Rusko - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Rusko
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Rusko pozri Rusko (rozlišovacia stránka).
Ruská federácia
Vlajka Ruskej federácie Znak Ruskej federácie
Vlajka Znak
Štátna hymna:
Государственный гимн Российской Федерации Gosudarstvennyj gimn Rossijskoj Federacii
(Štátna hymna Ruskej federácie)
Russian Federation (orthographic projection) - Annexed Territories disputed.svg
Miestny názov  
 • dlhý Российская Федерация
 • krátky Россия
Hlavné mesto Moskva
55°45′ s.š. 37°37′ v.d.
Najväčšie mesto Moskva
Úradné jazyky ruština
v jednotlivých subjektoch ďalšie jazyky
Demonym Rus, Ruska
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
federatívna poloprezidentská republika
Vladimir Putin
Michail Mišustin
Vznik 25. december 1991 (rozpadom ZSSR)
Susedia Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Mongolsko, Čína, KĽDR, USA
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
17 098 246 km² (1.)  
720 500 km² (13 %)
Počet obyvateľov
 • sčítanie (2021)
 • hustota (2022)
 
144 699 673 (okrem Krymu)
8,4/km² (181.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2022
2,133 bilióna $ (6.)
31 967 $ (59.)
Index ľudského rozvoja (2021) 0,822 (52.) – veľmi vysoký
Mena ruský rubeľ (=100 kopejok) (RUB)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+2 až +12)
(UTC+3 až +13)
Medzinárodný kód RUS / RU
Medzinárodná poznávacia značka RUS
Internetová doména .ru (rezervovaná aj doména .su), .рф
Smerové telefónne číslo +7

Súradnice: 66°25′00″S 94°15′00″V / 66,416666666667°S 94,25°V / 66.416666666667; 94.25

Rusko (rus. РоссияRossija), dlhý tvar Ruská federácia (RF; rus. Российская федерацияRossijskaja federacija), je transkontinentálna krajina rozprestierajúca sa na území východnej Európy a severnej Ázie. Ide o najväčší štát na svete, ktorého medzinárodne uznané územie má rozlohu 17 098 246 km² a zahŕňa jednu osminu obývateľnej pevniny Zeme. Rusko sa rozprestiera v jedenástich časových pásmach a má spoločné pozemné hranice so štrnástimi krajinami,[1] čo je viac ako ktorákoľvek iná krajina okrem Číny. Je deviatou najľudnatejšou krajinou sveta a najľudnatejšou krajinou Európy. Má 146 miliónov obyvateľov. Hlavným a najväčším mestom Ruska je Moskva, najväčšie mesto Európy podľa počtu obyvateľov. Petrohrad je kultúrnym centrom krajiny a druhým najväčším mestom Ruska. Medzi ďalšie veľké mestské oblasti patria Novosibirsk, Jekaterinburg, Nižný Novgorod a Kazaň.

Východní Slovania sa ako rozpoznateľná etnická skupina objavili v Európe medzi 3. a 8. storočím n. l. Kyjevská Rus vznikla ako štát v 9. storočí a v roku 988 prijala od Byzantskej ríše pravoslávne kresťanstvo. Rus sa nakoniec rozpadla a Moskovské veľkokniežatstvo sa rozrástlo na Ruské cárstvo. Do začiatku 18. storočia sa územie Ruska značne rozšírilo prostredníctvom dobývania, anexií a úsilia ruských objaviteľov a vyvinulo sa do Ruského impéria, ktoré je dodnes treťou najväčšou ríšou v histórii. Po ruskej revolúcii v roku 1917 však bola monarchia v Rusku zrušená a nahradená Ruskou socialistickou federatívnou sovietskou republikou – prvým socialistickým štátom na svete. Po ruskej občianskej vojne založila Ruská socialistická federatívna sovietska republika s ďalšími tromi sovietskymi republikami Sovietsky zväz, v rámci ktorého bolo Rusko najväčšou a hlavnou republikou. Na úkor miliónov životov Sovietsky zväz v 30. rokoch 20. storočia prešiel rýchlou industrializáciou a neskôr zohral rozhodujúcu úlohu pre Spojencov v druhej svetovej vojne, keď viedol rozsiahle vojnové úsilie na východnom fronte proti nacistickému Nemecku. S nástupom studenej vojny súperil so Spojenými štátmi o globálny ideologický vplyv. Sovietska éra 20. storočia bola tiež svedkom niektorých najvýznamnejších ruských technologických úspechov vrátane prvej družice vyrobenej človekom a prvého letu človeka do vesmíru.

V roku 1991 vznikla po rozpade Sovietskeho zväzu nezávislá Ruská federácia. Bola prijatá nová ústava a odvtedy je Rusko spravované ako federatívna poloprezidentská republika. Od prelomu 20. a 21. storočia dominuje ruskému politickému systému Vladimir Putin, za ktorého vlády krajina zaznamenala ústup od demokracie a posun k autoritárstvu. Rusko sa vojensky angažovalo vo viacerých postsovietskych štátoch, čo zahŕňalo medzinárodne neuznanú anexiu Krymu v roku 2014 od susednej Ukrajiny a jej štyroch ďalších regiónov v roku 2022 počas prebiehajúcej invázie. V medzinárodných rebríčkoch sa Rusko umiestňuje na nízkych priečkach v meraní ľudských práv a slobody tlače. Krajina má tiež vysokú mieru vnímanej korupcie.

V celosvetovom rebríčku je ruská ekonomika deviata najväčšia podľa nominálneho HDP a šiesta najväčšia podľa HDP v parite kúpnej sily. Rusko vlastní najväčší arzenál jadrových zbraní a má piate najvyššie vojenské výdavky. Jeho zdroje nerastných a energetických surovín sú najväčšie na svete a v ťažbe ropy a zemného plynu je v celosvetovom meradle na vysokej úrovni. Krajina je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členským štátom G20, ŠOS, BRICS, APEC, OBSE a WTO a vedúcim členským štátom SNŠ, OZKB a EAEU. V Rusku sa nachádza 30 pamiatok svetového dedičstva UNESCO.

Pôvod názvu

Slovo ruský (starorusky: русьскыи) je utvorené od slova rus (po rusky: русь) prebratého od východných Slovanov. Týmto slovom nazývali východoslovanský štát Kyjevskú Rus – niekedy však aj Kyjevská zem – (po rusky: Киевская земля), aby ju rozlíšili od Novgorodskej zeme a Rostovsko-suzdaľského kniežatstva. V byzantských kronikách sa okrem základu slova s „u“ (russ-) spomína aj základ s písmenom „o“ (Rhos, R(h)os). Z tohto variantu pochádza aj konečný názov krajiny – Rusko.

Etymológia slova rus nie je dodnes vyriešená, a jej vysvetlenie má korene v mnohých verziách:

  • Slovo má pôvod v staroslovienskom jazyku a je odvodené od slova Róþsmenn alebo Róþskarlar (po slovensky: moreplavec), nie však Róþs.
  • Vo fínčine od slova ruotsi (po slovensky: Švéd, Švédsko).
  • Slovo je odvodené od základu indoárijskeho slova ruksa (russa) čo znamená svetlý alebo biely.
Táto téza sa zakladá na skutočnosti, keď väčšina obyvateľov ruskej zeme v 10. – 12. storočí mala v tvári črty škandinávskych národov, aké sa dnes vyskytujú u obyvateľov Fínska, Švédska, Nórska, Islandu a Grónska.

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Ruska
Kniežatstvá Kyjevskej Rusi (1054 – 1132)

Periodizácia dejín Ruska:

Prvá písomná zmienka o Rusku pochádza z 10. storočia a je uvedená v staroruských dokumentoch z 10. – 15. storočia pod názvom Россiя alebo Россiа[2]. Tento termín, ktorý sa používal od roku 1517 označoval iba severovýchodné územie krajiny (t. j. Ruské zeme), ktoré nepatrilo Poľsku a Veľkému litovskému kniežatstvu, boli však spojené s Veľkým moskovským kniežatstvom do jedného štátu. V 14. storočí sa Ruskom v povedomí západných krajín označovalo územie Moskovskej Rusi, ktorého obyvateľmi boli Moskviti.

Oficiálny názov štátu – „Rusko“ – zaviedol Peter I. v roku 1721, keď vytvoril Ruské impérium. Dňa 1. septembra 1917 bola v Rusku vyhlásená republika, ale fakticky sa ňou stalo už 3. marca 1917 po vypuknutí februárovej revolúcie. V období od 10. januára 1918 do 30. decembra 1922 bolo ruské územie súčasťou Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky a následne Zväzu sovietskych socialistických republík (30. december 1922 – 25. december 1991).

Dňa 12. júna 1990 poslanci Najvyššieho sovietu RSFSR prijali Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej federácie. Začiatkom decembra (8. december 1990) sa predstavitelia RSFSR, Ukrajiny a Bieloruska na stretnutí v Bielovežskej rezervácii dohodli na spoločnom rozpustení ZSSR a vytvorení Spoločenstva nezávislých štátov. Dňa 25. decembra 1991 zaniknutý štátny útvar Zväz sovietskych socialistických republík dostal nový názov – Ruská federácia.

Geografia

Hranice

Poloha Ruska vo svete
Mapa Ruska
Topografická mapa Ruska

Rusko hraničí celkovo so 16 krajinami a so 14 po súši:

na severozápade
  • Nórsko (219,1 km, po súši 195,8 km)
V dĺžke 152,8 km hranica Ruska a Nórska vedie riekami a jazerami a 23,3 km vedie po mori.
  • Fínsko (1 325,8 km, po súši 1 271,8 km)
V dĺžke 180,1 km hranica Ruska a Fínska vedie riekami a jazerami a 54 km vedie po mori.
na západe
V dĺžke 145 km hranica Ruska a Estónska vedie po mori.
  • Lotyšsko (270,5 km, po súši 133,3 km)
  • Litva (288,4 km, po súši 266 km)
Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 236,1 km a 22,4 km z nej vedie po mori.
  • Poľsko (236,3 km, po súši 204,1 km)
Hranica s Kaliningradskou oblasťou je dlhá 0,8 km z toho 32,2 km vedie po mori.
na juhozápade
  • Ukrajina (2 245,8 km, po súši 425,6 km)
V dĺžke 320 km hranica Ruska a Ukrajiny vedie po mori.
na juhu
V dĺžke 56,1 km hranica Ruska a Gruzínska vedie riekami a jazerami a 22,4 km po mori.
V dĺžke 55,2 km hranica Ruska a Azerbajdžanu vedie po mori.
V dĺžke 1 576,7 km hranica Ruska a Kazachstanu vedie riekami a jazerami a 85,8 km po mori.
V dĺžke 17 km hranica Ruska a KĽDR vedie riekami a jazerami a 22,1 km vedie po mori.
na východe

S Bieloruskom, Mongolskom a Čínou nemá Rusko hranicu vedúcu po vode.

Problém súčasných hraníc Ruska s bývalými sovietskymi republikami v medzinárodno-právnom vzťahu ešte nie je skončený. Napríklad hranica medzi Ruskom a Ukrajinou je doteraz ohraničená, hoci jej určenie bolo zakončené v roku 2006.

Hranice po súši

Západná suchozemská hranica Ruska sa neviaže k prírodným hraniciam. V časti od Baltského do Azovského mora prechádza obývaným územím. V tejto oblasti hranicu vymedzujú železnice na trase Petrohrad – Tallinn, Moskva – Riga, Moskva – Minsk – Varšava, Moskva – Kyjev, Moskva – Charkov.

Južná hranica po zemi s Gruzínskom a Azerbajdžanom vedie cez hory Kaukazu od Čierneho po Kaspické more. Železničná trať v tejto oblasti lemuje brehy morí. Cez strednú časť chrbta vedú dve diaľnice, ktoré sú v zime často zasypané snehom.

Hranica s Kazachstanom

Hranica s Kazachstanom je najdlhšia hranica Ruska, ktorá vedie po súši. Vedie cez Zavolžie, južný Ural a juh Sibíri. Cez hranicu prechádzajú mnohé železnice smerujúce do strednej Ázie (Astrachan – Guriev, Saratov – Uraľsk, Orenburg – Taškent) a Kazachstanu (Barnaul – Alma-Ata). Hranicou prechádza aj malá časť Transsibírskej magistrály (Čeľabinsk – Omsk), Stredosibírskej a Južnosibírskej magistrály.

Hranica s Čínou

Hranica s Čínou je druhá najdlhšia hranica Ruska. Prechádza riekou Amur a jeho prítokom Ussuri a Argun. Stretáva sa s Čínskovýchodnou železnicou, postavenou ešte v roku 1903 a diaľnicou do Vladivostoku, ktorá pokračuje na čínskom území, aby tak mohla čo najkratším možným spôsobom spojiť Ďaleký východ so Sibírou.

Hranica s Mongolskom

Prechádza hornou oblasťou južnej Sibíri a delí ju Transsibírska magistrála na trase Ulan-Ude – Ulanbátar – Peking.

Hranica s KĽDR
Cesta z Vladivostoku do dedinky Chasan v stráženom hraničnom pásme Ruska a KĽDR

Hranicou Kórejskej ľudovodemokratickej republiky prechádza železničná trať smerujúca do Pchjongjangu.

Hranice po mori

Hranicu, ktorá prechádza len morom má Rusko s USA a Japonskom. Sú to úzke prielivy, ktorými sú rozdelené Južné Kurily od ostrova Hokkaidó a Ratmonov ostrov od Ostrova Kruzenšterna (tzv. Diomedove ostrovy). Celková dĺžka hraníc vedúca po vode je 38 807,5 km.

Severná hranica

Najdlhšia morská hranica Ruska je dlhá 19 724,1 km a prechádza pobrežím Severného ľadového oceánu, Barentsovho, Kurského, Lapteho, Východosibírskeho a Čutského mora. Plaviť sa bez ľadoborca sa dá iba pri severných brehoch Kolského polostrova. Všetky prístavy, ktoré sa nachádzajú na severe Ruska okrem prístavu v meste Murmansk sa využívajú iba v letných mesiacoch (2 – 3 mesiace), pretože väčšinu roka sú zamrznuté. Toto je dôvod prečo sa severná hranica Ruska nevyužíva na lodné spojenie s inými krajinami.

Západná hranica

Druhá najväčšia morská hranica v dĺžke 16 997 km prechádza pobrežím Tichého oceánu a Beringovým, Ochotským a Japonským morom. Juhovýchodné pobrežie Kamčatky sa nachádza bezprostredne pri oceáne. Hlavné nezamŕzajúce prístavy v tejto oblasti sú v mestách Vladivostok a Nachodka.

Železnica sa k pobrežiu Ruska dostane iba na juhu prímorského kraja v oblasti prístavov v Tatárskom prielive (Sovetskaja Gavaň a Vanino). Prímorské oblasti sú tu veľmi riedko osídlené.

Hranica Azovského mora

Hranica Azovského mora prechádza od Taganrogského zálivu do Kerčského prielivu, a potom čiernomorským pobrežím Kaukazu. Hlavné prístavy na pobreží Čierneho mora sú v mestách Novorossijsk (najväčší prístav Ruska) a Tuapse. Známymi prístavmi Azovského moraEjsk a Taganrog. More je však veľmi plytké, preto tu nie je veľa prístavov. Ďalším problémom je, že pobrežie Azovského mora na krátku dobu zamŕza a plavba v zimnom období je tu možná iba s ľadoborcami.

Hranica Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria

Dĺžka morského pobrežia Baltského a Azovsko-čiernomorského úmoria je dlhá 389,5 kilometra. Využíva sa veľmi intenzívne.

Hraničné prístavy Ruska

V Sovietskom zväze sa prístavy stavali predovšetkým v regióne Pobaltia. Najväčším morským obchodným prístavom krajiny je prístav v Petrohrade, ale v súčasnosti sa stavajú vo Fínskom zálive aj ďalšie, ktoré sa v budúcnosti využijú ako ropné terminály.

Najvzdialenejšie body Ruska

Keďže cez polostrov Čukotka prechádza 180. poludník, ležia najvýchodnejšie časti Ruska na západnej pologuli. V Rusku sa nachádza najchladnejšie trvale obývané miesto na Zemi - dedina Ojmiakon [3]na Sibíri.

Povrch

Národný park Jugyd Va v pohorí Ural
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Rusko

Írán
Úmrtí v roce 2023
Úniky toxických látek do Bečvy 2020
Ústa
Ústavní soud České republiky
Ústavní soud České republiky
Útok Hamásu na Izrael (říjen 2023)
Čína
Číslo EC (chemie)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Čeleď
Česká Wikipedie
Česko
Československá televize
Čich
Členské státy NATO
Čtvrtá vláda Roberta Fica
Řecká mytologie
Šablona:Cite book
Šablona:Nositelé Nobelovy ceny za literaturu 1901–1925
Šablona:Nositelé Nobelovy ceny za literaturu 1926–1950
Šablona:Nositelé Nobelovy ceny za literaturu 1951–1975
Šablona:Nositelé Nobelovy ceny za literaturu 1976–2000
Šablona:Nositelé Nobelovy ceny za literaturu 2001–2025
Šilhavost
Šiveluč
Švédsko
Židé
Žláza
1. květen
11. duben
1273
1273
13. říjen
14. říjen
14. říjen
14. duben
15. říjen
15. říjen
16. říjen
16. říjen
1694
17. duben
1753
1784
1789
18. říjen
18. říjen
18. duben
1813
1813
1823
1833
1847
19. říjen
19. duben
1909
1923
1924
1929
1943
1945
1951
1953
1973
1978
1984
1988
1992
1993
20. duben
20. leden
2003
2008
2013
2014
2023
2025
22. duben
23. říjen
23. duben
24. říjen
24. říjen
24. duben
25. duben
27. duben
4. duben
4. květen
Abdulhamid II.
Abdulrazak Gurnah
Abel Posse
Acetylcholin
Ahmad Jamal
Albedo
Alice Munroová
Aliko Dangote
Alma mater
Americký dolar
Americký filmový institut
Amsterdam
Andrej Danko
Andrej Danko
Anesteziologie a resuscitace
Anfisa Rezcovová
Anfisa Rezcovová
Annie Ernauxová
ANO 2011
ANO 2011
Anticholinergikum
Antonio Cantafora
Anton von Werner
Archaboilus musicus
Archiv výtvarného umění
Areál (biologie)
Ariane 5
Arménie
Arménie
Associated Press
Athéna
Atropin
Atropos
Audrey Hepburnová
August II. Silný
Australská národní knihovna
Autoritní kontrola
Básník
Bakterie
Balet
BIBSYS
Blín černý
Bobby Charlton
Bobby Charlton
Bob Dylan
Boca Chica (Texas)
Bollingenská cena
Bradykardie
British Airways
Cáchy
Cáchy
Céva
Callisto
Cambridge (Massachusetts)
Carla Bley
Carla Bley
Carl Linné
Cassini (sonda)
CBS
Chřástal weka
Chemický vzorec#Sumární vzorec
Chiralita
Chirurgie
Chlorid sodný
CiNii
Commons:Featured pictures/cs
Concorde
Cortiho orgán
Dítě
Děloha
Dětský fond Organizace spojených národů
Dalibor Tolaš
Databáze knih
Denise Levertov
Dickey Betts
Difuze
Digital object identifier
Dimmuborgir
Dione (měsíc)
Donald Trump
Doris Lessingová
Dušan Grúň
Durman obecný
Eduard Krečmar
Eduard Krečmar
Elena Pampulovová
Elfriede Jelineková
Emily Dickinsonová
Enceladus (měsíc)
Encyklopedie
Endometrium
Enkelados
Enzym
Epitelová tkáň
Esej
Eurasie
Europa (měsíc)
Evropa
Evropská kosmická agentura
Evropská unie
Evropský parlament
Exokrinní žláza
Filmová cena Britské akademie
Finsko
Francouzská národní knihovna
František (papež)
Fred Astaire
Fyzostigmin
Galileovy měsíce
Ganymedes (měsíc)
Gediminas Kirkilas
Gejzír
Gemeinsame Normdatei
George W. Bush
Gibraltarský průliv
Gigant
Glaukom
Globálně harmonizovaný systém klasifikace a označování chemikálií
Grand National
Gregory Peck
Guggenheimovo stipendium
Gulistánská dohoda
Gulistánská dohoda
H-věty
Haag
Haag
Halucinace
Hana Brejchová
Hanna Johansen
Harold Pinter
Harry Belafonte
HCl
Helena Langšádlová
Herta Müllerová
Hladký sval
Hladomor v Pásmu Gazy
HLAS – sociálna demokracia
HLAS – sociálna demokracia
Hlavní strana
Hlavohruď
Hradní stráž
Hrtan
Humphrey Bogart
Hyoscyamin
Hypermetropie
Impaktní kráter
Imre Kertész
Indexové číslo
Indie
Indonésie
Insekticid
International Standard Book Number
International Standard Serial Number
Irák
Isfahán
Istituto centrale per il catalogo unico delle biblioteche italiane e per le informazioni bibliografiche
Ivan Vyskočil
Ivar Kreuger
Izrael
Izraelské vojenské letectvo
Ján Bahna
Játra
Jana z Arku
Jan Jiří IV. Saský
Jan Pavel II.
Jan XXIII.
Jean-Marie Gustave Le Clézio
Jed
Jerry Springer
Joe Biden
John Herschel
John Maxwell Coetzee
Jon Fosse
Josef Jindřich Řezníček
Josef Kadlčák
Josef Laufer (herec)
Joseph Heller
Josep Fusté
Juan Carlos Sarnari
Jupiter (planeta)
Jupiter Icy Moons Explorer
Kóma
Křižákovití
Křižák obloukový
Křižák podkorní
Kamčatka
Kardiologie
Karel Kinský
Katalog jmen a názvů děl Katalánska
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kavkaz
Kazuo Ishiguro
Keratitida
Kinematografie
Kleopatra VII.
Koaliční smlouva
Koaliční smlouva
Kojak
Kolumbijská univerzita
Koncentrační tábor Lety
Kongres Spojených států amerických
Krize v Rudém moři
Kryovulkanismus
Kyseliny
Led
Ledvina
Lety (okres Písek)
Library of Congress Control Number
LIBRIS
Ligand (biochemie)
Lilkovité
Londýn
Long Island
Lotyšská národní knihovna
Louise Glück?oldid=982485324
Louise Glücková
Louise Glücková
Luis Garavito
Luis Garavito
Mýtus
Měsíce Saturnu
Maďarsko
Mahsá Amíníová
Mahulena Čejková
Mandragora lékařská
Mario Vargas Llosa
Maroko
Martti Ahtisaari
Martti Ahtisaari
Massachusetts
Mateřské mléko
Mehmed V.
Menstruace
Mentální anorexie
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mezinárodní trestní soud
Mezinárodní trestní soud
Milešovka
Mimas (měsíc)
Miroslav Švejda
Mistrovství světa v ragby 2023
Moč
Močový měchýř
Močovod
Molární hmotnost
Most přes zátoku Chang-čou
Mo Jen
Muskarin
Muzeum romské kultury
Muzikál
My Fair Lady (film, 1964)
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní a univerzitní knihovna v Záhřebu
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Španělska
Národní knihovna Izraele
Národní knihovna Koreje
Národní parlamentní knihovna Japonska
Nålebinding
Nadace Wikimedia
Natalie Zemon Davis
Natalie Zemon Davis
Nature
Nervus vagus
Neteř
New York
New York (stát)
Nitrooční tlak
Nizozemská královská knihovna
Nobelova cena za literaturu
Nosní dutina
Novinky.cz
Občanská koalice
Občanská koalice
Obratlovci
Oftalmologie
Okresní soud ve Vsetíně
Olga Tokarczuková
Organizace spojených národů
Orhan Pamuk
Oscar
Otrava organofosfáty
Písek (město)
Příběh jeptišky
Přemysl Otakar II.
Přemysl Otakar II.
Padělek
Památník holokaustu Romů a Sintů v Čechách
Parkinsonova nemoc
Parlamentní volby v Polsku 2023
Parlamentní volby v Polsku 2023
Patrick Modiano
Pavel Simon
Pavel Simon
Pavouci
Pepsin
Peter Handke
Peter Pellegrini
Peter Pellegrini
Petr Mikeš
Pierre-Augustin Caron de Beaumarchais
Pilokarpin
Pláč
Placenta
Pocení
Pochva
Poezie
Polská národní knihovna
Polsko
Polsko
Polytematický strukturovaný heslář
Portál:Aktuality
Portál:Chemie
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Medicína
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Právo (deník)
Právo a spravedlnost
Právo a spravedlnost
Prázdniny v Římě
Průduška
Průdušnice
Pražský hrad
Prezidentská medaile svobody
Prezident Spojených států amerických
Program Copernicus
Protesty v Íránu (2022–2023)
Protijed
Prozatímní koaliční správa
Prusko-francouzská válka
Psí spřežení
Psychoanalýza
Pulitzerova cena
Pyreneje
Pyrenejský poloostrov
Q1219805#identifiers
Q1219805#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q2344210
Q2344210#identifiers
Q2344210#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q2344210#P166
Q26272
Q26272#identifiers
Q26272#identifiers|Editovat na Wikidatech
R-věty
Racemická směs
Rada bezpečnosti OSN
Radioaktivita
Rainer Maria Rilke
Rakovina
Ralph Boston
Recep Tayyip Erdoğan
Refraktometrie
Registrační číslo CAS
Rezonance
Robert Fico
Robert Fico
Robert Kvaček
Robert Lowell
Rostliny
Rozhlas a televize Slovenska
Ruang
Rudolf I. Habsburský
Rudolf I. Habsburský
Rulík zlomocný
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruské impérium
Ruské impérium
Rusko
Rusko-perská válka (1804–1813)
Rusko-perská válka (1804–1813)
S-věty
Sabrina (film, 1954)
Sacharovova cena za svobodu myšlení
Sametová revoluce
Sarah Lawrence College
Saské kurfiřtství
Satelitní fotografie
SEAT Ibiza
SEAT Ibiza I
Senát Parlamentu České republiky
Senát Parlamentu České republiky
Sentinel (družice)
Severní pól
Severoatlantická aliance
Seznam členských států OSN
Seznam hlasování o důvěře vládě České republiky
Seznam hlasování o důvěře vládě České republiky
Seznam ministrů pro vědu a výzkum České republiky
Seznam panovníků Svaté říše římské
Seznam panovníků Svaté říše římské
Seznam prezidentů Spojených států amerických
Slapová síla
Slizniční imunitní systém
Sliznice
Slovenská národná strana
Slovenská národná strana
Slovensko
Slovensko
Sluch
Sluneční světlo
Smích
SMER – sociálna demokracia
SMER – sociálna demokracia
Snídaně u Tiffanyho (film)
Sněmovna reprezentantů Spojených států amerických
SNAC
Sopečná erupce
Soubor:Клеопатра VII.jpg
Soubor:Atropa bella-donna0.jpg
Soubor:Atropine3d.png
Soubor:Atropine 0,5mg-ml vial white background.jpg
Soubor:Atropine Enantiomers Structural Formulae V.2.svg
Soubor:Audrey Hepburn 1956.jpg
Soubor:Dimmuborgir-stígur.jpg
Soubor:Gallirallus australis LC0248 (cropped).jpg
Soubor:Guard at the Prague castle, Prague - 7620 (cropped).jpg
Soubor:Gulistan-Treaty.jpg
Soubor:Gulistan-Treaty.jpg
Soubor:Hangzhou Wan Daqiao 1.jpg
Soubor:Illustration Datura stramonium0.jpg
Soubor:Karl Fürst Kinsky von Wchinitz und Tettau.jpg
Soubor:Louise Glück circa 1977.jpg
Soubor:Macracantha arcuata - Curved Spiny Spider (8550192839) by Rushen edit.jpg
Soubor:Nuctenea umbratica (Araneidae) - (female imago), Arnhem, the Netherlands.jpg
Soubor:PIA17202 - Approaching Enceladus.jpg
Soubor:Seat Ibiza première génération - Mondial de l'Automobile de Paris 2014 - 003.jpg
Soubor:Spain’s chilly blanket ESA22415247.jpeg
Souborný katalog České republiky
Soustava SI
SpaceX
SpaceX South Texas launch site
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/978-0-8262-6556-2
Spisovatel
Spojené království
Spojené státy americké
Spojivka
Stát Palestina
Standardní teplota a tlak
Starship (SpaceX)
Starship Test Flight
Suzanne Somersová
Suzanne Somersová
Svátek práce
Světlana Alexijevičová
Sval
Svoboda a přímá demokracie
Svoboda a přímá demokracie
Systematický název
Tělesná teplota
Třída Eidsvold
Tachykardie
Tchaj-wan
Tenké střevo
Teplota
Teplota tání
Terminologia Anatomica
Texas
Théâtre de l'Odéon
Theodor Pištěk (výtvarník)
TikTok
Titan (měsíc)
Tlusté střevo
Tomáš Fejfar
Tomáš Fejfar
Tomas Tranströmer
Tropanový alkaloid
Trove
Tsunami
Turecko
Ukrajina
Univerzitní systém dokumentace
Usměvavá tvář
Václav Korda
Válka Izraele s Hamásem (2023–2024)
Válka v Iráku
Vítězslav Gardavský
Věra Krepkinová
V. S. Naipaul
Vahagn Chačaturjan
Vahagn Chačaturjan
Vazivo
Veřejnoprávní médium
Velké národní shromáždění
Virtual International Authority File
Vláda Petra Fialy
Vláda Petra Fialy
Vladimir Kara-Murza
Vyslovení nedůvěry
Vyslovení nedůvěry
West End
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/říjen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/duben
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
William Herschel
William Holden
WorldCat
Yaleova univerzita
Z8 GND 5296
Zadeček
Zatčení
Zdeněk Ziegler
Zlatý glóbus
Zrak




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk