Tchaj-wan - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Tchaj-wan
O rovnomennom ostrove pozri Taiwan (ostrov).
O Čínskej ľudovej republike pozri Čína.
Čínska republika
Vlajka Taiwanu Štátny znak Taiwanu
Vlajka Znak
Štátna hymna:
中華民國國歌 Zhōnghúa míngúo gúogē (pchin-jin) Čungchua minkuo kuoke (slovenský prepis)
Hlavné mesto Tchaj-pej
25°2′ S.š. 121°38′ V.d.
Najväčšie mesto Tchaj-pej
Úradné jazyky čínština


Štátne zriadenie
poloprezidentská republika
Vznik 1. január 1912 (zvrhnutie dynastie Čching)
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
36 006 km²   
 km² (0 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2017)
 • sčítanie (2010)

 • hustota (2017)
 
23 550 077[1] (53..)
23 123 866[2]

636/km²
Mena nový taiwanský dolár (1 dolár = 100 centov) (TWD)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+8)
(UTC+8)
Medzinárodný kód TWN/TW
Internetová doména .tw
Smerové telefónne číslo +886

Súradnice: 24°S 121°V / 24°S 121°V / 24; 121

Taiwan[3] (staršie slovenské názvy: Tchaj-wan alebo Tajvan[4]), dlhý tvar Čínska republika, je ostrovný štát vo východnej Ázii.

Geografia

Tento ostrovný štát sa rozprestiera vo Východočínskom mori. Patria k nemu ostrovy Taiwan, Ťinmen (Chinmen, Quemoy), Matsu a Peskadorské ostrovy (Pcheng-chu, Rybárske ostrovy). Od čínskych brehov je vzdialený 150 – 200 km. Taiwanské vrchy (Tchaj-wan-šan) pokrývajú väčšinu ostrova. Ich najvyšším vrchom je Jü-san (3 950 m n. m.; Yushan; Nefritový vrch, Mt. Morrison, Mt. Jade). Západné pobrežie lemuje široká nížina.

Mestá

Druhým najväčším mestom Taiwanu je so svojimi 1,5 miliónmi obyvateľov Kao-siung. K zaujímavým miestam patrí Konfuciov palác alebo Lotosové jazero. Námorný prístav mesta je najväčší na Taiwane a štvrtý najväčší na svete.

Tchaj-nan je populárne turistické miesto pre svoje veľké množstvo budhistických, taoistických, ale aj konfuciovských chrámov. Každoročne sa tu konajú rôzne slávnosti a karnevaly, lákajúce turistov, ale aj domorodých obyvateľov zo širokého okolia.

Parky

Taiwan má aj niekoľko národných parkov. Národný park Kchen-ting (Kenting), ktorý bol v roku 1984 vyhlásený ako prvý, je typickou ukážkou subtropickej fauny a flóry a svojou polohou na najjužnejšom cípe Taiwanu poskytuje nádherný zážitok z nekonečného Tichého oceánu. Tiesňava Tchaj-lu-ke (Taroko) je zase predstaviteľom typického vnútrozemského národného parku. Tento kaňon vyhĺbený horskými riekami je sprístupnený ako jedna z troch hlavných ciest spájajúcich západnú a východnú časť Taiwanu. Národný park je takmer totožný so samotnou cestou a umožňuje neobyčajný zážitok z hôr, vodopádov, termálnych prameňov, ale aj kláštorov vytesaných priamo do skál – takmer nedostupných bežnému smrteľníkovi. Skaly roklín tohto pohoria sú z mramoru, ktorý v kombinácii s tyrkysovou vodou potokov tečúcich cez Taroko poskytujú nádhernú scenériu. Podobné zážitky sprostredkúvajú aj ďalšie národné parky, ako je Šej-pa (Shei-Pa) alebo Jü-šan (Nefritový vrch; Yushan). Taiwan však nežije iba cez deň, ale vďaka svojim nočným trhom azda v každom meste a každej dedine vytvára neopakovateľné čaro aj v noci. Uprostred pohoria leží jazero Slnka a mesiaca s národným parkom a skanzenom pôvodnej kultúry Taiwanu.

Medzinárodné vzťahy

Slovenská republika, podobne ako mnoho iných krajín, Taiwan (Čínsku republiku) neuznáva a nenachádza sa u nás ani jej veľvyslanectvo, ale len obchodná a kultúrna reprezentácia, ktorá však vykonáva aj mnohé činnosti prislúchajúce zastupiteľským úradom. Čínska republika (Taiwan) však oficiálne nezávislosť na pevninskej Čínskej ľudovej republike dodnes (2022) nevyhlásila a v tejto veci udržiava status quo. Taiwanskí športovci reprezentujú na olympiáde svoju vlasť pod názvom Čínsky Tchaj-pej a vlajkou svojho olympijského výboru, podobne ako Hong Kong, ktorý má tiež relatívnu nezávislosť a používa čínsku vlajku svojej provincie namiesto britskej, ktorá bola nahradená po ukončení prenájmu Veľkej Británii v roku 1997.

V októbri 2021 vyzval na lepšie začlenenie Taiwanu do inštitúcii OSN americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Pripomenul, že napriek dobre zvládnutej pandémii a prechodom desiatok miliónov cestujúcich cez taiwanské letiská nemôže byť Taiwan kvôli odporu Čínskej ľudovej republiky súčasťou Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (ICAO) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).[5]

Zastupiteľské úrady

Slovensko má v hlavnom meste Taiwanu svoju obchodnú a kultúrnu reprezentáciu (Slovenský ekonomický a kultúrny úrad Taipei).[6] Víza pre Slovensko vybavuje Taipejská reprezentačná kancelária sídliaca v Bratislave.[7]

V roku 2021 Taiwan oznámil otvorenie nového zastupiteľského úradu Čínskej republiky v Litve pod názvom Taiwanský zastupiteľský úrad v Litve (miesto obvyklého Tchajpejská reprezentačná kancelária).[8] Tento úrad bol po 18 rokoch prvým novootvoreným v Európe, posledný predtým bol zastupiteľský úrad na Slovensku v roku 2003.[9] Ako reakciu Čína v novembri 2021 znížila úroveň svojich diplomatických vzťahov s Litvou z veľvyslancov na chargé d'affaires.[10]

Aktuálne dianie

Peking, ktorý považuje Taiwan za súčasť územia Čínskej ľudovej republiky, opakovane proti takýmto oficiálnym kontaktom protestoval a situácia sa vyostrila v roku 2022. Po návšteve predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej v auguste 2022 začala Čína rozsiahle vojenské manévre a vojenský nátlak udržiava častejším nasadením vojnových lodí a lietadiel v Taiwanskom prielive.[11] Taiwan na nátlakové správanie sa Pekingu reagoval snahou posilniť spoluprácu s demokratickými partnermi na celom svete vrátane Európskej únie. Vyhlásila to 19. decembra 2022 taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen na stretnutí s europoslancami (sedemčlenná skupina Výboru Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod) v Tchaj-peji.[11]

V rovnakom čase Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU) uzavrela memorandum o porozumení s Univerzitou National Sun Yat-sen University (NSYSU) z Taiwanu. Jeho podpis sa realizoval na záver zasadnutia slovensko-taiwanskej komisie 2. decembra v hoteli Devín v Bratislave pod gesciou Ministerstva hospodárstva. Pred niekoľkými rokmi bola nadviazaná spolupráca s univerzitami na Taiwane zo strany našej Fakulty elektrotechniky a informatiky a Materiálovotechnologickej fakulty so sídlom v Trnave. „Táto spolupráca v súčasnosti nadobúda novú dimenziu.“ vyjadril sa rektor Oliver Moravčík, ktorý memorandum za STU podpísal.[12]

Dejiny

Prezidentská budova

Rozsiahle čínske prisťahovalectvo na ostrov sa začalo v 17. storočí. Ostrov Taiwan, resp. Tchaj-wan (historický názov Formóza) sa dostal pod kontrolu pevninskej Číny po krátkej dobe holandskej nadvlády v roku 1620 – 1662. Centrom holandskej nadvlády v západnej časti ostrova bola pevnosť Zeelandia. V rokoch 1895 – 1945 ostrov ovládali Japonci.

Čínska nacionalistická vláda zvaná Kuomintang sa aj so svojimi prívržencami uchýlila na ostrov krátko po víťazstve čínskych komunistov pod vedením Mao Ce-Tunga v kontinentálnej Číne a po vyhlásení Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) dňa 1. októbra 1949 v Pekingu. Ostrov prijal názov Čínska republika. Od roku 1949 až do svojej smrti v roku 1975 ostrovu vládol šéf Kuomintangu vo funkcii prezidenta republiky generál Ťiang Ťie-š’ (Čankajšek). V roku 1971 OSN zbavila Taiwan členstva v uvedenej medzinárodnej organizácii a na jeho miesto pozvala kontinentálnu ČĽR. Po historicky prvej návšteve amerického prezidenta (konkrétne Richarda Nixona) v komunistickej Číne roku 1972 sa síce začal intenzívnejší rozvoj americko-čínskych (najmä ekonomických) vzťahov, ktorý viedol v roku 1978 až k uznaniu pevninskej Číny zo strany USA ako jedinej, nedeliteľnej krajiny, ktorej súčasťou je aj Taiwan, ale spolupráca medzi USA a ostrovnou Čínskou republikou zostala nedotknutá, a taktiež sa výrazne rozvíjala. USA už od vzniku ostrovnej republiky jej poskytovali a naďalej stále poskytujú rozsiahlu ekonomickú, technologickú i vojenskú pomoc, čo vo významnej miere zabezpečilo a ďalej zaručuje obranyschopnosť a nezávislosť Taiwanu. Pozemková reforma, vládne plánovanie, pomoc USA, rozsiahle zahraničné investície a voľný prístup k univerzitnému vzdelaniu spôsobili mohutný ekonomický rozvoj Taiwanu (zaraďovaného k »východoázijským hospodárskym tigrom«), ktorý sa prejavil v ohromných úspechoch priemyslu, poľnohospodárstva a v trvalom raste životnej úrovne.

V roku 1987 bol v krajine po 38 rokoch zrušený vojnový stav a v roku 1991 bola po 43 rokoch ukončená tzv. núdzová vláda, resp. vláda ohrozenia. 23. marca 1996 sa na Taiwane uskutočnili prvé priame slobodné prezidentské voľby. 21. septembra 1999 Taiwan postihlo rozsiahle zemetrasenie, ktoré si vyžiadalo vyše 2300 obetí, tisíce ranených a veľké materiálne škody. Od r. 1949 ČĽR považuje Čínsku republiku, čiže Taiwan, za svoju súčasť, za 23. (rebelujúcu) provinciu, zatiaľ čo vláda ostrovnej republiky sa považuje za reprezentanta celej Číny, teda aj kontinentálnej. V roku 1999 však taiwanská vláda nanovo definovala svoj vzťah k ČĽR, a to ako »vzťah dvoch štátov, dvoch Čín«. Najmä po nástupe prezidenta Chen Shui-biana k moci v máji 2000 jeho Demokratická pokroková strana, na rozdiel od dovtedy (vyše 50 rokov) vládnucej Nacionalistickej strany, začala otvorene hlásať politiku úplnej nezávislosti Čínskej republiky od kontinentálnej ČĽR, čím výrazne podráždila čínske komunistické vedenie v Pekingu. To pohrozilo, že pokiaľ vláda v Tchaj-peji, hlavnom meste ostrovnej republiky, naozaj vyhlási nezávislosť a bude sa znovu uchádzať o členstvo v OSN, tak ČĽR podnikne otvorenú vojenskú akciu proti Taiwanu.

Tlak na Taiwan zo strany Číny sa zvyšuje, americká možnosť do konfliktu zasiahnuť sa znižuje.[13]

Demografia

V apríli 2021 mal Taiwan 23,514,196 obyvateľov.[14]

Podľa prieskumu Pew Research Centre z roku 2020 sa „sa približne dve tretiny dospelých na ostrove identifikujú už len ako Taiwančania“, 30% ako Taiwančania a Číňania a len 4% výhradne ako Číňania.[13]

Hospodárstvo

Prístav Kao-siung

Na nerastné suroviny je ostrov chudobný a má len menšie zásoby medenej rudy. Rozvinutý priemysel zásobujú elektrickou energiou jadrové aj vodné elektrárne. Rozmach priemyselných odvetví (výpočtová technika, elektrotechnika) sa zakladá na lacnej ale kvalifikovanej pracovnej sile a surovinovej nenáročnosti. Ďalšie dôležité odvetvia sú výroba lodí, umelých vlákien a spracovanie ropy. Veľa prostriedkov sa vynakladá na výskum a rozvoj. Existuje tu lacná pracovná sila, ktorá zabezpečuje konkurencieschopnosť tovarov na svetových trhoch. Medzi hlavné hospodárske odvetvia, ktoré sú pre Taiwan dôležité, patrí elektronický, elektrotechnický, textilný a chemický priemysel. Výrobky z týchto odvetví tvoria základ exportu Taiwanu. Medicínska starostlivosť Taiwanu je jednou z najkvalitnejších na svete a je prístupná v tejto kvalite všetkým obyvateľom.

Najväčšie spoločnosti

Ďalšie známe firmy

Turistické informácie

Od 12. septembra 2022 Taiwan uvoľnil obmedzenia vstupu pre cudzích štátnych príslušníkov vrátane Slovenskej republiky, ktorí môžu pricestovať na návštevu Taiwanu na dobu 90 dní bez víz. Od 13. októbra 2022 Taiwan zrušil povinnú karanténu a s tým aj nutnosť registrácie v online karanténnom systéme.[15] Slovenské Ministerstvo zahraničných vecí aktualizuje informácie o taiwanských protikovidových opatreniach[16] a v prípade dodatočných otázok je odporúča priamo konzultovať záležitosti vstupu s Taipejskými úradmi v zahraničí.

Čo sa týka turizmu, na prvom mieste treba spomenúť Tchaj-pej – hlavné mesto Taiwanu. Tchaj-pei je skutočným hlavným mestom. Spolu s okrajovými štvrťami sa jeho populácia odhaduje na 4 milióny obyvateľov. Nachádza sa tu Národné palácové múzeum, ktoré archivuje okolo 700 000 svedectiev rôznej formy o čínskej histórii a kultúre, vďaka čomu je považované za najbohatšiu a najkrajšiu zbierku histórie celej Číny.[17] Na názorných príkladoch vykopávok sa tu napríklad dozviete aj to, že čínske písmo – staré vyše 3 500 rokov – prešlo od svojho vzniku asi 6-krát veľkými úpravami až do konečnej podoby, ktorú má dnes. Úplne prvé písmo predstavovali vlastne piktogramy (písané na vnútorné i vonkajšie steny nádob), ktoré sa po stáročia upravovali a zjednodušovali… Okrem múzea treba určite v Tchaj-pej navštíviť areál Čankajškovko pamätníka, ktorého súčasťou je monumentálne mauzóleum (tzv. CKS Memorial Hall) a dva paláce, jeden pre Národnú koncertnú sieň a druhý pre Národné divadlo. Spomedzi množstva ďalších miest v Tchaj-pej treba spomenúť taoistický Chrám Lung-šan, Konfuciov palác, Pamätník Sun Jat-Sena, ale za pozornosť stojí aj moderná radnica alebo niektorý z početných parkov priamo v strede mesta. Na ostrove je veľa horúcich prameňov, pri ktorých sú vybudované hotely a kúpele so špičkovými službami. Pri Jazere slnka a mesiaca v národnom parku je skanzen dokumentujúci kultúru pôvodného taiwanského obyvateľstva, ktoré vzhľadom aj kultúrou patrilo skôr k tichomorslým (polynézskym) kultúram, než k čínskym. Ostrov obývalo 13 pôvodných kmeňov, dnes žije na ostrove len niekoľko stoviek pôvodných obyvateľov.

Strava

Základnou surovinou tajvanskej kuchyne je prirodzene ryža a častými nástrojmi na jedenie sú paličky. Tajvanská kuchyňa je veľmi pestrá, používa sa v nej veľa druhov zeleniny, mäsa, morských produktov a to všetko sa kombinuje do zmesi nepoznaných farieb, vôní a chutí, ktoré nemôžete okúsiť nikde inde na svete. Špecialitou sú napr. vajcia varené v čaji, suši a ryby na všetky spôsoby, lepkavá ryža, kuchyňa je zmesou čínskej, japonskej a polynézskej, rep. indonézskej kuchyne, ale aj miestnych špecialít. Na Taiwane nie je zvykom konzumácia exotických zvierat.

Podnebie

Podnebie je teplé. Teploty vystupujúce denne až na 30 – 40 °C.

Štatistika

  • Hlavné mesto: Tchaj-pej, 2 626 100 obyvateľov
  • Štátny sviatok: 10. okt. (Deň wuchangského povstania, 1911)
  • Rasové a národnostné zloženie: taiwanskí Číňania (84 %), pevninskí Číňania (14 %), iné, cca 20 národnostných skupín (2 %)
  • Náboženstvo: konfucianizmus, taoizmus (48 %), budhizmus (43 %), evanjelické (2 %), katolícke (1,5 %), iné (5,5 %)
  • Urbanizácia: 74,7 %
  • Priemerná dĺžka života: 75 rokov
  • Analfabeti: 6,7 %
  • Nezamestnanosť: 2,7 %
  • HDP: 59 398 USD/obyvateľa v parite kúpnej sily za rok 2021 podľa IMF (GDP per capita, purchasing power parity - PPP) [18]

Referencie

  1. Statistics from Statistical Bureau . . Dostupné online.
  2. General Statistical analysis report, Population and Housing Census . . Dostupné online. Archivované 2016-12-26 z originálu.
  3. V súčasnosti existujú štyri geopolitické významy pojmu „Taiwan“:
    • Štát, teda „Čínska republika“ (ČR), vrátane všetkých 168 ostrovov spravovaných ČR;
    • Historická oblasť (本島地區), s výnimkou Kinmen, Matsu a Wuqiu, ktoré sú tradične súčasťou provincie Fujian, a tiež bez juhočínskych morských ostrovov kontrolovaných ČR;
    • Historický región bez Penghu, ktorý sa niekedy považuje za samostatný región;
    • Samotný hlavný ostrov Taiwan bez všetkých malých ostrovov nachádzajúcich sa v blízkosti.
    Poznámka: Ostrovy Senkaku, ktoré kontroluje Japonsko, sú sporné pre ČĽR (Čínska ľudová republika) aj pre ČR ako súčasť Taiwanu (v mandarínskej čínštine sú známe ako „Diaoyu“ alebo „Diaoyutai“). Japonsko spravuje ostrovy Senkaku ako súčasť ostrovov Rjúkjú.
  4. DVONČ, Ladislav. O zdomácnených a nezdomácnených cudzích vlastných menách v spisovnej slovenčine. Slovenská reč, 1960, roč. 25, čís. 1, s. 46. Dostupné online .
  5. TASR. USA vyzvali na väčšie začlenenie Taiwanu do inštitúcii OSN. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-10-26. Dostupné online .
  6. Home - taipei - MZV . taipei, . Dostupné online.
  7. Taiwan online. mzv.sk, cit. 2021-03-20. Dostupné online.
  8. TASR. Taiwan otvorí v Litve svoj úrad s iným názvom. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-07-20. Dostupné online cit. 2021-10-23.
  9. Taiwan to open representative office in Lithuania: foreign minister online. focustaiwan.tw, 2021-07-20, cit. 2021-10-23. Dostupné online.
  10. Peking zredukoval diplomatické vzťahy s Litvou pre spor o Taiwan online. Pravda.sk, 2021-11-21, cit. 2021-11-23. Dostupné online.
  11. a b TASR, DPA. Taiwan má záujem posilniť spoluprácu s Európskou úniou v súvislosti s tlakom Číny online. Aktuality.sk, cit. 2022-12-20. Dostupné online.
  12. MACKOVÁ, Katarína. STU podpísala memorandum s National Sun Yat-sen University z Taiwanu online. Slovenská technická univerzita v Bratislave, 2. december 2022, cit. 2022-12-20. Dostupné online.
  13. a b c TÓDA, Mirek. Najnebezpečnejšie miesto na svete? Katastrofická vojna o Taiwan už nie je nemysliteľná. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2021-05-03. Dostupné online cit. 2021-06-28. ISSN 1339-844X.
  14. National Statistics, Republic of China (Taiwan) online. eng.stat.gov.tw, cit. 2021-06-28. Dostupné online.
  15. PressReleaseDetail online. MZV, cit. 2022-12-10. Dostupné online.
  16. PressReleaseDetail online. MZV, cit. 2022-12-10. Dostupné online.
  17. Taiwan: 2022: sprievodca, informácie a zaujímavosti | BUBO online. bubo.sk, cit. 2022-12-10. Dostupné online.
  18. World Economic Outlook - GDP per capita online. April 2021. Dostupné online.

Literatúraupraviť | upraviť zdroj

  • LIŠČÁK, Vladimír: Taiwan. (Edícia "Stručná historie států"). Praha : Libri, 2003. 142 s. ISBN 80-7277-097-7
  • Kristína Kironská, Eunika Rejtová, Ázijský šampión (Všetko, čo potrebujete vedieť o súčasnom Taiwane), 2022. 215 strán, ISBN 97-88099941596

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Taiwan
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Tchaj-wan


Ázád Hind
Úmrtí v roce 2022
Útok na Pearl Harbor
Čína
Čínská občanská válka
Čínská republika (1912–1949)
Čínská republika (Wang Ťing-wejův režim)
Čúiči Nagumo
Čang Ťing-chuej
Čankajšek
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Časové pásmo
Čchung-čching
Česká Wikipedie
Česko
Šalomounovy ostrovy
Šarm aš-Šajch
Štítonoš
Štít (heraldika)
Žďáření
Ženeva
.au
1. leden
1002
11. listopad
11. prosinec
13. listopad
15. únor
15. srpen
16. století
17. století
1788
1825
1829
1836
1848
1851
1854
1855
1859
1872
1874
1890
1899
19. únor
19. leden
19. století
1901
1905
1911
1917
1936
1937
1938
1939
1940
1941
1942
1945
1948
1952
1967
1970
1972
1982
1986
1987
1990–1999
1992
1999
2. listopad
2. září
2002
2020
2022
23. leden
26. leden
27. listopad
28. říjen
29. říjen
3. listopad
30. říjen
31. říjen
5. listopad
6. květen
6. listopad
7. červenec
7. prosinec
8. prosinec
9. březen
9. duben
9. listopad
Aaron Carter
Aaron Carter?oldid=921991927
ABDACOM
Abel Tasman
Aceton
Acrux
Adelaide
Akácie
Akvizice
Albert Einstein
Aleutské ostrovy
Alexander Vandegrift
Alexandr Vasilevskij
Alternativní rock
Americký dolar
Andamany
Angličtina
Anglie
Anglikánská církev
Anthony Albanese
Antikomunismus
ANZUS
APEC
Arafurské moře
Archibald Wavell
Arnhemská země
Arnold Jackson
Arthur Phillip
Asie
Asijsko-pacifické hospodářské společenství
Atomové bombardování Hirošimy a Nagasaki
Attu
Austrálci
Austrálie
Austrálie (kontinent)
Austrálie (rozcestník)
Australská deska
Australská hymna
Australská megafauna
Australská strana práce
Australská vlajka
Australské státy a teritoria
Australské trestanecké osady
Australský dolar
Autorita (knihovnictví)
Backstreet Boys
Bakterie
Balfourova deklarace
Barmský stát
Bathurst (Nový Jižní Wales)
BIBSYS
Bitevní křižník
Bitevní loď
Bitva o Cherson
Bitva o Gallipoli
Bitva o Guadalcanal
Bitva o Guam (1941)
Bitva o Malajsii
Bitva o Singapur
Bitva u řeky Chalchyn
Bitva u Baweanu
Bitva u Guadalcanalu
Bitva u jezera Chasan
Bitva u Midway
Bitva u mysu Esperance
Bitva u ostrovů Santa Cruz
Bitva u ostrova Savo
Bitva u Tassafarongy
Bitva u východních Šalomounů
Bitva v Badungském průlivu
Bitva v Jávském moři
Bitva v Korálovém moři
Bitva v Makassarském průlivu
Bitva v Sundském průlivu
Bob Hawke
Boje o Nizozemskou východní Indii (1941-1942)
Boje v Indickém oceánu za druhé světové války
Boje v jihovýchodní Asii během druhé světové války
Boj o Filipíny (1941–1942)
Boj o Filipíny (1941-1942)
Boj o Singapur
Botanický záliv
Bougainville
Brazílie
Brisbane
Britové
Britská Indie
Britské impérium
Britské Malajsko
Britský parlament
Brunej
Buddhismus
Buka
Bulharské carství
Canberra
Chajim Weizmann
Chasan
Cherson
Chersonská oblast
Chester W. Nimitz
Commons:Featured pictures/cs
Commonwealth
Corregidor
Dánové
Dějiny Austrálie
Dějiny Francie
Džóhacu
Dan McCafferty
Datová hranice
David Hurley
Dekolonizace
Den vzniku samostatného československého státu
Dněpr
Doba ledová
Doména nejvyššího řádu#Národní doména nejvyššího řádu
Dominium
Doolittlův nálet
Douglas MacArthur
Douglas McGrath
Down Under
Druhá čínsko-japonská válka
Druhá světová válka
Druhá světová válka v Tichomoří
Druhy hlasů
Edmund Barton
Egalitářství
Egypt
Elon Musk
Emu
Encyklopedie
Ethelred II.
Etiopie
Eureka Stockade
Eva Melmuková
Evropa
Fašismus
Fašistická Itálie
Federální shromáždění
Federace
Federalismus
Filipínská druhá republika
Filipínské společenství
Filipíny
Finsko
Florida
François Darlan
Francie
Francouzská Indočína
Francouzská národní knihovna
Frankistické Španělsko
Franklin Delano Roosevelt
Freiburská univerzita (Švýcarsko)
Fremantle
Fusó (bitevní loď)
G20
Gemeinsame Normdatei
Genocida
Geodata
Geografie Austrálie
Geopolitika
George C. Marshall
Gerhard Mercator
Gilbertovy ostrovy
Gough Whitlam
Guadalcanal
Guam
Gudžarát
Halloween
Harold Alexander
Haruna (bitevní loď)
Havárie tankeru Prestige
Havaj
Hebrejština
Hebrejská univerzita v Jeruzalémě
Henry Bathurst, 3. hrabě Bathurst
Henry H. Arnold
Herec
Hideki Tódžó
Hinduismus
Hip hop
Historie svatomartinských tradic
Hlavní město
Hlavní strana
HMS Endeavour
HMS Indomitable (92)
HMS Prince of Wales (53)
HMS Repulse (1916)
Hongkong
Hrubý domácí produkt
Hudební žánr
Hudební nástroj
Hudební producent
Hudební skladatel
Hustota zalidnění
Hymna Spojeného království
Imigrace
Imran Chán
Incident na mostě Marca Pola
Index lidského rozvoje
Indický oceán
Indie
Indočínská válka
Indonésie
Indonéská revoluce
Invaze králíka divokého v Austrálii
Islám
Isoroku Jamamoto
ISO 3166-1
ISO 3166-2:AU
Istituto centrale per il catalogo unico delle biblioteche italiane e per le informazioni bibliografiche
Italské království
Jáva
Jair Bolsonaro
Jamaširo (bitevní loď)
James Cook
Jan Adolf Brandeis
Japonské císařské námořnictvo
Japonské císařství
Japonsko
Jazyk (lingvistika)
Jerry Lee Lewis
Jižní Asie
Jižní Austrálie
Jižní Korea
Jižní oceán
Jižní polokoule
Jihovýchodní Asie
Joel Stransky
John Howard
Joseph Banks
Joseph Stilwell
Julia Gillardová
Köppenova klasifikace podnebí
Křesťanství
Kalifornie
Kanada
Kanton (vexilologie)
Kapitulace Japonska
Karel III. Britský
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Katolická církev
Kiska
Klokan
Kolonialismus
Konference OSN o změně klimatu 2022 v Šarm aš-Šajchu
Konstituční monarchie
Korálový útes
Korejská válka
Korejský poloostrov
Království Velké Británie
Ku-ring-gai Chase National Park
Kuomintang
Kvašení
Láčkovka
Lae
Lancaster (Kalifornie)
Latina
Leslie Carterová
Letadlová loď
Liberální demokracie
Liberální strana Austrálie
Library of Congress Control Number
Libuše Hlubučková
Lidová slovesnost
Londýn
Louis Mountbatten
Lovci a sběrači
Luis Váez de Torres
Luiz Inácio Lula da Silva
Měsíc
Maďarské království
Manchester
Mandžukuo
Mandžusko
Marie Poledňáková
Markéta Goetz-Stankiewicz
Martin Buber
Matthew Flinders
Melanésie
Melbourne
Mengkukuo
Mexiko
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Michal Ambrož
Micuru Ušidžima
Miloš Zeman
Mongolsko
Monolit
Motal
Mount Augustus
Mount Kosciuszko
Murray (řeka)
MusicBrainz
Myanmar
Náboženství
Nálety v Indickém oceánu
Nálet na Darwin
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní a univerzitní knihovna v Záhřebu
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Koreje
Národní park Kakadu
Národní socialismus
Nacistické Německo
Nadace Wikimedia
Nauru
Neštovice
Nepenthes pudica
Neteř
New York
Nezávislý stát Chorvatsko
Nick Carter (hudebník)
Nizozemci
Nizozemská východní Indie
Nizozemsko
North American B-25 Mitchell
Nová Guinea
Nová Kaledonie
Nové Holandsko
Nový Jižní Wales
Nový Zéland
Občanská neposlušnost
Občanská práva
Obléhání Tobruku
Obyvatelstvo
Oceánie
Odboj během druhé světové války
OpenStreetMap
Orel skalní
Organizace pro hospodářskou spolupráci a rozvoj
Organizace spojených národů
Osídlování Země
Osa Berlín–Řím–Tokio
Osa Berlín-Řím-Tokio
Osmanská říše
Ovčí vlna
Ozbrojené síly Ruské federace
Ozbrojené síly Ukrajiny
Pád mostu v Gudžarátu
Pákistán
Písničkář
Půda
Papua Nová Guinea
Parita kupní síly
Parlamentní systém
Patent
Paul Keating
Pavel Verbíř
Pchu-i
Pearl Harbor
Perth
Petr Fiala
Pop music
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Hudba
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Spojené státy americké
Portál:Sport
Portugalská koloniální říše
Port Arthur (Tasmánie)
Port Jackson
Průmysl
Prezident Brazílie
Prezident Izraele
Program Viking
Protesty v Íránu (2022)
První bitva u El Alameinu
První světová válka
Puberta
Q184425
Q301818
Q301818#identifiers
Q301818#identifiers|Editovat na Wikidatech
Queensland
Rabaul
Rap
Rasismus
Rechovot
Robert Menzies
Rozloha
Rumunské království
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Rusko-japonská válka
Salamaua
Sarawak
Savana
Sdružení národů jihovýchodní Asie
SEATO
Sergej Šojgu
Severní teritorium
Seznam měn
Seznam měst v Austrálii
Seznam mezinárodních poznávacích značek
Seznam mezinárodních směrových čísel
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2022
Seznam států podle státního zřízení
Seznam států světa podle data vzniku
Seznam států světa podle HDP
Seznam států světa podle HDP na obyvatele
Seznam států světa podle hustoty zalidnění
Seznam států světa podle indexu lidského rozvoje
Seznam států světa podle nejvyšších hor
Seznam států světa podle počtu obyvatel
Seznam států světa podle rozlohy
Sigmund Freud
Singapur
Sionismus
Slovenská republika (1939–1945)
Sociální stát
Sokolnictví
Soubor:9 Div Tobruk(AWM 020779).jpg
Soubor:Aaron Carter Performing at the Gramercy Theatre - Photo by Peter Dzubay (cropped).jpg
Soubor:Aboriginal Art Australia.jpg
Soubor:Amidships explosion aboard USS Lexington (CV-2), 8 May 1942 (80-G-7406).jpg
Soubor:ArthurPhilip.jpg
Soubor:Australia-climate-map MJC01.png
Soubor:Australian 9th and 10th battalions Egypt December 1914 AWM C02588.jpeg
Soubor:Australia with AAT (orthographic projection).svg
Soubor:Casualties of a mass panic - Chungking, China.jpg
Soubor:Changde battle.jpg
Soubor:Coat of Arms of Australia.svg
Soubor:Darwin 42.jpg
Soubor:Emanuel Phillips Fox painting – Landing of Captain James Cook at Botany Bay, 1770.jpg
Soubor:Endeavour replica in Cooktown harbour.jpg
Soubor:Eureka Flag.svg
Soubor:Flag of Australia (converted).svg
Soubor:Japanese battleships Yamashiro, Fuso and Haruna.jpg
Soubor:Mongolian Man and his Eagle.jpg
Soubor:MV Prestige.jpg
Soubor:Nepenthes pudica, pitchers.jpg
Soubor:Nla.pic-an23217367-v.jpg
Soubor:Opening of the first parliament.jpg
Soubor:Pacific-War---tile-picyture.png
Soubor:Pacific Area - The Imperial Powers 1939 - Map.svg
Soubor:Port Arthur Seeseite.jpg
Soubor:Second world war asia 1937-1942 map de.png
Soubor:Uluru, helicopter view, cropped.jpg
Soubor:USS California sinking-Pearl Harbor.jpg
Soubor:US landings.jpg
Soubor:View of Port Jackson, taken from the South Head from A Voyage to Terra Australis (1814) by Matthew Flinders.jpg
Soubor:Weizmann 1948.jpg
Soubor:Wiki letter w.svg
Souhvězdí Jižního kříže
Soul
Sovětský svaz
Sovětsko-japonská válka
Spalničky
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené království
Spojené království Velké Británie a Irska
Spojené provincie nizozemské
Spojené státy americké
Spojenci (druhá světová válka)
Státní hranice
Státní hymna
Státní znak Austrálie
Subhas Chandra Bose
Sumatra
Supervulkán
Světová obchodní organizace
Světová sionistická organizace
Sydney
Tři králové (protinacistický odboj)
Tahiti
Takeoff (rapper)
Tampa
Tanec
Tasmánie
Tchaj-wan
Technická univerzita Darmstadt
Tenor
Terra Australis
Terra nullius
Thajsko
Tichý oceán
Tichomoří
Tigrajská lidově osvobozenecká fronta
Timorské moře
Toba
Tobská katastrofa
Tokijský záliv
Tokio
Torresův průliv
Totem
Tragédie při hromadné tlačenici v Soulu 2022
Trojdohoda
Turecko
Twitter
Uhlí
Ukradená generace
Ukrajina
Uluru
Urbanizace
USS California (BB-44)
USS Lexington (CV-2)
USS Missouri (BB-63)
Uzavření českých vysokých škol 17. listopadu 1939
Válka ve Vietnamu
Válka v Afghánistánu (2001–2021)
Válka v Iráku
Válka v Tigraji
Válka v Zálivu
Války v Tichomoří
Východní Timor
Vanuatu
Velký bariérový útes
Venuše (planeta)
Versailleská smlouva
Vexilologické názvosloví
Vichistická Francie
Victoria (Austrálie)
Viking 1
Viktorie (britská královna)
Virtual International Authority File
Vlajka Spojeného království
Volodymyr Zelenskyj
Vyspělá země
Vznik Československa
Wake (ostrov)
Waltzing Matilda
Weizmannův institut věd
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Autorské právo#Publikování cizích autorských děl
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/listopad
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Willem Janszoon
William Dampier
Winston Churchill
WorldCat
Yorský poloostrov
Zánik Československa
Západní Austrálie
Země
Zeměpisné souřadnice
Země Van Diemena
Zlatá horečka ve Victorii
Zničení Svazu Z
Zpěvák




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk