A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Spojené štáty americké | |||||
| |||||
Národné motto: In God We Trust (angl.) (Veríme v Boha) E pluribus unum (lat.) (Z mnohých jeden) | |||||
Štátna hymna: The Star-Spangled Banner (Hviezdami posiata vlajka) | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | United States of America | ||||
• krátky | United States | ||||
Hlavné mesto | Washington, D. C. 38°53′ s.š. 77°01′ z.d. | ||||
Najväčšie mesto | New York | ||||
Úradné jazyky | žiaden na federálnej úrovni, de facto angličtina | ||||
Regionálne jazyky | angličtina, havajčina, španielčina, samojčina a ďalšie | ||||
Demonym | Američan, Američanka[1] | ||||
Štátne zriadenie prezident viceprezident |
federatívna prezidentská republika Joe Biden Kamala Harrisová | ||||
Vznik | 4. júl 1776 | ||||
Susedia | Kanada, Mexiko, Rusko | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
9 833 520 km² (3.) km² (6,97 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2021) • sčítanie (2020) • hustota (2021) |
331 893 745 (3.) 331 449 281 33,6/km² (185.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2022 25,35 bilióna $ (2.) 76 027 $ (9.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2019) | 0,926 (17.) – veľmi vysoký | ||||
Mena | americký dolár (USD) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
(UTC-4 až -12, +10, +11) (UTC-4 až -10) | ||||
Medzinárodný kód | USA/US | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | USA | ||||
Internetová doména | .us, .gov, .edu, .mil | ||||
Smerové telefónne číslo | +1 |
Súradnice: 39°49′41″S 98°34′46″Z / 39,828175°S 98,5795°Z
Spojené štáty alebo USA, dlhý tvar Spojené štáty americké (podrobnosti o názvoch pozri nižšie), sú federatívny štát v Severnej Amerike, ktorý sa rozprestiera od Atlantického po Tichý oceán. Na súši susedí s Kanadou a Mexikom. Vďaka štátu Aljaška siaha územie Spojených štátov aj k brehom Severného ľadového oceánu (Beringov prieliv ich oddeľuje od ázijského územia Ruska) a na niektoré tichomorské ostrovy (najmä Havaj).
Spojené štáty sa skladajú z 50 štátov, federálneho územia s hlavným mestom a sídlom prezidenta, vlády, Kongresu a Najvyššieho súdu (Federálny dištrikt Kolumbia), ďalších viac či menej samosprávnych území (Portoriko, Severné Mariány, Guam, Americké Panenské ostrovy, Americká Samoa a atol Palmyra) a desiatich malých ostrovov či útesov.
Názov
Krátky tvar
Oficiálny slovenský krátky tvar názvu tohto štátu znie Spojené štáty alebo (až v niekoľkých posledných rokoch) USA (V slovenčine je USA teda normovaný krátky názov štátu, hoci ide vlastne o skratku dlhého tvaru názvu – pozri nižšie). Anglický krátky tvar znie United States. Anglická skratka tvaru „United States“ znie U.S. alebo US (nie USA); v slovenčine sa skratka v tvare US vyskytuje tiež, ale len zriedkavo ako prívlastok v odborných textoch (napr. na označenie merných jednotiek). Neoficiálny krátky tvar znie po anglicky Union; občas sa používa aj v slovenčine a znie Únia. Ďalší neoficiálny krátky tvar je Amerika, po anglicky America.[2][3][4]
Slovenský krátky tvar Spojené štáty (ale nie anglický tvar United States) bol stanovený ako oficiálny až v 90. rokoch 20. storočia. Do 90. rokov 20. storočia všetky odborné texty a atlasy používali výlučne tvar Spojené štáty americké (hoci pri iných štátoch používali krátke tvary), tvar Spojené štáty sa vtedy (podľa Peciarovho slovníka) považoval len za hovorový a tvar USA sa považoval jednak za skratku výrazu „United States of America“ a jednak (podľa Peciarovho slovníka) za hovorový tvar názvu štátu.[5][6][7][8][9] V 19. storočí sa naopak tvar Spojené štáty občas vyskytol ako hlavný názov štátu – pozri nižšie.
Dlhý tvar
Oficiálny slovenský dlhý tvar názvu od roku 1940 dodnes znie Spojené štáty americké. Do roku 1939 (minimálne v 30. rokoch 20. storočia) znel oficiálny slovenský dlhý tvar názvu Spojené štáty severoamerické a tento tvar sa (v rozpore s PSP a neskôr aj geografickými normatívnymi zoznamami) používal ešte dlho potom: napríklad sa vyskytuje v prominentnom Šimkovom Anglicko-slovenskom slovníku z roku 1967 vydávanom až do 90. rokov 20. storočia a hlavne aj na jednom mieste v Peciarovom Slovníku slovenského jazyka (Tu išlo zrejme o omyl, lebo na inom mieste v Peciarovom slovníku je uvedené „Spojené štáty americké, hovor. i Spojené štáty, USA“). Tretia (skôr staršia) možnosť slovenského pomenovania štátu je Severoamerická únia; tento tvar je prípustný z hľadiska kodifikácie jazyka, ale neprípustný z hľadiska aktuálnej slovenskej štandardizácie geografických názvov. Anglický dlhý tvar už od roku 1776 znie United States of America (v rokoch 1776 – 1778 aj United States of North America). Skratka tvaru „United States of America“ znie USA (-používa sa v angličtine aj slovenčine) alebo U.S.A. (-používa sa v angličtine a podľa PSP do roku 1939 aj v slovenčine).[2][10][11][12][3][13][14][15][16][17][18][19]
Historické tvary
Slovenské názvy do zač. 20. storočia boli najmä: Spojené štáty americké (t.j. rovnako ako dnes)[20], Spojené štáty (t.j. rovnako ako dnes)[21], Spojené Štáty Amerikánske[22], Spojené državy[23], Sjednotené štáty[24], Spojené državy severo-americké[25], Sjednotené Štáty Severo-amerikánske[26], Unia[25] a koncom 18. storočia Republika Amerykanská[27].
Dejiny
Dejiny Spojených štátov počínajú príchodom prvých obyvateľov (Indiánov a Eskimákov) cez Beringiu, zaniknutú pevninu v oblasti dnešného Beringovho prielivu, približne 10 000 rokov pred naším letopočtom. Tí sa postupne rozčlenili na stovky kmeňov a osídlili celé severoamerické územie. Po prvých prieskumných výpravách Európanov v 15. a 16. storočí sem v 17. storočí začali prichádzať európski, predovšetkým anglickí kolonisti. Okrem Angličanov na severovýchode sem prichádzali Španieli, budujúci malé osady na Floride a juhozápade, a Francúzi, ktorí sa usadzovali pozdĺž rieky Mississippi a na pobreží Mexického zálivu.
Prvou stálou osadou na území dnešných USA bola španielska osada St. Augustine na Floride, založená roku 1565. Prvá anglická usadlosť Jamestown vo Virgínii sa datuje do roku 1609. Správa, že sa v Amerike dá uživiť, spôsobila rozsiahly prílev kolonistov. Veľmi ich priťahovala nádej, že tu nájdu zlato (tzv. zlatá horúčka). Postupom času sa zabraté územia rozširovali a zisky sa zvyšovali. Dialo sa to na úkor domorodých Indiánov, ktorí pre svoj spôsob života potrebovali veľké priestory. Neskôr sa bohatstvo zväčšovala aj vďaka černochom afrického pôvodu, ktorých sem od roku 1619 privážali na prácu ako otrokov.[28] Do sedemdesiatych rokov 18. storočia v trinástich britských kolóniách žilo dva a pol milióna ľudí.
Po skončení francúzsko-indiánskej vojny v šesťdesiatych rokoch britská vláda uložila rad nových daní a odmietla argumenty kolonistov, že nové zdanenie musia schváliť oni sami. Odpor voči novým daniam, najmä Bostonské pitie čaju v roku 1773, viedlo anglický parlament k uverejneniu trestných zákonov, ktoré mali viesť k ukončeniu samosprávy v kolóniách. Americkí Patrioti (ako sa sami nazývali) sa priklonili k politickej ideológii zvanej republikánstvo, ktoré zdôrazňovalo občiansku povinnosť, cnosť a opozíciu voči korupcii, luxusu a aristokracii.
Ozbrojený konflikt začal v roku 1775, keď Patrioti vypudili zo všetkých kolónií kráľovských úradníkov a usporiadali masové zhromaždenia. V roku 1776 vyhlásil Druhý kontinentálny kongres nový nezávislý útvar, Spojené štáty americké. S pomocou rozsiahlej finančnej a vojenskej pomoci Francúzska a pod vedením generála Georgea Washingtona zvíťazili americkí Patrioti vo vojne za nezávislosť. Parížska zmluva z roku 1783 prisúdila novému štátu územie na východ od rieky Mississippi, s výnimkou Floridy a Kanady. Centrálna vláda zriadená článkami Konfederácie nedokázala zabezpečiť stabilitu, pretože nedisponovala právomocou vyberať dane a nemala žiadneho výkonného predstaviteľa. V roku 1787 Kongres zvolal Ústavodarné zhromaždenie vo Philadelphii. Výsledkom zhromaždenia bol vznik novej ústavy, ktorá bola ratifikovaná v roku 1789. V roku 1791 k nej bola doplnená Listina práv, zaručujúca občanom neodňateľné práva. S Washingtonom ako prvým prezidentom a Alexandrom Hamiltonom, jeho hlavným politickým a finančným poradcom, vznikla silná ústredná vláda. Keď sa stal prezidentom Thomas Jefferson, zakúpil od Francúzska rozsiahle územie Louisiany, čím sa rozloha Spojených štátov zdvojnásobila. Druhá a posledná vojna s Britániou bola vybojovaná v rokoch 1812 – 1815.
Pod vplyvom presvedčenia o zjavnom predurčení (Manifest Destiny) sa federálne územie začalo rozširovať na západ, k Tichému oceánu. Územie Spojených štátov bolo vždy veľké, ale počet obyvateľov bol spočiatku pomerne malý, iba necelé 4 milióny v roku 1790. Populačný rast však bol rýchly, keďže v roku 1810 počet obyvateľov dosiahol 7,2 milióna a v roku 1830 už 12,8 milióna. Hospodársky rast z hľadiska celkového HDP bol ešte rýchlejší. V porovnaní s európskymi mocnosťami však bola vojenská sila USA relatívne obmedzená až do začiatku druhej svetovej vojny. Teritoriálna expanzia bola motivovaná úsilím o získanie lacnej pôdy pre slobodných farmárov a otrokárov. Rozširovanie otroctva sa stávalo čoraz viac kontroverzné a vyvolávalo politické a ústavné boje, ktoré boli vyriešené kompromisom. Otroctvo bolo do roku 1804 zrušené vo všetkých štátoch severne od Mason-Dixonovej línie, ale Juh pokračoval v profitovaní na práci otrokov, predovšetkým kvôli vysoko ziskovému vývozu bavlny do Európy. V roku 1860 bol zvolený za prezidenta republikán Abraham Lincoln, ktorý svoju kampaň postavil na téme obmedzenia šírenia otroctva a jeho postupnej likvidácii.
Sedem južných štátov, závislých na produkcii bavlny, sa štyri mesiace pred Lincolnovou inauguráciou odtrhlo a neskôr založilo konfederáciu, ktorá však nedosiahla medzinárodného uznania od žiadneho štátu. Konfederácia začala v roku 1861 vojnu so Severom útokom na pevnosť Sumter. Nacionalistické pobúrenie na severe živilo dlhú a vyčerpávajúcu americkú občiansku vojnu (1861 – 1865). Bojovalo sa z veľkej časti na juhu, lebo ohromné materiálne a ľudské zdroje Severu sa ukázali v dlhej vojne ako rozhodujúce. Výsledkom vojny bolo obnovenie Únie, zbedačenie Juhu a zrušenie otroctva. V následnej ére rekonštrukcie (1863 – 1877) boli zákonné a hlasovacie práva rozšírené na oslobodených otrokov. Federálna vláda získala oveľa väčšiu moc a vďaka štrnástemu dodatku ústavy v roku 1868 dostala výslovnú povinnosť chrániť individuálne práva. Keď však v 70. rokoch 19. storočia bieli Demokrati znovu získali moc na juhu, často vďaka zastrašovaniu čiernych voličov polovojenskými skupinami, došlo k prijatiu tzv. Zákonov Jima Crowa, zachovávajúcich nadradenosť bieleho obyvateľstva a prijatiu ustanovení, zbavujúcich volebného práva väčšinu Afroameričanov a mnoho chudobných bielych. Táto situácia pokračovala po celé desaťročia až do vzniku hnutia občianskych práv v šesťdesiatych rokoch 20. storočia a prijatia federálnej legislatívy k presadzovaniu ústavných práv.
Na prelome 20. storočia sa Spojené štáty stali poprednou svetovou priemyselnou veľmocou vďaka prudkému rozvoju podnikania na severovýchode a stredozápade a príchodu miliónov prisťahovaleckých robotníkov i poľnohospodárov z Európy. Celoštátna železničná sieť bola dokončená za pomoci práce čínskych prisťahovalcov, rozsiahle ťažobné a priemyselné podniky industrializovali severovýchod a stredozápad. Masová nespokojnosť s korupciou, neefektívnosťou a tradicionalistickej politiky dala vzniknúť progresívnemu hnutiu, ktoré počas 90. rokov 19. storočia až 20. rokov 20. storočia iniciovalo mnoho sociálnych a politických reforiem. Šestnásty a 17. dodatok ústavy z roku 1913 stanovili prvú národnú daň z príjmov a priamu voľbu amerických senátorov do Kongresu. V roku 1920 devätnásty dodatok ústavy zaručil volebné právo žien. Hoci boli Spojené štáty počas prvej svetovej vojny spočiatku neutrálne, v roku 1917 vyhlásili vojnu Nemecku a prispeli k víťazstvu Dohody v nasledujúcom roku.
Éra prosperity 20. rokov skončila krachom na newyorskej burze v októbri 1929 a následným nástupom celosvetovej hospodárskej krízy trvajúcej celé ďalšie desaťročie. Demokratický prezident Franklin D. Roosevelt ukončil obdobie republikánskej dominancie v Bielom dome a realizoval svoje programy nazývané „Nový údel“ pre pomoc, obnovu a reformu. Nový údel, ktorý definoval moderný americký liberalizmus, zahŕňal pomoc pre nezamestnaných, podpory pre poľnohospodárov, systém sociálneho zabezpečenia a minimálnu mzdu. Po japonskom útoku na Pearl Harbor v decembri 1941 vstúpili Spojené štáty do druhej svetovej vojny po boku Veľkej Británie, Sovietskeho zväzu, Číny a ďalších spojeneckých národov. USA financovali spojenecké vojenské úsilie a pomohli poraziť nacistické Nemecko na európskom bojisku. Vojnové úsilie vyvrcholilo použitím novo vynájdených jadrových zbraní na japonské mestá Hirošima a Nagasaki, čo prispelo k porážke Japonského cisárstva.
Spojené štáty a Sovietsky zväz vyšli z druhej svetovej vojny ako vzájomne súperiace superveľmoci. Počas studenej vojny sa USA a ZSSR nepriamo konfrontovali v pretekoch v zbrojení, vo vesmírnych pretekoch, rôznych zástupných vojnách a propagandistických kampaniach. Americká zahraničná politika bola počas studenej vojny založená na podpore západnej Európy a Japonska spolu s politikou zadržiavania, ktorá mala brániť šíreniu komunizmu. To bol aj hlavný dôvod vstupu Spojených štátov do kórejskej vojny a vojny vo Vietname. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia, z veľkej časti vďaka sile hnutia za občianske práva, bola prijatá ďalšia vlna sociálnych reforiem presadzovaním ústavných práv voľby a slobody pohybu pre Afroameričanov a iné rasové menšiny. Studená vojna skončila s rozpadom Sovietskeho zväzu v roku 1991 a Spojené štáty zostali jedinou svetovou superveľmocou.
Po studenej vojne sa Spojené štáty zamerali na medzinárodné konflikty na Blízkom východe v reakcii na vojnu v Zálive na začiatku 90. rokov. Začiatok 21. storočia poznačili útoky z 11. septembra 2001, po ktorých nasledovali vojny vedené USA v Iraku a Afganistane. V roku 2008 postihla Spojené štáty najhoršia hospodárska kríza od čias Veľkej krízy 30. rokov, po ktorej nasleduje obdobie pomalšieho tempa rastu ekonomiky v priebehu 10. rokov 21. storočia.
Geografia
Poloha
Spojené štáty americké sa nachádzajú v Severnej Amerike. Ich brehy obmýva z východu Atlantický oceán a zo západu Tichý oceán. Štát Aljaška leží v severnej časti kontinentu a zo severu ho obmýva Severný ľadový oceán. Aljašku oddeľuje od Euroázijského kontinentu Beringov prieliv. Medzi najznámejšie polostrovy patrí Florida na juhu USA, ktorý oddeľuje Mexický záliv od Atlantického oceánu. Zo severu majú USA spoločnú hranicu s Kanadou a na juhu s Mexikom. Floridský prieliv oddeľuje USA od ostrovného štátu Bahamy a od Kuby.
Povrch
Základom severoamerického kontinentu je Kanadský štít, ktorého vek sa datuje od archaika. Rozprestiera sa v severovýchodnej časti kontinentu. Jeho stredná časť je preliačená a tvorí dno Hudsonovho zálivu. Je tvorený premenenými a vyvretými horninami.
V súčasnosti sa pod Severoamerickú platňu podsúva tichooceánska, presnejšie sa podsúva pod jej západný okraj. Zároveň sa Juhoamerická platňa pohybuje smerom k Severnej. V dôsledku týchto pohybov vznikla vysoká horská hradba sopečného pôvodu, ktorá sa tiahne od Aleutských ostrovov pri Aljašskom polostrove až po Ohňovú zem.
Kordillery začínajú Aljašským chrbtom (najvyšší bod Denali, 6 190 m n. m.) a tiahnu sa na juh v dvoch výrazných pásmach. Pri pobreží Tichého oceánu sú to Pobrežné vrchy a vo vnútrozemí Skalnaté vrchy. Medzi jednotlivými pásami Kordiller sa rozprestierajú zníženiny a plošiny, napr. Coloradská plošina, Veľká panva.
Najnižšie položené miesto Ameriky leží v USA a je ním Dolina smrti (Death Valley). Táto preliačina je 86 m pod úrovňou hladiny mora. Svoje meno dostala podľa nehostinných podmienok pre život (púšť bez vody s veľkými horúčavami, v tieni namerali až 56,7 °C).
Pozdĺž východného pobrežia sa tiahne staré pohorie Apalačské vrchy. Medzi Apalačskými vrchmi a Atlantickým oceánom sa rozprestiera Pobrežná nížina. Mexický záliv lemuje Mississippská nížina. Medzi Apalačskými vrchmi a Kordillerami sa postupne od východu rozprestierajú Centrálne roviny a Veľké prérie.
- Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o USAÚnor
Čúhei Nambu
Čeněk Habart
Černý lev 777
Červen
Česká republika
Česká státoprávní demokracie
Česká televize
Český zemský sněm
ČT sport
Španělsko
1. únor
1. březen
1. květen
1. prosinec
1. srpen
10. říjen
10. březen
10. květen
10. září
1086
11. únor
11. březen
11. květen
11. leden
11. listopad
11. prosinec
11. září
1153
1186
12. únor
12. březen
12. duben
12. květen
12. leden
12. prosinec
1213
1258
1283
13. únor
13. květen
13. září
1306
1327
1344
1346
1364
1391
14. únor
14. květen
14. srpen
14. září
1431
1495
15. únor
15. červen
15. duben
15. květen
15. září
1543
1544
1566
1567
15 př. n. l.
16. únor
16. duben
16. květen
16. listopad
16. srpen
16. září
1603
1606
1618
1635
1642
1643
1656
1663
1671
1679
1686
1693
17. únor
17. červen
17. březen
17. květen
17. září
1702
1706
1713
1719
1720
1736
1737
1741
1743
1745
1753
1755
1763
1764
1773
1775
1786
1790
1791
1793
1794
1796
1797
1798
1799
18. únor
18. červen
18. březen
18. květen
18. listopad
18. prosinec
1803
1805
1807
1809
1817
1818
1819
1820
1822
1824
1825
1826
1829
1830
1831
1834
1835
1837
1840
1841
1844
1846
1848
1849
1851
1852
1853
1854
1858
1859
1861
1862
1863
1866
1868
1869
1870
1871
1872
1873
1874
1875
1876
1877
1878
1879
1880
1881
1882
1883
1884
1885
1886
1887
1888
1892
1896
1897
1898
1899
19
19. únor
19. červen
19. červenec
19. říjen
19. květen
1900
1901
1902
1903
1904
1905
1906
1907
1908
1909
1912
1914
1918
1919
1920
1921
1922
1923
1924
1925
1928
1929
1930
1931
1932
1934
1935
1936
1937
1938
1940
1941
1942
1943
1944
1945
1946
1947
1948
1949
1950
1951
1953
1954
1955
1956
1957
1958
1959
1960
1961
1962
1963
1966
1967
1968
1969
1970
1971
1972
1973
1974
1978
1981
1982
1984
1985
1986
1987
1988
1990
1991
1993
1995
1996
1997
1999
2. únor
2. březen
2. duben
2. květen
2. leden
20. únor
20. květen
20. listopad
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2014
2015
2016
2017
2018
2019
2020
2021
2022
2023
2024
21. únor
21. březen
21. květen
21. prosinec
21. srpen
21. září
22. únor
22. květen
22. leden
22. září
23. únor
23. červen
23. červenec
23. květen
24. únor
24. prosinec
24. září
25. únor
25. červen
25. duben
25. květen
26. únor
26. červen
26. březen
26. květen
26. listopad
27. únor
27. říjen
27. květen
27. leden
27. prosinec
28. únor
28. květen
28. leden
28. prosinec
29. únor
29. květen
3. únor
3. květen
3. leden
3. prosinec
30. duben
30. květen
30. listopad
30. srpen
31. říjen
31. květen
4. únor
4. červenec
4. říjen
4. květen
5. únor
5. červen
5. duben
5. květen
5. leden
5. září
6. únor
6. říjen
6. březen
6. duben
6. květen
6. leden
6. prosinec
7. únor
7. říjen
7. květen
7. leden
7. prosinec
8. únor
8. říjen
8. květen
8. listopad
8. prosinec
8. září
843
9. únor
9. červenec
9. březen
9. květen
9. leden
9. srpen
9. září
Aberdeen
Adrian Frutiger
Alžběta Řecká a Dánská
Aleš Svoboda (výtvarník)
Aleksej Kondraťjevič Savrasov
Alexander Payne
Alexander von Nordmann
Alexandrupoli
Alexandr Kramer
Alfred Molina
Alois Jiránek
Alois Sivek
Amy Johnsonová
Andrzej Chorosiński
Anglie
Antily
Antonín Mores
Antonín Schindler
Antonín Stavjaňa
Archie Shepp
Armand-Jean du Plessis de Richelieu
Arnold Wesker
Astronom
Břetislav Hodek
Březen
Balduin Lucemburský
Baltimore
Bamako
Barbados
Barbara Zangerl
Bedřich Pacák
Bedřich Placák
Bedřich Vašek
Berlín
Bernard Šafařík
Betlémská kaple
Binali Yıldırım
Bismarck (1939)
Bitva v Dánském průlivu
Blažena Rylek Staňková
Bob Dylan
Boris Leonidovič Pasternak
Brno
Buganda
Chán
Charles Lamb
Charta 77
Cornelius Gurlitt
Cynthia Plaster Caster
Dagmar Dánská
Darwin (Austrálie)
Deep Blue
Dezider Hoffman
Direktorium (stavovské povstání)
Doprava v Brně
Druhá světová válka
Duben
Duchcov
Dumfries
Dynastie
Edinburgh
Edmund Halley
Eduardo De Filippo
Eduard Reich
Egejské moře
Ekvádor
Eric Cantona
Erik Weihenmayer
Eritrea
Etiopie
Eva Šolcová
Fabio Fognini
Ferdinand de Marsin
Ferdinand Pantůček
Ferdinand Pravoslav Náprstek
Filip Twardzik
Florida
Francesco Hayez
Francie
Francis Gary Powers
Francouzská akademie
František Augustin
František Dobromysl Trnka
František Husák
František Krejčí
František Lorenc
František Nepil
Franz Zeischka
Fridrich II. Habsburský
Gabriela Pantůčková
Gabriel Altmann
Gabriel Fahrenheit
Garri Kasparov
Gary Burghoff
Gelasius Dobner
General von Steuben
George Lakoff
George Tabori
George W. Bush
Georg Raphael Donner
Germanicus
Gian Gastone Medicejský
Gregoriánský kalendář
Guinea
Gwyn Jones (spisovatel)
Hülegü
Habsburkové
Harold Budd
Heinrich August Jäschke
Henri Michaux
Herbie Fields
HMS Hood (1918)
IBM
Ida Kelarová
Idi Amin
Igor Hrušovský
Imrich Erös
Irena Szewińská
Irsko
Isidore Ngei Ko Lat
Islámský zlatý věk
Itálie
Ivan Krajíček
Ivan Mráz
Ivan Osipovič Jarkovskij
Ivo Štuka
Július Maurer
Jakub Kindl
James Wallace Black
Jana
Jana z Arku
Jan Berlík
Jan Kořenský
Jan Kratochvíl (informatik)
Jan Kudrna (ragbista)
Jan Nepomuk Říhánek
Jan Nepomuk Eiselt
Jan Smuts
Jan Zach
Jaroslav Šabata
Jaroslav Šváb
Jaroslav Jurečka
Jaroslav Kovář starší
Jaroslav Očenášek
Jaroslav Palliardi
Jean Maria Nicolaus Bellot
Jean Paul Marat
Jiří Živný
Jiří Janeček
Jiří Lochman
Jiří Pešek
Jiří Sarganek
Jim Broadbent
Jindřich Halabala
Jindřich Spáčil
Jindřich Stuart, lord Darnley
Johanna Buska
Johann Rason
John Mayow
Josef Antonín Hůlka
Josef Bartoš (1902–1966)
Josef Ferdinand Toskánský
Josef Hudec
Josef Klapuch
Josef Král (malíř)
Josef Pleticha
Josef Procházka
Josef Věnceslav Soukup
Josef Vacek (právník)
Josef Veselý (1950)
Josef Wagner mladší
Josef Záruba-Pfeffermann
Josif Brodskij
Justin Gatlin
Kanada
Kapitol Spojených států amerických
Karel Čulík (politik)
Karel IV.
Karel Ludvík Rakousko-Uherský
Karibské moře
Karol Beyer
Katastrofa na dole Döllinger
Kategorie:Úmrtí 24. května
Kategorie:Narození 24. května
Katolická církev
Konrad Boehmer
Království Velké Británie
Kristina Bourbonská
Kristin Scott Thomas
Kuriakose Elias Chavara
Květen
Kvark-gluonové plazma
Ladislav Šmíd (1938)
Ladislav Hájek
Lajos Batthyány
Laura Dernová
Leden
Lenín Moreno
Leona Machálková
Levin August von Bennigsen
Ljukman Adams
Londýn
Lotyšsko
Louis Fürnberg
Lucemburkové
Ludvík IV. Bavorský
Ludvík XIII.
Ludvík z Battenbergu
Malawi
Malcolm IV.
Mali
Mangareva
Marie Bittnerová
Marie Hesenská (1874–1878)
Marie Stuartovna
Mario Vergara
Markéta Saská
Mark Spitz
Maryland
Matej Tóth
Max Bennett
Meda Valentová
Mezinárodní trestní tribunál pro bývalou Jugoslávii
Michael White (houslista)
Michail Alexandrovič Šolochov
Mikuláš Koperník
Mikuláš Schneider-Trnavský
Milada Šubrtová
Miroslav Doležal
Mojmír
Mongolové
Mongolsko
Myanmar
Namdemun
Napoleon Bonaparte
New York
Norimberk
Obléhání Bagdádu
Ohio
Operace Courier-5
Osvald Polívka
Otakar Kudrna
Ota Habsburský (1301–1339)
Přemysl Otakar I.
Paříž
Pařížská smlouva (1763)
Paolo di Pola
Papež
Patti LaBelle
Pavel Blaschke
Pavel Vašák
Pchjongčchang
Petr Altrichter
Petr Matěj Fischer
Petr Muk
Petr Tatíček (1960)
Poláci
Polynésie
Polyxena z Lobkovic
Portugalsko
Praha
Priscilla Presleyová
Růžena Děcká
Rada Evropy
Ratifikace
Renata Sabongui
Richard M. Daley
Richterova stupnice
Robert Garrett
Robert I. Skotský
Rolf-Dieter Heuer
Rouen
Rudolf Ivanovič Abel
Rusko
Ruslana
Sýrie
S-13
Sadao Bekku
Samoa
Samuel F. B. Morse
Sedmiletá válka
Severní Korea
Seznam osob popravených z politických důvodů v Československu 1948–1989
Simon Schwendener
Skotsko
Slobodan Milošević
Soubor:Alexander payne.jpg
Soubor:Boris Pasternak in youth.jpg
Soubor:Ida Kelarova.jpg
Soubor:Jean-Paul Marat portre.jpg
Soubor:Joan Baez Bob Dylan crop.jpg
Soubor:Justin Gatlin by Augustas Didzgalvis.jpg
Soubor:LauraDernDec09.jpg
Soubor:Leona Machálková Vyškov.JPG
Soubor:Mark Spitz.jpg
Soubor:Matej Toth 2016-01 Kristalove kridlo 2015 a.jpg
Soubor:Petr Muk 2009.JPG
Soubor:POlyxena.jpg
Soubor:Priscilla Presley (2003)Retouched.jpg
Soubor:Queen Victoria by Bassano.jpg
Soubor:Ruslana in Kiev.JPG
Soubor:Tereza Boučková - portrét.jpg
Soubor:Troicki 2009 US Open 01.jpg
Sovětský svaz
Spojené státy americké
Střelba na Robb Elementary School
Střelba v židovském muzeu v Bruselu
Staré Město (Praha)
Suzanne Lenglenová
Tansu Çillerová
Telegrafie
Temže
Tereza Boučková
Tereza Brdečková
Theodor Reimann
Tomáš Garrigue Masaryk
Turín
Turecko
Uganda
Umrlčí pas
Upálení na hranici
USA
Václav Čevona
Václav II.
Václav Malý
Václav Stach
Václav Urban Stuffler
Václav Vilém z Roupova
Válka v Kosovu
Vadim Petrov
Valentin Držkovic
Vanesa
Vesmír
Victor Hensen
Viktorie (britská královna)
Viktor III.
Viktor Troicki
Viktor Ujčík
Vilém Nikodém
Vincenc Maixner
Vladimír Šmicer
Vladimir Putin
Władysław Orlicz
Waddy Wachtel
Westminster Bridge
William Gilbert
William Whewell
Zdeněk Blažek (hudebník)
Zdeněk Bureš
Zdeněk Nejedlý
Zdeněk Pinc
Země
Zimní olympijské hry 2006
Zimní olympijské hry 2018
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk