A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Ruská federácia | |||||
| |||||
| Štátna hymna: Государственный гимн Российской Федерации Gosudarstvennyj gimn Rossijskoj Federacii (Štátna hymna Ruskej federácie) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Российская Федерация | ||||
| • krátky | Россия | ||||
| Hlavné mesto | Moskva 55°45′ s.š. 37°37′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Moskva | ||||
| Úradné jazyky | ruština v jednotlivých subjektoch ďalšie jazyky | ||||
| Demonym | Rus, Ruska | ||||
| Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
federatívna poloprezidentská republika Vladimir Putin Michail Mišustin | ||||
| Vznik | 25. december 1991 (rozpadom ZSSR) | ||||
| Susedia | Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Mongolsko, Čína, KĽDR, USA | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
17 098 246 km² (1.) 720 500 km² (13 %) | ||||
| Počet obyvateľov • sčítanie (2021) • hustota (2022) |
144 699 673 (okrem Krymu) 8,4/km² (181.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2022 2,133 bilióna $ (6.) 31 967 $ (59.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2021) | 0,822 (52.) – veľmi vysoký | ||||
| Mena | ruský rubeľ (=100 kopejok) (RUB) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+2 až +12) (UTC+3 až +13) | ||||
| Medzinárodný kód | RUS / RU | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | RUS | ||||
| Internetová doména | .ru (rezervovaná aj doména .su), .рф | ||||
| Smerové telefónne číslo | +7 | ||||
Súradnice: 66°25′00″S 94°15′00″V / 66,416666666667°S 94,25°V
Rusko (rus. Россия – Rossija), dlhý tvar Ruská federácia (RF; rus. Российская федерация – Rossijskaja federacija), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie. Ide o najväčší štát na svete, ktorého medzinárodne uznané územie má rozlohu 17 098 246 km² a zahŕňa jednu osminu obývateľnej pevniny Zeme. Rusko sa rozprestiera v jedenástich časových pásmach a má spoločné pozemné hranice so štrnástimi krajinami,[1] čo je viac ako ktorákoľvek iná krajina okrem Číny. Je deviatou najľudnatejšou krajinou sveta a najľudnatejšou krajinou Európy. Má 146 miliónov obyvateľov. Hlavným a najväčším mestom Ruska je Moskva, najväčšie mesto Európy podľa počtu obyvateľov. Petrohrad je kultúrnym centrom krajiny a druhým najväčším mestom Ruska. Medzi ďalšie veľké mestské oblasti patria Novosibirsk, Jekaterinburg, Nižný Novgorod a Kazaň.
Východní Slovania sa ako rozpoznateľná etnická skupina objavili v Európe medzi 3. a 8. storočím n. l. Kyjevská Rus vznikla ako štát v 9. storočí a v roku 988 prijala od Byzantskej ríše pravoslávne kresťanstvo. Rus sa nakoniec rozpadla a Moskovské veľkokniežatstvo sa rozrástlo na Ruské cárstvo. Do začiatku 18. storočia sa územie Ruska značne rozšírilo prostredníctvom dobývania, anexií a úsilia ruských objaviteľov a vyvinulo sa do Ruského impéria, ktoré je dodnes treťou najväčšou ríšou v histórii. Po ruskej revolúcii v roku 1917 však bola monarchia v Rusku zrušená a nahradená Ruskou socialistickou federatívnou sovietskou republikou – prvým socialistickým štátom na svete. Po ruskej občianskej vojne založila Ruská socialistická federatívna sovietska republika s ďalšími tromi sovietskymi republikami Sovietsky zväz, v rámci ktorého bolo Rusko najväčšou a hlavnou republikou. Na úkor miliónov životov Sovietsky zväz v 30. rokoch 20. storočia prešiel rýchlou industrializáciou a neskôr zohral rozhodujúcu úlohu pre Spojencov v druhej svetovej vojne, keď viedol rozsiahle vojnové úsilie na východnom fronte proti nacistickému Nemecku. S nástupom studenej vojny súperil so Spojenými štátmi o globálny ideologický vplyv. Sovietska éra 20. storočia bola tiež svedkom niektorých najvýznamnejších ruských technologických úspechov vrátane prvej družice vyrobenej človekom a prvého letu človeka do vesmíru.
V roku 1991 vznikla po rozpade Sovietskeho zväzu nezávislá Ruská federácia. Bola prijatá nová ústava a odvtedy je Rusko spravované ako federatívna poloprezidentská republika. Od prelomu 20. a 21. storočia dominuje ruskému politickému systému Vladimir Putin, za ktorého vlády krajina zaznamenala ústup od demokracie a posun k autoritárstvu. Rusko sa vojensky angažovalo vo viacerých postsovietskych štátoch, čo zahŕňalo medzinárodne neuznanú anexiu Krymu v roku 2014 od susednej Ukrajiny a jej štyroch ďalších regiónov v roku 2022 počas prebiehajúcej invázie. V medzinárodných rebríčkoch sa Rusko umiestňuje na nízkych priečkach v meraní ľudských práv a slobody tlače. Krajina má tiež vysokú mieru vnímanej korupcie.
V celosvetovom rebríčku je ruská ekonomika deviata najväčšia podľa nominálneho HDP a šiesta najväčšia podľa HDP v parite kúpnej sily. Rusko vlastní najväčší arzenál jadrových zbraní a má piate najvyššie vojenské výdavky. Jeho zdroje nerastných a energetických surovín sú najväčšie na svete a v ťažbe ropy a zemného plynu je v celosvetovom meradle na vysokej úrovni. Krajina je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členským štátom G20, ŠOS, BRICS, APEC, OBSE a WTO a vedúcim členským štátom SNŠ, OZKB a EAEU. V Rusku sa nachádza 30 pamiatok svetového dedičstva UNESCO.
Pôvod názvu
Slovo ruský (starorusky: русьскыи) je utvorené od slova rus (po rusky: русь) prebratého od východných Slovanov. Týmto slovom nazývali východoslovanský štát Kyjevskú Rus – niekedy však aj Kyjevská zem – (po rusky: Киевская земля), aby ju rozlíšili od Novgorodskej zeme a Rostovsko-suzdaľského kniežatstva. V byzantských kronikách sa okrem základu slova s „u“ (russ-) spomína aj základ s písmenom „o“ (Rhos, R(h)os). Z tohto variantu pochádza aj konečný názov krajiny – Rusko.
Etymológia slova rus nie je dodnes vyriešená, a jej vysvetlenie má korene v mnohých verziách:
- Slovo má pôvod v staroslovienskom jazyku a je odvodené od slova Róþsmenn alebo Róþskarlar (po slovensky: moreplavec), nie však Róþs.
- Vo fínčine od slova ruotsi (po slovensky: Švéd, Švédsko).
- Slovo je odvodené od základu indoárijskeho slova ruksa (russa) čo znamená svetlý alebo biely.
- Táto téza sa zakladá na skutočnosti, keď väčšina obyvateľov ruskej zeme v 10. – 12. storočí mala v tvári črty škandinávskych národov, aké sa dnes vyskytujú u obyvateľov Fínska, Švédska, Nórska, Islandu a Grónska.
- Za pôvod etymológie slova sa pokladá posvätné zviera východných Slovanov – medveď – analogicky z latinského jazyka (ursus) a starogréckeho jazyka (αρκτος), ktorého podoba v staroslovienčine by bola рьсь.
- Slovo má pôvod v názve ukrajinskej rieky Ros (pravý prítok rieky Dneper). Slovo však nemalo na konci písmená „o“ ani „u“ ale nemý zvuk „ъ“.
- Slovo je odvodené z mena prvého kniežaťa Kyjevskej Rusi – Rurika.
Dejiny
Periodizácia dejín Ruska:
- Územie Ruska pred vytvorením Starej Rusi (7. storočie pr. Kr. – 5. storočie)
- Stará Rus (5. storočie – 9. storočie)
- Kyjevská Rus (882 (862) – (1132) 1125)
- Moskovské kniežatstvo (1246 – 14. stor.)
- Moskovské veľkokniežatstvo (14. stor. – 1547)
- Ruské cárstvo (1547 – 1721)
- Ruské impérium (1721 – 1917)
- Ruská sovietska federatívna socialistická republika (1918 – 1922)
- Zväz sovietskych socialistických republík (1922 – 1991)
- Ruská federácia (1991)
Prvá písomná zmienka o Rusku pochádza z 10. storočia a je uvedená v staroruských dokumentoch z 10. – 15. storočia pod názvom Россiя alebo Россiа[2]. Tento termín, ktorý sa používal od roku 1517 označoval iba severovýchodné územie krajiny (t. j. Ruské zeme), ktoré nepatrilo Poľsku a Veľkému litovskému kniežatstvu, boli však spojené s Veľkým moskovským kniežatstvom do jedného štátu. V 14. storočí sa Ruskom v povedomí západných krajín označovalo územie Moskovskej Rusi, ktorého obyvateľmi boli Moskviti.
Oficiálny názov štátu – „Rusko“ – zaviedol Peter I. v roku 1721, keď vytvoril Ruské impérium. Dňa 1. septembra 1917 bola v Rusku vyhlásená republika, ale fakticky sa ňou stalo už 3. marca 1917 po vypuknutí februárovej revolúcie. V období od 10. januára 1918 do 30. decembra 1922 bolo ruské územie súčasťou Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky a následne Zväzu sovietskych socialistických republík (30. december 1922 – 25. december 1991).
Dňa 12. júna 1990 poslanci Najvyššieho sovietu RSFSR prijali Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej federácie. Začiatkom decembra (8. december 1990) sa predstavitelia RSFSR, Ukrajiny a Bieloruska na stretnutí v Bielovežskej rezervácii dohodli na spoločnom rozpustení ZSSR a vytvorení Spoločenstva nezávislých štátov. Dňa 25. decembra 1991 zaniknutý štátny útvar Zväz sovietskych socialistických republík dostal nový názov – Ruská federácia.
Geografia
Hranice
Rusko hraničí celkovo so 16 krajinami a so 14 po súši:
- na severozápade
- Nórsko (219,1 km, po súši 195,8 km)
- V dĺžke 152,8 km hranica Ruska a Nórska vedie riekami a jazerami a 23,3 km vedie po mori.
- Fínsko (1 325,8 km, po súši 1 271,8 km)
- V dĺžke 180,1 km hranica Ruska a Fínska vedie riekami a jazerami a 54 km vedie po mori.
- na západe
- Estónsko (466,8 km, po súši 324,8 km)
- V dĺžke 145 km hranica Ruska a Estónska vedie po mori.
- Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 236,1 km a 22,4 km z nej vedie po mori.
- Poľsko (236,3 km, po súši 204,1 km)
- Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 0,8 km z toho 32,2 km vedie po mori.
- Bielorusko (1 239 km)
- na juhozápade
- Ukrajina (2 245,8 km, po súši 425,6 km)
- V dĺžke 320 km hranica Ruska a Ukrajiny vedie po mori.
- na juhu
- Gruzínsko (897,9 km, po súši 875,9 km)
- V dĺžke 56,1 km hranica Ruska a Gruzínska vedie riekami a jazerami a 22,4 km po mori.
- Azerbajdžan (350 km, po súši 327,6 km)
- V dĺžke 55,2 km hranica Ruska a Azerbajdžanu vedie po mori.
- Kazachstan (7 598,6 km, po súši 7 512,8 km)
- V dĺžke 1 576,7 km hranica Ruska a Kazachstanu vedie riekami a jazerami a 85,8 km po mori.
- Mongolsko (po súši 3 485 km)
- Čína (po súši 4 209,3 km)
- Kórejská ľudovodemokratická republika (39,4 km)
- V dĺžke 17 km hranica Ruska a KĽDR vedie riekami a jazerami a 22,1 km vedie po mori.
- na východe
- Japonsko (194,3 km)
- Spojené štáty americké (49 km)
S Bieloruskom, Mongolskom a Čínou nemá Rusko hranicu vedúcu po vode.
Problém súčasných hraníc Ruska s bývalými sovietskymi republikami v medzinárodno-právnom vzťahu ešte nie je skončený. Napríklad hranica medzi Ruskom a Ukrajinou je doteraz ohraničená, hoci jej určenie bolo zakončené v roku 2006.
Hranice po súši
Západná suchozemská hranica Ruska sa neviaže k prírodným hraniciam. V časti od Baltského do Azovského mora prechádza obývaným územím. V tejto oblasti hranicu vymedzujú železnice na trase Petrohrad – Tallinn, Moskva – Riga, Moskva – Minsk – Varšava, Moskva – Kyjev, Moskva – Charkov.
Južná hranica po zemi s Gruzínskom a Azerbajdžanom vedie cez hory Kaukazu od Čierneho po Kaspické more. Železničná trať v tejto oblasti lemuje brehy morí. Cez strednú časť chrbta vedú dve diaľnice, ktoré sú v zime často zasypané snehom.
Hranica s Kazachstanom
Hranica s Kazachstanom je najdlhšia hranica Ruska, ktorá vedie po súši. Vedie cez Zavolžie, južný Ural a juh Sibíri. Cez hranicu prechádzajú mnohé železnice smerujúce do strednej Ázie (Astrachan – Guriev, Saratov – Uraľsk, Orenburg – Taškent) a Kazachstanu (Barnaul – Alma-Ata). Hranicou prechádza aj malá časť Transsibírskej magistrály (Čeľabinsk – Omsk), Stredosibírskej a Južnosibírskej magistrály.
Hranica s Čínou
Hranica s Čínou je druhá najdlhšia hranica Ruska. Prechádza riekou Amur a jeho prítokom Ussuri a Argun. Stretáva sa s Čínskovýchodnou železnicou, postavenou ešte v roku 1903 a diaľnicou do Vladivostoku, ktorá pokračuje na čínskom území, aby tak mohla čo najkratším možným spôsobom spojiť Ďaleký východ so Sibírou.
Hranica s Mongolskom
Prechádza hornou oblasťou južnej Sibíri a delí ju Transsibírska magistrála na trase Ulan-Ude – Ulanbátar – Peking.
Hranica s KĽDR
Hranicou Kórejskej ľudovodemokratickej republiky prechádza železničná trať smerujúca do Pchjongjangu.
Hranice po mori
Hranicu, ktorá prechádza len morom má Rusko s USA a Japonskom. Sú to úzke prielivy, ktorými sú rozdelené Južné Kurily od ostrova Hokkaidó a Ratmonov ostrov od Ostrova Kruzenšterna (tzv. Diomedove ostrovy). Celková dĺžka hraníc vedúca po vode je 38 807,5 km.
Severná hranica
Najdlhšia morská hranica Ruska je dlhá 19 724,1 km a prechádza pobrežím Severného ľadového oceánu, Barentsovho, Kurského, Lapteho, Východosibírskeho a Čutského mora. Plaviť sa bez ľadoborca sa dá iba pri severných brehoch Kolského polostrova. Všetky prístavy, ktoré sa nachádzajú na severe Ruska okrem prístavu v meste Murmansk sa využívajú iba v letných mesiacoch (2 – 3 mesiace), pretože väčšinu roka sú zamrznuté. Toto je dôvod prečo sa severná hranica Ruska nevyužíva na lodné spojenie s inými krajinami.
Západná hranica
Druhá najväčšia morská hranica v dĺžke 16 997 km prechádza pobrežím Tichého oceánu a Beringovým, Ochotským a Japonským morom. Juhovýchodné pobrežie Kamčatky sa nachádza bezprostredne pri oceáne. Hlavné nezamŕzajúce prístavy v tejto oblasti sú v mestách Vladivostok a Nachodka.
Železnica sa k pobrežiu Ruska dostane iba na juhu prímorského kraja v oblasti prístavov v Tatárskom prielive (Sovetskaja Gavaň a Vanino). Prímorské oblasti sú tu veľmi riedko osídlené.
Hranica Azovského mora
Hranica Azovského mora prechádza od Taganrogského zálivu do Kerčského prielivu, a potom čiernomorským pobrežím Kaukazu. Hlavné prístavy na pobreží Čierneho mora sú v mestách Novorossijsk (najväčší prístav Ruska) a Tuapse. Známymi prístavmi Azovského mora sú Ejsk a Taganrog. More je však veľmi plytké, preto tu nie je veľa prístavov. Ďalším problémom je, že pobrežie Azovského mora na krátku dobu zamŕza a plavba v zimnom období je tu možná iba s ľadoborcami.
Hranica Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria
Dĺžka morského pobrežia Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria je dlhá 389,5 kilometra. Využíva sa veľmi intenzívne.
Hraničné prístavy Ruska
V Sovietskom zväze sa prístavy stavali predovšetkým v regióne Pobaltia. Najväčším morským obchodným prístavom krajiny je prístav v Petrohrade, ale v súčasnosti sa stavajú vo Fínskom zálive aj ďalšie, ktoré sa v budúcnosti využijú ako ropné terminály.
Najvzdialenejšie body Ruska
- Najsevernejší kontinentálny bod Ruska je Čeľuskinov mys (77°40′S 104°15′V / 77,667°S 104,250°V), ostrovný zas mys Fligeli na Rudolfovom ostrove v súostroví Zem Františka Jozefa (81°50′35″S 59°14′22″V / 81,84306°S 59,23944°V).
- Najjužnejší bod Ruska sa nachádza v Dagestane na hranici s Azerbajdžanom. (41°13′14″S 47°51′28″V / 41,22056°S 47,85778°V).
- Najzápadnejší bod Ruska je Baltská kosa v Kaliningradskom zálive. (54°27′29.4″S 19°38′21″V / 54,458167°S 19,63917°V).
- Najvýchodnejší bod Ruska je na Diomedových ostrovoch v Beringovom prielive. (65°47′S 169°01′Z / 65,783°S 169,017°Z).
Keďže cez polostrov Čukotka prechádza 180. poludník, ležia najvýchodnejšie časti Ruska na západnej pologuli. V Rusku sa nachádza najchladnejšie trvale obývané miesto na Zemi - dedina Ojmiakon [3]na Sibíri.
Povrch
Zdroj:Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Édouard Philippe
Élisabeth Borneová
Émile Loubet
Úředník
Úmrtí v roce 2022
Ústava Socialistické federativní republiky Jugoslávie (1974)
Číňané
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Časové pásmo
Černá Hora
Černá Hora (rozcestník)
Černohorština
Černohorci
Černohorská hymna
Černohorská vlajka
Černohorské knížecí biskupství
Černohorské knížectví
Černohorské království
Česká televize
Česká tisková kancelář
Česká Wikipedie
Český rozhlas
Česko
Čestný odznak Za zásluhy o Rakouskou republiku
Četnici
Členský stát Evropské unie
ČT24
Čtvrtá Francouzská republika
Ču Jou-sung
Ľudovít Ódor
Řád čestné legie
Řád aztéckého orla
Řád bílé růže
Řád britského impéria
Řád Hejdara Alijeva
Řád Jižního kříže
Řád kříže země Panny Marie
Řád Leopolda
Řád nizozemského lva
Řád osvoboditele generála San Martína
Řád Pia IX.
Řád republiky (Tunisko)
Řád rumunské hvězdy
Řád Serafínů
Řád slávy (Arménie)
Řád slona
Řád Spasitele
Řád Stará planina
Řád svatého Olafa
Řád svobody (Portugalsko)
Řád tří hvězd
Řád Vitolda Velikého
Řád zásluh o Italskou republiku
Řád za chrabrost (Kamerun)
Říše Čching
Říše Ming
Římské provincie
Římskokatolická (termín)
Řecko
Šablona:Cite news
Šablona:Cite web
Šavnik
Španělsko
Štěpán Vojislav
Štrasburk
Švýcarsko
Žabljak
Železniční trať Bělehrad–Bar
.me
1. květen
1185
1186
1371
1384
1391
14. květen
1420
1537
1584
1585
1657
1667
1673
1674
1797
1813
1814
1862
19. duben
1910
1912
1916
1918
1922
1929
1941
1942
1943
1944
1946
1949
1963
1977
1979
1992
20. duben
2006
2014
2015
2016
2017
2023
21. prosinec
23. červenec
23. duben
24. duben
26. duben
26. listopad
28. duben
3. únor
3. červen
3. století př. n. l.
30. srpen
4. století př. n. l.
5. květen
6. století př. n. l.
7. století
7. století př. n. l.
9. století
Adolf Hitler
Adolphe Thiers
Advokát
Afrika
Aggregat
Agnosticismus
Aktuálně.cz
Alžírská válka
Alžírsko
Alar Karis
Albánština
Albánci
Albánie
Albert Lebrun
Alexander De Croo
Alexander Stubb
Alexander Van der Bellen
Alexandre Millerand
Alma mater
Americký dolar
Amiens
Andorra
Andrej Babiš
Andrej Plenković
Andrijevica
Andrzej Duda
Angela Merkelová
Anhydrit
António Costa
Antifašistická rada národního osvobození Jugoslávie
Antonio Segni
Antverpy
Apple II
Armand Fallières
Arras
Arso Jovanović
Arturs Krišjānis Kariņš
Autoritní kontrola
Avaři
Azovstal
Balistická raketa
Balkán
Balkánské války
Bankéř
Baroko
Bar (Černá Hora)
Bejrút
Belgie
Benátky
Benátská Albánie
Benátská republika
Benito Mussolini
Berane
Berlínský kongres
Bernard Arnault
Bibliografie dějin Českých zemí
Bijelo Polje
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Puebly
Boka Kotorská
Boka Kotorska
Bonn
Bordeaux
Bosňáci
Bosenština
Bosna (historická země)
Bosna a Hercegovina
Brazílie
Brigitte Macron
Brigitte Macronová
Brodarevo
Budva
Buna
Byzantská říše
Bzenecká lípa
Calcio storico fiorentino
Cambrai
Carlo Azeglio Ciampi
CEFTA
Celostní motorický test
Cetinje
Charles de Gaulle
Charles Michel
Chorvatština
Chorvatsko
Chu Čeng-jen
Commons:Featured pictures/cs
Cvičení se švihadlem
Cynismus
Dánsko
Dějiny Černé Hory
Důchodce
DaKine
Dalmácie
Dalmácie (provincie)
Danilovgrad
Danilo I. Petrović-Njegoš
Danilo II. Petrović-Njegoš
Deçan
Demokracie je svoboda – La Margherita
Demokratická strana (Itálie)
De facto
Die Zeit
Doména nejvyššího řádu#Národnà doména nejvyššÃho řádu
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Donald Trump
Dora - Zadrátované myšlenky a vzpomínky
Druhá Francouzská republika
Druhá světová válka
Dubnica nad Váhom
Dubnová válka (Jugoslávie)
Dubrovník
Duklja
Dynastie Jižní Ming
Dynastie Petrovićů-Njegošů
Economia
Edgars Rinkēvičs
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Ekonomika Černé Hory
Elysejský palác
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Enrico De Nicola
En Marche!
Euro
Evropská komise
Evropská migrační krize
Evropská rada
Evropská unie
Explorer 1
Félix Faure
Fanoušek
Filip Belgický
Filip VI. Španělský
Filosof
Finsko
First-person shooter
Flexibilita
François Bayrou
François Fillon
François Hollande
François Mitterrand
Francesco Cossiga
Francie
Francouzská intervence v Mexiku
Francouzská národní knihovna
Frank-Walter Steinmeier
Frankfurter Allgemeine Zeitung
Frankfurt nad Mohanem
František Jelínek
Frederik X.
Gótové
G20
Gaston Doumergue
Geigerův-Müllerův počítač
Gemeinsame Normdatei
Geodata
Georges Pompidou
George Vella
Giniho koeficient
Giorgia Meloniová
Giorgio Napolitano
Giovanni Gronchi
Giovanni Leone
Gitanas Nausėda
Giuliano Amato
Giuseppe Conte
Giuseppe Saragat
Gjakova
Gotika
Gusinje
Guy Lafleur
Hadí žena
Hamburk
Hasselt
Herbert Friedman
Hercegovina
Hercegovské povstání
Herceg Novi
Hlava státu
Hlavní město
Hlavní strana
Hnutí žlutých vest
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Horseball
Hospodářský růst
Hradba
Hrubý domácí produkt
Hustota zalidnění
Ignacio Zaragoza
Ilýrie (provincie)
Ilyrové
Imigrace
Imperial War Museum
Index lidského rozvoje
Inerciální navigace
Ingenuity
Institut d'études politiques de Paris
International Standard Book Number
Internet Archive
Investice
IROZHLAS
Islám
Islamizace
ISO 3166-1
ISO 3166-2:ME
Istituto centrale per il catalogo unico delle biblioteche italiane e per le informazioni bibliografiche
Istok
Itálie
Italština
Italská lidová strana (1994)
Jacques Chirac
Jaderské moře
Jakov Milatović
James Van Allen
Janez Janša
Jan Kostrhun
Jazyk (lingvistika)
Jean-Luc Mélenchon
Jean-Yves Le Drian
Jean Casimir-Perier
Jean Castex
Jemen
Jihovýchodní Evropa
Jindřich I. Lucemburský (velkovévoda)
Joan Enric Vives Sicília
Jojo
Josip Broz Tito
Jugoslávští partyzáni
Jugoslávie
Jugoslávské královské námořnictvo
Jugoslávský dinár
Jules Grévy
Juno I
Křesťanská demokracie (Itálie)
Kaja Kallasová
Kaligrafie
Karel XVI. Gustav
Karl Nehammer
Katalin Nováková
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Katerina Sakellaropulosová
Katolicismus
Keltové
Kinantropologie
Klan
Klaus Iohannis
Klaus Schulze
Kníže-biskup
Knížectví Zeta
Kohnstein
Kolašin
Koncentrační tábor Buchenwald
Koncern
Konstantin Bodin
Koordinovaný světový čas
Korfská deklarace
Kosovo
Kotor
Králičí hop
Království Srbů, Chorvatů a Slovinců
Krsto Zrnov Popović
Krymská válka
Kuo-c’-ťien
Kvirinálský palác
Kyriakos Mitsotakis
Kyslík
Lékař
Laura Mattarellaová
La République En Marche!
Leo Varadkar
Les Républicains
Letní čas
Le Havre
Le Monde
Le Parisien
Le Touquet-Paris-Plage
Liberalismus
Library of Congress Control Number
Libye
Lidovky.cz
Lille
Locksport
Londýn
Louis Vuitton
Loutkový stát
Lovćen
Ludvík XVI.
Luigi Einaudi
Lutych
Lyceum Jindřicha IV.
Lyon
Měsíc
Maastricht
Maastrichtská smlouva
Madagaskar
Mafie
Maia Sanduová
Maltézský záslužný řád
Manuel Estiarte
Manuel Valls
Marcelo Rebelo de Sousa
Marie François Sadi Carnot
Marine Le Penová
Mario Draghi
Mariupol
Markéta II.
Mark Rutte
Massimo D'Alema
Mateusz Morawiecki
Matteo Renzi
Maturita
Meda Mládková
Metochie
Metropole
Metropolita
Mette Frederiksenová
Mexická vlna
Mezinárodní měnový fond
Mezinárodní poznávací značka
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Michael Černohorský
Michael D. Higgins
Michal Obrenović
Michal Vojislav
Michel Rocard
Milena Vukotić
Miloš Zeman
Milovan Djilas
Minimální mzda
Ministr obrany (Itálie)
Mistrovství Evropy v rádiovém orientačním běhu
Mittelbau-Dora
Mittelwerk
Mohamed bin Salmán
Mojkovac
Moldavsko
Mons
Mouvement démocrate
MusicBrainz
Mwai Kibaki
Náboženství
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Citace
Nápověda:Obsah
Nápověda:Reference
Národní řád lva
Národní řád Pobřeží slonoviny
Národní řád za zásluhy (Francie)
Národní fronta (Francie)
Národní hymna
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Izraele
Národní sdružení (Francie)
Národní shromáždění (Francie)
Níkos Christodúlídés
Němčina
Německo
Nacistické Německo
Nadace Wikimedia
Nanking
Napoleon III.
Nataša Pircová Musarová
National Archives and Records Administration
Nemanjići
Nestlé
Neurologie
Newton
Nezávislý stát Černá Hora
Nezávislý stát Chorvatsko
Nezávislost
Nicolas Hulot
Nicolas Sarkozy
Nikšić
Nikolaj Denkov
Nikola I. Petrović-Njegoš
Norwich
Novinky.cz
Občina (územní jednotka)
Obyvatelstvo
Olaf Scholz
Opčina
Opština (Černá Hora)
OpenStreetMap
Operace Paperclip
Organizace pro bezpečnost a spolupráci v Evropě
Organizace spojených národů
Oscar Luigi Scalfaro
Osmanská říše
Pátá Francouzská republika
Přírodní a kulturně historická oblast Kotor
Předseda Evropské komise
Předseda Evropské rady
Předseda vlády
Přerov
Paříž
Palermo
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Paolo Gentiloni
Parita kupní síly
Parlamentní republika
Parti socialiste (Francie)
Patrice de Mac-Mahon
Patrick Strzoda
Paul Deschanel
Paul Doumer
Paul Ricoeur
Pavol Mešťan
Peć
Pečeť
Pedagogika sportu
Pedro Sánchez
Peenemünde
Peko Dapčević
Perast
Peroxid vodíku
Perseverance
Petnjica
Petr Fiala
Petr I. Petrović-Njegoš
Petr II. Petrović-Njegoš
Petr Pavel
Petteri Orpo
Pevnost (stavba)
Pfizer
Pirát
Plav (Černá Hora)
Pljevlja
Plužine
Poštovní směrovací číslo
Pobřeží slonoviny
Podgorica
Podgorická skupština
Podněstří
Politik
Polská národní knihovna
Polsko
Porodnost
Portál:Černá Hora
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Druhá světová válka
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Itálie
Portál:Kultura
Portál:Letectví
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Politika
Portál:Sport
Pražský hrad
Pravda (noviny)
Pravoslaví
Prezident Francie
Prezident Itálie
Prijepolje
Profesionální sport
Profesor
Program Apollo
Protestantismus
První světová válka
Psychologie sportu
Q125103182
Q171080
Q171080#identifiers
Q171080#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q174640#identifiers
Q174640#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q3052772
Q3052772#P166
Q3956186
Q3956186#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q3956186#P166
Rádiový orientační běh
Rada Evropy
Radim Uzel
Rakety Saturn
Rakouské císařství
Rakousko
Rakousko-Uhersko
Raný středověk
Rasismus
Raymond Poincaré
Redstone
Referendum o nezávislosti Černé Hory
Remagen
René Coty
Renesance
Rentgenová astronomie#PoÄátky rentgenové astronomie
Republika Dubrovník
Risan
Rožaje
Robert Abela
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Románský sloh
Romanizace (kultura)
Rozloha
Rozpad Jugoslávie
Rumen Radev
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Ruské carství
Ruské impérium
Rusko
Rusko-turecká válka (1877–1878)
Sýrie
Saúdská Arábie
Sabotáž
Sandžak
Sandro Pertini
Sanstefanská mírová smlouva
Saturn I
Sauli Niinistö
Scud
Senegal
Sergio Mattarella
Severoatlantická aliance
Seznam měn
Seznam měst v Černé Hoře
Seznam mezinárodních poznávacích značek
Seznam mezinárodních směrových čísel
Seznam představitelů Černé Hory
Seznam prezidentů Francie
Seznam prezidentů Itálie
Seznam států podle státního zřízení
Seznam států světa podle data vzniku
Seznam států světa podle HDP na obyvatele
Seznam států světa podle hustoty zalidnění
Seznam států světa podle indexu lidského rozvoje
Seznam států světa podle nejvyšších hor
Seznam států světa podle počtu obyvatel
Seznam států světa podle rozlohy
SHS
Sjenica
Skadar
Skadarské jezero
Skipas
Slované
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
Socialismus
Socialistická federativní republika Jugoslávie
Socialistická republika Černá Hora
Soubor:Ancient city Doclea - ruins 01.jpg
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:ARG Order of the Liberator San Martin - Grand Cross BAR.png
Soubor:Armoiries république française.svg
Soubor:Arrival Ceremony - The Official State Visit of France (27831310518).jpg
Soubor:AUT Honour for Services to the Republic of Austria - 1st Class BAR.png
Soubor:AZ Heydar Aliyev Order ribbon.png
Soubor:Benemeriti della cultura BAR.svg
Soubor:BRA Order of the Southern Cross - Grand Officer BAR.png
Soubor:BUL Order Stara planina ribbon.svg
Soubor:Bundesarchiv Bild 101I-185-0116-26A, Bucht von Kotor (-), jugoslawische Schiffe.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 141-1880, Peenemünde, Start einer V2.jpg
Soubor:Cathedral Kotor.JPG
Soubor:Coat of arms of Montenegro.svg
Soubor:Cote d'Ivoire Ordre national GC ribbon.svg
Soubor:Crkva Gospa od Zdravlja (Kotor).jpg
Soubor:Danilo Petrović Njegoš.jpg
Soubor:Doclea Roman city Podgorica.jpg
Soubor:Emmanuel Macron and Angela Merkel (Frankfurter Buchmesse 2017).jpg
Soubor:Emmanuel Macron June 2022 (cropped).jpg
Soubor:Emmanuel Macron signature.svg
Soubor:EST Order of the Cross of Terra Mariana - 1st Class BAR.png
Soubor:Europe-Montenegro.svg
Soubor:FIN Order of the White Rose Grand Cross BAR.png
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:Flag of Montenegro.svg
Soubor:Flag of the President of Italy.svg
Soubor:Fusée V2.jpg
Soubor:GER Bundesverdienstkreuz 9 Sond des Grosskreuzes.svg
Soubor:Grand Crest Ordre de Leopold.png
Soubor:GRE Order Redeemer 1Class.png
Soubor:Hotel Slavija, 1979 Yugoslavia Earthquake.jpg
Soubor:ITA OMRI 2001 GC BAR.svg
Soubor:Kotor-Grb.gif
Soubor:Kraljevina Duklja za vrijeme Bodina.gif
Soubor:Legion Honneur GC ribbon.svg
Soubor:LTU Order of Vytautas the Great with the Golden Chain BAR.png
Soubor:LVA Order of the Three Stars - Commander BAR.png
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Mattarella firma.svg
Soubor:MEX Orden del Aguila Azteca 2011 Collar BAR.svg
Soubor:MLT National Order of Merit BAR.svg
Soubor:National Order of Merit Grand Cross Ribbon.png
Soubor:NLD Order of the Dutch Lion - Grand Cross BAR.png
Soubor:OBE Civil ribbon.svg
Soubor:OPMM-co.svg
Soubor:Order BritEmp (civil) rib.PNG
Soubor:Order of the Elephant Ribbon bar.svg
Soubor:Order of the Republic (Tunisia) - ribbon bar.gif
Soubor:Order of Valour.svg
Soubor:Otvaranje barske pruge 28 maj 1976.jpg
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:Previous logo of European Council.svg
Soubor:Proclamation of the Kingdom of Montenegro.jpg
Soubor:PRT Order of Liberty - Grand Collar BAR.png
Soubor:Ribbon bar of Order of Glory.png
Soubor:Roman Roads in Montenegro 6a.svg
Soubor:ROU Order of the Star of Romania 1999 Collar rosette.svg
Soubor:SEN Order of the Lion - Grand Cross BAR.png
Soubor:Seraphimerorden ribbon.svg
Soubor:Sergio Mattarella Presidente della Repubblica Italiana.jpg
Soubor:St Olavs Orden storkors stripe.svg
Soubor:Svetozar Vukmanović Tempo predaje zastavu Prvoj makedonskoj brigadi.jpg
Soubor:Tivat-Position.PNG
Soubor:USS Midway (CVB-41) V-2 launch (Operation Sandy).jpg
Soubor:V-2 rocket diagram.svg
Soubor:V1 + V2 (Imperial War Museum).jpg
Soubor:V2 engine.jpg
Soubor:V2 rocket.JPG
Soubor:VA Ordine Piano BAR.svg
Soubor:Vladimir Putin and Emmanuel Macron (2017-07-08) 01.jpg
Soubor:Wiki letter w.svg
Soubor:Zatoka kotorska 02.jpg
Soudce
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/1-59416-012-0
Speciální:Zdroje knih/978-80-7453-729-5
Speciální:Zdroje knih/978-80-86107-49-3
Speciální:Zdroje knih/978-80-87567-77-7
Spojené arabské emiráty
Spojené království
Spojené státy americké
Sport
Sportovec
Sportovní hala
Sportovní marketing
Sportovní právo
Sportovní trénink
Srbština
Srbové
Srbská říše
Srbský despotát
Srbsko
Srbsko a Černá Hora
Stát
Státník
Státní znak Černé Hory
Středoevropský čas
Středoevropský letní čas
Stara Hercegovina
Starosta
Starověké Řecko
Starověký Řím
Suverénní řád Maltézských rytířů
Světová ekonomika
Světová obchodní organizace
Světové dědictví
Svazová republika Jugoslávie
Svetozar Vukmanović
Svobodná demokratická strana
Svrchovanost
Tělesné cvičení
Třída T 47
Třetí Francouzská republika
Tamás Sulyok
Tchán
Tejpování
Telefonní předvolba
Teokracie
The New York Times
Tiskař
Tivat
Tourcoing
Tournai
Tovaryšstvo Ježíšovo
Trojdohoda
Tunisko
Turbočerpadlo
Turecko
Tuzi
Ukrajina
Ulcinj
Ulf Kristersson
UNESCO
Unie pro Středomoří
Uniform Resource Locator
Univerzita Černohorská
Univerzita La Sapienza
Univerzita Paříž X
Univerzitní systém dokumentace
Uprchlické kvóty
Ursula von der Leyenová
Uznojem
Válka v Kosovu
Vánoční povstání
Výbuch v bejrútském přístavu 2020
V-1
V-2
V-3
Valéry Giscard d'Estaing
Vardarská bánovina
Vatikánská apoštolská knihovna
Vazal
Veljko Vlahović
Velká Albánie
Velmoc
Vichistická Francie
Viktor Emanuel III.
Viktor Orbán
Viktor Zvjahincev
Vilém Alexandr Nizozemský
Vincent Auriol
Virtual International Authority File
Visegrádská skupina
Vláda Édouarda Philippa
Vláda Černé Hory
Vladimir Putin
Vladyka
Vladyka (rozcestník)
Vlasta Prachatická
Vojenská intervence v Jemenu
Volby prezidenta Francie 2017
Volby prezidenta Francie 2022
Vostok 1
Vysoce intenzivní intervalový trénink
Vysokoškolský učitel
Vzdušný prostor
Walter Dornberger
Wernher von Braun
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Autorské právo#Publikovánà cizÃch autorských dÄ›l
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nefunkční externí odkazy
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:Vzhled a styl
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Sport
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wolfenstein 3D
WorldCat
Xavier Bettel
Yeşilköy
Západořímská říše
Záslužný řád Spolkové republiky Německo
Závody ťažkého strojárstva Dubnica nad Váhom
Zdeněk Fiala
Zeměpisné souřadnice
Zemětřesení
Zemětřesení v Černé Hoře (1979)
Zemětřesení v Dubrovníku (1667)
Zeta v době Balšićů
Zeta v době Crnojevićů
Zetská bánovina
Zla Kolata
Zoran Milanović
Zuzana Čaputová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
