A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Spojené štáty americké | |||||
| |||||
Národné motto: In God We Trust (angl.) (Veríme v Boha) E pluribus unum (lat.) (Z mnohých jeden) | |||||
Štátna hymna: The Star-Spangled Banner (Hviezdami posiata vlajka) | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | United States of America | ||||
• krátky | United States | ||||
Hlavné mesto | Washington, D. C. 38°53′ s.š. 77°01′ z.d. | ||||
Najväčšie mesto | New York | ||||
Úradné jazyky | žiaden na federálnej úrovni, de facto angličtina | ||||
Regionálne jazyky | angličtina, havajčina, španielčina, samojčina a ďalšie | ||||
Demonym | Američan, Američanka[1] | ||||
Štátne zriadenie prezident viceprezident |
federatívna prezidentská republika Joe Biden Kamala Harrisová | ||||
Vznik | 4. júl 1776 | ||||
Susedia | Kanada, Mexiko, Rusko | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
9 833 520 km² (3.) km² (6,97 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2021) • sčítanie (2020) • hustota (2021) |
331 893 745 (3.) 331 449 281 33,6/km² (185.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2022 25,35 bilióna $ (2.) 76 027 $ (9.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2019) | 0,926 (17.) – veľmi vysoký | ||||
Mena | americký dolár (USD) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
(UTC-4 až -12, +10, +11) (UTC-4 až -10) | ||||
Medzinárodný kód | USA/US | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | USA | ||||
Internetová doména | .us, .gov, .edu, .mil | ||||
Smerové telefónne číslo | +1 |
Súradnice: 39°49′41″S 98°34′46″Z / 39,828175°S 98,5795°Z
Spojené štáty alebo USA, dlhý tvar Spojené štáty americké (podrobnosti o názvoch pozri nižšie), sú federatívny štát v Severnej Amerike, ktorý sa rozprestiera od Atlantického po Tichý oceán. Na súši susedí s Kanadou a Mexikom. Vďaka štátu Aljaška siaha územie Spojených štátov aj k brehom Severného ľadového oceánu (Beringov prieliv ich oddeľuje od ázijského územia Ruska) a na niektoré tichomorské ostrovy (najmä Havaj).
Spojené štáty sa skladajú z 50 štátov, federálneho územia s hlavným mestom a sídlom prezidenta, vlády, Kongresu a Najvyššieho súdu (Federálny dištrikt Kolumbia), ďalších viac či menej samosprávnych území (Portoriko, Severné Mariány, Guam, Americké Panenské ostrovy, Americká Samoa a atol Palmyra) a desiatich malých ostrovov či útesov.
Názov
Krátky tvar
Oficiálny slovenský krátky tvar názvu tohto štátu znie Spojené štáty alebo (až v niekoľkých posledných rokoch) USA (V slovenčine je USA teda normovaný krátky názov štátu, hoci ide vlastne o skratku dlhého tvaru názvu – pozri nižšie). Anglický krátky tvar znie United States. Anglická skratka tvaru „United States“ znie U.S. alebo US (nie USA); v slovenčine sa skratka v tvare US vyskytuje tiež, ale len zriedkavo ako prívlastok v odborných textoch (napr. na označenie merných jednotiek). Neoficiálny krátky tvar znie po anglicky Union; občas sa používa aj v slovenčine a znie Únia. Ďalší neoficiálny krátky tvar je Amerika, po anglicky America.[2][3][4]
Slovenský krátky tvar Spojené štáty (ale nie anglický tvar United States) bol stanovený ako oficiálny až v 90. rokoch 20. storočia. Do 90. rokov 20. storočia všetky odborné texty a atlasy používali výlučne tvar Spojené štáty americké (hoci pri iných štátoch používali krátke tvary), tvar Spojené štáty sa vtedy (podľa Peciarovho slovníka) považoval len za hovorový a tvar USA sa považoval jednak za skratku výrazu „United States of America“ a jednak (podľa Peciarovho slovníka) za hovorový tvar názvu štátu.[5][6][7][8][9] V 19. storočí sa naopak tvar Spojené štáty občas vyskytol ako hlavný názov štátu – pozri nižšie.
Dlhý tvar
Oficiálny slovenský dlhý tvar názvu od roku 1940 dodnes znie Spojené štáty americké. Do roku 1939 (minimálne v 30. rokoch 20. storočia) znel oficiálny slovenský dlhý tvar názvu Spojené štáty severoamerické a tento tvar sa (v rozpore s PSP a neskôr aj geografickými normatívnymi zoznamami) používal ešte dlho potom: napríklad sa vyskytuje v prominentnom Šimkovom Anglicko-slovenskom slovníku z roku 1967 vydávanom až do 90. rokov 20. storočia a hlavne aj na jednom mieste v Peciarovom Slovníku slovenského jazyka (Tu išlo zrejme o omyl, lebo na inom mieste v Peciarovom slovníku je uvedené „Spojené štáty americké, hovor. i Spojené štáty, USA“). Tretia (skôr staršia) možnosť slovenského pomenovania štátu je Severoamerická únia; tento tvar je prípustný z hľadiska kodifikácie jazyka, ale neprípustný z hľadiska aktuálnej slovenskej štandardizácie geografických názvov. Anglický dlhý tvar už od roku 1776 znie United States of America (v rokoch 1776 – 1778 aj United States of North America). Skratka tvaru „United States of America“ znie USA (-používa sa v angličtine aj slovenčine) alebo U.S.A. (-používa sa v angličtine a podľa PSP do roku 1939 aj v slovenčine).[2][10][11][12][3][13][14][15][16][17][18][19]
Historické tvary
Slovenské názvy do zač. 20. storočia boli najmä: Spojené štáty americké (t.j. rovnako ako dnes)[20], Spojené štáty (t.j. rovnako ako dnes)[21], Spojené Štáty Amerikánske[22], Spojené državy[23], Sjednotené štáty[24], Spojené državy severo-americké[25], Sjednotené Štáty Severo-amerikánske[26], Unia[25] a koncom 18. storočia Republika Amerykanská[27].
Dejiny
Dejiny Spojených štátov počínajú príchodom prvých obyvateľov (Indiánov a Eskimákov) cez Beringiu, zaniknutú pevninu v oblasti dnešného Beringovho prielivu, približne 10 000 rokov pred naším letopočtom. Tí sa postupne rozčlenili na stovky kmeňov a osídlili celé severoamerické územie. Po prvých prieskumných výpravách Európanov v 15. a 16. storočí sem v 17. storočí začali prichádzať európski, predovšetkým anglickí kolonisti. Okrem Angličanov na severovýchode sem prichádzali Španieli, budujúci malé osady na Floride a juhozápade, a Francúzi, ktorí sa usadzovali pozdĺž rieky Mississippi a na pobreží Mexického zálivu.
Prvou stálou osadou na území dnešných USA bola španielska osada St. Augustine na Floride, založená roku 1565. Prvá anglická usadlosť Jamestown vo Virgínii sa datuje do roku 1609. Správa, že sa v Amerike dá uživiť, spôsobila rozsiahly prílev kolonistov. Veľmi ich priťahovala nádej, že tu nájdu zlato (tzv. zlatá horúčka). Postupom času sa zabraté územia rozširovali a zisky sa zvyšovali. Dialo sa to na úkor domorodých Indiánov, ktorí pre svoj spôsob života potrebovali veľké priestory. Neskôr sa bohatstvo zväčšovala aj vďaka černochom afrického pôvodu, ktorých sem od roku 1619 privážali na prácu ako otrokov.[28] Do sedemdesiatych rokov 18. storočia v trinástich britských kolóniách žilo dva a pol milióna ľudí.
Po skončení francúzsko-indiánskej vojny v šesťdesiatych rokoch britská vláda uložila rad nových daní a odmietla argumenty kolonistov, že nové zdanenie musia schváliť oni sami. Odpor voči novým daniam, najmä Bostonské pitie čaju v roku 1773, viedlo anglický parlament k uverejneniu trestných zákonov, ktoré mali viesť k ukončeniu samosprávy v kolóniách. Americkí Patrioti (ako sa sami nazývali) sa priklonili k politickej ideológii zvanej republikánstvo, ktoré zdôrazňovalo občiansku povinnosť, cnosť a opozíciu voči korupcii, luxusu a aristokracii.
Ozbrojený konflikt začal v roku 1775, keď Patrioti vypudili zo všetkých kolónií kráľovských úradníkov a usporiadali masové zhromaždenia. V roku 1776 vyhlásil Druhý kontinentálny kongres nový nezávislý útvar, Spojené štáty americké. S pomocou rozsiahlej finančnej a vojenskej pomoci Francúzska a pod vedením generála Georgea Washingtona zvíťazili americkí Patrioti vo vojne za nezávislosť. Parížska zmluva z roku 1783 prisúdila novému štátu územie na východ od rieky Mississippi, s výnimkou Floridy a Kanady. Centrálna vláda zriadená článkami Konfederácie nedokázala zabezpečiť stabilitu, pretože nedisponovala právomocou vyberať dane a nemala žiadneho výkonného predstaviteľa. V roku 1787 Kongres zvolal Ústavodarné zhromaždenie vo Philadelphii. Výsledkom zhromaždenia bol vznik novej ústavy, ktorá bola ratifikovaná v roku 1789. V roku 1791 k nej bola doplnená Listina práv, zaručujúca občanom neodňateľné práva. S Washingtonom ako prvým prezidentom a Alexandrom Hamiltonom, jeho hlavným politickým a finančným poradcom, vznikla silná ústredná vláda. Keď sa stal prezidentom Thomas Jefferson, zakúpil od Francúzska rozsiahle územie Louisiany, čím sa rozloha Spojených štátov zdvojnásobila. Druhá a posledná vojna s Britániou bola vybojovaná v rokoch 1812 – 1815.
Pod vplyvom presvedčenia o zjavnom predurčení (Manifest Destiny) sa federálne územie začalo rozširovať na západ, k Tichému oceánu. Územie Spojených štátov bolo vždy veľké, ale počet obyvateľov bol spočiatku pomerne malý, iba necelé 4 milióny v roku 1790. Populačný rast však bol rýchly, keďže v roku 1810 počet obyvateľov dosiahol 7,2 milióna a v roku 1830 už 12,8 milióna. Hospodársky rast z hľadiska celkového HDP bol ešte rýchlejší. V porovnaní s európskymi mocnosťami však bola vojenská sila USA relatívne obmedzená až do začiatku druhej svetovej vojny. Teritoriálna expanzia bola motivovaná úsilím o získanie lacnej pôdy pre slobodných farmárov a otrokárov. Rozširovanie otroctva sa stávalo čoraz viac kontroverzné a vyvolávalo politické a ústavné boje, ktoré boli vyriešené kompromisom. Otroctvo bolo do roku 1804 zrušené vo všetkých štátoch severne od Mason-Dixonovej línie, ale Juh pokračoval v profitovaní na práci otrokov, predovšetkým kvôli vysoko ziskovému vývozu bavlny do Európy. V roku 1860 bol zvolený za prezidenta republikán Abraham Lincoln, ktorý svoju kampaň postavil na téme obmedzenia šírenia otroctva a jeho postupnej likvidácii.
Sedem južných štátov, závislých na produkcii bavlny, sa štyri mesiace pred Lincolnovou inauguráciou odtrhlo a neskôr založilo konfederáciu, ktorá však nedosiahla medzinárodného uznania od žiadneho štátu. Konfederácia začala v roku 1861 vojnu so Severom útokom na pevnosť Sumter. Nacionalistické pobúrenie na severe živilo dlhú a vyčerpávajúcu americkú občiansku vojnu (1861 – 1865). Bojovalo sa z veľkej časti na juhu, lebo ohromné materiálne a ľudské zdroje Severu sa ukázali v dlhej vojne ako rozhodujúce. Výsledkom vojny bolo obnovenie Únie, zbedačenie Juhu a zrušenie otroctva. V následnej ére rekonštrukcie (1863 – 1877) boli zákonné a hlasovacie práva rozšírené na oslobodených otrokov. Federálna vláda získala oveľa väčšiu moc a vďaka štrnástemu dodatku ústavy v roku 1868 dostala výslovnú povinnosť chrániť individuálne práva. Keď však v 70. rokoch 19. storočia bieli Demokrati znovu získali moc na juhu, často vďaka zastrašovaniu čiernych voličov polovojenskými skupinami, došlo k prijatiu tzv. Zákonov Jima Crowa, zachovávajúcich nadradenosť bieleho obyvateľstva a prijatiu ustanovení, zbavujúcich volebného práva väčšinu Afroameričanov a mnoho chudobných bielych. Táto situácia pokračovala po celé desaťročia až do vzniku hnutia občianskych práv v šesťdesiatych rokoch 20. storočia a prijatia federálnej legislatívy k presadzovaniu ústavných práv.
Na prelome 20. storočia sa Spojené štáty stali poprednou svetovou priemyselnou veľmocou vďaka prudkému rozvoju podnikania na severovýchode a stredozápade a príchodu miliónov prisťahovaleckých robotníkov i poľnohospodárov z Európy. Celoštátna železničná sieť bola dokončená za pomoci práce čínskych prisťahovalcov, rozsiahle ťažobné a priemyselné podniky industrializovali severovýchod a stredozápad. Masová nespokojnosť s korupciou, neefektívnosťou a tradicionalistickej politiky dala vzniknúť progresívnemu hnutiu, ktoré počas 90. rokov 19. storočia až 20. rokov 20. storočia iniciovalo mnoho sociálnych a politických reforiem. Šestnásty a 17. dodatok ústavy z roku 1913 stanovili prvú národnú daň z príjmov a priamu voľbu amerických senátorov do Kongresu. V roku 1920 devätnásty dodatok ústavy zaručil volebné právo žien. Hoci boli Spojené štáty počas prvej svetovej vojny spočiatku neutrálne, v roku 1917 vyhlásili vojnu Nemecku a prispeli k víťazstvu Dohody v nasledujúcom roku.
Éra prosperity 20. rokov skončila krachom na newyorskej burze v októbri 1929 a následným nástupom celosvetovej hospodárskej krízy trvajúcej celé ďalšie desaťročie. Demokratický prezident Franklin D. Roosevelt ukončil obdobie republikánskej dominancie v Bielom dome a realizoval svoje programy nazývané „Nový údel“ pre pomoc, obnovu a reformu. Nový údel, ktorý definoval moderný americký liberalizmus, zahŕňal pomoc pre nezamestnaných, podpory pre poľnohospodárov, systém sociálneho zabezpečenia a minimálnu mzdu. Po japonskom útoku na Pearl Harbor v decembri 1941 vstúpili Spojené štáty do druhej svetovej vojny po boku Veľkej Británie, Sovietskeho zväzu, Číny a ďalších spojeneckých národov. USA financovali spojenecké vojenské úsilie a pomohli poraziť nacistické Nemecko na európskom bojisku. Vojnové úsilie vyvrcholilo použitím novo vynájdených jadrových zbraní na japonské mestá Hirošima a Nagasaki, čo prispelo k porážke Japonského cisárstva.
Spojené štáty a Sovietsky zväz vyšli z druhej svetovej vojny ako vzájomne súperiace superveľmoci. Počas studenej vojny sa USA a ZSSR nepriamo konfrontovali v pretekoch v zbrojení, vo vesmírnych pretekoch, rôznych zástupných vojnách a propagandistických kampaniach. Americká zahraničná politika bola počas studenej vojny založená na podpore západnej Európy a Japonska spolu s politikou zadržiavania, ktorá mala brániť šíreniu komunizmu. To bol aj hlavný dôvod vstupu Spojených štátov do kórejskej vojny a vojny vo Vietname. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia, z veľkej časti vďaka sile hnutia za občianske práva, bola prijatá ďalšia vlna sociálnych reforiem presadzovaním ústavných práv voľby a slobody pohybu pre Afroameričanov a iné rasové menšiny. Studená vojna skončila s rozpadom Sovietskeho zväzu v roku 1991 a Spojené štáty zostali jedinou svetovou superveľmocou.
Po studenej vojne sa Spojené štáty zamerali na medzinárodné konflikty na Blízkom východe v reakcii na vojnu v Zálive na začiatku 90. rokov. Začiatok 21. storočia poznačili útoky z 11. septembra 2001, po ktorých nasledovali vojny vedené USA v Iraku a Afganistane. V roku 2008 postihla Spojené štáty najhoršia hospodárska kríza od čias Veľkej krízy 30. rokov, po ktorej nasleduje obdobie pomalšieho tempa rastu ekonomiky v priebehu 10. rokov 21. storočia.
Geografia
Poloha
Spojené štáty americké sa nachádzajú v Severnej Amerike. Ich brehy obmýva z východu Atlantický oceán a zo západu Tichý oceán. Štát Aljaška leží v severnej časti kontinentu a zo severu ho obmýva Severný ľadový oceán. Aljašku oddeľuje od Euroázijského kontinentu Beringov prieliv. Medzi najznámejšie polostrovy patrí Florida na juhu USA, ktorý oddeľuje Mexický záliv od Atlantického oceánu. Zo severu majú USA spoločnú hranicu s Kanadou a na juhu s Mexikom. Floridský prieliv oddeľuje USA od ostrovného štátu Bahamy a od Kuby.
Povrch
Základom severoamerického kontinentu je Kanadský štít, ktorého vek sa datuje od archaika. Rozprestiera sa v severovýchodnej časti kontinentu. Jeho stredná časť je preliačená a tvorí dno Hudsonovho zálivu. Je tvorený premenenými a vyvretými horninami.
V súčasnosti sa pod Severoamerickú platňu podsúva tichooceánska, presnejšie sa podsúva pod jej západný okraj. Zároveň sa Juhoamerická platňa pohybuje smerom k Severnej. V dôsledku týchto pohybov vznikla vysoká horská hradba sopečného pôvodu, ktorá sa tiahne od Aleutských ostrovov pri Aljašskom polostrove až po Ohňovú zem.
Kordillery začínajú Aljašským chrbtom (najvyšší bod Denali, 6 190 m n. m.) a tiahnu sa na juh v dvoch výrazných pásmach. Pri pobreží Tichého oceánu sú to Pobrežné vrchy a vo vnútrozemí Skalnaté vrchy. Medzi jednotlivými pásami Kordiller sa rozprestierajú zníženiny a plošiny, napr. Coloradská plošina, Veľká panva.
Najnižšie položené miesto Ameriky leží v USA a je ním Dolina smrti (Death Valley). Táto preliačina je 86 m pod úrovňou hladiny mora. Svoje meno dostala podľa nehostinných podmienok pre život (púšť bez vody s veľkými horúčavami, v tieni namerali až 56,7 °C).
Pozdĺž východného pobrežia sa tiahne staré pohorie Apalačské vrchy. Medzi Apalačskými vrchmi a Atlantickým oceánom sa rozprestiera Pobrežná nížina. Mexický záliv lemuje Mississippská nížina. Medzi Apalačskými vrchmi a Kordillerami sa postupne od východu rozprestierajú Centrálne roviny a Veľké prérie.
Denali, najvyšší bod USA (6 190 m n. m.) Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Spojené štátyčítajte viac na tomto odkaze: Knihy podľa rokaŠtefan Závodník
1. apríl
1. august
1. december
1. júl
10. november
10. september
11. november
11. október
11. september
12. august
12. február
13. apríl
13. február
13. jún
13. máj
13. marec
13. november
13. október
14. apríl
15. apríl
16. máj
16. september
17. apríl
17. február
17. jún
1794
18. apríl
18. február
18. september
18. storočie
1802
1809
1813
1817
1818
1822
1828
1857
1880
1881
1882
1883
1884
1885
1886
1887
1888
1889
1890
19. júl
19. storočie
1922
1923
1925
1930
1935
1936
1938
1940
1942
1945
1946
1947
1949
1950
1951
1952
1953
1954
1955
1956
1958
1959
1961
1962
1963
1966
1967
1968
1970
1971
1972
1973
1977
1978
1981
1982
2. december
2. február
20. november
20. storočie
21. február
21. január
21. máj
22. jún
22. máj
22. október
22. september
23. júl
23. marec
23. október
24. február
24. október
25. apríl
25. november
26. august
26. júl
26. jún
26. október
27. január
28. december
28. máj
28. október
29. október
3. máj
30. august
30. júl
30. január
30. október
4. jún
4. marec
4. september
5. december
5. máj
6. júl
7. február
7. november
7. október
70. roky 19. storočia
8. júl
8. november
80. roky 19. storočia
9. február
9. jún
9. november
90. roky 19. storočia
Alban Berg
Alexander Albrecht
Alexandr Alexandrovič Vesnin
Alfonz XII. (Španielsko)
André Maurois
Andrej Kavuljak
Aristides de Sousa Mendes
Arturo Rawson
Besnota
Bess Trumanová
Boehringer Ingelheim
Carl Auer von Welsbach
Carl Friedrich August Alexander Crüger
Chester Nimitz
Christian Friedrich Freyer
Cigánsky barón
David Herbert Lawrence
Desaťročie
Dimitrios Lundras
Dora Pejačević
Eduard Künneke
Endre Szőnyi
Erik Gunnar Asplund
Ernst Bloch
Ezra Pound
François Mauriac
Frank Knight
František Chvalkovský
František Kadeřávek
Franz Wimmer
Fridrich Weinwurm
George Richards Minot
George S. Patton
Grover Cleveland
György Hevesy
György Lukács
Hana Gregorová (spisovateľka)
Hans Cloos
Harry S. Truman
Ivan Gall
Július Adamiš
Jacob Friedrich Gustav Henle
Jan Czochralski
Johann Strauss ml.
John Edensor Littlewood
Jules Romains
Karen Blixenová
Karen Horneyová
Karl Benz
Karol Branislav Halenaj
Konžský slobodný štát
Konstantin Dmitrijevič Kavelin
Kultúra (spoločenské vedy)
Lajos Tihanyi
Leopold II. (Belgicko)
Lev Vladimirovič Rudnev
Louis Pasteur
Matica slovenská
Meteor
Michail Frunze
Michal Buzalka
Milan Vidmar
Neodým
New York (mesto)
Niels Bohr
Niels Erik Nörlund
Niels Henrick David Bohr
Nikolaj Jakovlevič Danilevskij
Očkovanie
Opereta
Otakar Sedloň
Pavol Dobšinský
Per Albin Hansson
Platt Adams
Prazeodým
René Baillaud
Romano Guardini
Rudolf Eitelberger
Semion Konstantinovič Timošenko
Semion Michajlovič Buďonnyj
Sidonie Nádherná
Sinclair Lewis
Slovensko
Socha Slobody
Spojené štáty
Storočie
Tadeusz Kutrzeba
Ulysses S. Grant
Umberto Nobile
Václav Rabas (maliar)
Velemir Chlebnikov
Velimir Chlebnikov
Victor Hugo
Vladimír Roy
Vladimir Tatlin
Wallace Beery
Washington Monument
Yves Le Prieur
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk