Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť.

Rýchlodráha alebo rýchla železnica je železnica, ktorá slúži na prímestskú (ojedinele aj mestskú) hromadnú dopravu (spája predmestia aj vzdialenejšie mestá s centrom veľkého mesta alebo cez centrum veľkého mesta navzájom), a vyznačuje sa pravidelnými a častými odchodmi vlakov a vysokou výkonnosťou, čo sa dosahuje spravidla vlastnou železničnou traťou (najmä na území mesta), elektrickými lokomotívami, ktoré rýchlo zrýchľujú, vozňami s veľkým počtom dvier a podobne.

Názov je odvodený doslovným prekladom z nemeckého Schnellbahn, hoci správnejší moderný preklad by mal byť „rýchla železnica“. Prvé systémy podobné rýchlodráhe či metru vznikli v Paríži a Londýne. Berlínska „Stadtschnellbahn“ (mestská rýchlodráha) vznikla v decembri 1930. Vo Viedni existovala najprv od roku 1898 „Stadtbahn“ (mestská železnica), ktorá bola zničená počas druhej svetovej vojny, a preto v roku 1962 otvorili „Schnellbahn“ (rýchlodráhu).

Rozdiel voči iným druhom hromadnej dopravy

Prechod medzi metrom (podzemnou železnicou), rýchlodráhou regionálnou železnicou a dnes už aj tzv. ľahkou železnicou (angl. light rail, nem. Stadtbahn (v modernom zmysle), fr. tram-train) či električkou je často plynulý.

Od metra sa rýchlodráha odlišuje tým, že:

• sa vyvinula z klasickej železnice – preto ju prevádzkuje často dcérska spoločnosť (štátnej) železničnej spoločnosti alebo samotná železničná spoločnosť
• nie je vedená prevažne pod zemou
• majú rozvetvenejšie trate, ktoré sa potom zbiehajú do jednej alebo len niekoľkých kmeňových tratí

Od regionálnej železnice sa rýchlodráha odlišuje tým, že:

• je výkonnejšia
• má hustejšie zastávky/stanice
• vnútri mesta má spravidla vlastné železničné trate (ale v externých oblastiach sa používajú normálne železničné trate)

Od električky sa rýchlodráha odlišuje tým, že:

• je rýchlejšia
• má riedkejšie zastávky / stanica
• používa mimoúrovňové križovania

Názvy rýchlodráh

• Po nemecky (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko): Schnellbahn (napr. vo Viedni) alebo Stadtschnellbahn (napr. v Berlíne), skratka S-Bahn
• Po francúzsky (Francúzsko, západné Švajčiarsko): Réseau express régional (doslova: regionálna expresná sieť), skratka RER
• Po španielsky: približne: tren de cercanía
• Po anglicky: približne: suburban train, rapid transit train, CityRail (v Sydney)

Košická rýchlodráha

Bližšie informácie v hlavnom článku: Košická rýchlodráha

V súčasnosti jedinou rýchlodráhou na Slovensku je rýchlodráha spájajúca Košice s hutníckou fabrikou U. S. Steel Košice, s.r.o., ktorú spravuje Dopravný podnik mesta Košice. Rýchlodráha vedie pozdĺž rýchlostnej komunikácie (hlavný ťah smerom na Rožňavu, Zvolen, Bratislavu) popri MČ Pereš, Poľov, Šaca (časť Ľudvíkov Dvor), má celkovo šesť zastávok (z toho na troch zastavujú len vybrané spoje) vrátane konečnej pri vstupnom areále USS Košice. Na rýcholdráhe premávajú električky, všetkých typov, ktoré jazdia v Košiciach (T6A5, KT8D5, KT8D5R.N2, Pragoimex VARIO LF2 plus) v špičke v niekoľkominútových intervaloch, v sedle každých 30 minút. Električky na rýchlodráhe premávajú maximálnou rýchlosťou povolenou platnými právnymi normami pre električky - 60 km/h, čo však nie je maximálna možná rýchlosť. Rýchlodráha je súčasťou električkovej siete v Košiciach.

V budúcnosti sa uvažuje o vybudovaní úseku trate, ktorý bude napojený na rýchlodráhu a bude spájať letisko s Košicami. Okolo roku 2015 bude električková sieť a sieť ŽSR prepojená a do premávky nasadená tzv. regioelektrička (kombinácia vlaku a električky), čím sa dosiahne prepojenie mesta s bližšími obcami a mestami (Kechnec, Prešov) bez nutnosti prestupovať.

Petržalská rýchlodráha

V Bratislave sa od konca roku 2008 mala začať budovať rýchlodrážna električková trať na sídlisko Petržalka (označovaná aj ako "Petržalská rýchlodráha" alebo aj "Petržalská električka"). Na trati mali premávať električky dosahujúce vyššie rýchlosti, max. 80 km/h na rozdiel od rýchlosti na "normálnych" tratiach, ktorá je limitovaná na 50 km/h. Táto trať mala byť pripojená k súčasnej električkovej sieti, takže rýchle električky na konci petržalskej rýchlej trate mali zísť na klasickú električkovú trať a pokračovať "normálnou" rýchlosťou. Zastávky (stanice) na trati boli plánované tieto (od juhu na sever): Janíkov dvor, Lúky - juh, Lúky - sever, Petržalka - stred, Háje - juh, Háje - sever, Bosákova, Petržalka - zastávka (prestup na železnicu), SAD Janka Kráľa. Plány boli zmenené a namiesto rýchlodráhy sa projekt zmenil na klasickú pomalú električkovú trať s úrovňovými križovatkami, aké sa nachádzajú v celom meste a s maximálnou rýchlosťou električiek iba 50 km/h.

Galéria

• 
  S-Bahn vo Viedni
• 
  S-Bahn v Berlíne
• 
  West Coast Express vo Vancouveri
• 
  Súprava električiek T6A5 e. č. 622, 623 na rýchlodráhe