Rusko - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Rusko
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Rusko pozri Rusko (rozlišovacia stránka).
Ruská federácia
Vlajka Ruskej federácie Znak Ruskej federácie
Vlajka Znak
Štátna hymna:
Государственный гимн Российской Федерации Gosudarstvennyj gimn Rossijskoj Federacii
(Štátna hymna Ruskej federácie)
Russian Federation (orthographic projection) - Annexed Territories disputed.svg
Miestny názov  
 • dlhý Российская Федерация
 • krátky Россия
Hlavné mesto Moskva
55°45′ s.š. 37°37′ v.d.
Najväčšie mesto Moskva
Úradné jazyky ruština
v jednotlivých subjektoch ďalšie jazyky
Demonym Rus, Ruska
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
federatívna poloprezidentská republika
Vladimir Putin
Michail Mišustin
Vznik 25. december 1991 (rozpadom ZSSR)
Susedia Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Mongolsko, Čína, KĽDR, USA
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
17 098 246 km² (1.)  
720 500 km² (13 %)
Počet obyvateľov
 • sčítanie (2021)
 • hustota (2022)
 
144 699 673 (okrem Krymu)
8,4/km² (181.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2022
2,133 bilióna $ (6.)
31 967 $ (59.)
Index ľudského rozvoja (2021) 0,822 (52.) – veľmi vysoký
Mena ruský rubeľ (=100 kopejok) (RUB)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+2 až +12)
(UTC+3 až +13)
Medzinárodný kód RUS / RU
Medzinárodná poznávacia značka RUS
Internetová doména .ru (rezervovaná aj doména .su), .рф
Smerové telefónne číslo +7

Súradnice: 66°25′00″S 94°15′00″V / 66,416666666667°S 94,25°V / 66.416666666667; 94.25

Rusko (rus. РоссияRossija), dlhý tvar Ruská federácia (RF; rus. Российская федерацияRossijskaja federacija), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie. Ide o najväčší štát na svete, ktorého medzinárodne uznané územie má rozlohu 17 098 246 km² a zahŕňa jednu osminu obývateľnej pevniny Zeme. Rusko sa rozprestiera v jedenástich časových pásmach a má spoločné pozemné hranice so štrnástimi krajinami,[1] čo je viac ako ktorákoľvek iná krajina okrem Číny. Je deviatou najľudnatejšou krajinou sveta a najľudnatejšou krajinou Európy. Má 146 miliónov obyvateľov. Hlavným a najväčším mestom Ruska je Moskva, najväčšie mesto Európy podľa počtu obyvateľov. Petrohrad je kultúrnym centrom krajiny a druhým najväčším mestom Ruska. Medzi ďalšie veľké mestské oblasti patria Novosibirsk, Jekaterinburg, Nižný Novgorod a Kazaň.

Východní Slovania sa ako rozpoznateľná etnická skupina objavili v Európe medzi 3. a 8. storočím n. l. Kyjevská Rus vznikla ako štát v 9. storočí a v roku 988 prijala od Byzantskej ríše pravoslávne kresťanstvo. Rus sa nakoniec rozpadla a Moskovské veľkokniežatstvo sa rozrástlo na Ruské cárstvo. Do začiatku 18. storočia sa územie Ruska značne rozšírilo prostredníctvom dobývania, anexií a úsilia ruských objaviteľov a vyvinulo sa do Ruského impéria, ktoré je dodnes treťou najväčšou ríšou v histórii. Po ruskej revolúcii v roku 1917 však bola monarchia v Rusku zrušená a nahradená Ruskou socialistickou federatívnou sovietskou republikou – prvým socialistickým štátom na svete. Po ruskej občianskej vojne založila Ruská socialistická federatívna sovietska republika s ďalšími tromi sovietskymi republikami Sovietsky zväz, v rámci ktorého bolo Rusko najväčšou a hlavnou republikou. Na úkor miliónov životov Sovietsky zväz v 30. rokoch 20. storočia prešiel rýchlou industrializáciou a neskôr zohral rozhodujúcu úlohu pre Spojencov v druhej svetovej vojne, keď viedol rozsiahle vojnové úsilie na východnom fronte proti nacistickému Nemecku. S nástupom studenej vojny súperil so Spojenými štátmi o globálny ideologický vplyv. Sovietska éra 20. storočia bola tiež svedkom niektorých najvýznamnejších ruských technologických úspechov vrátane prvej družice vyrobenej človekom a prvého letu človeka do vesmíru.

V roku 1991 vznikla po rozpade Sovietskeho zväzu nezávislá Ruská federácia. Bola prijatá nová ústava a odvtedy je Rusko spravované ako federatívna poloprezidentská republika. Od prelomu 20. a 21. storočia dominuje ruskému politickému systému Vladimir Putin, za ktorého vlády krajina zaznamenala ústup od demokracie a posun k autoritárstvu. Rusko sa vojensky angažovalo vo viacerých postsovietskych štátoch, čo zahŕňalo medzinárodne neuznanú anexiu Krymu v roku 2014 od susednej Ukrajiny a jej štyroch ďalších regiónov v roku 2022 počas prebiehajúcej invázie. V medzinárodných rebríčkoch sa Rusko umiestňuje na nízkych priečkach v meraní ľudských práv a slobody tlače. Krajina má tiež vysokú mieru vnímanej korupcie.

V celosvetovom rebríčku je ruská ekonomika deviata najväčšia podľa nominálneho HDP a šiesta najväčšia podľa HDP v parite kúpnej sily. Rusko vlastní najväčší arzenál jadrových zbraní a má piate najvyššie vojenské výdavky. Jeho zdroje nerastných a energetických surovín sú najväčšie na svete a v ťažbe ropy a zemného plynu je v celosvetovom meradle na vysokej úrovni. Krajina je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členským štátom G20, ŠOS, BRICS, APEC, OBSE a WTO a vedúcim členským štátom SNŠ, OZKB a EAEU. V Rusku sa nachádza 30 pamiatok svetového dedičstva UNESCO.

Pôvod názvu

Slovo ruský (starorusky: русьскыи) je utvorené od slova rus (po rusky: русь) prebratého od východných Slovanov. Týmto slovom nazývali východoslovanský štát Kyjevskú Rus – niekedy však aj Kyjevská zem – (po rusky: Киевская земля), aby ju rozlíšili od Novgorodskej zeme a Rostovsko-suzdaľského kniežatstva. V byzantských kronikách sa okrem základu slova s „u“ (russ-) spomína aj základ s písmenom „o“ (Rhos, R(h)os). Z tohto variantu pochádza aj konečný názov krajiny – Rusko.

Etymológia slova rus nie je dodnes vyriešená, a jej vysvetlenie má korene v mnohých verziách:

  • Slovo má pôvod v staroslovienskom jazyku a je odvodené od slova Róþsmenn alebo Róþskarlar (po slovensky: moreplavec), nie však Róþs.
  • Vo fínčine od slova ruotsi (po slovensky: Švéd, Švédsko).
  • Slovo je odvodené od základu indoárijskeho slova ruksa (russa) čo znamená svetlý alebo biely.
Táto téza sa zakladá na skutočnosti, keď väčšina obyvateľov ruskej zeme v 10. – 12. storočí mala v tvári črty škandinávskych národov, aké sa dnes vyskytujú u obyvateľov Fínska, Švédska, Nórska, Islandu a Grónska.

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Ruska
Kniežatstvá Kyjevskej Rusi (1054 – 1132)

Periodizácia dejín Ruska:

Prvá písomná zmienka o Rusku pochádza z 10. storočia a je uvedená v staroruských dokumentoch z 10. – 15. storočia pod názvom Россiя alebo Россiа[2]. Tento termín, ktorý sa používal od roku 1517 označoval iba severovýchodné územie krajiny (t. j. Ruské zeme), ktoré nepatrilo Poľsku a Veľkému litovskému kniežatstvu, boli však spojené s Veľkým moskovským kniežatstvom do jedného štátu. V 14. storočí sa Ruskom v povedomí západných krajín označovalo územie Moskovskej Rusi, ktorého obyvateľmi boli Moskviti.

Oficiálny názov štátu – „Rusko“ – zaviedol Peter I. v roku 1721, keď vytvoril Ruské impérium. Dňa 1. septembra 1917 bola v Rusku vyhlásená republika, ale fakticky sa ňou stalo už 3. marca 1917 po vypuknutí februárovej revolúcie. V období od 10. januára 1918 do 30. decembra 1922 bolo ruské územie súčasťou Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky a následne Zväzu sovietskych socialistických republík (30. december 1922 – 25. december 1991).

Dňa 12. júna 1990 poslanci Najvyššieho sovietu RSFSR prijali Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej federácie. Začiatkom decembra (8. december 1990) sa predstavitelia RSFSR, Ukrajiny a Bieloruska na stretnutí v Bielovežskej rezervácii dohodli na spoločnom rozpustení ZSSR a vytvorení Spoločenstva nezávislých štátov. Dňa 25. decembra 1991 zaniknutý štátny útvar Zväz sovietskych socialistických republík dostal nový názov – Ruská federácia.

Geografia

Hranice

Poloha Ruska vo svete
Mapa Ruska
Topografická mapa Ruska

Rusko hraničí celkovo so 16 krajinami a so 14 po súši:

na severozápade
  • Nórsko (219,1 km, po súši 195,8 km)
V dĺžke 152,8 km hranica Ruska a Nórska vedie riekami a jazerami a 23,3 km vedie po mori.
  • Fínsko (1 325,8 km, po súši 1 271,8 km)
V dĺžke 180,1 km hranica Ruska a Fínska vedie riekami a jazerami a 54 km vedie po mori.
na západe
V dĺžke 145 km hranica Ruska a Estónska vedie po mori.
  • Lotyšsko (270,5 km, po súši 133,3 km)
  • Litva (288,4 km, po súši 266 km)
Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 236,1 km a 22,4 km z nej vedie po mori.
  • Poľsko (236,3 km, po súši 204,1 km)
Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 0,8 km z toho 32,2 km vedie po mori.
na juhozápade
  • Ukrajina (2 245,8 km, po súši 425,6 km)
V dĺžke 320 km hranica Ruska a Ukrajiny vedie po mori.
na juhu
V dĺžke 56,1 km hranica Ruska a Gruzínska vedie riekami a jazerami a 22,4 km po mori.
V dĺžke 55,2 km hranica Ruska a Azerbajdžanu vedie po mori.
V dĺžke 1 576,7 km hranica Ruska a Kazachstanu vedie riekami a jazerami a 85,8 km po mori.
V dĺžke 17 km hranica Ruska a KĽDR vedie riekami a jazerami a 22,1 km vedie po mori.
na východe

S Bieloruskom, Mongolskom a Čínou nemá Rusko hranicu vedúcu po vode.

Problém súčasných hraníc Ruska s bývalými sovietskymi republikami v medzinárodno-právnom vzťahu ešte nie je skončený. Napríklad hranica medzi Ruskom a Ukrajinou je doteraz ohraničená, hoci jej určenie bolo zakončené v roku 2006.

Hranice po súši

Západná suchozemská hranica Ruska sa neviaže k prírodným hraniciam. V časti od Baltského do Azovského mora prechádza obývaným územím. V tejto oblasti hranicu vymedzujú železnice na trase Petrohrad – Tallinn, Moskva – Riga, Moskva – Minsk – Varšava, Moskva – Kyjev, Moskva – Charkov.

Južná hranica po zemi s Gruzínskom a Azerbajdžanom vedie cez hory Kaukazu od Čierneho po Kaspické more. Železničná trať v tejto oblasti lemuje brehy morí. Cez strednú časť chrbta vedú dve diaľnice, ktoré sú v zime často zasypané snehom.

Hranica s Kazachstanom

Hranica s Kazachstanom je najdlhšia hranica Ruska, ktorá vedie po súši. Vedie cez Zavolžie, južný Ural a juh Sibíri. Cez hranicu prechádzajú mnohé železnice smerujúce do strednej Ázie (Astrachan – Guriev, Saratov – Uraľsk, Orenburg – Taškent) a Kazachstanu (Barnaul – Alma-Ata). Hranicou prechádza aj malá časť Transsibírskej magistrály (Čeľabinsk – Omsk), Stredosibírskej a Južnosibírskej magistrály.

Hranica s Čínou

Hranica s Čínou je druhá najdlhšia hranica Ruska. Prechádza riekou Amur a jeho prítokom Ussuri a Argun. Stretáva sa s Čínskovýchodnou železnicou, postavenou ešte v roku 1903 a diaľnicou do Vladivostoku, ktorá pokračuje na čínskom území, aby tak mohla čo najkratším možným spôsobom spojiť Ďaleký východ so Sibírou.

Hranica s Mongolskom

Prechádza hornou oblasťou južnej Sibíri a delí ju Transsibírska magistrála na trase Ulan-Ude – Ulanbátar – Peking.

Hranica s KĽDR
Cesta z Vladivostoku do dedinky Chasan v stráženom hraničnom pásme Ruska a KĽDR

Hranicou Kórejskej ľudovodemokratickej republiky prechádza železničná trať smerujúca do Pchjongjangu.

Hranice po mori

Hranicu, ktorá prechádza len morom má Rusko s USA a Japonskom. Sú to úzke prielivy, ktorými sú rozdelené Južné Kurily od ostrova Hokkaidó a Ratmonov ostrov od Ostrova Kruzenšterna (tzv. Diomedove ostrovy). Celková dĺžka hraníc vedúca po vode je 38 807,5 km.

Severná hranica

Najdlhšia morská hranica Ruska je dlhá 19 724,1 km a prechádza pobrežím Severného ľadového oceánu, Barentsovho, Kurského, Lapteho, Východosibírskeho a Čutského mora. Plaviť sa bez ľadoborca sa dá iba pri severných brehoch Kolského polostrova. Všetky prístavy, ktoré sa nachádzajú na severe Ruska okrem prístavu v meste Murmansk sa využívajú iba v letných mesiacoch (2 – 3 mesiace), pretože väčšinu roka sú zamrznuté. Toto je dôvod prečo sa severná hranica Ruska nevyužíva na lodné spojenie s inými krajinami.

Západná hranica

Druhá najväčšia morská hranica v dĺžke 16 997 km prechádza pobrežím Tichého oceánu a Beringovým, Ochotským a Japonským morom. Juhovýchodné pobrežie Kamčatky sa nachádza bezprostredne pri oceáne. Hlavné nezamŕzajúce prístavy v tejto oblasti sú v mestách Vladivostok a Nachodka.

Železnica sa k pobrežiu Ruska dostane iba na juhu prímorského kraja v oblasti prístavov v Tatárskom prielive (Sovetskaja Gavaň a Vanino). Prímorské oblasti sú tu veľmi riedko osídlené.

Hranica Azovského mora

Hranica Azovského mora prechádza od Taganrogského zálivu do Kerčského prielivu, a potom čiernomorským pobrežím Kaukazu. Hlavné prístavy na pobreží Čierneho mora sú v mestách Novorossijsk (najväčší prístav Ruska) a Tuapse. Známymi prístavmi Azovského moraEjsk a Taganrog. More je však veľmi plytké, preto tu nie je veľa prístavov. Ďalším problémom je, že pobrežie Azovského mora na krátku dobu zamŕza a plavba v zimnom období je tu možná iba s ľadoborcami.

Hranica Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria

Dĺžka morského pobrežia Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria je dlhá 389,5 kilometra. Využíva sa veľmi intenzívne.

Hraničné prístavy Ruska

V Sovietskom zväze sa prístavy stavali predovšetkým v regióne Pobaltia. Najväčším morským obchodným prístavom krajiny je prístav v Petrohrade, ale v súčasnosti sa stavajú vo Fínskom zálive aj ďalšie, ktoré sa v budúcnosti využijú ako ropné terminály.

Najvzdialenejšie body Ruska

Keďže cez polostrov Čukotka prechádza 180. poludník, ležia najvýchodnejšie časti Ruska na západnej pologuli. V Rusku sa nachádza najchladnejšie trvale obývané miesto na Zemi - dedina Ojmiakon [3]na Sibíri.

Povrch

Národný park Jugyd Va v pohorí Ural
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Rusko

Óndra Łysohorsky
Úmrtí v roce 2023
Část obce
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu
Česká volejbalová extraliga mužů
Česká Wikipedie
České Slezsko
Český statistický úřad
Česko
Československo
Čestmír Šlapeta
Řád premonstrátských řeholních kanovníků
Římskokatolická církev
Římskokatolická farnost Šaratice
Římskokatolická farnost Křtiny
Římskokatolická farnost Kobeřice u Brna
Římskokatolická farnost Vážany nad Litavou
Řeholní slib
Řepiště
Šelmy
Švédsko
Žabeň
Železniční trať Cieszyn – Frýdek-Místek
Železniční trať Ostrava – Valašské Meziříčí
Židovský hřbitov ve Frýdku
Žilina
1. česká hokejová liga
1. československá fotbalová liga 1976/77
1210
1267
13. květen
14. duben
15. květen
16. květen
17. duben
1784
1833
1923
1943
1963
1976
20. duben
2002
2003
2023
3. květen
30. duben
30. prosinec
4. květen
6. květen
9. květen
Amerika
András Adorján (šachista)
Andy
Anežka Ebertová
Antonio López de Santa Anna
Ariane 5
Bílsko-Bělá
Březost
Baška (okres Frýdek-Místek)
Bazilika Navštívení Panny Marie (Frýdek-Místek)
Belgie
Benno Landsberger
Beskydská šachová škola
Beskydy
Bitva o Czajankova kasárna
Bitva u Czajankových kasáren
Black Volley Beskydy
Boca Chica (Texas)
Brno
Brušperk
Bruno ze Schauenburku
Bruzovice
Callisto
Casablanca
Chlebovice
Commons:Featured pictures/cs
Dálnice D48
Dálnice D56
David Stypka
Dejvice
Dekret presidenta o územní organisaci správy, vykonávané národními výbory
Denise Milani
De iure
Diecéze
Diecéze brněnská
Dobrá (okres Frýdek-Místek)
Druhá světová válka
Encyklopedie
Ernst Kohlrausch
Estrální cyklus
Europa (měsíc)
Eurovision Song Contest 2023
Evžen Zámečník
Evropská kosmická agentura
Evropská unie
Exkláva
Ferran Olivella
FK Frýdek-Místek
Fotbalová národní liga 2017/18
Frýdecká synagoga
Frýdecký zámek
Frýdecko-místečtí Židé
Frýdek
Frýdek-Místek
Frýdek-Místek (nádraží)
Frýdek (zámek)
Francis Monkman
František Chvostek starší
František Chvostek starší#Chvostkův příznak
Fryčovice
Galileovy měsíce
Ganymedes (měsíc)
Geodata
Gymnázium
Gymnázium Petra Bezruče
Házená
Hala Polárka
Harelbeke
HC Frýdek-Místek
HC Oceláři Třinec
Hlavní strana
Hlodavci
Holokaust
Hudební festival
Hukvaldy
IHNed.cz
Ingrid Haeblerová
Integrovaný dopravní systém Moravskoslezského kraje ODIS
International Standard Book Number
Internet Archive
Invalidovna (Praha)
Irena Pavlásková
Ivana Chýlková
Ján Zachar
Janovice
Jan Keller
Jarmila Pokorná
Jaromír Dulava
Jižní Amerika
Jitka Svobodová
Josef II.
Josef Mikoláš
Jupiter (planeta)
Jupiter Icy Moons Explorer
Kérala
Křížová cesta (Frýdek-Místek)
Kanada
Karel III. Britský
Katastrální území
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Katolická teologická fakulta Univerzity Karlovy
Keiko Ikedaová
Klasik Frýdek-Místek
Kněz
Kočkovití
Koloredov
Kopulace
Kopytníci
Kornélios Rodousakis
Korunovace britských panovníků
Kostel Jména Panny Marie (Křtiny)
Kostel svatého Jana Křtitele (Frýdek-Místek)
Kostel svatého Jiljí (Kobeřice u Brna)
Kostel svatého Jošta (Frýdek-Místek)
Kostel svatého Josefa (Janovice)
Kostel svatého Martina (Frýdek-Místek)
Kozlovice (okres Frýdek-Místek)
Krásná (okres Frýdek-Místek)
Kraje v Česku
Lískovec (Frýdek-Místek)
Lašsko
Leoš Ryška
Liberty Ostrava
Libor Uher
Loreen
Lubomír Šlapeta
Lysůvky
Málo dotčený taxon
Místek
Místní národní výbor
Möhnesee
Město
Městská autobusová doprava ve Frýdku-Místku
Malé kočky
Merton Miller
Metylovice
Mezinárodní svaz ochrany přírody
MFK Frýdek-Místek
MHD zdarma
Miloš Macourek
Miloslav Machek
Mirai Navrátil
Mistrovství světa v šachu
Mistrovství světa v ledním hokeji 2023
Morávka (přítok Ostravice)
Morava
Moravané
Moravská církevní provincie
Moravsko-slezská hranice
Moravskoslezský kraj
Mysłowice
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Němčina
Nadace Wikimedia
Nižní Lhoty
Nošovice
Nová Říše (klášter)
Nová Bělá
Novinky.cz
Obchodní centrum Frýda
Obec (Česko)
Obec s pověřeným obecním úřadem
Obec s rozšířenou působností
Okresní město
Okresní soud ve Frýdku-Místku
Okresy v Česku
Okres Żywiec
Okres Frýdek-Místek
Olšanské hřbitovy
Oleg Peňkovskij
Olomouc
Ondřej Palát
OpenStreetMap
Operace Chastise
Ostravice (řeka)
Přívoz (Ostrava)
Palkovice
Panské Nové Dvory
Paskov
Pavel Dobeš
Pavlína Kafková
Pektusan
Petr Bezruč
Petr Korč
Plotní (Brno)
Poštovní směrovací číslo
Polština
Polsko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Křesťanství
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Morava
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Povstání ve varšavském ghettu
Pržno (okres Frýdek-Místek)
Praha
Predátor
Primátor
Protektorát Čechy a Morava
Ptáci
Puma americká
Q48194
Q60314618
Raškovice
Rakovina
Registr územní identifikace, adres a nemovitostí
Rekviem
Renáta Czadernová
René Souček
Robert Lucas mladší
Romana Kiecková
Rozmnožování
Ruská invaze na Ukrajinu
Rusko
Rybář
Ryby
Sčítání lidu
Salesiáni Dona Boska
Sebevražedný útok
Sedliště (okres Frýdek-Místek)
Severní Amerika
Seznam kulturních památek ve Frýdku-Místku
Seznam olomouckých biskupů a arcibiskupů
Sibylle Lewitscharoffová
Silnice I/48
Silnice I/56
Silnice II/473
Silnice II/477
Silnice II/648
Silueta
Skalice (Frýdek-Místek)
SKP Frýdek-Místek
Slezan
Slezská expozitura země Moravskoslezské
Slezsko
Slovensko
Soubor:2014 Frydek-Mistek, Bazylika Nawiedzenia NMP 08.jpg
Soubor:2014 Frydek-Mistek, Kościół św. Jodoka 08.jpg
Soubor:Baitou Mountain Tianchi.jpg
Soubor:Cougar - panoramio (4).jpg
Soubor:Fishermen at work by Shagil Kannur.jpg
Soubor:Flag of Frydek-Mistek.svg
Soubor:Frýdek, židovský hřbitov.jpg
Soubor:Frýdek, Landsbergerova továrna (06).jpg
Soubor:Frýdek, nádraží 1.jpg
Soubor:Frýdek-Místek, celek.jpg
Soubor:Frýdek-Místek, komunální volby 2010.svg
Soubor:Frýdek farní kostel sv. Jana.JPG
Soubor:Frýdek Kašna na náměstí.JPG
Soubor:Frýdek Místek CoA CZ.svg
Soubor:Frydek-Mistek chateau in winter.jpg
Soubor:Frydek synagoga a skola.jpg
Soubor:Hala Polárka.JPG
Soubor:Katastrální mapa Frýdku-Místku.png
Soubor:Logo města Frýdek-Místek.png
Soubor:Místek, Náměstí Svobody, sever.jpg
Soubor:Mohne Dam Breached.jpg
Soubor:Sčítání obyvatelstva 2011, 598003 Frýdek-Místek, rodinný stav.svg
Soubor:Sčítání obyvatelstva 2011, 598003 Frýdek-Místek, věková struktura.svg
Soubor:Sčítání obyvatelstva 2011, 598003 Frýdek-Místek, vzdělání.svg
Soubor:Svatohubertska-mse-11.jpg
Sovětský svaz
SpaceX
SpaceX South Texas launch site
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-250-1311-1
Speciální:Zdroje knih/80-7340-092-8
Speciální:Zdroje knih/978-80-7422-314-3
Spojené království
Spojené státy americké
Správní obvod obce s rozšířenou působností Frýdek-Místek
Srbsko
Stát
Střelba na základní škole v Bělehradě
Staříč
Stadion Stovky
Staré Město (okres Frýdek-Místek)
Starship (SpaceX)
Starship Test Flight
Statutární město
Strahov (Praha)
Sviadnov
Sweetsen fest
Synagoga ve Frýdku
Tattoo (píseň, Loreen)
Texas
Texaská univerzita v Austinu
Tiebreak
Ting Li-žen
TJ Slezan Frýdek-Místek
TJ Sokol Lískovec
Tomáš Galásek
Tomáš Kočko
TV Noe
Ukrajina
Umělý trávník
Urbanizace
Vít Červenka
Vdovkovití
Velká synagoga (Varšava)
Vladimir Kara-Murza
Vodní nádrž Olešná
Volby do zastupitelstev obcí v Česku 2010
VSH Frýdek-Místek
Westminsterské opatství
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikimedia Embassy
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:CZECH
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Jak číst infoboxy českých sídel
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Mezinárodní Wikipedie
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zdroje informací
Wikipedista:Blahma
Wikipedista:Draceane
Wikipedista:Gumruch
Wikipedista:Hromino
Wikipedista:Jvs
Wikipedista:Kusurija
Wikipedista:Ludek
Wikipedista:Lukáš Král
Wikipedista:Martin Urbanec
Wikipedista:Miraceti
Wikipedista:Mormegil
Wikipedista:Oashi
Wikipedista:Petrb
Wikipedista:Petrus Adamus
Wikipedista:Petr Kopač
Wikipedista:Radim Hasalík
Wikipedista:Reo On
Wikipedista:Sebesta
Wikipedista:Utar
Wikipedista:Zik
Wikipedista:Zirland
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Yukon
Zábrdovický klášter
Základní sídelní jednotka
Západ slunce
Zajícovci
Zelinkovice
Zemědělství
Země (Česko)
Znak města Frýdku-Místku




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk