Viedenská električka (nem. Pressburger Bahn, Pressburgerbahn; maď. Bécsi villamos) je hovorový názov pre železničnú trať medzi mestami Bratislava a Viedeň, ktorá bola v prevádzke v prvej polovici 20. storočia.^[1]

69 kilometrovú elektrifikovanú dráhu otvorili už roku 1914, z toho bolo 12 km na území mesta Viedeň a 7 km na území dnešnej Bratislavy. Obe boli začlenené do mestskej dopravnej siete električiek a čiastočne využívali koľajnice danej električkovej dráhy (lokálne dráhy). 50 km podiel dráhy medzi stanicami Veľký Schwechat a Kopčany (maď. Köpcsény, nem. Kittsee), čo je zároveň názov príležiacej obce v Rakúsku) bol vedený ako nadzemná dráha. Táto nadzemná časť bola a je vybavená vtedy novým systémom jednofázového striedavého prúdu (16,6 Hz, 16,5 kV), kým časti dráhy na území miest boli poháňané jednosmerným prúdom 600 V vo Viedni a 550 V v Bratislave. Táto dráha bola po Strednej lesnej dráhe v Tirolsku ako druhá v Rakúsku vybavená týmto systémom.

Bola sprevádzkovaná 22. januára 1914 a viedla z Bratislavy cez Kopčany, Wolfsthal, Schwechat do Viedne. Projekt vypracoval Ing. Josef Tauber a bola rozdelená na tri úseky.

Vedenie trate

1. mestská trať Bratislava – Petržalka – Kopčany (Köpcsény/Kittsee), začínala sa pri hoteli Savoy (dnešný SAS Carlton) a viedla cez Most Františka Jozefa (dnes Starý most), napätie na trati bolo 550 V
2. medzimestská trať Kopčany – Wolfsthal – Hainburg an der Donau – Groß Schwechat, 15 kV, 16,6 Hz, 1. úsek bola vybudovaná časť trate Hainburg an der Donau – Petronell-Carnuntum – Bruck an der Leitha
3. mestská trať Groß Schwechat – Viedeň, 600 V

Trať viedla z Viedne južne od Dunaja popri Schwechate, Hainburgu a Wolfsthale na Slovensko (tam cez predmestie Petržalka do centra mesta). Lokálne dráhy vo Viedni a Bratislave boli vedené ako električkové. Vo Viedni bola kvôli tomu postavená úplne nová električková trať, ktorá nebola ale naplánovaná veľmi šťastne, lebo zo Schwechatu do centra mesta viedla ďaleko od hlavných dopravných ulíc ako Simmeringer Hauptstraße, Rennweg, Landstraßer Hauptstraße. Jediné výhody tohto riešenia spočívali v tom, že na jednej strane sa mohli využívať prevodné vedenia z mestskej parnej fabriky Simmering, kde boli súbory na zmenu prúdu nadzemnej dráhy aj pre stĺpy vedenia mestskej dráhy až do stanice Groß Schwechat, na druhej strane nemusela platiť bratislavská časť dráhy žiadne poplatky za alternatívne využívanie mestských električkových koľají. Viedenská časť Bratislavskej dráhy síce križovala Viedenskú električkovú sieť v jednej rovine vo viacerých staniciach (Marxergasse, Radetzkystraße, Brückenkopf der Rotundenbrücke, križovatka Zinnergasse/Kaiserebersdorferstraße), nemala ale žiadnu spojovaciu koľaj k miestnej električkovej sieti. V Bratislave boli na niektorých ťahoch využívané koľaje električkovej siete, pričom museli byť doplnené o tretiu koľaj, lebo rozchod električkovej siete v Bratislave je len jeden meter.

Viedenská lokálna časť trate

Časť trate vo Viedni viedla zo stanice Wien-Mitte (vtedy ešte stanica Hauptzollamt) krátky úsek pozdĺž kanalizovanej rieky Wien na Prednej Zollamtsstraße, ďalej pozdĺž pravého brehu kanála Dunaja na Dampfschiffstraße, potom cez Weißgerberlände a Erdberger Lände, časť dnešnej diaľnice A4, popri elektrárni Simmering, a asi po 2,2 km zabočila od tejto do Simmeringer Haide. Tam dosiahla trať konečne ulicu Kaiserebersdorfer Straße a podišla ulicou Dreherstraße popod Donauländebahn, prekročila hranicu mesta a vyústila nakoniec rampou na ešte dnes existujúcu trať do Schwechatu. Celá dĺžka trate bola až na malý kúsok pri moste Radetzky jednokoľajka a existovali nasledujúce odbočky a rozdvojenia: Wien-Großmarkthalle (km 0,035), Radetzkybrücke (km 0,658), Krieglergasse (km 1,400), Rotundenbrücke (km 2,100), Stadionbrücke (km 3,400), Gassteg (km 4,700), E-Werk Simmering (km 5,855), Teefabrik (km 7,100) a Neusimmering (km 9,770).

Bratislavská lokálna časť trate

V Bratislave a jej predmestí Petržalke viedla trať najskôr prichádzajúc zo zastávky Berg (pri krajinskej hranici, po rozpade monarchie zemskej hranici) do stanice Kopčany, (Köpcsény), ďalej bola zástavka v stanici Engerau, potom obišla severozápadným smerom staré jadro Petržalky jazdiac smerom k viedensko-bratislavskej hlavnej ceste, ktorou potom išla cez AuPark (maď. Liget, dnes Sad Janka Kráľa) paralelne s Dunajom až k Mostu Františka Jozefa (dnes Starý most) ponad Dunaj. Na bratislavskej strane potom viedla trať po zabočení z mosta na nábrežnú promenádu (vtedy Justi-Ufer, dnes Vajanského nábrežie) a prišla až po Korunovačné námestie/Námestie Korunovačného pahorku (vtedy Koronazási domb tér/Krönungshüblplatz) (dnes Námestie Ľudovíta Štúra). Aby nebola narušená dôstojnosť námestia so súsoším Márie Terézie samotná konečná stanica sa presunula o pár metrov skôr, kde podľa plánov vznikla aj konečná stanica so staničnou budovou (ktorá sa nachádzala v dnešnom parčíku, zhruba v miestach, kde je pamätník bulharským partizánom). Okrem stanice tu bolo aj koľajisko, tak aby na koľajách mohlo stáť niekoľko rusňov, vagónov alebo električkových vozňov vedľa seba. Zo stanice trať ďalej pokračovala na sever cez Bruckgasse/Híd-útca (dnes Mostová ulica) ku Kossuthovmu námestiu (predtým Radetzkeho námestie, dnes Hviezdoslavovo námestie), popri (starom) Slovenskom národnom divadle, ďalej pozdĺž ulíc Rosengasse/Rózsa útca (dnes Jesenského ulica), po vtedajšej ulici Gabora Barossa (dnes Štúrova ulica (Bratislava) Barossstrasse/Baross útca cez dnešné Šafárikovo námestie, kde sa okruh uzavrel.

Medzimestská časť trate

Medzimestská časť, nazývaná aj hlavná železničná trať, ktorá sa rozprestierala medzi stanicami Groß Schwechat a Kopčany na trati dĺžky 50,5 km, bola srdcom celej prevádzky trate. Prebiehala od stanice Groß-Schwechat východným smerom cez stanice Mannswörth a Heidfeld (neskoršia stanica Letisko Wien-Schwechat) ďalej k najbližšiemu miestu Fischamend, (tu boli dve stanice Fischamend Reichsstraße a Markt Fischamend) a viedla ďalej stanicou Maria Ellend an der Donau, zástavkou Kroatisch Haslau (v roku 1923 premenovaná na Haslau an der Donau), cez stanicu Regelsbrunn, zástavku Wildungsmauer, stanicami Petronell-Carnuntum a Deutsch-Altenburg (dnes Bad Deutsch-Altenburg) až do Hainburgu. Tu boli dve stanice a jedna zastávka Hainburg Frachtenbahnhof, Hainburg Personenbahnhof a Hainburg Ungartor a nasledovali ešte stanice Wolfsthal a Berg, kým trať pri 60,885 km prešla na uhorské územie a dostala sa do stanice Kopčany. Túto stanicu, kde sa menili systémy (nazývaná raz po maďarsky Köpcsény) si nemožno zamieňať so stanicou Kittsee trate ÖBB Parndorf – Bratislava-Petržalka. Ležala viac juhozápadne od dnešnej stanice Bratislava-Petržalka (v približne pravom uhle na jej dnešné koľaje, nástupištia). Ešte dnes (teda pred 3 rokmi to tak ešte bolo) je areál spojený spájacou koľajou s touto predmestskou stanicou na juhu hlavného mesta.

Trať

Dejiny

Koncesná listina na výstavbu bratislavského úseku s dĺžkou 7,05 km bola vydaná uhorským kráľovským ministerstvom obchodu 5. júna 1909, rakúske cisárstvo vydalo koncesiu na 63,65 km úsek 24. júna 1912.

Pravidelná doprava sa začala 5. februára 1914 o 4,15 odchodom z Viedne. Koncom prvej svetovej vojny v noci 14. – 15. augusta 1919 bol zabarikádovaný most a prevádzka sa zastavila.

Opätovné povolenie na sprevádzkovanie úseku v Bratislave bolo vydané 2. októbra 1919, rakúskeho úseku 18. decembra 1919 a linka bola obnovená 21. mája 1920. Pri ceste z Rakúska po kontrole v Kopčanoch bolo treba prestúpiť do vozidla miestnej železnice Bratislava.

V roku 1924 bol prestavaný úsek z Kopčian k štátnej hranici na 550 V a ďalej vozidlá pokračovali pod napätím 15 kV 16,6 Hz používaným v Rakúsku.

Dňa 10. októbra 1938 Petržalku obsadili Nemci (premenovaná na Engerau an der Donau, N. D.) a tri dni predtým, 7. októbra 1938 bola prevádzka zastavená. Prevádzku opäť spustili Nemecké ríšske železnice v rozsahu Berg – Engerau (Petržalka) 11. januára 1941 na normálnom rozchode, po výhybňu Kopčany pod svojim napätím (10. januára).

3. apríla 1945 po príchode frontu Nemci vyhodili do povetria strednú časť Štefánikovho mosta (dnešný Starý most) a doprava bola zastavená. Po druhej svetovej vojne sa štátna hranica s Rakúskom dostala na pôvodný predvojnový stav. Z rakúskej strany sa doprava už neobnovila a trať Wolfsthal – Berg-Landesgrenze – Kopčany ostala opustená. Novou konečnou stanicou trate z Viedne sa stala ŽST Wolfsthal, kde trať končí až do súčasnosti. Aj druhá trať z Kittsee do ŽST Petržalka ostala opustená. V období 1993 – 1998 bola táto trať zrekonštruoovaná a stala sa významným železničným medzinárodným koridorom a počíta sa aj s vybudovaním spojenia z Kittsee do Wolfsthalu cez okraj obce Berg. Dnes trať Viedeň – Wolfsthal funguje aj ako viedenská predmestská linka (Rýchlodráha – S-Bahn) S7.

Pamiatkový úrad Slovenskej republiky svojim rozhodnutím vyhlásil 10. 6. 2015 niekdajší objekt depa (výmennej stanice) Viedenskej električky v Kopčanoch (Petržalke) za Národnú kultúrnu pamiatku.

Rekonštrukcia – zachované vozidlá na Slovensku

V roku 2011 sa podarilo Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy (Roman Delikát, Michal Milata a Peter Martinko) za podpory Bratislavského okrášľovacieho spolku (Maroš Mačuha) a Bratislavského samosprávneho kraja (Pavol Frešo) získať naspäť lokomotívu P.O.H.É.V. Ganz Eg 6,^[2] ktorá bola koncom októbra 2011 prevezená z Rakúska na Slovensko a dočasne deponovaná v Rendezi. V prvej fáze bola naplánovaná jej rekonštrukcia do vystavovateľného stavu – oprava exteriéru a interiéru, v ďalšej fáze revízia a oprava pojazdu a v konečnej fáze aj s rekonštrukciou do plne funkčného stavu, t. j. opravou jej 4 trakčných motorov. Od roku 2011 do roku 2014 bol rušeň Eg 6 rekonštruovaný v Topoľčanoch do vystavovateľnej podoby. Zrekonštruovaný rušeň bol verejnosti predstavený 7. novembra 2014 pred Skladom č. 7 na nábreží Dunaja. Následne bol rušeň prepravený do Slovenského technického múzea – Múzea dopravy v Bratislave na Šancovej ulici, kde bol vyše dvoch rokov exponátov v rámci výstavy 100. rokov Viedenskej električky. V roku 2015 sa rušeň predstavil aj na 17. celoslovenskom zraze historických železničných vozidiel – Rendez 2015.

V roku 2016 sa po dlhoročných rokovaniach podarilo Klubu priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy za finančnej podpory Rada Števčíka odkúpiť aj pôvodný historický vozeň Viedenskej električky L.W.P. Ringhoffer BCDFa 1400,^[3] ktorý je druhý zachránený z pôvodného počtu troch vyrobených kusov. Druhý zachránený vozeň L.W.P. Ringhoffer BCDFa 1401 je spolu s lokomotívou P.O.H.É.V GANZ Eg 5 v Museumstramway v Mariazelli. Na 18. celoslovenskom zraze historických železničných vozidiel – Rendez 2016 prišlo po 81 rokoch opäť k spojeniu diaľkového vlaku Viedenskej električky na území Bratislavy. Súprava diaľkového vlaku je tvorená z rušňa P.O.H.É.V GANZ Eg 6 a vozňa L.W.P. Ringhoffer BCDFa 1400. V súčasnosti sa súprava diaľkového vlaku nachádza v rekonštrukcii v opravárenskej dielni v Topoľčanoch.

V roku 2020 Klub priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy do Bratislavy vrátil po 85 rokoch (do centra Bratislavy) podvozok nákladného vozňa P.O.H.É.V. GANZ Gk 202 z roku 1913.^[4] Podvozok je dočasne deponovaný v Slovenskom technickom múzeu – Múzeu dopravy v Bratislave. V budúcnosti sa počíta s jeho rekonštrukciou do pôvodného stavu z roku 1913. Ide o posledný zachovaný podvozok nákladného vozňa Gk. Zvyšné dva vyrobené kusy, Gk 201 a 203 (podvozky) sa nachádzajú v Museumstramway v Mariazelli.

Obnova historickej zastávky – zastávka Viedenská električka

Klub priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy v spolupráci s Bratislavským okrášľovacím spolkom 21. júna 2014 obnovili pri príležitosti 100. výročia začatia premávky na trati medzi Prešporkom a Viedňou historickú zastávku Viedenskej električky (Petržalka výhybňa – Stadtwäldchen Ausweiche – Liget Kitérő) na Viedenskej ceste. Podujatie podporili: Hlavné mesto SR Bratislava, Dopravný podnik Bratislava a Bratislavské noviny. Z pôvodnej zastávky električky na Viedenskej ceste sa zachovala historická dlažba, ale aj dobový múrik. Odkrytá dlažba zastávky bola doplnená o lavičku a neskôr pribudne cyklostojan. Dopravný podnik Bratislava v tomto mieste zriadil občasnú zástavku so symbolickým názvom Viedenská električka, ktorá je doplnená o informácie z histórie Viedenskej električky.

Galéria

• 

  Symbolická zastávka Viedenská električka na Viedenskej ceste

• 

  Stručné informácie o histórii zastávky

• 

  Z pôvodnej zastávky Viedenskej električky sa zachovala dlažba zastávky

• 

  Spodná časť zastávky Viedenskej električky z roku 1913

• 

  Eg 6 späť v Bratislave

• 

  Eg 6 v Petržalke

• 

  Eg 6 na Rendezi

• 

  2013: Lokomotíva Ganz Eg 6 – rekonštrukcia do historického stavu z roku 1914

• 

  Predstavenie zrekonštruovaného rušňa P.O.H.É.V. Ganz Eg 6 verejnosti pred Skladom č. 7 v Bratislave

• 

  Zrekonštruovaný rušeň P.O.H.É.V. Ganz Eg 6 ako súčasť výstavy 100. rokov Viedenskej električky v Slovenskom technickom múzeu – Múzeu dopravy v Bratislave

• 

  Návrat historického vozňa L.W.P. Ringhoffer BCDFa 1400 do Bratislavy na miesto, kde v lete 1935 naposledy odišiel

• 

  Viedenská električka na Rendezi počas 18. celoslovenského zrazu historických železničných vozidiel

• 

  Viedenská električka putuje do rekonštrukčnej dielne

• 

  Viedenská električka historický podvozok nákladného vozňa Gk 202

• 

  Vyloženie vozňa Gk 202

• 

  Historický podvozok Gk 202 v Múzeu dopravy

Referencie

Pozri aj

• Električková doprava v Bratislave
• Železničná doprava v Bratislave

Externé odkazy

Bratislavský portál

• Do Bratislavy sa vrátil nákladný vozeň Viedenskej električky
• Článok o električkovej trati medzi Bratislavou a Viedňou
• Článok o železničnej doprave v Bratislave a okolí
• Zrušená časť trate medzi Wolfsthalom a Kopčanmi so zakreslením niektorých zachovaných zvyškov
• Viedenskú električku spustili pred sto rokmi
• Príloha Storočná Viedenská električka
• Na Viedenskej ceste je obnovená zastávka Viedenskej električky
• Seriál o histórii Viedenskej električky
• História a fotografie Viedenskej električky
• Klub priateľov mestskej hromadnej a regionálnej dopravy

Súradnice: 48°08′05″S 17°07′01″V / 48,134654°S 17,117064°V / 48.134654; 17.117064