A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Ruská federácia | |||||
| |||||
| Štátna hymna: Государственный гимн Российской Федерации Gosudarstvennyj gimn Rossijskoj Federacii (Štátna hymna Ruskej federácie) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Российская Федерация | ||||
| • krátky | Россия | ||||
| Hlavné mesto | Moskva 55°45′ s.š. 37°37′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Moskva | ||||
| Úradné jazyky | ruština v jednotlivých subjektoch ďalšie jazyky | ||||
| Demonym | Rus, Ruska | ||||
| Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
federatívna poloprezidentská republika Vladimir Putin Michail Mišustin | ||||
| Vznik | 25. december 1991 (rozpadom ZSSR) | ||||
| Susedia | Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Mongolsko, Čína, KĽDR, USA | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
17 098 246 km² (1.) 720 500 km² (13 %) | ||||
| Počet obyvateľov • sčítanie (2021) • hustota (2022) |
144 699 673 (okrem Krymu) 8,4/km² (181.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2022 2,133 bilióna $ (6.) 31 967 $ (59.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2021) | 0,822 (52.) – veľmi vysoký | ||||
| Mena | ruský rubeľ (=100 kopejok) (RUB) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+2 až +12) (UTC+3 až +13) | ||||
| Medzinárodný kód | RUS / RU | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | RUS | ||||
| Internetová doména | .ru (rezervovaná aj doména .su), .рф | ||||
| Smerové telefónne číslo | +7 | ||||
Súradnice: 66°25′00″S 94°15′00″V / 66,416666666667°S 94,25°V
Rusko (rus. Россия – Rossija), dlhý tvar Ruská federácia (RF; rus. Российская федерация – Rossijskaja federacija), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie. Ide o najväčší štát na svete, ktorého medzinárodne uznané územie má rozlohu 17 098 246 km² a zahŕňa jednu osminu obývateľnej pevniny Zeme. Rusko sa rozprestiera v jedenástich časových pásmach a má spoločné pozemné hranice so štrnástimi krajinami,[1] čo je viac ako ktorákoľvek iná krajina okrem Číny. Je deviatou najľudnatejšou krajinou sveta a najľudnatejšou krajinou Európy. Má 146 miliónov obyvateľov. Hlavným a najväčším mestom Ruska je Moskva, najväčšie mesto Európy podľa počtu obyvateľov. Petrohrad je kultúrnym centrom krajiny a druhým najväčším mestom Ruska. Medzi ďalšie veľké mestské oblasti patria Novosibirsk, Jekaterinburg, Nižný Novgorod a Kazaň.
Východní Slovania sa ako rozpoznateľná etnická skupina objavili v Európe medzi 3. a 8. storočím n. l. Kyjevská Rus vznikla ako štát v 9. storočí a v roku 988 prijala od Byzantskej ríše pravoslávne kresťanstvo. Rus sa nakoniec rozpadla a Moskovské veľkokniežatstvo sa rozrástlo na Ruské cárstvo. Do začiatku 18. storočia sa územie Ruska značne rozšírilo prostredníctvom dobývania, anexií a úsilia ruských objaviteľov a vyvinulo sa do Ruského impéria, ktoré je dodnes treťou najväčšou ríšou v histórii. Po ruskej revolúcii v roku 1917 však bola monarchia v Rusku zrušená a nahradená Ruskou socialistickou federatívnou sovietskou republikou – prvým socialistickým štátom na svete. Po ruskej občianskej vojne založila Ruská socialistická federatívna sovietska republika s ďalšími tromi sovietskymi republikami Sovietsky zväz, v rámci ktorého bolo Rusko najväčšou a hlavnou republikou. Na úkor miliónov životov Sovietsky zväz v 30. rokoch 20. storočia prešiel rýchlou industrializáciou a neskôr zohral rozhodujúcu úlohu pre Spojencov v druhej svetovej vojne, keď viedol rozsiahle vojnové úsilie na východnom fronte proti nacistickému Nemecku. S nástupom studenej vojny súperil so Spojenými štátmi o globálny ideologický vplyv. Sovietska éra 20. storočia bola tiež svedkom niektorých najvýznamnejších ruských technologických úspechov vrátane prvej družice vyrobenej človekom a prvého letu človeka do vesmíru.
V roku 1991 vznikla po rozpade Sovietskeho zväzu nezávislá Ruská federácia. Bola prijatá nová ústava a odvtedy je Rusko spravované ako federatívna poloprezidentská republika. Od prelomu 20. a 21. storočia dominuje ruskému politickému systému Vladimir Putin, za ktorého vlády krajina zaznamenala ústup od demokracie a posun k autoritárstvu. Rusko sa vojensky angažovalo vo viacerých postsovietskych štátoch, čo zahŕňalo medzinárodne neuznanú anexiu Krymu v roku 2014 od susednej Ukrajiny a jej štyroch ďalších regiónov v roku 2022 počas prebiehajúcej invázie. V medzinárodných rebríčkoch sa Rusko umiestňuje na nízkych priečkach v meraní ľudských práv a slobody tlače. Krajina má tiež vysokú mieru vnímanej korupcie.
V celosvetovom rebríčku je ruská ekonomika deviata najväčšia podľa nominálneho HDP a šiesta najväčšia podľa HDP v parite kúpnej sily. Rusko vlastní najväčší arzenál jadrových zbraní a má piate najvyššie vojenské výdavky. Jeho zdroje nerastných a energetických surovín sú najväčšie na svete a v ťažbe ropy a zemného plynu je v celosvetovom meradle na vysokej úrovni. Krajina je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členským štátom G20, ŠOS, BRICS, APEC, OBSE a WTO a vedúcim členským štátom SNŠ, OZKB a EAEU. V Rusku sa nachádza 30 pamiatok svetového dedičstva UNESCO.
Pôvod názvu
Slovo ruský (starorusky: русьскыи) je utvorené od slova rus (po rusky: русь) prebratého od východných Slovanov. Týmto slovom nazývali východoslovanský štát Kyjevskú Rus – niekedy však aj Kyjevská zem – (po rusky: Киевская земля), aby ju rozlíšili od Novgorodskej zeme a Rostovsko-suzdaľského kniežatstva. V byzantských kronikách sa okrem základu slova s „u“ (russ-) spomína aj základ s písmenom „o“ (Rhos, R(h)os). Z tohto variantu pochádza aj konečný názov krajiny – Rusko.
Etymológia slova rus nie je dodnes vyriešená, a jej vysvetlenie má korene v mnohých verziách:
- Slovo má pôvod v staroslovienskom jazyku a je odvodené od slova Róþsmenn alebo Róþskarlar (po slovensky: moreplavec), nie však Róþs.
- Vo fínčine od slova ruotsi (po slovensky: Švéd, Švédsko).
- Slovo je odvodené od základu indoárijskeho slova ruksa (russa) čo znamená svetlý alebo biely.
- Táto téza sa zakladá na skutočnosti, keď väčšina obyvateľov ruskej zeme v 10. – 12. storočí mala v tvári črty škandinávskych národov, aké sa dnes vyskytujú u obyvateľov Fínska, Švédska, Nórska, Islandu a Grónska.
- Za pôvod etymológie slova sa pokladá posvätné zviera východných Slovanov – medveď – analogicky z latinského jazyka (ursus) a starogréckeho jazyka (αρκτος), ktorého podoba v staroslovienčine by bola рьсь.
- Slovo má pôvod v názve ukrajinskej rieky Ros (pravý prítok rieky Dneper). Slovo však nemalo na konci písmená „o“ ani „u“ ale nemý zvuk „ъ“.
- Slovo je odvodené z mena prvého kniežaťa Kyjevskej Rusi – Rurika.
Dejiny
Periodizácia dejín Ruska:
- Územie Ruska pred vytvorením Starej Rusi (7. storočie pr. Kr. – 5. storočie)
- Stará Rus (5. storočie – 9. storočie)
- Kyjevská Rus (882 (862) – (1132) 1125)
- Moskovské kniežatstvo (1246 – 14. stor.)
- Moskovské veľkokniežatstvo (14. stor. – 1547)
- Ruské cárstvo (1547 – 1721)
- Ruské impérium (1721 – 1917)
- Ruská sovietska federatívna socialistická republika (1918 – 1922)
- Zväz sovietskych socialistických republík (1922 – 1991)
- Ruská federácia (1991)
Prvá písomná zmienka o Rusku pochádza z 10. storočia a je uvedená v staroruských dokumentoch z 10. – 15. storočia pod názvom Россiя alebo Россiа[2]. Tento termín, ktorý sa používal od roku 1517 označoval iba severovýchodné územie krajiny (t. j. Ruské zeme), ktoré nepatrilo Poľsku a Veľkému litovskému kniežatstvu, boli však spojené s Veľkým moskovským kniežatstvom do jedného štátu. V 14. storočí sa Ruskom v povedomí západných krajín označovalo územie Moskovskej Rusi, ktorého obyvateľmi boli Moskviti.
Oficiálny názov štátu – „Rusko“ – zaviedol Peter I. v roku 1721, keď vytvoril Ruské impérium. Dňa 1. septembra 1917 bola v Rusku vyhlásená republika, ale fakticky sa ňou stalo už 3. marca 1917 po vypuknutí februárovej revolúcie. V období od 10. januára 1918 do 30. decembra 1922 bolo ruské územie súčasťou Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky a následne Zväzu sovietskych socialistických republík (30. december 1922 – 25. december 1991).
Dňa 12. júna 1990 poslanci Najvyššieho sovietu RSFSR prijali Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej federácie. Začiatkom decembra (8. december 1990) sa predstavitelia RSFSR, Ukrajiny a Bieloruska na stretnutí v Bielovežskej rezervácii dohodli na spoločnom rozpustení ZSSR a vytvorení Spoločenstva nezávislých štátov. Dňa 25. decembra 1991 zaniknutý štátny útvar Zväz sovietskych socialistických republík dostal nový názov – Ruská federácia.
Geografia
Hranice
Rusko hraničí celkovo so 16 krajinami a so 14 po súši:
- na severozápade
- Nórsko (219,1 km, po súši 195,8 km)
- V dĺžke 152,8 km hranica Ruska a Nórska vedie riekami a jazerami a 23,3 km vedie po mori.
- Fínsko (1 325,8 km, po súši 1 271,8 km)
- V dĺžke 180,1 km hranica Ruska a Fínska vedie riekami a jazerami a 54 km vedie po mori.
- na západe
- Estónsko (466,8 km, po súši 324,8 km)
- V dĺžke 145 km hranica Ruska a Estónska vedie po mori.
- Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 236,1 km a 22,4 km z nej vedie po mori.
- Poľsko (236,3 km, po súši 204,1 km)
- Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 0,8 km z toho 32,2 km vedie po mori.
- Bielorusko (1 239 km)
- na juhozápade
- Ukrajina (2 245,8 km, po súši 425,6 km)
- V dĺžke 320 km hranica Ruska a Ukrajiny vedie po mori.
- na juhu
- Gruzínsko (897,9 km, po súši 875,9 km)
- V dĺžke 56,1 km hranica Ruska a Gruzínska vedie riekami a jazerami a 22,4 km po mori.
- Azerbajdžan (350 km, po súši 327,6 km)
- V dĺžke 55,2 km hranica Ruska a Azerbajdžanu vedie po mori.
- Kazachstan (7 598,6 km, po súši 7 512,8 km)
- V dĺžke 1 576,7 km hranica Ruska a Kazachstanu vedie riekami a jazerami a 85,8 km po mori.
- Mongolsko (po súši 3 485 km)
- Čína (po súši 4 209,3 km)
- Kórejská ľudovodemokratická republika (39,4 km)
- V dĺžke 17 km hranica Ruska a KĽDR vedie riekami a jazerami a 22,1 km vedie po mori.
- na východe
- Japonsko (194,3 km)
- Spojené štáty americké (49 km)
S Bieloruskom, Mongolskom a Čínou nemá Rusko hranicu vedúcu po vode.
Problém súčasných hraníc Ruska s bývalými sovietskymi republikami v medzinárodno-právnom vzťahu ešte nie je skončený. Napríklad hranica medzi Ruskom a Ukrajinou je doteraz ohraničená, hoci jej určenie bolo zakončené v roku 2006.
Hranice po súši
Západná suchozemská hranica Ruska sa neviaže k prírodným hraniciam. V časti od Baltského do Azovského mora prechádza obývaným územím. V tejto oblasti hranicu vymedzujú železnice na trase Petrohrad – Tallinn, Moskva – Riga, Moskva – Minsk – Varšava, Moskva – Kyjev, Moskva – Charkov.
Južná hranica po zemi s Gruzínskom a Azerbajdžanom vedie cez hory Kaukazu od Čierneho po Kaspické more. Železničná trať v tejto oblasti lemuje brehy morí. Cez strednú časť chrbta vedú dve diaľnice, ktoré sú v zime často zasypané snehom.
Hranica s Kazachstanom
Hranica s Kazachstanom je najdlhšia hranica Ruska, ktorá vedie po súši. Vedie cez Zavolžie, južný Ural a juh Sibíri. Cez hranicu prechádzajú mnohé železnice smerujúce do strednej Ázie (Astrachan – Guriev, Saratov – Uraľsk, Orenburg – Taškent) a Kazachstanu (Barnaul – Alma-Ata). Hranicou prechádza aj malá časť Transsibírskej magistrály (Čeľabinsk – Omsk), Stredosibírskej a Južnosibírskej magistrály.
Hranica s Čínou
Hranica s Čínou je druhá najdlhšia hranica Ruska. Prechádza riekou Amur a jeho prítokom Ussuri a Argun. Stretáva sa s Čínskovýchodnou železnicou, postavenou ešte v roku 1903 a diaľnicou do Vladivostoku, ktorá pokračuje na čínskom území, aby tak mohla čo najkratším možným spôsobom spojiť Ďaleký východ so Sibírou.
Hranica s Mongolskom
Prechádza hornou oblasťou južnej Sibíri a delí ju Transsibírska magistrála na trase Ulan-Ude – Ulanbátar – Peking.
Hranica s KĽDR
Hranicou Kórejskej ľudovodemokratickej republiky prechádza železničná trať smerujúca do Pchjongjangu.
Hranice po mori
Hranicu, ktorá prechádza len morom má Rusko s USA a Japonskom. Sú to úzke prielivy, ktorými sú rozdelené Južné Kurily od ostrova Hokkaidó a Ratmonov ostrov od Ostrova Kruzenšterna (tzv. Diomedove ostrovy). Celková dĺžka hraníc vedúca po vode je 38 807,5 km.
Severná hranica
Najdlhšia morská hranica Ruska je dlhá 19 724,1 km a prechádza pobrežím Severného ľadového oceánu, Barentsovho, Kurského, Lapteho, Východosibírskeho a Čutského mora. Plaviť sa bez ľadoborca sa dá iba pri severných brehoch Kolského polostrova. Všetky prístavy, ktoré sa nachádzajú na severe Ruska okrem prístavu v meste Murmansk sa využívajú iba v letných mesiacoch (2 – 3 mesiace), pretože väčšinu roka sú zamrznuté. Toto je dôvod prečo sa severná hranica Ruska nevyužíva na lodné spojenie s inými krajinami.
Západná hranica
Druhá najväčšia morská hranica v dĺžke 16 997 km prechádza pobrežím Tichého oceánu a Beringovým, Ochotským a Japonským morom. Juhovýchodné pobrežie Kamčatky sa nachádza bezprostredne pri oceáne. Hlavné nezamŕzajúce prístavy v tejto oblasti sú v mestách Vladivostok a Nachodka.
Železnica sa k pobrežiu Ruska dostane iba na juhu prímorského kraja v oblasti prístavov v Tatárskom prielive (Sovetskaja Gavaň a Vanino). Prímorské oblasti sú tu veľmi riedko osídlené.
Hranica Azovského mora
Hranica Azovského mora prechádza od Taganrogského zálivu do Kerčského prielivu, a potom čiernomorským pobrežím Kaukazu. Hlavné prístavy na pobreží Čierneho mora sú v mestách Novorossijsk (najväčší prístav Ruska) a Tuapse. Známymi prístavmi Azovského mora sú Ejsk a Taganrog. More je však veľmi plytké, preto tu nie je veľa prístavov. Ďalším problémom je, že pobrežie Azovského mora na krátku dobu zamŕza a plavba v zimnom období je tu možná iba s ľadoborcami.
Hranica Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria
Dĺžka morského pobrežia Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria je dlhá 389,5 kilometra. Využíva sa veľmi intenzívne.
Hraničné prístavy Ruska
V Sovietskom zväze sa prístavy stavali predovšetkým v regióne Pobaltia. Najväčším morským obchodným prístavom krajiny je prístav v Petrohrade, ale v súčasnosti sa stavajú vo Fínskom zálive aj ďalšie, ktoré sa v budúcnosti využijú ako ropné terminály.
Najvzdialenejšie body Ruska
- Najsevernejší kontinentálny bod Ruska je Čeľuskinov mys (77°40′S 104°15′V / 77,667°S 104,250°V), ostrovný zas mys Fligeli na Rudolfovom ostrove v súostroví Zem Františka Jozefa (81°50′35″S 59°14′22″V / 81,84306°S 59,23944°V).
- Najjužnejší bod Ruska sa nachádza v Dagestane na hranici s Azerbajdžanom. (41°13′14″S 47°51′28″V / 41,22056°S 47,85778°V).
- Najzápadnejší bod Ruska je Baltská kosa v Kaliningradskom zálive. (54°27′29.4″S 19°38′21″V / 54,458167°S 19,63917°V).
- Najvýchodnejší bod Ruska je na Diomedových ostrovoch v Beringovom prielive. (65°47′S 169°01′Z / 65,783°S 169,017°Z).
Keďže cez polostrov Čukotka prechádza 180. poludník, ležia najvýchodnejšie časti Ruska na západnej pologuli. V Rusku sa nachádza najchladnejšie trvale obývané miesto na Zemi - dedina Ojmiakon [3]na Sibíri.
Povrch
Zdroj:Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Úmrtí v roce 2022
Únor 1948
Ústí nad Labem
Ústřední seznam kulturních památek České republiky
Číňané
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Černá Hora
Červená vila
Česká Wikipedie
České království
České muzeum hudby
České sbírky fotografie
Český rozhlas
Česko
Československo
Ču Jou-sung
Řád čestné legie
Říše Čching
Říše Ming
Ředitelství státních drah (Hradec Králové)
Řemeslo
Řezbářství
Šablona:Infobox - muzeum
Šternberský palác (Hradčany)
Ženeva
Ženevská univerzita
Židovské muzeum v Praze
1. květen
10. září
13. březen
1584
1585
1673
1674
17. prosinec
1862
1880
1885
19. duben
19. století
1910
1912
1919
1922
1932
1937
1942
1945
1977
1992
1993
20. duben
2022
23. duben
24. duben
26. duben
28. duben
3. květen
5. květen
8. leden
8. září
Akademie výtvarných umění v Praze
Alegorie
Alena Adlerová
Alma mater
Amalie Mánesová
André Breton
Andrea Palladio
Anežský klášter
Anna Fárová
Antika
Antonín Popp
Apple II
Architekt
Architektura
Archiv výtvarného umění
Armádní muzeum Žižkov
Artis Bohemiae Amicis
Athéna
Australská národní knihovna
Autoritní kontrola
Azovstal
Bílkova vila
Baťa
Balustráda
Banka československých legií
Baroko
Bauerova vila
Benešov
Beroun
Bertramka
Bibliografie dějin Českých zemí
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Puebly
Bohumil Bondy
Bohumil Kafka
Bohuslav Schnirch
Brandýs nad Labem-Stará Boleslav
Brno
Bubeneč
Budova Spolku výtvarných umělců Mánes
Budova Státní odborné školy koželužské v Hradci Králové
Bzenecká lípa
Chlupáčovo muzeum historie Země
Chrudimka
Chu Čeng-jen
CiNii
Commons:Featured pictures/cs
Ctěnice (zámek)
Dějiny umění (obor)
Dům U Černé Matky Boží
Dagmar Hejdová
Dejvice
Diskuse k šabloně:Infobox - muzeum
Doktor filozofie
Domažlice
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Doudleby nad Orlicí
Druhá internacionála
Druhá světová válka
Dynastie Jižní Ming
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Eliška Zöllnerová
Emanuel Halman
Emanuel Poche
Emilie Paličková
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Ester Havlová
Exponát
Ferdinand Herčík
Ferdinand Peroutka
Filozofická fakulta Univerzity Karlovy
First-person shooter
Fordova nadace
Francie
Francouzská intervence v Mexiku
Francouzská národní knihovna
František Adolf Borovský
František Drtina
František Fiedler
František Josef I.
František Křižík
František Kupka
František Kysela
František Xaver Jiřík
Funkcionalismus
Galerie hlavního města Prahy
Galerie Josefa Sudka
Galerie umění
Galerie Václava Špály
Gemeinsame Normdatei
George Soros
Gočárovo schodiště
Gočárovy domky
Gorlice (Vyšehrad)
Grandhotel a Okresní dům
Guggenheimovo muzeum
Guy Lafleur
Gymnázium J. K. Tyla
Henry Kissinger
Hirshhorn Museum and Sculpture Garden
Hlavní pošta (Užhorod)
Hlavní strana
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Horní Slavkov
Hospodářský růst
Hračkobraní
Hradčany
Hradec Králové
Hrdličkovo muzeum člověka
Hrnčířství
Hrubý Rohozec
Humpolec
Hvězda (letohrádek)
Ignacio Zaragoza
Ingenuity
Interaktivita
International Standard Book Number
International Standard Serial Number
Internet Archive
Invaze vojsk Varšavské smlouvy do Československa
Ivan Blatný
Jakub Obrovský
Janez Janša
Jan Štursa
Jan Kostrhun
Jan Kotěra
Jan Mlčoch
Jan Rous
Jan Viktor Mládek
Jan Werich
Jarmila Blažková
Jaroměř
Jaruškův dům
Jičín
Jiří Šetlík
Jiří T. Kotalík
Jiří Voskovec
Jiřina Vydrová
Jindřichův Hradec
Josefov (Praha)
Josef Binko
Josef Gočár
Josef Kaizl
Josef Kodíček
Josef Kroutvor
Josef Mánes
Josef Pleskot
Josef Schulz
Josef Václav Myslbek
Josef Wohanka
Julius Firt
Kaligrafie
Kamenice nad Lipou (zámek)
Kamenictví
Kampa
Karel Chytil
Karel Hetteš
Karel Vítězslav Mašek
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Keplerovo muzeum
Klášterec nad Ohří (zámek)
Klaipėda
Klaus Schulze
Kniha
Knihovna (instituce)
Košíkářství
Kolín
Konstruktivismus
Kostel Nanebevzetí Panny Marie (Hradec Králové)
Kostel svatého Václava (Vršovice)
Krajka
Krucemburk
Kubismus
Kuo-c’-ťien
Kutná Hora
Lázeňský dům v Bohdanči
Lázně Bohdaneč
Lapidárium Národního muzea
Lemberk
Letecké muzeum Kbely
Libodřice
Library of Congress Control Number
Loket (okres Sokolov)
Londýn
Ludvika Smrčková
Madagaskar
Madeleine Albrightová
Maia Sanduová
Malá Strana
Manuel Estiarte
Marian Karel
Marie Teinitzerová
Mariupol
Masarykovo náměstí (Hradec Králové)
Mecenáš
Medaile Za zásluhy
Meda Mládková
Mezinárodní měnový fond
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mezinárodní výstava moderní uměleckoprůmyslové výroby
Mineralogické muzeum
Mittelbau-Dora
Mládková (planetka)
Mladá Boleslav
Moldavsko
Muchovo muzeum
Museum für angewandte Kunst (Vídeň)
Museum Kampa
Museum Kampa – Nadace Jana a Medy Mládkových
Muzeum
Muzeum čokolády
Muzeum Antonína Dvořáka
Muzeum Bedřicha Smetany
Muzeum Franze Kafky
Muzeum gastronomie
Muzeum historických nočníků a toalet
Muzeum hlavního města Prahy
Muzeum Karla Zemana
Muzeum Karlova mostu
Muzeum městské hromadné dopravy v Praze
Muzeum piva v Praze
Muzeum Policie České republiky
Muzeum porcelánu v Klášterci nad Ohří
Muzeum pražského vodárenství
Muzeum PRE
Muzeum v podskalské celnici na Výtoni
Mwai Kibaki
Náhrobek
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Náprstkovo muzeum asijských, afrických a amerických kultur
Národní řád za zásluhy (Francie)
Národní a univerzitní knihovna v Záhřebu
Národní galerie Praha
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Španělska
Národní knihovna Izraele
Národní lékařská knihovna#Zdravotnické muzeum
Národní muzeum
Národní technické muzeum v Praze
Národní zemědělské muzeum
Národopisné muzeum
Nadace Wikimedia
Nanking
Nizozemská královská knihovna
Normalizace
Nová budova Národního muzea
Nové Město (Praha)
Nový židovský hřbitov na Olšanech
Novorenesance
Občanské fórum
Obchod
Obecní dům
Olšanské hřbitovy
Oldřich J. Blažíček
Olga Drahotová
Ondřej Kundra
Opava
Osada Baba
Osvobozené divadlo
Otakar Španiel
Otakar Novotný
Otto Gutfreund
Paříž
Palác Kinských
Památková péče
Památník Jaroslava Ježka – Modrý pokoj
Památník národního písemnictví
Památník ticha
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Pardubice
Pavel Janák
Pavel Tigrid
Pavol Mešťan
Pečeť
Pedagogické muzeum J. A. Komenského v Praze
Perseverance
Peter Demetz
Ph.D.
Pivovarské muzeum U Fleků
Plzeň
Poštovní muzeum Praha
Podněstří
Polská národní knihovna
Porcelán
Portál:Česko
Portál:Aktuality
Portál:Architektura a stavebnictví
Portál:Doprava
Portál:Fotografie
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Praha
Portál:Sport
Portál:Umění
Průmysl
Praha
Praha 1
Praha 6
Pravda (noviny)
Q12036273
Q12036273#identifiers
Q12036273#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q1349747
Q1349747#identifiers
Q1349747#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q764794
Q764794#identifiers
Q764794#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q95166612
Q95166612#identifiers|Editovat na Wikidatech
Quido Mánes
Radim Uzel
Rakousko-Uhersko
Reliéf (sochařství)
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Rondokubismus
Rosice
Rostislav Švácha
Rudolfinum
Rumburk
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Sídliště Labská kotlina I
Sýrie
Salmovský palác
Sametová revoluce
Sbírky užité tvorby českých muzeí umění
Sbor kněze Ambrože
Schwarzenberský palác v Praze
Semín
Seznam architektů
Seznam předsedů SVU Mánes
Sgrafito
Silnice I/31
Skanzen Řepora
Sklářství
Slavín (hrobka)
Slavia Museum
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
Smiřice
SNAC
Sorbonna
Soubor:Вул. Поштова, 4.jpg
Soubor:16. Biedermeierská židle, po r. 1820, Uměleckoprůmyslové muzeum v Praze.jpg
Soubor:28. Josef Schulz, Vitraj, podesta, Uměleckoprůmyslové muzeum v Praze.jpg
Soubor:AdalbertVojtechLanna(1836–1909).png
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:Building of UP factory, at Riegrova street in Třebíč, Třebíč District.jpg
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:Hradec Králové, Ulrichovo náměstí východ.jpg
Soubor:Hradec Králové - Gymnázium J. K. Tyla - Průčelí.jpg
Soubor:Josef Gočár (1880-1945).jpg
Soubor:Josef Gočár pavillion Lázně Bohdaneč.JPG
Soubor:Josef Gočár water tower Lázně Bohdaneč 1910.JPG
Soubor:Josef Gočár Winternitz Mills Pardubice 1911.JPG
Soubor:Josef Gocar school.jpg
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Meda-Mládková,-95.-narozeniny.jpg
Soubor:Meda-Mládková-(2012).jpg
Soubor:Muzeum 1.jpg
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:Prague Gocar rondokubismus.jpg
Soubor:Praha UmPrum 1.jpg
Soubor:Svaty Vaclav Vrsovice.jpg
Soubor:UPMhlavnibudova.jpg
Soubor:UPM Art-Life Sal C 3.jpg
Soubor:U cerne matky bozi1.jpg
Soubor:Velká Ohrada, centrální depozitář UPM (01).jpg
Souborný katalog České republiky
Sovovy mlýny
Speciální:Kategorie
Speciální:Map/13/50.0898056/14.4162778/cs
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-239-1466-9
Speciální:Zdroje knih/80-239-4495-9
Speciální:Zdroje knih/80-7037-128-5
Speciální:Zdroje knih/80-85605-84-8
Speciální:Zdroje knih/978-80-200-2094-9
Speciální:Zdroje knih/978-80-200-3009-2
Speciální:Zdroje knih/978-80-254-3773-5
Speciální:Zdroje knih/978-80-86652-44-3
Speciální:Zdroje knih/978-80-905116-0-6
Spojené státy americké
Státní bezpečnost
Stanislav Kolíbal
Stará čistírna odpadních vod (Praha-Bubeneč)
Staré Město (Praha)
Starý židovský hřbitov v Praze-Josefově
Staroměstská radnice
Stavebník
Stavitel
Stodůlky
Sudetoněmci
Světová ekonomika
Světová výstava 1867
SVU Mánes
Swéerts-Sporckův palác
Třída T 47
Třebíč
Tisk
Tiskař
Tkadlec
Továrna UP závodů (Třebíč)
Toyen
Turecko
Turnov
Tylovo nábřeží (Hradec Králové)
Uhříněveské muzeum
Ukrajina
Ulrichovo náměstí
Umělecká beseda
Uměleckoprůmyslové museum v Praze
Uměleckoprůmyslové muzeum (Brno)
Umění
Union List of Artist Names
Univerzita George Washingtona
Univerzita Johnse Hopkinse
Univerzita Karlova
Univerzitní systém dokumentace
Urbanismus
Václav Špála
Václav Cigler
Václav Němec (1845)
Václav Vydra (1876)
Václav Vydra (1902)
Václav Vydra (1956)
Vídeň
Vítkov (Pražská plošina)
Věra Vokáčová
V-2
Veletržní palác
Velká Ohrada
Vichistická Francie
Viktor Zvjahincev
Vila Tychonova 4
Vila Tychonova 6
Vimperk
Virtual International Authority File
Vitráž
Vláda Černé Hory
Vlasta Prachatická
Vojtěch Lanna (1805–1866)
Vojtěch Lanna mladší
Vojtěch Sucharda
Volby prezidenta Francie 2022
Volné směry
Vršovický skanzen
Vyšívání
Vyšehradský hřbitov
Vysoká škola uměleckoprůmyslová v Praze
Vzdušný prostor
Waldesovo muzeum
Wenkeův obchodní dům
Werichova vila
Wiki
Wikicitáty
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Winternitzovy mlýny
Wolfenstein 3D
WorldCat
Yaleova univerzita
Zákupy
Zákupy (zámek)
Zbigniew Brzezinski
Zbraslav
Zdeněk Fiala
Zdeněk Lukeš
Zdenka Mokrá-Burghauserová
Zlatník
Zoo Praha
Zvonařství
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
