Zdeněk Podskalský
Zdeněk Pohlreich
Zemské volby v Sasku 2024
Znak (plavání)
Zuzana Jandová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
