Rusko - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Rusko
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Rusko pozri Rusko (rozlišovacia stránka).
Ruská federácia
Vlajka Ruskej federácie Znak Ruskej federácie
Vlajka Znak
Štátna hymna:
Государственный гимн Российской Федерации Gosudarstvennyj gimn Rossijskoj Federacii
(Štátna hymna Ruskej federácie)
Russian Federation (orthographic projection) - Annexed Territories disputed.svg
Miestny názov  
 • dlhý Российская Федерация
 • krátky Россия
Hlavné mesto Moskva
55°45′ s.š. 37°37′ v.d.
Najväčšie mesto Moskva
Úradné jazyky ruština
v jednotlivých subjektoch ďalšie jazyky
Demonym Rus, Ruska
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
federatívna poloprezidentská republika
Vladimir Putin
Michail Mišustin
Vznik 25. december 1991 (rozpadom ZSSR)
Susedia Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Mongolsko, Čína, KĽDR, USA
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
17 098 246 km² (1.)  
720 500 km² (13 %)
Počet obyvateľov
 • sčítanie (2021)
 • hustota (2022)
 
144 699 673 (okrem Krymu)
8,4/km² (181.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2022
2,133 bilióna $ (6.)
31 967 $ (59.)
Index ľudského rozvoja (2021) 0,822 (52.) – veľmi vysoký
Mena ruský rubeľ (=100 kopejok) (RUB)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+2 až +12)
(UTC+3 až +13)
Medzinárodný kód RUS / RU
Medzinárodná poznávacia značka RUS
Internetová doména .ru (rezervovaná aj doména .su), .рф
Smerové telefónne číslo +7

Súradnice: 66°25′00″S 94°15′00″V / 66,416666666667°S 94,25°V / 66.416666666667; 94.25

Rusko (rus. РоссияRossija), dlhý tvar Ruská federácia (RF; rus. Российская федерацияRossijskaja federacija), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie. Ide o najväčší štát na svete, ktorého medzinárodne uznané územie má rozlohu 17 098 246 km² a zahŕňa jednu osminu obývateľnej pevniny Zeme. Rusko sa rozprestiera v jedenástich časových pásmach a má spoločné pozemné hranice so štrnástimi krajinami,[1] čo je viac ako ktorákoľvek iná krajina okrem Číny. Je deviatou najľudnatejšou krajinou sveta a najľudnatejšou krajinou Európy. Má 146 miliónov obyvateľov. Hlavným a najväčším mestom Ruska je Moskva, najväčšie mesto Európy podľa počtu obyvateľov. Petrohrad je kultúrnym centrom krajiny a druhým najväčším mestom Ruska. Medzi ďalšie veľké mestské oblasti patria Novosibirsk, Jekaterinburg, Nižný Novgorod a Kazaň.

Východní Slovania sa ako rozpoznateľná etnická skupina objavili v Európe medzi 3. a 8. storočím n. l. Kyjevská Rus vznikla ako štát v 9. storočí a v roku 988 prijala od Byzantskej ríše pravoslávne kresťanstvo. Rus sa nakoniec rozpadla a Moskovské veľkokniežatstvo sa rozrástlo na Ruské cárstvo. Do začiatku 18. storočia sa územie Ruska značne rozšírilo prostredníctvom dobývania, anexií a úsilia ruských objaviteľov a vyvinulo sa do Ruského impéria, ktoré je dodnes treťou najväčšou ríšou v histórii. Po ruskej revolúcii v roku 1917 však bola monarchia v Rusku zrušená a nahradená Ruskou socialistickou federatívnou sovietskou republikou – prvým socialistickým štátom na svete. Po ruskej občianskej vojne založila Ruská socialistická federatívna sovietska republika s ďalšími tromi sovietskymi republikami Sovietsky zväz, v rámci ktorého bolo Rusko najväčšou a hlavnou republikou. Na úkor miliónov životov Sovietsky zväz v 30. rokoch 20. storočia prešiel rýchlou industrializáciou a neskôr zohral rozhodujúcu úlohu pre Spojencov v druhej svetovej vojne, keď viedol rozsiahle vojnové úsilie na východnom fronte proti nacistickému Nemecku. S nástupom studenej vojny súperil so Spojenými štátmi o globálny ideologický vplyv. Sovietska éra 20. storočia bola tiež svedkom niektorých najvýznamnejších ruských technologických úspechov vrátane prvej družice vyrobenej človekom a prvého letu človeka do vesmíru.

V roku 1991 vznikla po rozpade Sovietskeho zväzu nezávislá Ruská federácia. Bola prijatá nová ústava a odvtedy je Rusko spravované ako federatívna poloprezidentská republika. Od prelomu 20. a 21. storočia dominuje ruskému politickému systému Vladimir Putin, za ktorého vlády krajina zaznamenala ústup od demokracie a posun k autoritárstvu. Rusko sa vojensky angažovalo vo viacerých postsovietskych štátoch, čo zahŕňalo medzinárodne neuznanú anexiu Krymu v roku 2014 od susednej Ukrajiny a jej štyroch ďalších regiónov v roku 2022 počas prebiehajúcej invázie. V medzinárodných rebríčkoch sa Rusko umiestňuje na nízkych priečkach v meraní ľudských práv a slobody tlače. Krajina má tiež vysokú mieru vnímanej korupcie.

V celosvetovom rebríčku je ruská ekonomika deviata najväčšia podľa nominálneho HDP a šiesta najväčšia podľa HDP v parite kúpnej sily. Rusko vlastní najväčší arzenál jadrových zbraní a má piate najvyššie vojenské výdavky. Jeho zdroje nerastných a energetických surovín sú najväčšie na svete a v ťažbe ropy a zemného plynu je v celosvetovom meradle na vysokej úrovni. Krajina je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členským štátom G20, ŠOS, BRICS, APEC, OBSE a WTO a vedúcim členským štátom SNŠ, OZKB a EAEU. V Rusku sa nachádza 30 pamiatok svetového dedičstva UNESCO.

Pôvod názvu

Slovo ruský (starorusky: русьскыи) je utvorené od slova rus (po rusky: русь) prebratého od východných Slovanov. Týmto slovom nazývali východoslovanský štát Kyjevskú Rus – niekedy však aj Kyjevská zem – (po rusky: Киевская земля), aby ju rozlíšili od Novgorodskej zeme a Rostovsko-suzdaľského kniežatstva. V byzantských kronikách sa okrem základu slova s „u“ (russ-) spomína aj základ s písmenom „o“ (Rhos, R(h)os). Z tohto variantu pochádza aj konečný názov krajiny – Rusko.

Etymológia slova rus nie je dodnes vyriešená, a jej vysvetlenie má korene v mnohých verziách:

  • Slovo má pôvod v staroslovienskom jazyku a je odvodené od slova Róþsmenn alebo Róþskarlar (po slovensky: moreplavec), nie však Róþs.
  • Vo fínčine od slova ruotsi (po slovensky: Švéd, Švédsko).
  • Slovo je odvodené od základu indoárijskeho slova ruksa (russa) čo znamená svetlý alebo biely.
Táto téza sa zakladá na skutočnosti, keď väčšina obyvateľov ruskej zeme v 10. – 12. storočí mala v tvári črty škandinávskych národov, aké sa dnes vyskytujú u obyvateľov Fínska, Švédska, Nórska, Islandu a Grónska.

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Ruska
Kniežatstvá Kyjevskej Rusi (1054 – 1132)

Periodizácia dejín Ruska:

Prvá písomná zmienka o Rusku pochádza z 10. storočia a je uvedená v staroruských dokumentoch z 10. – 15. storočia pod názvom Россiя alebo Россiа[2]. Tento termín, ktorý sa používal od roku 1517 označoval iba severovýchodné územie krajiny (t. j. Ruské zeme), ktoré nepatrilo Poľsku a Veľkému litovskému kniežatstvu, boli však spojené s Veľkým moskovským kniežatstvom do jedného štátu. V 14. storočí sa Ruskom v povedomí západných krajín označovalo územie Moskovskej Rusi, ktorého obyvateľmi boli Moskviti.

Oficiálny názov štátu – „Rusko“ – zaviedol Peter I. v roku 1721, keď vytvoril Ruské impérium. Dňa 1. septembra 1917 bola v Rusku vyhlásená republika, ale fakticky sa ňou stalo už 3. marca 1917 po vypuknutí februárovej revolúcie. V období od 10. januára 1918 do 30. decembra 1922 bolo ruské územie súčasťou Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky a následne Zväzu sovietskych socialistických republík (30. december 1922 – 25. december 1991).

Dňa 12. júna 1990 poslanci Najvyššieho sovietu RSFSR prijali Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej federácie. Začiatkom decembra (8. december 1990) sa predstavitelia RSFSR, Ukrajiny a Bieloruska na stretnutí v Bielovežskej rezervácii dohodli na spoločnom rozpustení ZSSR a vytvorení Spoločenstva nezávislých štátov. Dňa 25. decembra 1991 zaniknutý štátny útvar Zväz sovietskych socialistických republík dostal nový názov – Ruská federácia.

Geografia

Hranice

Poloha Ruska vo svete
Mapa Ruska
Topografická mapa Ruska

Rusko hraničí celkovo so 16 krajinami a so 14 po súši:

na severozápade
  • Nórsko (219,1 km, po súši 195,8 km)
V dĺžke 152,8 km hranica Ruska a Nórska vedie riekami a jazerami a 23,3 km vedie po mori.
  • Fínsko (1 325,8 km, po súši 1 271,8 km)
V dĺžke 180,1 km hranica Ruska a Fínska vedie riekami a jazerami a 54 km vedie po mori.
na západe
V dĺžke 145 km hranica Ruska a Estónska vedie po mori.
  • Lotyšsko (270,5 km, po súši 133,3 km)
  • Litva (288,4 km, po súši 266 km)
Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 236,1 km a 22,4 km z nej vedie po mori.
  • Poľsko (236,3 km, po súši 204,1 km)
Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 0,8 km z toho 32,2 km vedie po mori.
na juhozápade
  • Ukrajina (2 245,8 km, po súši 425,6 km)
V dĺžke 320 km hranica Ruska a Ukrajiny vedie po mori.
na juhu
V dĺžke 56,1 km hranica Ruska a Gruzínska vedie riekami a jazerami a 22,4 km po mori.
V dĺžke 55,2 km hranica Ruska a Azerbajdžanu vedie po mori.
V dĺžke 1 576,7 km hranica Ruska a Kazachstanu vedie riekami a jazerami a 85,8 km po mori.
V dĺžke 17 km hranica Ruska a KĽDR vedie riekami a jazerami a 22,1 km vedie po mori.
na východe

S Bieloruskom, Mongolskom a Čínou nemá Rusko hranicu vedúcu po vode.

Problém súčasných hraníc Ruska s bývalými sovietskymi republikami v medzinárodno-právnom vzťahu ešte nie je skončený. Napríklad hranica medzi Ruskom a Ukrajinou je doteraz ohraničená, hoci jej určenie bolo zakončené v roku 2006.

Hranice po súši

Západná suchozemská hranica Ruska sa neviaže k prírodným hraniciam. V časti od Baltského do Azovského mora prechádza obývaným územím. V tejto oblasti hranicu vymedzujú železnice na trase Petrohrad – Tallinn, Moskva – Riga, Moskva – Minsk – Varšava, Moskva – Kyjev, Moskva – Charkov.

Južná hranica po zemi s Gruzínskom a Azerbajdžanom vedie cez hory Kaukazu od Čierneho po Kaspické more. Železničná trať v tejto oblasti lemuje brehy morí. Cez strednú časť chrbta vedú dve diaľnice, ktoré sú v zime často zasypané snehom.

Hranica s Kazachstanom

Hranica s Kazachstanom je najdlhšia hranica Ruska, ktorá vedie po súši. Vedie cez Zavolžie, južný Ural a juh Sibíri. Cez hranicu prechádzajú mnohé železnice smerujúce do strednej Ázie (Astrachan – Guriev, Saratov – Uraľsk, Orenburg – Taškent) a Kazachstanu (Barnaul – Alma-Ata). Hranicou prechádza aj malá časť Transsibírskej magistrály (Čeľabinsk – Omsk), Stredosibírskej a Južnosibírskej magistrály.

Hranica s Čínou

Hranica s Čínou je druhá najdlhšia hranica Ruska. Prechádza riekou Amur a jeho prítokom Ussuri a Argun. Stretáva sa s Čínskovýchodnou železnicou, postavenou ešte v roku 1903 a diaľnicou do Vladivostoku, ktorá pokračuje na čínskom území, aby tak mohla čo najkratším možným spôsobom spojiť Ďaleký východ so Sibírou.

Hranica s Mongolskom

Prechádza hornou oblasťou južnej Sibíri a delí ju Transsibírska magistrála na trase Ulan-Ude – Ulanbátar – Peking.

Hranica s KĽDR
Cesta z Vladivostoku do dedinky Chasan v stráženom hraničnom pásme Ruska a KĽDR

Hranicou Kórejskej ľudovodemokratickej republiky prechádza železničná trať smerujúca do Pchjongjangu.

Hranice po mori

Hranicu, ktorá prechádza len morom má Rusko s USA a Japonskom. Sú to úzke prielivy, ktorými sú rozdelené Južné Kurily od ostrova Hokkaidó a Ratmonov ostrov od Ostrova Kruzenšterna (tzv. Diomedove ostrovy). Celková dĺžka hraníc vedúca po vode je 38 807,5 km.

Severná hranica

Najdlhšia morská hranica Ruska je dlhá 19 724,1 km a prechádza pobrežím Severného ľadového oceánu, Barentsovho, Kurského, Lapteho, Východosibírskeho a Čutského mora. Plaviť sa bez ľadoborca sa dá iba pri severných brehoch Kolského polostrova. Všetky prístavy, ktoré sa nachádzajú na severe Ruska okrem prístavu v meste Murmansk sa využívajú iba v letných mesiacoch (2 – 3 mesiace), pretože väčšinu roka sú zamrznuté. Toto je dôvod prečo sa severná hranica Ruska nevyužíva na lodné spojenie s inými krajinami.

Západná hranica

Druhá najväčšia morská hranica v dĺžke 16 997 km prechádza pobrežím Tichého oceánu a Beringovým, Ochotským a Japonským morom. Juhovýchodné pobrežie Kamčatky sa nachádza bezprostredne pri oceáne. Hlavné nezamŕzajúce prístavy v tejto oblasti sú v mestách Vladivostok a Nachodka.

Železnica sa k pobrežiu Ruska dostane iba na juhu prímorského kraja v oblasti prístavov v Tatárskom prielive (Sovetskaja Gavaň a Vanino). Prímorské oblasti sú tu veľmi riedko osídlené.

Hranica Azovského mora

Hranica Azovského mora prechádza od Taganrogského zálivu do Kerčského prielivu, a potom čiernomorským pobrežím Kaukazu. Hlavné prístavy na pobreží Čierneho mora sú v mestách Novorossijsk (najväčší prístav Ruska) a Tuapse. Známymi prístavmi Azovského moraEjsk a Taganrog. More je však veľmi plytké, preto tu nie je veľa prístavov. Ďalším problémom je, že pobrežie Azovského mora na krátku dobu zamŕza a plavba v zimnom období je tu možná iba s ľadoborcami.

Hranica Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria

Dĺžka morského pobrežia Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria je dlhá 389,5 kilometra. Využíva sa veľmi intenzívne.

Hraničné prístavy Ruska

V Sovietskom zväze sa prístavy stavali predovšetkým v regióne Pobaltia. Najväčším morským obchodným prístavom krajiny je prístav v Petrohrade, ale v súčasnosti sa stavajú vo Fínskom zálive aj ďalšie, ktoré sa v budúcnosti využijú ako ropné terminály.

Najvzdialenejšie body Ruska

Keďže cez polostrov Čukotka prechádza 180. poludník, ležia najvýchodnejšie časti Ruska na západnej pologuli. V Rusku sa nachádza najchladnejšie trvale obývané miesto na Zemi - dedina Ojmiakon [3]na Sibíri.

Povrch

Národný park Jugyd Va v pohorí Ural
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Rusko

Jog

Írán
Írán
Úmrtí v roce 2023
Úniky toxických látek do Bečvy 2020
Únor
Únor 1948
Ústavní soud České republiky
Ústavodárné Národní shromáždění republiky Československé
Útok Hamásu na Izrael (říjen 2023)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Čeleď
Černá Hora
Černice (Horní Jiřetín)
Česká Miss
Česká strana národně sociální
Česká strana sociálně demokratická
Česká televize
Česká Wikipedie
Český zemský sněm
Česko
Československá živnostensko-obchodnická strana středostavovská
Československá národní demokracie
Československá televize
Československý rozhlas
Československo
Činoherní klub
Členské státy NATO
ČSSD
ČSSD
ČT24
Čtvrtá vláda Roberta Fica
Řím
Šiveluč
Španělsko
Špeciálne:Hľadanie/Soubor:Pennetta RG15 (1) (19300934912).jpg'
Špeciálne:StránkyZačínajúceNa/Soubor:Pennetta RG15 (1) (19300934912).jpg'
Štefan Kočvara
Štefan Osuský
Švédsko
Židovská legie
Židovská národní rada
1. únor
1. červen
1. červenec
1. květen
1. prosinec
10. únor
11. únor
11. duben
11. prosinec
12. únor
12. červen
12. leden
12. listopad
13. únor
13. březen
1337
1383
14. únor
14. říjen
14. březen
14. duben
14. listopad
14. srpen
1475
1499
15. únor
15. říjen
1523
1570
1591
16. únor
16. červenec
16. duben
1600
1628
1635
1649
1668
1694
17. únor
17. duben
17. srpen
1707
1708
1725
1729
1735
1752
1768
1778
1783
1792
1793
18. únor
18. říjen
18. březen
1802
1806
1810
1813
1817
1823
1843
1844
1847
1850
1856
1860
1862
1863
1866
1868
1870
1877
1879
1883
1884
1889
1891
1892
1895
1896
19. únor
19. říjen
19. říjen
19. prosinec
1906
1907
1909
1912
1913
1917
1919
1922
1923
1924
1928
1932
1935
1936
1939
1942
1943
1944
1945
1946
1948
1949
1951
1952
1953
1954
1955
1956
1957
1959
1960
1963
1964
1965
1967
1968
1969
1970
1973
1974
1975
1983
1985
1987
1991
1993
1994
1998
2. únor
2. červenec
2. duben
20. únor
20. duben
20. srpen
2004
2005
2011
2013
2015
2016
2021
2022
2023
2024
21. únor
21. duben
22. únor
23. únor
23. říjen
23. duben
24. únor
24. červenec
24. listopad
25. únor
25. červen
25. říjen
25. březen
25. duben
25. září
26. únor
26. říjen
27. únor
28. únor
28. březen
28. listopad
29. únor
3. únor
30. leden
31. říjen
31. březen
4. únor
4. červen
4. duben
43 př. n. l.
5. únor
6. únor
7. únor
7. červenec
7. prosinec
7. srpen
753 př. n. l.
8. únor
9. únor
Abel Posse
Achdut ha-avoda
Adolf Klimek
Adolf Kramenič
Adolf Procházka
Ahmad Jamal
Alžběta I.
Alija
Andrej Babiš
Anfisa Rezcovová
Angélique du Coudray
Angličtina
ANO 2011
Antonín Hřebík
Antonín Hampl
Antonín Němec
Antonov An-225
Ariane 5
Arménie
Atropin
Aun Schan Su Ťij
Autoritní kontrola
Březen
Baruch Goldstein
Bar Giora
Ben Ferencz
Bitva o mezinárodní letiště Hostomel
Bitva u Mutiny
Blažej Vilím
Bořivoj Čelovský
Bobby Charlton
Boca Chica (Texas)
Bohumínské usnesení
Bohumír Šmeral
Bohumil Benoni
Bohumil Laušman
Bohumil Palek
Bohuslav Korejs
Bohuslav Sobotka
Bohuslav Sobotka
Buenos Aires
Cíl (firma)
Callisto
Carla Bley
Carlo Goldoni
Celestýn Opitz
Charles Proteus Steinmetz
Charles Proteus Steinmetz
Claire-Clémence de Maillé-Brézé
Commons:Featured pictures/cs
Craig Breen
Dělnická tělocvičná jednota
Dana Němcová
Daniela Drtinová
Dassault/Dornier Alpha Jet
David Ben Gurion
Deklarace nezávislosti Státu Izrael
Demokracie
Demokratická strana (Slovensko)
Dolní Kanada
Donald Trump
Druhá vláda Klementa Gottwalda
Eduard Krečmar
Eduard Plantagenet, 17. hrabě z Warwicku
Edvard Beneš
Elena Pampulovová
Eleonora Šomková
Emilia Galotti
Emil Boček
Encyklopedie
Enrico Caruso
Ernst Wilhelm Wolf
Etnologie
Eurasie
Europa (měsíc)
Eva Melmuková
Evropa
Evropská kosmická agentura
Evropská unie
Evropský parlament
Evropský parlament
Exkomunikace
Felix Benda
Ferdinand Jitschinsky
Ferdinand Peroutka
Ferdinand Vach
Finsko
Flavia Pennettaová
Francie
František Král
František Němec (politik)
Friedrich Spee
Friedrich von Adelung
Gabriela Míčová
Galileovy měsíce
Ganymedes (měsíc)
George Harrison
Gotthold Ephraim Lessing
Gottlieb Wernsdorf
Grand National
Gregoriánský kalendář
Ha-Šomer
Haag
Hagana
Hana Burešová
Hana Vláčilová
Heliodor Píka
Henryk Mrejzek
Histadrut
HLAS – sociálna demokracia
Hlas Ameriky
Hlavní strana
Hlavohruď
Horní Jiřetín
Hradní stráž
Hubert Ripka
Hynek Pelc (1895)
Idealisté.cz
Info.cz
International Standard Book Number
Istanbulská univerzita
Ivo Ducháček
Izrael
Izraelci
Ján Papánek
Jacopo Peri
Jacques Gaillot
Jakov Milatović
Jana Lorencová
Jan Bervida
Jan Hamáček
Jan Němeček (hudební historik)
Jan Zajíc
Jaromír Dolanský
Jaroslava Hanušová
Jaroslav Stránský
Jeroným Tejc
Jeruzalém
Jiří Černý (hudební kritik)
Jiří Dienstbier mladší
Jiří Hejda
Jiří Horák (1924)
Jiří Paroubek
Jiří Zimola
Jicchak Ben Cvi
Jim Čert
Jindřiška Smetanová
Jindřiška Smetanová
Jindřich IV. Francouzský
Jindřich Kafka
Jožka Pejskar
Johann Georg Christian Lehmann
Johann Philipp Krieger
José de San Martín
Josef Černý (politik)
Josef Beran
Josef Boleslav Pecka
Josef Hybeš
Josef Mach
Josef Mareš (kriminalista)
Josef Masaryk
Josef Paukner
Josef Robotka
Josef Steiner (poslanec Říšské rady)
Josep Fusté
Josif Vissarionovič Stalin
Jozef Lettrich
Julius Firt
Jupiter (planeta)
Jupiter Icy Moons Explorer
Juraj Slávik
Křižákovití
Křižák podkorní
Kamčatka
Karel Hrubý (1923)
Karel Hynek Mácha
Karel Kinský
Karel Toman
Karl Marek
Kateřina Smejkalová
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
KDU-ČSL
Kidd Jordan
Klub poslanců sociálně demokratické orientace
Klub sociálních demokratů Občanského fóra
Komunistická strana Sovětského svazu
Konžská demokratická republika
Korejská válka
Koruna československá
Kult osobnosti
Lánský puč
Lánský puč
Lány (zámek, okres Kladno)
Lány (zámek, okres Kladno)
Ladislav Landa
Ladislav Smoček
Lea Vivot
Leden
Lidový dům (Hybernská)
Liliana
Livius
Londýn
Louise Glücková
Lubomír Zaorálek
Luis Garavito
Lukáš Sedlák
Múte Bourup Egede
Měnová reforma
Maďarské povstání
Mahsá Amíníová
Mapaj
Marcus Antonius
Marie-Adéla Lucemburská
Marie Medicejská
Martin Klásek
Martin Kvetko
Martti Ahtisaari
Marxismus
Mary Quantová
Masakr v Jeskyni patriarchů
Masarykova demokratická akademie
Matěj Brixi
Mezinárodní trestní soud
Michal Šmarda (politik)
Michal Gabriel
Michal Hašek
Milan Štěch
Milan Chovanec
Miloš Zeman
Miloš Zeman
Miloslava Misáková
Miloslav Rechcígl starší
Milo Đukanović
Mistrovství světa v ragby 2023
Mladí sociální demokraté
Mnichov
Mohawkové
Moric Schöne
Muslim
Myanmar
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní hnutí pracující mládeže
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Izraele
Národní liga pro demokracii
Národní strana práce (1938)
Nålebinding
Německá sociálně demokratická strana dělnická v ČSR
Nadace Wikimedia
Natalie Zemon Davis
Neil Jordan
New York
Nigel Lawson
Nikita Chruščov
Nukleárie
Občanská koalice
Okresní soud ve Vsetíně
Okresní soud ve Vsetíně
Ondřej Kundra
Opoziční smlouva
Organizace spojených národů
Otakar Čemus
Otakar Ostrčil
Předseda Rady svobodného Československa
Předseda vlády České republiky
Předseda vlády Slovenské republiky
Paříž
Padělek
Palestina
Palestina v osmanském období
Panamerické hry
Parlamentní volby v Polsku 2023
Pavel Dostál
Pavel Kosatík
Pavel Simon
Pavel Viboch
Pavol Blaho (Strana slobody)
Pavouci
Petrohrad
Petr Zenkl
Piknik
Pius V.
Plzeňské povstání (1953)
Po'alej Cijon
Polsko
Poltava
Pomoc:Ako vytvoriť nový článok
Pomoc:Vyhľadávanie
Portál:Česko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Politika
Portál:Sport
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Právo a spravedlnost
Právo lidu
Pražský hrad
Praha
Prezident Černé Hory
Prezident Izraele
Prezident Slovenské republiky
Proces se skupinou Milady Horákové
Pronásledování křesťanů
Prosincová generální stávka 1920
Protesty v Íránu (2022–2023)
Protistátoprávní prohlášení
Q12048470
Q12048470#identifiers
Q12048470#identifiers|Editovat na Wikidatech
Rada svobodného Československa
Recep Tayyip Erdoğan
Recep Tayyip Erdoğan
Republikánská strana zemědělského a malorolnického lidu
Respekt (časopis)
Revoluční národní shromáždění
RMS Aquitania
Robert Fico
Rodné jméno
Roman Onderka
Roman Staněk
Romulus a Remus
Rudolf Brdička
Rulík zlomocný
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruské impérium
Rusko
Sacharovova cena za svobodu myšlení
Sacharovova cena za svobodu myšlení
Sametová revoluce
Sean Astin
Senát Parlamentu České republiky
Senát Parlamentu České republiky
Sergej Ingr
Sergio Gori
Severoatlantická aliance
Severoatlantická smlouva
Seymour Stein
Seznam hlasování o důvěře vládě České republiky
Seznam předsedů Sociální demokracie (Česko)
Seznam politických afér v Česku
Seznam prezidentů Spojených států amerických
Sibiř
Sionismus
Slavomír Klaban
Slovenská národná strana
Slovensko
SMER – sociálna demokracia
Sociální demokracie (Česko)
Sopečná erupce
Soubor:Škromach Chovanec Praha.JPG
Soubor:Alessandro Longhi - Ritratto di Carlo Goldoni (c 1757) Ca Goldoni Venezia.jpg
Soubor:Alpha Jet - RIAT 2007 (2544737153).jpg
Soubor:CelestýnOpitz.jpg
Soubor:Enrico Caruso tenor.jpg
Soubor:Flag of Koryakia.svg
Soubor:George Harrison 1974 (cropped).jpg
Soubor:Greater coat of arms of Czechoslovakia (1918-1938 and 1945-1961).svg
Soubor:Guard at the Prague castle, Prague - 7620 (cropped).jpg
Soubor:Karl Fürst Kinsky von Wchinitz und Tettau.jpg
Soubor:Narodni Divadlo, Estates Theater, Prague - 8638.jpg
Soubor:Neil Jordan by David Shankbone.jpg
Soubor:Nuctenea umbratica (Araneidae) - (female imago), Arnhem, the Netherlands.jpg
Soubor:Pennetta RG15 (1) (19300934912).jpg
soubor:Pennetta RG15 (1) (19300934912).jpg'
Soubor:Plenary Assembly of the Council of Free Czechoslovakia (1949).svg
Soubor:Sean Astin.jpg
Soubor:Sobotka and Tejc, Grill párty, Brno-Bystrc (5).jpg
Soubor:Stavovské divadlo vstup 1.jpg
Soubor:TéaLeoniJun07.jpg
Soubor:Toman Karel (1877-1946).jpeg
Soubor:Václav Klaus a Ivan Gašparovič ve vile Tugendhat 2013-03-06 4917c Michal Hašek.jpg
Soubor:Yitzhak Ben-Zvi.jpg
SpaceX
SpaceX South Texas launch site
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-7185-294-5
Spojené království
Spojené království Velké Británie a Irska
Spojené státy americké
Státní převrat
Stanislav Gross
Stanislav Holý
Staroměstské náměstí
Starship (SpaceX)
Starship Test Flight
Stavovské divadlo
Strana slobody
Suzanne Somersová
Svoboda a přímá demokracie
Svobodná Evropa
Tábor
Téa Leoni
Texas
Theodor Pištěk (výtvarník)
The Football Association
Tibor Šabo
Tomáš Fejfar
Tomáš Garrigue Masaryk
Toronto
Turecko
Univerzitní systém dokumentace
Václav Český
Václav Korda
Václav Majer
Václav Rusek
Václav Veverka (poslanec)
Východoněmecké povstání
Věra Jirousová
Vahagn Chačaturjan
Varšavská smlouva
Velké národní shromáždění
Velké národní shromáždění
Vilém Bernard
Vilém Votruba
Virtual International Authority File
Vláda Petra Fialy
Vladimír Špidla
Vladimír Kratina
Vladimír Stibor
Vladimir Kara-Murza
Vladlen Tatarskij
Vlajka Korjackého autonomního okruhu
Vojenská junta
Vojenský převrat v Myanmaru 2021
Volba prezidenta České republiky 2013
Volby do Knesetu 1949
Volby do Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky 2013
Volby do Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky 2013
Volby prezidenta České republiky 2003
Vražda
Vratislav Dostál
Vyslovení nedůvěry
Waldemar Pawlak
Walker, Texas Ranger
Washington, D.C.
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipédia:Žiadané články
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/říjen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/říjen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/duben
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wiktionary
WorldCat
Zadeček
Zatčení
Zdeněk Škromach
Zdeněk Fierlinger
Zdeněk Ziegler
Zdenek Hůla
Zuzana Čaputová




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk