A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ruská federácia | |||||
| |||||
Štátna hymna: Государственный гимн Российской Федерации Gosudarstvennyj gimn Rossijskoj Federacii (Štátna hymna Ruskej federácie) | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Российская Федерация | ||||
• krátky | Россия | ||||
Hlavné mesto | Moskva 55°45′ s.š. 37°37′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Moskva | ||||
Úradné jazyky | ruština v jednotlivých subjektoch ďalšie jazyky | ||||
Demonym | Rus, Ruska | ||||
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
federatívna poloprezidentská republika Vladimir Putin Michail Mišustin | ||||
Vznik | 25. december 1991 (rozpadom ZSSR) | ||||
Susedia | Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Mongolsko, Čína, KĽDR, USA | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
17 098 246 km² (1.) 720 500 km² (13 %) | ||||
Počet obyvateľov • sčítanie (2021) • hustota (2022) |
144 699 673 (okrem Krymu) 8,4/km² (181.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2022 2,133 bilióna $ (6.) 31 967 $ (59.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2021) | 0,822 (52.) – veľmi vysoký | ||||
Mena | ruský rubeľ (=100 kopejok) (RUB) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+2 až +12) (UTC+3 až +13) | ||||
Medzinárodný kód | RUS / RU | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | RUS | ||||
Internetová doména | .ru (rezervovaná aj doména .su), .рф | ||||
Smerové telefónne číslo | +7 |
Súradnice: 66°25′00″S 94°15′00″V / 66,416666666667°S 94,25°V
Rusko (rus. Россия – Rossija), dlhý tvar Ruská federácia (RF; rus. Российская федерация – Rossijskaja federacija), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie. Ide o najväčší štát na svete, ktorého medzinárodne uznané územie má rozlohu 17 098 246 km² a zahŕňa jednu osminu obývateľnej pevniny Zeme. Rusko sa rozprestiera v jedenástich časových pásmach a má spoločné pozemné hranice so štrnástimi krajinami,[1] čo je viac ako ktorákoľvek iná krajina okrem Číny. Je deviatou najľudnatejšou krajinou sveta a najľudnatejšou krajinou Európy. Má 146 miliónov obyvateľov. Hlavným a najväčším mestom Ruska je Moskva, najväčšie mesto Európy podľa počtu obyvateľov. Petrohrad je kultúrnym centrom krajiny a druhým najväčším mestom Ruska. Medzi ďalšie veľké mestské oblasti patria Novosibirsk, Jekaterinburg, Nižný Novgorod a Kazaň.
Východní Slovania sa ako rozpoznateľná etnická skupina objavili v Európe medzi 3. a 8. storočím n. l. Kyjevská Rus vznikla ako štát v 9. storočí a v roku 988 prijala od Byzantskej ríše pravoslávne kresťanstvo. Rus sa nakoniec rozpadla a Moskovské veľkokniežatstvo sa rozrástlo na Ruské cárstvo. Do začiatku 18. storočia sa územie Ruska značne rozšírilo prostredníctvom dobývania, anexií a úsilia ruských objaviteľov a vyvinulo sa do Ruského impéria, ktoré je dodnes treťou najväčšou ríšou v histórii. Po ruskej revolúcii v roku 1917 však bola monarchia v Rusku zrušená a nahradená Ruskou socialistickou federatívnou sovietskou republikou – prvým socialistickým štátom na svete. Po ruskej občianskej vojne založila Ruská socialistická federatívna sovietska republika s ďalšími tromi sovietskymi republikami Sovietsky zväz, v rámci ktorého bolo Rusko najväčšou a hlavnou republikou. Na úkor miliónov životov Sovietsky zväz v 30. rokoch 20. storočia prešiel rýchlou industrializáciou a neskôr zohral rozhodujúcu úlohu pre Spojencov v druhej svetovej vojne, keď viedol rozsiahle vojnové úsilie na východnom fronte proti nacistickému Nemecku. S nástupom studenej vojny súperil so Spojenými štátmi o globálny ideologický vplyv. Sovietska éra 20. storočia bola tiež svedkom niektorých najvýznamnejších ruských technologických úspechov vrátane prvej družice vyrobenej človekom a prvého letu človeka do vesmíru.
V roku 1991 vznikla po rozpade Sovietskeho zväzu nezávislá Ruská federácia. Bola prijatá nová ústava a odvtedy je Rusko spravované ako federatívna poloprezidentská republika. Od prelomu 20. a 21. storočia dominuje ruskému politickému systému Vladimir Putin, za ktorého vlády krajina zaznamenala ústup od demokracie a posun k autoritárstvu. Rusko sa vojensky angažovalo vo viacerých postsovietskych štátoch, čo zahŕňalo medzinárodne neuznanú anexiu Krymu v roku 2014 od susednej Ukrajiny a jej štyroch ďalších regiónov v roku 2022 počas prebiehajúcej invázie. V medzinárodných rebríčkoch sa Rusko umiestňuje na nízkych priečkach v meraní ľudských práv a slobody tlače. Krajina má tiež vysokú mieru vnímanej korupcie.
V celosvetovom rebríčku je ruská ekonomika deviata najväčšia podľa nominálneho HDP a šiesta najväčšia podľa HDP v parite kúpnej sily. Rusko vlastní najväčší arzenál jadrových zbraní a má piate najvyššie vojenské výdavky. Jeho zdroje nerastných a energetických surovín sú najväčšie na svete a v ťažbe ropy a zemného plynu je v celosvetovom meradle na vysokej úrovni. Krajina je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členským štátom G20, ŠOS, BRICS, APEC, OBSE a WTO a vedúcim členským štátom SNŠ, OZKB a EAEU. V Rusku sa nachádza 30 pamiatok svetového dedičstva UNESCO.
Pôvod názvu
Slovo ruský (starorusky: русьскыи) je utvorené od slova rus (po rusky: русь) prebratého od východných Slovanov. Týmto slovom nazývali východoslovanský štát Kyjevskú Rus – niekedy však aj Kyjevská zem – (po rusky: Киевская земля), aby ju rozlíšili od Novgorodskej zeme a Rostovsko-suzdaľského kniežatstva. V byzantských kronikách sa okrem základu slova s „u“ (russ-) spomína aj základ s písmenom „o“ (Rhos, R(h)os). Z tohto variantu pochádza aj konečný názov krajiny – Rusko.
Etymológia slova rus nie je dodnes vyriešená, a jej vysvetlenie má korene v mnohých verziách:
- Slovo má pôvod v staroslovienskom jazyku a je odvodené od slova Róþsmenn alebo Róþskarlar (po slovensky: moreplavec), nie však Róþs.
- Vo fínčine od slova ruotsi (po slovensky: Švéd, Švédsko).
- Slovo je odvodené od základu indoárijskeho slova ruksa (russa) čo znamená svetlý alebo biely.
- Táto téza sa zakladá na skutočnosti, keď väčšina obyvateľov ruskej zeme v 10. – 12. storočí mala v tvári črty škandinávskych národov, aké sa dnes vyskytujú u obyvateľov Fínska, Švédska, Nórska, Islandu a Grónska.
- Za pôvod etymológie slova sa pokladá posvätné zviera východných Slovanov – medveď – analogicky z latinského jazyka (ursus) a starogréckeho jazyka (αρκτος), ktorého podoba v staroslovienčine by bola рьсь.
- Slovo má pôvod v názve ukrajinskej rieky Ros (pravý prítok rieky Dneper). Slovo však nemalo na konci písmená „o“ ani „u“ ale nemý zvuk „ъ“.
- Slovo je odvodené z mena prvého kniežaťa Kyjevskej Rusi – Rurika.
Dejiny
Periodizácia dejín Ruska:
- Územie Ruska pred vytvorením Starej Rusi (7. storočie pr. Kr. – 5. storočie)
- Stará Rus (5. storočie – 9. storočie)
- Kyjevská Rus (882 (862) – (1132) 1125)
- Moskovské kniežatstvo (1246 – 14. stor.)
- Moskovské veľkokniežatstvo (14. stor. – 1547)
- Ruské cárstvo (1547 – 1721)
- Ruské impérium (1721 – 1917)
- Ruská sovietska federatívna socialistická republika (1918 – 1922)
- Zväz sovietskych socialistických republík (1922 – 1991)
- Ruská federácia (1991)
Prvá písomná zmienka o Rusku pochádza z 10. storočia a je uvedená v staroruských dokumentoch z 10. – 15. storočia pod názvom Россiя alebo Россiа[2]. Tento termín, ktorý sa používal od roku 1517 označoval iba severovýchodné územie krajiny (t. j. Ruské zeme), ktoré nepatrilo Poľsku a Veľkému litovskému kniežatstvu, boli však spojené s Veľkým moskovským kniežatstvom do jedného štátu. V 14. storočí sa Ruskom v povedomí západných krajín označovalo územie Moskovskej Rusi, ktorého obyvateľmi boli Moskviti.
Oficiálny názov štátu – „Rusko“ – zaviedol Peter I. v roku 1721, keď vytvoril Ruské impérium. Dňa 1. septembra 1917 bola v Rusku vyhlásená republika, ale fakticky sa ňou stalo už 3. marca 1917 po vypuknutí februárovej revolúcie. V období od 10. januára 1918 do 30. decembra 1922 bolo ruské územie súčasťou Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky a následne Zväzu sovietskych socialistických republík (30. december 1922 – 25. december 1991).
Dňa 12. júna 1990 poslanci Najvyššieho sovietu RSFSR prijali Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej federácie. Začiatkom decembra (8. december 1990) sa predstavitelia RSFSR, Ukrajiny a Bieloruska na stretnutí v Bielovežskej rezervácii dohodli na spoločnom rozpustení ZSSR a vytvorení Spoločenstva nezávislých štátov. Dňa 25. decembra 1991 zaniknutý štátny útvar Zväz sovietskych socialistických republík dostal nový názov – Ruská federácia.
Geografia
Hranice
Rusko hraničí celkovo so 16 krajinami a so 14 po súši:
- na severozápade
- Nórsko (219,1 km, po súši 195,8 km)
- V dĺžke 152,8 km hranica Ruska a Nórska vedie riekami a jazerami a 23,3 km vedie po mori.
- Fínsko (1 325,8 km, po súši 1 271,8 km)
- V dĺžke 180,1 km hranica Ruska a Fínska vedie riekami a jazerami a 54 km vedie po mori.
- na západe
- Estónsko (466,8 km, po súši 324,8 km)
- V dĺžke 145 km hranica Ruska a Estónska vedie po mori.
- Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 236,1 km a 22,4 km z nej vedie po mori.
- Poľsko (236,3 km, po súši 204,1 km)
- Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 0,8 km z toho 32,2 km vedie po mori.
- Bielorusko (1 239 km)
- na juhozápade
- Ukrajina (2 245,8 km, po súši 425,6 km)
- V dĺžke 320 km hranica Ruska a Ukrajiny vedie po mori.
- na juhu
- Gruzínsko (897,9 km, po súši 875,9 km)
- V dĺžke 56,1 km hranica Ruska a Gruzínska vedie riekami a jazerami a 22,4 km po mori.
- Azerbajdžan (350 km, po súši 327,6 km)
- V dĺžke 55,2 km hranica Ruska a Azerbajdžanu vedie po mori.
- Kazachstan (7 598,6 km, po súši 7 512,8 km)
- V dĺžke 1 576,7 km hranica Ruska a Kazachstanu vedie riekami a jazerami a 85,8 km po mori.
- Mongolsko (po súši 3 485 km)
- Čína (po súši 4 209,3 km)
- Kórejská ľudovodemokratická republika (39,4 km)
- V dĺžke 17 km hranica Ruska a KĽDR vedie riekami a jazerami a 22,1 km vedie po mori.
- na východe
- Japonsko (194,3 km)
- Spojené štáty americké (49 km)
S Bieloruskom, Mongolskom a Čínou nemá Rusko hranicu vedúcu po vode.
Problém súčasných hraníc Ruska s bývalými sovietskymi republikami v medzinárodno-právnom vzťahu ešte nie je skončený. Napríklad hranica medzi Ruskom a Ukrajinou je doteraz ohraničená, hoci jej určenie bolo zakončené v roku 2006.
Hranice po súši
Západná suchozemská hranica Ruska sa neviaže k prírodným hraniciam. V časti od Baltského do Azovského mora prechádza obývaným územím. V tejto oblasti hranicu vymedzujú železnice na trase Petrohrad – Tallinn, Moskva – Riga, Moskva – Minsk – Varšava, Moskva – Kyjev, Moskva – Charkov.
Južná hranica po zemi s Gruzínskom a Azerbajdžanom vedie cez hory Kaukazu od Čierneho po Kaspické more. Železničná trať v tejto oblasti lemuje brehy morí. Cez strednú časť chrbta vedú dve diaľnice, ktoré sú v zime často zasypané snehom.
Hranica s Kazachstanom
Hranica s Kazachstanom je najdlhšia hranica Ruska, ktorá vedie po súši. Vedie cez Zavolžie, južný Ural a juh Sibíri. Cez hranicu prechádzajú mnohé železnice smerujúce do strednej Ázie (Astrachan – Guriev, Saratov – Uraľsk, Orenburg – Taškent) a Kazachstanu (Barnaul – Alma-Ata). Hranicou prechádza aj malá časť Transsibírskej magistrály (Čeľabinsk – Omsk), Stredosibírskej a Južnosibírskej magistrály.
Hranica s Čínou
Hranica s Čínou je druhá najdlhšia hranica Ruska. Prechádza riekou Amur a jeho prítokom Ussuri a Argun. Stretáva sa s Čínskovýchodnou železnicou, postavenou ešte v roku 1903 a diaľnicou do Vladivostoku, ktorá pokračuje na čínskom území, aby tak mohla čo najkratším možným spôsobom spojiť Ďaleký východ so Sibírou.
Hranica s Mongolskom
Prechádza hornou oblasťou južnej Sibíri a delí ju Transsibírska magistrála na trase Ulan-Ude – Ulanbátar – Peking.
Hranica s KĽDR
Hranicou Kórejskej ľudovodemokratickej republiky prechádza železničná trať smerujúca do Pchjongjangu.
Hranice po mori
Hranicu, ktorá prechádza len morom má Rusko s USA a Japonskom. Sú to úzke prielivy, ktorými sú rozdelené Južné Kurily od ostrova Hokkaidó a Ratmonov ostrov od Ostrova Kruzenšterna (tzv. Diomedove ostrovy). Celková dĺžka hraníc vedúca po vode je 38 807,5 km.
Severná hranica
Najdlhšia morská hranica Ruska je dlhá 19 724,1 km a prechádza pobrežím Severného ľadového oceánu, Barentsovho, Kurského, Lapteho, Východosibírskeho a Čutského mora. Plaviť sa bez ľadoborca sa dá iba pri severných brehoch Kolského polostrova. Všetky prístavy, ktoré sa nachádzajú na severe Ruska okrem prístavu v meste Murmansk sa využívajú iba v letných mesiacoch (2 – 3 mesiace), pretože väčšinu roka sú zamrznuté. Toto je dôvod prečo sa severná hranica Ruska nevyužíva na lodné spojenie s inými krajinami.
Západná hranica
Druhá najväčšia morská hranica v dĺžke 16 997 km prechádza pobrežím Tichého oceánu a Beringovým, Ochotským a Japonským morom. Juhovýchodné pobrežie Kamčatky sa nachádza bezprostredne pri oceáne. Hlavné nezamŕzajúce prístavy v tejto oblasti sú v mestách Vladivostok a Nachodka.
Železnica sa k pobrežiu Ruska dostane iba na juhu prímorského kraja v oblasti prístavov v Tatárskom prielive (Sovetskaja Gavaň a Vanino). Prímorské oblasti sú tu veľmi riedko osídlené.
Hranica Azovského mora
Hranica Azovského mora prechádza od Taganrogského zálivu do Kerčského prielivu, a potom čiernomorským pobrežím Kaukazu. Hlavné prístavy na pobreží Čierneho mora sú v mestách Novorossijsk (najväčší prístav Ruska) a Tuapse. Známymi prístavmi Azovského mora sú Ejsk a Taganrog. More je však veľmi plytké, preto tu nie je veľa prístavov. Ďalším problémom je, že pobrežie Azovského mora na krátku dobu zamŕza a plavba v zimnom období je tu možná iba s ľadoborcami.
Hranica Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria
Dĺžka morského pobrežia Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria je dlhá 389,5 kilometra. Využíva sa veľmi intenzívne.
Hraničné prístavy Ruska
V Sovietskom zväze sa prístavy stavali predovšetkým v regióne Pobaltia. Najväčším morským obchodným prístavom krajiny je prístav v Petrohrade, ale v súčasnosti sa stavajú vo Fínskom zálive aj ďalšie, ktoré sa v budúcnosti využijú ako ropné terminály.
Najvzdialenejšie body Ruska
- Najsevernejší kontinentálny bod Ruska je Čeľuskinov mys (77°40′S 104°15′V / 77,667°S 104,250°V), ostrovný zas mys Fligeli na Rudolfovom ostrove v súostroví Zem Františka Jozefa (81°50′35″S 59°14′22″V / 81,84306°S 59,23944°V).
- Najjužnejší bod Ruska sa nachádza v Dagestane na hranici s Azerbajdžanom. (41°13′14″S 47°51′28″V / 41,22056°S 47,85778°V).
- Najzápadnejší bod Ruska je Baltská kosa v Kaliningradskom zálive. (54°27′29.4″S 19°38′21″V / 54,458167°S 19,63917°V).
- Najvýchodnejší bod Ruska je na Diomedových ostrovoch v Beringovom prielive. (65°47′S 169°01′Z / 65,783°S 169,017°Z).
Keďže cez polostrov Čukotka prechádza 180. poludník, ležia najvýchodnejšie časti Ruska na západnej pologuli. V Rusku sa nachádza najchladnejšie trvale obývané miesto na Zemi - dedina Ojmiakon [3]na Sibíri.
Povrch
Zdroj:Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Číňané
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Černá Hora
Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy
Česká verze Wikipedie
Česká Wikipedie
České vysoké učení technické v Praze
Československá armáda
Československá národní rada
Československo
Ču Jou-sung
Říše Čching
Říše Ming
Řím
Šablona:Citation
Šablona:Cite web
1. duben
1. květen
1. září
10. duben
10. prosinec
11. duben
12. duben
12. květen
13. červen
13. duben
14. duben
14. srpen
1488
15. červen
15. duben
15. květen
15. září
1523
1555
1584
1585
16. duben
16. leden
1619
1651
1652
1661
1671
1673
1674
1677
17. březen
17. duben
1706
1711
1717
1719
1729
1730
1735
1742
1752
1757
1763
1767
1774
1776
1782
1783
1784
1785
1790
1796
18. únor
18. duben
18. leden
1805
1811
1814
1816
1818
1822
1828
1829
1837
1838
1849
1852
1855
1862
1864
1868
1870
1871
1876
1878
1880
1882
1885
1886
1891
1892
1893
1895
19. duben
19. listopad
1900
1904
1906
1907
1910
1912
1913
1917
1918
1919
1920
1921
1922
1924
1926
1929
1930
1933
1935
1936
1940
1942
1945
1946
1947
1949
1950
1952
1953
1958
1960
1965
1973
1976
1977
1985
1987
1989
1990
1992
1995
2. červen
2. duben
2. květen
20. duben
2000
2001
2002
2003
2005
2008
2010
2012
2015
2017
2019
2020
2023
21. červen
21. červenec
21. březen
22. duben
23. duben
24. březen
24. duben
24. listopad
24. prosinec
25. duben
25. prosinec
26. duben
27. duben
28. duben
29. únor
29. březen
29. duben
29. srpen
3. únor
3. duben
30. duben
31. červenec
31. březen
31. prosinec
4. říjen
4. duben
4. květen
43 př. n. l.
5. říjen
5. březen
5. duben
5. květen
6. duben
7. duben
753 př. n. l.
8. duben
8. listopad
9. říjen
9. duben
9. září
Aš
ActiveX
Alžběta II.
Alžběta Vilemína Württemberská
Alexandra
Alt attribute
Amálie Vilemína Brunšvicko-Lüneburská
Andie MacDowell
Anthony Quinn
Antonín Kammel
Antonín Novák (houslista)
API
Apple
Apple II
Armáda Spojených států amerických
Article element
Autoritní kontrola
Azovstal
Bedřich Beneš Buchlovan
Benutzer:Kurt Jansson/Vortrag auf dem 19C3
Benutzer:Kurt Jansson/Vortrag auf dem 19C3
BiggestWiki
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Liberce
Bitva u Mutiny
Bitva u Puebly
Blink element
Bořivoj Lůžek
Bob Hurikán
Bologna
Bracket#Angle brackets
Brasília
Brazílie
Britská armáda
Browser engine
Browser Object Model
Bzenecká lípa
Cache (computing)
CamelCase
Canvas element
Cascading Style Sheets
Character encodings in HTML
Charles-Joseph de Flahaut
Charles Darwin
Charlotte Brontëová
Chu Čeng-jen
Commons:Featured pictures/cs
Comparison of browser engines
Comparison of document markup languages
Comparison of stylesheet languages
CSS
CSS#Sources
CSS animations
CSS box model
CSS Flexible Box Layout
CSS grid layout
CSS image replacement
CSS Zen Garden
Diff
Digital container format
Div and span
Document file format
Document Object Model
Document Style Semantics and Specification Language
DokuWiki
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Druhá světová válka
Duben
Dynamic HTML
Dynastie Jižní Ming
Edita Štaubertová
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Emilia Galotti
Emmanuel Macron
Encyclopædia Britannica
Encyklopedie
Encyklopedie Navajo
Evoluce
Fantasy
Fault-tolerant system
Ferdinand Peroutka
Fieldset
File:HTML5 logo and wordmark.svg
File:Question book-new.svg
File:Wikibooks-logo.svg
Filename extension
Filmová promítačka
First-person shooter
Font family (HTML)
Formatting Output Specification Instance
Frame (World Wide Web)
François Athanase de Charette de la Contrie
Francie
Francouzská armáda
Francouzská intervence v Mexiku
Francouzská národní knihovna
František Ferdinand Šamberk
František Suchý Pražský
Fredrik Bajer
Friedrich Fröbel
Gemeinsame Normdatei
Georg Joseph Kamel
Glen Hansard
Gotthold Ephraim Lessing
Gregoriánský kalendář
Guy Lafleur
Hannibal Goodwin
Havajština
Help:HTML in wikitext
Help:Maintenance template removal
Help:Referencing for beginners
Hippolyte Taine
Hlavní strana
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Holy grail (web design)
Honolulu
Hospodářský růst
HTML
HTML5
HTML5 audio
HTML5 video
HTML attribute
HTML editor
HTML element
HTML element#Images and objects
HTML elements
HTM (disambiguation)
Humphry Repton
Hyperlink
Hypertext
HyperText Markup Language
Iggy Pop
Ignacio Zaragoza
Ignatius Krahl
Ingenuity
International Standard Book Number
Internetová diskuse
Internetový bot
Internet Explorer
IP adresa
Isaac Asimov
Itálie
Ivan Petrovič Kulibin
Janez Janša
Jan Štrobl
Jan Kostrhun
Jan Pavel II.
Jan van Riebeeck
Jarmila Stojčevská
Jaroslav Hýbl
Jaroslav Hutka
Jaroslav Kvapil (skladatel)
JavaScript
JavaScript Style Sheets
Jean-Baptiste Biot
Jiří Čepelák
Jiří Hrubeš
Jiřina Šedinová
Johann Christian Ferdinand Höfer
John Law
Josef I. Habsburský
Joseph Vaz
Jozef Herda
Judita Čeřovská
Kaligrafie
Kapské Město
Karel Balling (chemik)
Karel Pippich
Karlštejn
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Klaus Schulze
Kuo-c’-ťien
Květen
Ladislav Koubek
Ladislav Pavelka
Language code
Lee de Forest
Leopold Antonín Podstatský
Less (stylesheet language)
Less (style sheet language)
Library of Congress Control Number
Lidé a země
Listopad
List of style sheet languages
List of XML and HTML character entity references
Lodovico Carracci
Louis-Auguste Bisson
Lynx (browser)
Madagaskar
Maia Sanduová
Manuel Estiarte
Marcus Antonius
Maria Anna Sala
Mariupol
Markup (computer programming)
Markup language
Marquee element
Meda Mládková
MediaWiki
Media type
Metapedie
Meta element
Mezinárodní měnový fond
Michel Rolle
Miloš Zeman
Mittelbau-Dora
Moldavsko
Mozilla Firefox
Mwai Kibaki
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Izraele
Návrhový vzor
Nadace Wikimedia
Nanking
Necyklopedie
Nikola Buranská
Norbert Frýd
Nosticovo divadlo
Nupedia
Odbory
Olbram Zoubek
Open file format
Opera (web browser)
Osecký klášter
Otevřený software
Oxford English Dictionary
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Partyzán
Paul Karrer
Pavel Zářecký
Pavol Mešťan
Pečeť
Perseverance
Petr Nečas
Petr Pokorný (teolog)
Petr Rak
Plnotext
Plugin
Podněstří
Polsko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
PostCSS
Praha
Pravda (noviny)
Prezident
Programovací jazyk
Q171#identifiers
Q171#identifiers|Editovat na Wikidatech
Qt (software)
Quirks mode
Radim Uzel
Refreshable Braille display
Responsive web design
Rio de Janeiro
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Robert Saudek
Robert Smith (hudebník)
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Sýrie
Safari (web browser)
Sass (stylesheet language)
Sass (style sheet language)
Scripting language
Sedmiletá válka
Semantics
Semantic Web
Separation of concerns
Separation of content and presentation
Seznam českých wiki encyklopedií
Slávka Budínová
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
SMIL Timesheets
Sociální software
Software
Software release life cycle
Soubor:Andie MacDowell Cannes.jpg
Soubor:Anthony Quinn signed.JPG
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:GlenHansard.jpg
Soubor:HNL Wiki Wiki Bus.jpg
Soubor:Hutka.simecek.jpg
Soubor:IggyChesterRocks.jpg
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Olbram-Zoubek.jpg
Soubor:Paul Karrer.jpg
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:Queen Elizabeth II March 2015.jpg
Soubor:Robert Smith of The Cure live in Singapore 1 August 2007.jpg
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/0-201-71499-X
Speciální:Zdroje knih/2-9520514-4-5
Speciální:Zdroje knih/9781448855575
Spojené státy americké
Standard Generalized Markup Language
Strojový překlad
Structured document
Stuttgart
Style sheet (desktop publishing)
Style sheet (web development)
Style sheet language
Stylish
Stylus (browser extension)
Stylus (stylesheet language)
Stylus (style sheet language)
Světová ekonomika
Třída T 47
Tableless web design
Template:CSS
Template:HTML
Template:Stylesheet languages
Template talk:CSS
Template talk:HTML
Template talk:Stylesheet languages
Teroristické útoky na Srí Lance 21. dubna 2019
Theodor Kašpárek
Tiskař
Turecko
TWiki
Type code
Ukrajina
Ulrich von Hutten
Unicode and HTML
Uniform Type Identifier
UseModWiki
User agent
User interface style sheet language
Václav Cigler
Vídeň
Věra Nerušilová
V-2
Vannevar Bush
Vichistická Francie
Viktor Janiš
Viktor Zvjahincev
Vláda Černé Hory
Vladimír Hulpach
Vlasta Prachatická
Vojtěch Říhovský
Volby prezidenta Francie 2022
Vzdušný prostor
W3C Markup Validation Service
Ward Cunningham
Web3D
WebCL
WebGL
WebGPU
Webový prohlížeč
Webpage
WebXR
Web browser
Web colors
Web content
Web design
Web page
Web server
Web storage
WHATWG
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedia:Verifiability
Wikipedie
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
WikiSkripta
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wiki (rozcestník)
Wiki Wiki Shuttle
Wolfenstein 3D
World Wide Web
World Wide Web Consortium
WYSIWYG
XHTML
XHTML Basic
XHTML Mobile Profile
XSL
XSLT
Zdeněk Fiala
Značkovací jazyk
Zvukový film
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk