Slovensko

	Slovenská republika
Vlajka	Znak
	Štátna hymna:; Nad Tatrou sa blýska; (časť hymny)
Miestny názov
• dlhý	Slovenská republika
• krátky	Slovensko
Hlavné mesto	Bratislava; 48°9′ s.š. 17°7′ v.d.
Najväčšie mesto	Bratislava
Úradné jazyky	slovenčina, čeština
Demonym	Slovák, Slovenka
Štátne zriadenie; Prezidentka; Predseda parlamentu; Predseda vlády	parlamentná republika; Zuzana Čaputová; Boris Kollár; Eduard Heger
Vznik	1. január 1993 (rozdelenie Česko-Slovenska)
Susedia	Česko, Poľsko, Ukrajina, Maďarsko, Rakúsko
Rozloha; • celková; • voda (%)	; 49 035 km² (127.) ; 931 km² (1,94 %)
Počet obyvateľov; • sčítanie (2020); • hustota (2020)	; 5 449 272; 111.3/km² (88.)
HDP; • celkový; • na hlavu (PKS)	2021; 117,664 miliardy $ (59.); 34 815 $ (41.)
Index ľudského rozvoja (2020)	0,860 (39.) – veľmi vysoký
Mena	euro (EUR)
Časové pásmo; • Letný čas	CET/SEČ (UTC+1); CEST/SELČ (UTC+2)
Medzinárodný kód	SVK/SK
Medzinárodná poznávacia značka	SK
Internetová doména	.sk, .eu (zdieľaná s ostatnými členmi Európskej únie)
Smerové telefónne číslo	+421

O iných významoch výrazu Slovensko pozri Slovensko (rozlišovacia stránka).

Súradnice: 49°S 20°V / 49°S 20°V / 49; 20

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe. Je členským štátom Európskej únie a NATO. Má rozlohu 49 035 km² a žije tu približne 5 449 265 obyvateľov.^[9] Na severozápade hraničí s Českom, na juhozápade s Rakúskom, na severe s Poľskom, na východe s Ukrajinou a na juhu s Maďarskom.^[10] Krajina je prevažne hornatá, pretože väčšinu povrchu zaberajú vysočiny. Zo severu sem z mohutného oblúka zasahujú Karpaty, na juhu sa rozprestiera Panónska panva. Hlavným mestom je Bratislava, úradným jazykom je slovenčina.

Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou habsburskej monarchie, od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do konca roku 1992 (okrem obdobia vojnovej Slovenskej republiky). Dňa 1. januára 1993 vznikla zánikom Česko-Slovenska samostatná Slovenská republika. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Eurozóny, oficiálnou menou sa stalo euro.

Slovensko je parlamentná demokracia, presnejšie parlamentno-prezidentská republika^[11]. V hospodárstve sa vyznačuje modernizovaným priemyslom a rozvíjajúcim sa sektorom služieb, ktorý prevažuje v podiele tak hrubého domáceho produktu, ako aj pracovnej sily. Dopravná infraštruktúra je vzhľadom na geografický profil krajiny redšie rozložená, no v súčasnosti dochádza k jej rozšíreniu a modernizácii.

Z okolitých štátov má Slovensko pevné zväzky predovšetkým s Českom. Predtým konfliktné vzťahy s Maďarskom sa v posledných rokoch zlepšili. Na Slovensku žije silná maďarská a rómska menšina. Slovensko má bohatú kultúrnu tradíciu, ako i množstvo prírodných a historických pamiatok.

Etymológia

Vznik názvu Slovensko a etnonymá Slováci je pevne spätý s existenciou uhorského štátu. Tým, že sa vo väčšej miere spolu stýkali jednotlivé neslovanské národy Uhorska s pôvodnou slovenskou populáciou, došlo k vytvoreniu zárodkov slovenského povedomia. V oficiálnych prameňoch boli obyvatelia dnešného Slovenska nazývaní Slavus či Sclavus, aby tak boli odlíšení od ostatných slovanských národov. Toto označenie sa prvýkrát objavilo v roku 1029 a potom v rôznych variantoch a jazykoch často od 15. storočia. Pri starších výskytoch podobných tvarov je sporné, či sa myslí slovanské alebo slovenské územie. Moderný slovenský tvar Slovensko je prvýkrát doložený v roku 1675 v žiadosti broumovského panstva, adresovanej hajtmanovi kraja v Uhorskom Hradišti.^[12]

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Slovenska

Pozri články: Vanniovo kráľovstvo, Samova ríša, Nitrianske kniežatstvo, Veľká Morava, Uhorsko, Autonómne Slovensko, Rakúsko-Uhorsko, Česko-Slovensko, Slovenská ľudová republika, Slovenská republika rád, Prvá Slovenská republika, Slovenská socialistická republika, Politický vývoj Slovenska od roku 1989

Slovenská republika síce patrí do skupiny mladších štátov Európy, ale územie krajiny má dlhú a pohnutú históriu, po ktorej zostalo množstvo pamiatok. Máloktorá európska krajina si prešla zložitejším historicko-politickým vývojom ako práve Slovensko.

Staršie dejiny

Rímsky nápis na hradnej skale v Trenčíne

Prvé známky o osídlení Slovenska pochádzajú z konca paleolitu približne spred 250 tis. rokov. O rozkvete ľudských spoločností na území Slovenska svedčí mnoho archeologických pamiatok ako napríklad nález lebky neandertálca v Gánovciach. Bohatšie doklady o živote prehistorických ľudí sa vzťahujú k neolitu. Našli sa zvyšky ich obydlí, keramiky, ale aj ich duchovného života vo forme obetných darov alebo kultových predmetov akými boli pravdepodobne aj venuše z Nitrianskeho Hrádku, Moravian nad Váhom a ďalších miest. Približne 5000-4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (zachované nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa Domica). Etnická príslušnosť týchto pravekých ľudí je však nejasná.

Od konca 4. storočia pred Kr. prichádzajú Kelti, ktorých možno považovať za prvé historicky známe etnikum na území dnešného Slovenska. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V 1. storočí pred Kr. prichádzajú na Slovensko Dákovia, Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry. Na prelome letopočtov sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi Germánov. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich Vanniovo kráľovstvo. Dunaj tvoril hranicu s Rímskou ríšou. V 2. storočí nášho letopočtu boli na území Slovenska rozmiestnené rímske vojenské posádky. Následne sa juhozápad Slovenska stal súčasťou rímskej provincie Pannonia.^[13]

Koncom 4. storočia sa začalo sťahovanie národov, na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. S utváraním Slovenska a Slovákov ako národa je spojený najmä príchod Slovanov. Prvé slovanské obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v 5. storočí. V druhej polovici 6. storočia sa Slovania dostali do područia kočovných kmeňov Avarov, v prvej polovici 7. storočia bolo miestne územie pripojené k Samovej ríši.

Socha svätého Cyrila a Metoda v Žiline

Stredoveké centrum Bardejova

Prvým štátnym útvarom na väčšine územia Slovenska bolo Nitrianske kniežatstvo, ktoré sa roku 833 pripojilo k Veľkej Morave. V roku 862 veľkomoravský panovník Rastislav požiadal Byzanciu o kresťanských misionárov, byzantský cisár Michal III. na Veľkú Moravu poslal misiu vedenú solúnskymi bratmi Konštantínom (mníšskym menom sv. Cyril) a sv. Metodom, ktorí zostavili písmo hlaholiku, preložili Sväté písmo, bohoslužobné texty a ďalšie knihy do staroslovienčiny a pomáhali organizovať cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave.

Po zániku Veľkomoravskej ríše vtedajšie územie Slovenska ovládli Maďari (koniec 9. storočia), ktorí sa v tom čase presídlili do strednej Európy. V polovici 10. storočia postupne vznikol nový feudálny štát – Uhorské kráľovstvo (Uhorsko). Založila ho síce pôvodom maďarská dynastia Arpádovcov, ale krajina zostávala mnohonárodnostná a mnohojazyčná, jazykom šľachty a kráľovského dvora bola latinčina. Po bitke pri Moháči roku 1526 sa Slovensko a západné Uhry stali súčasťou habsburskej ríše. V rokoch 1540-1541 Uhorskú nížinu obsadili Turci a juh Slovenska bol začlenený do Osmanskej ríše.^[13]

Obliehanie tureckej pevnosti Nové Zámky v roku 1685

Maľba generála Milana Rastislava Štefánika

Následne po tureckej expanzii sa územie bývalého Uhorska v 16. a 17. storočí dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv. Kráľovské Uhorsko), čím sa Slovensko stalo jadrom tohto habsburského štátu. Bratislava sa stala hlavným (1536 – 1784/1848), korunovačným (1563 – 1830) mestom a sídlom snemu (1542 – 1848) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. Trnava sa stala sídlom ostrihomského arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímskokatolíckej cirkvi. Dlho trvajúce vojny s Osmanskou ríšou na dlhšiu dobu ukončil v roku 1711 Satmársky mier. Najznámejším národným hrdinom, ktorého nájdeme v slovenskej mytológii z tohto obdobia, je zbojnícky kapitán Juraj Jánošík (1688 – 1713) z Terchovej. Legenda hovorí, že bohatým bral a chudobným dával.^[14]

Počas 18. storočia začalo slovenské národné obrodenie. Obhajcom slovenských práv sa stáva kňazská inteligencia, ktorá bola rozdelená na dva prúdy: na katolíkov (na čele Anton Bernolák) a evanjelikov (hlavní predstavitelia Ján Kollár a Pavol Jozef Šafárik). Evanjelici presadzovali koncepciu slovanskej jednoty. Naopak katolíci zastávali názor, že Slováci sú svojbytný národ a potrebujú vlastný jazyk. V roku 1787 kodifikoval Anton Bernolák prvú spisovnú slovenčinu založenú na západoslovenskom nárečí (nazývaná bernolákovčina).

V polovici 19. storočia sa do popredia dostáva tzv. štúrovská generácia. Roku 1843 kodifikoval Ľudovít Štúr spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia, ktorá je s malými úpravami používaná dodnes. Štúrovci viedli boj za slovenskú svojbytnosť a právo sebaurčenia Slovákov. V revolúcii z rokov 1848 – 1849 bolo vyhlásené Autonómne Slovensko v rámci Uhorska a Slováci sa pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časť Rakúskej monarchie, čo sa im žiaľ nepodarilo a slovenská samospráva v roku 1849 zanikla. Najhoršiemu tlaku maďarizácie čelili Slováci po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v rokoch 1867 – 1918. S Rakúsko-Uhorskom malo Slovensko spoločný osud až do začiatku 20. storočia.

Novodobé dejiny

Územie Československa v rokoch 1920 – 1938

V 20. storočí sa situácia začala meniť. Predstavitelia slovenského a českého národa využili porážku Rakúsko-Uhorska v 1. svetovej vojne. V októbri 1918 spojením Slovenska, českých krajín a Podkarpatskej Rusi vzniklo Česko-Slovensko (Československá republika), o jej založenie sa zaslúžil aj slovenský politik Milan Rastislav Štefánik. Slováci sa k novovznikajúcemu štátu prihlásili Martinskou deklaráciou (30. októbra 1918). Slovensko bolo po uzatvorení mierovej zmluvy v Trianone prvýkrát vyčlenené ako samostatné územie, hoci v rámci Česko-Slovenska. Postavenie Slovenska v novom štáte však časť jeho obyvateľov a politikov neuspokojovala. Koncom 30. rokov 20. storočia na Slovensku silneli separatistické tendencie.^[13]

Od roku 1918 mala na Slovensku veľký vplyv katolícka Slovenská ľudová strana (Andrej Hlinka), ktorá žiadala autonómiu Slovenska. Národnostné rozdiely v krajine využil nemecký diktátor Adolf Hitler, ktorý najprv pripravil Česko o pohraničné územia a následne rokoval so slovenskými politikmi. Dňa 19. novembra 1938 bol schválený zákon o autonómii Slovenska v rámci Česko-Slovenska. Územie Slovenska bolo výrazne oklieštené v rámci 1. viedenskej arbitráže, ktorou muselo odstúpiť Maďarsku južné územia. Za týchto okolností bol pod nátlakom Nemecka nakoniec 14. marca 1939 vyhlásený samostatný Slovenský štát (neskôr oficiálne Slovenská republika) – jeden zo satelitov nacistického Nemecka, v ktorom sa ustanovil totalitný politický systém.

Slovensko počas 2. svetovej vojny vystupovalo ako spojenec Nemeckej ríše. Snaha po vlastnej štátnosti bola čoskoro prekrytá odporom voči fašizmu a nacizmu, ktoré zostrovali perzekúciu židovského a rómskeho obyvateľstva. Behom holokaustu, na ktorom sa Slovensko podieľalo vyvezením väčšiny Židov do nacistických koncentračných táborov, bolo usmrtených približne 75 000 slovenských Židov.^[15] Reakciou na vstup nemeckej armády na Slovensko vypuklo v auguste 1944 Slovenské národné povstanie, ktorého politickým a vojenským centrom bola Banská Bystrica. Keď Nemci povstanie porazili, povstalci prešli na partizánsky spôsob boja. Na začiatku roku 1945 oslobodenie Slovenska Červenou armádou, armádou Rumunska a 1. česko–slovenským armádnym zborom ukončilo existenciu slovenského štátu.

Sovietsky tank v Bratislave počas vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska, august 1968

Po 2. svetovej vojne bolo Slovensko znovu začlenené do obnovenej Československej republiky (obnovená republika už zahŕňala len územie dnešného Česka a Slovenska. Podkarpatská Rus bola pričlenená k územiu Sovietskeho zväzu). Postupne sa dostalo do sféry vplyvu ZSSR medzi krajiny východného bloku za železnú oponu. Dňa 25. februára 1948, kedy sa moci ujala Komunistická strana Československa, došlo k znárodneniu súkromných podnikov, slovenský roľnícky vidiek zasiahla kolektivizácia poľnohospodárstva. Komunistický režim zaviedol vedúcu úlohu KSČ, ktorá sa potvrdzovala voľbami s jednotnou kandidátkou Národného frontu. Inak zmýšľajúci boli prenasledovaní ŠtB, väznení aj popravení. Pre hospodárske zaostávanie a nespokojnosť s politikou komunistickej strany došlo v roku 1968 k významným politickým zmenám politika Dubčeka. Dňa 21. augusta 1968 boli tieto procesy potlačené vpádom vojsk Varšavskej zmluvy. Došlo k tzv. normalizácii a nástupu brežnevskej politiky. Od 1. januára 1969 sa ČSSR skladala z dvoch socialistických republík, ČSR a SSR.

V roku 1989 Nežná revolúcia ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom. Slovensko vzniklo 1. januára 1993 ako jeden z nástupníckych štátov Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov, na základe ústavného zákona schváleného Federálnym zhromaždením ČSFR. Krajina sa začala otvárať svetu, demokratizovať a väčšmi spolupracovať s inými štátmi. Od 19. januára 1993 je Slovensko členom OSN, od 29. marca 2004 členom NATO, od 1. mája 2004 členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. a od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.

Geografia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geografia Slovenska

Fyzická mapa Slovenska

Fyzická mapa Slovenska s popisom

Slovenská republika sa nachádza na severnej pologuli o niečo bližšie k severnému pólu ako k rovníku. Na Slovensku sa používa stredoeurópsky čas, ktorý o 1 hodinu predbieha svetový čas (čas nultého poludníka). Slovensko leží v Strednej Európe, akoby v srdci Európy. Je vnútrozemským štátom, neleží na brehu mora. Najbližšie more je Jadranské, vzdialené približne 365 km. Slovensko hraničí s piatimi štátmi. Na východe susedí s Ukrajinou (97,8 km), na juhu s Maďarskom (654,8 km), na juhozápade s Rakúskom (106,7 km), na severozápade s Českom (251,8 km) a na severe s Poľskom (541,1 km). Slovenské hranice väčšinou tvoria prirodzené prírodné útvary (rieky a hrebene hôr). Štátne hranice vedú aj nížinami a kotlinami, najmä na úsekoch hraníc s Maďarskom a Ukrajinou. Celková dĺžka hraníc je 1 652,2 km.^[10]

Krajina je charakterizovaná hornatým reliéfom na severe a nížinami na juhu. Všetky povrchové celky Slovenska patria do Panónskej panvy a Karpát. Svojou územnou rozlohou 49 036 km² sa Slovensko zaraďuje medzi menšie štáty európskeho kontinentu. Tvar územia Slovenska je podlhovastý v rovnobežkovom smere (východ – západ). Slovenskom vedie hlavné európske rozvodie, rozhranie území, z ktorých rieky odvádzajú vodu do dvoch morí (Baltského a Čierneho mora).

Povrch

Panoráma Vysokých Tatier

Rieka Dunaj v Bratislave

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Slovensko

Navigácia: Doprava v roku 1948 > Doprava v roku 1949 >

Rekordok

Rekordy

Príbuzné výrazy: