Rusko - Biblioteka.sk

Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Rusko
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Rusko pozri Rusko (rozlišovacia stránka).
Ruská federácia
Vlajka Ruskej federácie Znak Ruskej federácie
Vlajka Znak
Štátna hymna:
Государственный гимн Российской Федерации Gosudarstvennyj gimn Rossijskoj Federacii
(Štátna hymna Ruskej federácie)
Russian Federation (orthographic projection) - Annexed Territories disputed.svg
Miestny názov  
 • dlhý Российская Федерация
 • krátky Россия
Hlavné mesto Moskva
55°45′ s.š. 37°37′ v.d.
Najväčšie mesto Moskva
Úradné jazyky ruština
v jednotlivých subjektoch ďalšie jazyky
Demonym Rus, Ruska
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
federatívna poloprezidentská republika
Vladimir Putin
Michail Mišustin
Vznik 25. december 1991 (rozpadom ZSSR)
Susedia Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Mongolsko, Čína, KĽDR, USA
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
17 098 246 km² (1.)  
720 500 km² (13 %)
Počet obyvateľov
 • sčítanie (2021)
 • hustota (2022)
 
144 699 673 (okrem Krymu)
8,4/km² (181.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2022
2,133 bilióna $ (6.)
31 967 $ (59.)
Index ľudského rozvoja (2021) 0,822 (52.) – veľmi vysoký
Mena ruský rubeľ (=100 kopejok) (RUB)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+2 až +12)
(UTC+3 až +13)
Medzinárodný kód RUS / RU
Medzinárodná poznávacia značka RUS
Internetová doména .ru (rezervovaná aj doména .su), .рф
Smerové telefónne číslo +7

Súradnice: 66°25′00″S 94°15′00″V / 66,416666666667°S 94,25°V / 66.416666666667; 94.25

Rusko (rus. РоссияRossija), dlhý tvar Ruská federácia (RF; rus. Российская федерацияRossijskaja federacija), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie. Ide o najväčší štát na svete, ktorého medzinárodne uznané územie má rozlohu 17 098 246 km² a zahŕňa jednu osminu obývateľnej pevniny Zeme. Rusko sa rozprestiera v jedenástich časových pásmach a má spoločné pozemné hranice so štrnástimi krajinami,[1] čo je viac ako ktorákoľvek iná krajina okrem Číny. Je deviatou najľudnatejšou krajinou sveta a najľudnatejšou krajinou Európy. Má 146 miliónov obyvateľov. Hlavným a najväčším mestom Ruska je Moskva, najväčšie mesto Európy podľa počtu obyvateľov. Petrohrad je kultúrnym centrom krajiny a druhým najväčším mestom Ruska. Medzi ďalšie veľké mestské oblasti patria Novosibirsk, Jekaterinburg, Nižný Novgorod a Kazaň.

Východní Slovania sa ako rozpoznateľná etnická skupina objavili v Európe medzi 3. a 8. storočím n. l. Kyjevská Rus vznikla ako štát v 9. storočí a v roku 988 prijala od Byzantskej ríše pravoslávne kresťanstvo. Rus sa nakoniec rozpadla a Moskovské veľkokniežatstvo sa rozrástlo na Ruské cárstvo. Do začiatku 18. storočia sa územie Ruska značne rozšírilo prostredníctvom dobývania, anexií a úsilia ruských objaviteľov a vyvinulo sa do Ruského impéria, ktoré je dodnes treťou najväčšou ríšou v histórii. Po ruskej revolúcii v roku 1917 však bola monarchia v Rusku zrušená a nahradená Ruskou socialistickou federatívnou sovietskou republikou – prvým socialistickým štátom na svete. Po ruskej občianskej vojne založila Ruská socialistická federatívna sovietska republika s ďalšími tromi sovietskymi republikami Sovietsky zväz, v rámci ktorého bolo Rusko najväčšou a hlavnou republikou. Na úkor miliónov životov Sovietsky zväz v 30. rokoch 20. storočia prešiel rýchlou industrializáciou a neskôr zohral rozhodujúcu úlohu pre Spojencov v druhej svetovej vojne, keď viedol rozsiahle vojnové úsilie na východnom fronte proti nacistickému Nemecku. S nástupom studenej vojny súperil so Spojenými štátmi o globálny ideologický vplyv. Sovietska éra 20. storočia bola tiež svedkom niektorých najvýznamnejších ruských technologických úspechov vrátane prvej družice vyrobenej človekom a prvého letu človeka do vesmíru.

V roku 1991 vznikla po rozpade Sovietskeho zväzu nezávislá Ruská federácia. Bola prijatá nová ústava a odvtedy je Rusko spravované ako federatívna poloprezidentská republika. Od prelomu 20. a 21. storočia dominuje ruskému politickému systému Vladimir Putin, za ktorého vlády krajina zaznamenala ústup od demokracie a posun k autoritárstvu. Rusko sa vojensky angažovalo vo viacerých postsovietskych štátoch, čo zahŕňalo medzinárodne neuznanú anexiu Krymu v roku 2014 od susednej Ukrajiny a jej štyroch ďalších regiónov v roku 2022 počas prebiehajúcej invázie. V medzinárodných rebríčkoch sa Rusko umiestňuje na nízkych priečkach v meraní ľudských práv a slobody tlače. Krajina má tiež vysokú mieru vnímanej korupcie.

V celosvetovom rebríčku je ruská ekonomika deviata najväčšia podľa nominálneho HDP a šiesta najväčšia podľa HDP v parite kúpnej sily. Rusko vlastní najväčší arzenál jadrových zbraní a má piate najvyššie vojenské výdavky. Jeho zdroje nerastných a energetických surovín sú najväčšie na svete a v ťažbe ropy a zemného plynu je v celosvetovom meradle na vysokej úrovni. Krajina je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členským štátom G20, ŠOS, BRICS, APEC, OBSE a WTO a vedúcim členským štátom SNŠ, OZKB a EAEU. V Rusku sa nachádza 30 pamiatok svetového dedičstva UNESCO.

Pôvod názvu

Slovo ruský (starorusky: русьскыи) je utvorené od slova rus (po rusky: русь) prebratého od východných Slovanov. Týmto slovom nazývali východoslovanský štát Kyjevskú Rus – niekedy však aj Kyjevská zem – (po rusky: Киевская земля), aby ju rozlíšili od Novgorodskej zeme a Rostovsko-suzdaľského kniežatstva. V byzantských kronikách sa okrem základu slova s „u“ (russ-) spomína aj základ s písmenom „o“ (Rhos, R(h)os). Z tohto variantu pochádza aj konečný názov krajiny – Rusko.

Etymológia slova rus nie je dodnes vyriešená, a jej vysvetlenie má korene v mnohých verziách:

  • Slovo má pôvod v staroslovienskom jazyku a je odvodené od slova Róþsmenn alebo Róþskarlar (po slovensky: moreplavec), nie však Róþs.
  • Vo fínčine od slova ruotsi (po slovensky: Švéd, Švédsko).
  • Slovo je odvodené od základu indoárijskeho slova ruksa (russa) čo znamená svetlý alebo biely.
Táto téza sa zakladá na skutočnosti, keď väčšina obyvateľov ruskej zeme v 10. – 12. storočí mala v tvári črty škandinávskych národov, aké sa dnes vyskytujú u obyvateľov Fínska, Švédska, Nórska, Islandu a Grónska.

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Ruska
Kniežatstvá Kyjevskej Rusi (1054 – 1132)

Periodizácia dejín Ruska:

Prvá písomná zmienka o Rusku pochádza z 10. storočia a je uvedená v staroruských dokumentoch z 10. – 15. storočia pod názvom Россiя alebo Россiа[2]. Tento termín, ktorý sa používal od roku 1517 označoval iba severovýchodné územie krajiny (t. j. Ruské zeme), ktoré nepatrilo Poľsku a Veľkému litovskému kniežatstvu, boli však spojené s Veľkým moskovským kniežatstvom do jedného štátu. V 14. storočí sa Ruskom v povedomí západných krajín označovalo územie Moskovskej Rusi, ktorého obyvateľmi boli Moskviti.

Oficiálny názov štátu – „Rusko“ – zaviedol Peter I. v roku 1721, keď vytvoril Ruské impérium. Dňa 1. septembra 1917 bola v Rusku vyhlásená republika, ale fakticky sa ňou stalo už 3. marca 1917 po vypuknutí februárovej revolúcie. V období od 10. januára 1918 do 30. decembra 1922 bolo ruské územie súčasťou Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky a následne Zväzu sovietskych socialistických republík (30. december 1922 – 25. december 1991).

Dňa 12. júna 1990 poslanci Najvyššieho sovietu RSFSR prijali Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej federácie. Začiatkom decembra (8. december 1990) sa predstavitelia RSFSR, Ukrajiny a Bieloruska na stretnutí v Bielovežskej rezervácii dohodli na spoločnom rozpustení ZSSR a vytvorení Spoločenstva nezávislých štátov. Dňa 25. decembra 1991 zaniknutý štátny útvar Zväz sovietskych socialistických republík dostal nový názov – Ruská federácia.

Geografia

Hranice

Poloha Ruska vo svete
Mapa Ruska
Topografická mapa Ruska

Rusko hraničí celkovo so 16 krajinami a so 14 po súši:

na severozápade
  • Nórsko (219,1 km, po súši 195,8 km)
V dĺžke 152,8 km hranica Ruska a Nórska vedie riekami a jazerami a 23,3 km vedie po mori.
  • Fínsko (1 325,8 km, po súši 1 271,8 km)
V dĺžke 180,1 km hranica Ruska a Fínska vedie riekami a jazerami a 54 km vedie po mori.
na západe
V dĺžke 145 km hranica Ruska a Estónska vedie po mori.
  • Lotyšsko (270,5 km, po súši 133,3 km)
  • Litva (288,4 km, po súši 266 km)
Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 236,1 km a 22,4 km z nej vedie po mori.
  • Poľsko (236,3 km, po súši 204,1 km)
Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 0,8 km z toho 32,2 km vedie po mori.
na juhozápade
  • Ukrajina (2 245,8 km, po súši 425,6 km)
V dĺžke 320 km hranica Ruska a Ukrajiny vedie po mori.
na juhu
V dĺžke 56,1 km hranica Ruska a Gruzínska vedie riekami a jazerami a 22,4 km po mori.
V dĺžke 55,2 km hranica Ruska a Azerbajdžanu vedie po mori.
V dĺžke 1 576,7 km hranica Ruska a Kazachstanu vedie riekami a jazerami a 85,8 km po mori.
V dĺžke 17 km hranica Ruska a KĽDR vedie riekami a jazerami a 22,1 km vedie po mori.
na východe

S Bieloruskom, Mongolskom a Čínou nemá Rusko hranicu vedúcu po vode.

Problém súčasných hraníc Ruska s bývalými sovietskymi republikami v medzinárodno-právnom vzťahu ešte nie je skončený. Napríklad hranica medzi Ruskom a Ukrajinou je doteraz ohraničená, hoci jej určenie bolo zakončené v roku 2006.

Hranice po súši

Západná suchozemská hranica Ruska sa neviaže k prírodným hraniciam. V časti od Baltského do Azovského mora prechádza obývaným územím. V tejto oblasti hranicu vymedzujú železnice na trase Petrohrad – Tallinn, Moskva – Riga, Moskva – Minsk – Varšava, Moskva – Kyjev, Moskva – Charkov.

Južná hranica po zemi s Gruzínskom a Azerbajdžanom vedie cez hory Kaukazu od Čierneho po Kaspické more. Železničná trať v tejto oblasti lemuje brehy morí. Cez strednú časť chrbta vedú dve diaľnice, ktoré sú v zime často zasypané snehom.

Hranica s Kazachstanom

Hranica s Kazachstanom je najdlhšia hranica Ruska, ktorá vedie po súši. Vedie cez Zavolžie, južný Ural a juh Sibíri. Cez hranicu prechádzajú mnohé železnice smerujúce do strednej Ázie (Astrachan – Guriev, Saratov – Uraľsk, Orenburg – Taškent) a Kazachstanu (Barnaul – Alma-Ata). Hranicou prechádza aj malá časť Transsibírskej magistrály (Čeľabinsk – Omsk), Stredosibírskej a Južnosibírskej magistrály.

Hranica s Čínou

Hranica s Čínou je druhá najdlhšia hranica Ruska. Prechádza riekou Amur a jeho prítokom Ussuri a Argun. Stretáva sa s Čínskovýchodnou železnicou, postavenou ešte v roku 1903 a diaľnicou do Vladivostoku, ktorá pokračuje na čínskom území, aby tak mohla čo najkratším možným spôsobom spojiť Ďaleký východ so Sibírou.

Hranica s Mongolskom

Prechádza hornou oblasťou južnej Sibíri a delí ju Transsibírska magistrála na trase Ulan-Ude – Ulanbátar – Peking.

Hranica s KĽDR
Cesta z Vladivostoku do dedinky Chasan v stráženom hraničnom pásme Ruska a KĽDR

Hranicou Kórejskej ľudovodemokratickej republiky prechádza železničná trať smerujúca do Pchjongjangu.

Hranice po mori

Hranicu, ktorá prechádza len morom má Rusko s USA a Japonskom. Sú to úzke prielivy, ktorými sú rozdelené Južné Kurily od ostrova Hokkaidó a Ratmonov ostrov od Ostrova Kruzenšterna (tzv. Diomedove ostrovy). Celková dĺžka hraníc vedúca po vode je 38 807,5 km.

Severná hranica

Najdlhšia morská hranica Ruska je dlhá 19 724,1 km a prechádza pobrežím Severného ľadového oceánu, Barentsovho, Kurského, Lapteho, Východosibírskeho a Čutského mora. Plaviť sa bez ľadoborca sa dá iba pri severných brehoch Kolského polostrova. Všetky prístavy, ktoré sa nachádzajú na severe Ruska okrem prístavu v meste Murmansk sa využívajú iba v letných mesiacoch (2 – 3 mesiace), pretože väčšinu roka sú zamrznuté. Toto je dôvod prečo sa severná hranica Ruska nevyužíva na lodné spojenie s inými krajinami.

Západná hranica

Druhá najväčšia morská hranica v dĺžke 16 997 km prechádza pobrežím Tichého oceánu a Beringovým, Ochotským a Japonským morom. Juhovýchodné pobrežie Kamčatky sa nachádza bezprostredne pri oceáne. Hlavné nezamŕzajúce prístavy v tejto oblasti sú v mestách Vladivostok a Nachodka.

Železnica sa k pobrežiu Ruska dostane iba na juhu prímorského kraja v oblasti prístavov v Tatárskom prielive (Sovetskaja Gavaň a Vanino). Prímorské oblasti sú tu veľmi riedko osídlené.

Hranica Azovského mora

Hranica Azovského mora prechádza od Taganrogského zálivu do Kerčského prielivu, a potom čiernomorským pobrežím Kaukazu. Hlavné prístavy na pobreží Čierneho mora sú v mestách Novorossijsk (najväčší prístav Ruska) a Tuapse. Známymi prístavmi Azovského moraEjsk a Taganrog. More je však veľmi plytké, preto tu nie je veľa prístavov. Ďalším problémom je, že pobrežie Azovského mora na krátku dobu zamŕza a plavba v zimnom období je tu možná iba s ľadoborcami.

Hranica Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria

Dĺžka morského pobrežia Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria je dlhá 389,5 kilometra. Využíva sa veľmi intenzívne.

Hraničné prístavy Ruska

V Sovietskom zväze sa prístavy stavali predovšetkým v regióne Pobaltia. Najväčším morským obchodným prístavom krajiny je prístav v Petrohrade, ale v súčasnosti sa stavajú vo Fínskom zálive aj ďalšie, ktoré sa v budúcnosti využijú ako ropné terminály.

Najvzdialenejšie body Ruska

Keďže cez polostrov Čukotka prechádza 180. poludník, ležia najvýchodnejšie časti Ruska na západnej pologuli. V Rusku sa nachádza najchladnejšie trvale obývané miesto na Zemi - dedina Ojmiakon [3]na Sibíri.

Povrch

Národný park Jugyd Va v pohorí Ural
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Rusko


Únor 1948
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Čchung-čching
Čechie (postava)
Čeleď
Čeněk Klika
Černá Hora
Česká rada dětí a mládeže
Česká Wikipedie
České království
Český skauting
Česko
Československo
Člověk v tísni
Čtvrtá vláda Roberta Fica
Švédsko
1. duben
10. červenec
10. duben
11. duben
11. prosinec
12. červen
12. březen
12. duben
12. listopad
12. prosinec
13. duben
13. leden
1344
14. červenec
14. duben
1492
15. duben
15. září
1533
1547
1562
1564
1581
1584
16. únor
16. duben
16. prosinec
1617
1620
1628
1633
1660
1661
1674
17. únor
17. duben
1704
1715
1788
1789
18. únor
18. červenec
18. březen
18. duben
1811
1812
1830
1834
1835
1839
1840
1857
1861
1862
1864
1865
1867
1869
1873
1874
1875
1877
1881
1885
1887
1893
1896
1898
19. říjen
19. březen
19. duben
1905
1906
1907
1908
1910
1911
1914
1915
1916
1920
1921
1923
1924
1925
1926
1927
1928
1929
1930
1932
1936
1938
1939
1940
1942
1943
1945
1948
1949
1953
1954
1958
1961
1963
1967
1968
1970
1974
1975
1976
1981
1982
1983
1989
1990
1991
1993
1994
1999
2. říjen
2. duben
2. květen
20. duben
2000
2003
2005
2007
2009
2014
2015
2019
2020
2021
2024
21. duben
22. červenec
22. duben
23. duben
23. prosinec
24. duben
25. duben
25. srpen
26. duben
27. říjen
27. duben
27. září
28. duben
29. říjen
29. duben
29. září
3. duben
30. červen
30. červenec
30. duben
30. srpen
4. duben
5. červenec
5. duben
5. leden
6. duben
6. srpen
7. duben
7. srpen
8. červenec
8. duben
8. listopad
9. duben
Akční výbory Národní fronty
Akt (výtvarné umění)
Alžběta II.
Alegorie
Alois Holub
Americký dolar
Anna Náprstková
Antonín Adamovský
Antonín Benjamin Svojsík
Antonín Klug
Antonín Sum
Antonio Cantafora
Arcidiecéze olomoucká
Arcidiecéze pražská
Arménská genocida
Asociace turistických oddílů mládeže
Autoritní kontrola
Ayrton Senna
Březen
Barbra Streisandová
Benjamínci
Ben Já Mína
Bergamo
Bergamo–Albino light rail
Betlém
Betlémské světlo
Bibliografie dějin Českých zemí
Bitva u Mühlberka
Bohuslav Řehák
Brno
Císař
Cedr
Commons:Featured pictures/cs
Concino Concini
Dálnice D1
Důl Doubrava
Dagmar Burešová
Dalibor Tolaš
Demografie
Den zamyšlení
Desná
Diecéze litomyšlská
Doksy
Dolní Kralovice
Dominik Riegel
Družina (skauting)
Druhá republika
Dušan Grúň
Duben
Dublin
Elektromobil
Encyklopedie
Ernest Thompson Seton
Evan O'Neill Kane
Evropa
Evropské skautské jamboree
Evropský skautský region
Federace skautů Evropy
Fehmarnská úžina
Fontána
Formule 1
Frakce Rudé armády
František (papež)
František Bílý
František Maloch
František Vydra
Frederick Russell Burnham
Gediminas Kirkilas
Generace
George Washington
Gestapo
Grand Prix San Marina 1994
Gregoriánský kalendář
GRU
Gustav Křivinka
Hana Brejchová
Heda Kaufmannová
Helena Langšádlová
Historie českého skautingu
Hitlerjugend
Hladomor v Pásmu Gazy
Hlavní strana
Hubbleův teleskop
Humza Yousaf
Idea skautingu
Ilja Prachař
Intercamp
International Standard Book Number
International Standard Serial Number
Internet Archive
Invaze vojsk Varšavské smlouvy do Československa
Irsko
Ivančena
Izrael
Ján Bahna
Jakub Kray
James King and the Lonewolves
Jan Šimáně
Jan Eisner
Jan Hálek
Jan Horák
Jan Pelnář (ministr)
Jan Vladimír Hráský
Jaroslav Foglar
Jaroslav Mareš (herec)
Jaroslav Novák (skautský spisovatel)
Jaroslav Průcha
Jaroslav Rychtera
Jiří
Jiří Babíček
Jiří Hlušička
Jiří Janda
Jiří Jirásek
Jiří Jirmal
Jiří Kosina
Jiří Krouský
Jiří Meitner
Jiří Navrátil
Jiří Pacold
Jiří Patočka (toxikolog)
Jiří Prádler
Jiří Steimar
Jiří Strniště
Jiří Václavek (moderátor)
Jiří Zachariáš
Jižní ostrov (Nový Zéland)
Jindřich Kabát
Joe Biden
John Cale
John Graunt
Josefov (Jaroměř)
Josef Brož (sportovec)
Josef Charvát (lékař)
Josef Erben
Josef Kratochvil (pedagog)
Josef Laufer (herec)
Josef Rössler-Ořovský
Julius Fučík
Junák
Junák?oldid=352920157
Junák – český skaut
Křovinná vegetace
Kambodža
Karel Lešanovský
Karel Navrátil
Karel Pacner
Karel Průcha (skaut)
Karel V.
Karlovarský program
Karlovy Vary
Karl Hermann Frank
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Mezinárodní skautské organizace
Kategorie:Organizace dětí a mládeže
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Skauti
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kauza Vrbětice
Kelly Clarksonová
Klement VI.
Klub Pathfinder
Kniha džunglí
Koncentrační tábor Lety
Konfederace evropských skautů
Kontroverze a konflikty skautingu
Konzervatoř
Korbo
Kostel
Kraje v Česku
Krize v Rudém moři
Květen
Léonora Galigaiová
Labe
Ladislav Křížek
Ladislav Lis
Ladislav Rusek
Ladislav Vele
Lazaristé
Lety (okres Písek)
Libanonská vlajka
Lilie (skauting)
Lombardie
Ludvík XIII.
Ludwig Grünberger
Marie Medicejská
Mauricius
Mezinárodní konference katolických skautů
Mezinárodní společenství skautů a skautek
Microsoft
Mikulášský víkend
Milan Tichák
Milena Černá
Miloš Zapletal
Miloš Zeman
Miroslav Švejda
Mladá fronta
Mnichovská dohoda
Moot
Most Čchao-tchien-men
Muzeum romské kultury
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní centrála proti organizovanému zločinu
Národní knihovna České republiky
Národní muzeum
Národní skautské jamboree
Národní skautské jamboree 2023
Německá okupace Čech, Moravy a Slezska
Nadace Wikimedia
Navigamus
Nový občanský zákoník
Nový Zéland
Obrok
Oferta
Okresy v Česku
Olave Baden-Powellová
Oportunismus
Organizace spojených národů
Orlová
Písek (město)
Představitelé Junáka – českého skauta
Představitelé světové organizace skautského hnutí
Památník holokaustu Romů a Sintů v Čechách
Paměť a dějiny
Papežská bula
Pavel Křivský
Petr Šantavý
Petr Ivanovič Prokopovič
Pionýrská organizace Československého svazu mládeže
Pionýrská organizace Socialistického svazu mládeže
Pionýr (Česko)
Plzeň
Pomozte dětem
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Postavme školu v Africe
Pražské jaro
Pražské povstání
Praha
Prezident Spojených států amerických
Protektorátní koruna
Protestanti
První republika
První světová válka
Puštíkovití
Q6314445
Q6314445#identifiers
Q6314445#identifiers|Editovat na Wikidatech
Restituce v Československu po roce 1989
Robert Baden-Powell
Robert Kvaček
Roland Ratzenberger
Roman Kresta
Rovering
Roverský Kmen
Roverway
Rover (skauting)
Rozhlas a televize Slovenska
Rudolf Chalupa
Rudolf Plajner
Rudyard Kipling
Ruská invaze na Ukrajinu
Rusko
Rusko-turecká válka (1877-1878)
Sü Kuang-čchi
Sabina Bavorská
Sametová revoluce
Scouts-in-Exile
Sdružení národů jihovýchodní Asie
Severní ostrov (Nový Zéland)
Severní válka
Seznam českých skautů
Seznam ministrů pro vědu a výzkum České republiky
Seznam prvních ministrů Skotska
Shirley MacLaine
Skauting
Skauti Evropy
Skautská hymna
Skautská pošta
Skautská výchovná metoda
Skautská vyznamenání
Skautské odborky
Skautské odznaky
Skautské podání ruky
Skautské středisko
Skautský institut
Skautský kroj
Skautský oddíl
Skautský oddíl Velena Fanderlika
Skautský pozdrav
Skautský slib
Skautský tábor
Skautský zákon
Skaut – český skauting ABS
Skaut (časopis)
Skolta Esperanto-Ligo
Skotská národní strana
Skotsko
Slovensko
Sojuz 1
Soubor:2005 summer camp of scouts from Třebíč near Kouty, Třebíč District.jpg
Soubor:Barbra Streisand Allan Warren.jpg
Soubor:Day in uniforms 6 in Třebíč, Třebíč District.jpg
Soubor:Eisner.jpg
Soubor:Flag of Lebanon.svg
Soubor:Gilbert Stuart - George Washington - Google Art Project.jpg
Soubor:Jiří Steimar (1887-1968).jpg
Soubor:Junak-cesky-skaut-logo-2017.jpg
Soubor:Kelly Clarkson 57th Presidential Inauguration-cropped.jpg
Soubor:Keulemans Laughing Owl.jpg
Soubor:Prag, Nationalmuseum, Brunnen -- 2019 -- 6841.jpg
Soubor:Scouting clubhouse (Srdíčko) in Třebíč, Třebíč District.jpg
Soubor:Scouts in Prokopské údolí in 1911.jpg
Soubor:Shirley MacLaine (2005).jpg
Soubor:Ukázka skautského kroje s národním šátkem.jpg
Soubor:WikiProject Scouting fleur-de-lis dark.svg
Sovka bělolící
Sovy
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-238-5630-8
Speciální:Zdroje knih/80-85973-46-4
Speciální:Zdroje knih/80-86109-63-1
Speciální:Zdroje knih/80-86825-20-5
Speciální:Zdroje knih/978-80-204-2622-2
Speciální:Zdroje knih/978-80-7243-597-5
Speciální:Zdroje knih/978-80-86825-46-5
Speciální:Zdroje knih/978-80-86825-72-4
Speciální:Zdroje knih/978-80-906755-6-8
Spojené království
Spojené státy americké
Společně proti leukémii!
Spolek
Středoevropské jamboree
Statistika
Stockholm
Sudetoněmecká strana
Světýlko
Světlušky (skauting)
Světová asociace skautek
Světová federace nezávislých skautů
Světová organizace nezávislých skautů
Světová organizace skautského hnutí
Světová skautská konference
Světové buddhistické skautské bratrstvo
Světové skautské jamboree
Svatý Jiří
Svaz junáků – skautů a skautek republiky československé
Svaz skautů a skautek České republiky
Svojsíkův závod
Těsnopis
Tchaj-wan
Teroristická organizace
The Boston News-Letter
Ukrajina
Václav Břicháček
Václav Pavkovič
Václav Trojan
Václav Vlček (letec)
Válka Izraele s Hamásem (2023–2024)
Vápenec
Vídeň
Výbuchy muničních skladů ve Vrběticích
Věkové kategorie v Junáku
Věkové kategorie v Junáku#Skauti a skautky
Vasa
Vatikán
Veřejnoprávní médium
Velen Fanderlik
Velikonoční povstání
Viktor Oliva
Vilém I. Oranžský
Vincenc z Pauly
Virtual International Authority File
Vláda Petra Fialy
Vlčata
Vladimir Komarov
Vlasta Koseová
Vlasta Macková
Vltava
Vodní skaut
Vojtěch Černý (kněz)
Vojtěch Blatný
Vojtěch Lešetický
Vyhynulý taxon
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/duben
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Windows Server 2003
Winston Churchill
Woodcraft
World Scout Moot
Zánik Československa
Západní Německo
Závod vlčat a světlušek
Země Koruny české




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk