O rovnomennej rieke pozri Uruguaj (rieka).

Uruguajská východná republika
Vlajka Znak
Národné motto: Libertad o Muerte (šp.) (Sloboda alebo smrť)
Štátna hymna: Orientales, la Patria o la tumba
Miestny názov
• dlhý	República Oriental del Uruguay
• krátky	Uruguay
Hlavné mesto	Montevideo 34°53′ s.š. 56°10′ z.d.
Najväčšie mesto	Montevideo
Úradné jazyky	španielčina
Štátne zriadenie hlava štátu	prezidentská republika prezident Tabaré Vázquez
Vznik	25. augusta 1825 vyhlásená nezávislosť od Španielska 28. augusta 1828 uznaná
Susedia	Brazília, Argentína
Rozloha  • celková  • voda (%)	176 215 km² (89.)   2600 km² (1,5 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2016)  • sčítanie (2011)  • hustota (2016)	3 444 006 (134.) 3 286 314 18.6/km² (198.)
Mena	uruguajské peso ()
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC-3) (UTC-2)
Medzinárodný kód	URY
Medzinárodná poznávacia značka	URY
Internetová doména	.uy
Smerové telefónne číslo	+598
Gramotnosť: 97%

Súradnice: 33°J 56°Z / 33°J 56°Z / -33; -56

Uruguaj^[1], dlhý tvar Uruguajská východná republika^[1] (iné názvy pozri nižšie), je štát v Južnej Amerike.

Názvy

Španielsky názov je Uruguay (krátky tvar) a República Oriental del Uruguay (dlhý tvar).

Slovenský krátky tvar názvu podľa Úradu geodézie, kartografie a katastra a súčasných Pravidiel slovenského pravopisu je Uruguaj^[1][2]. Do roku 1953^[3] sa používal názov Uruguay^[4][5], v 19. storočí aj Uruguai^[6] alebo Urugvaj^[7].

Poloha a charakteristika

Leží na juhovýchode Južnej Ameriky. Zvlnená pahorkatina sa od severu krajiny zvažuje do roviny vytvorenej náplavami La Platy. Lagúnovitá pobrežná nížina je miestami ozvláštnená 100 – 150 m vysokými vyvýšeninami.

• Najvyšší bod: Cerro de la Ánimas (501 m n. m.)
• Hlavné mesto: Montevideo
• Najväčšie mestá: Salto, Paysandú
• Počet obyvateľov: 3 334 074
• Rozloha: 176 220 km²
• Mena: 1 uruguajské peso = 100 centesimov
• Jazyk: španielsky

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Uruguaja

Podľa ústavy z roku 1967 je Uruguaj prezidentskou republikou.

V roku 1515 objavil Španiel Juan Díaz de Solís ústie rieky Río de la Plata. Územie dnešného Uruguaja nebolo osídlené, pretože sa na ňom nenachádzalo nerastné bohatstvo. Portugalská a španielska kolonizácia sa začala v 17. storočí. Pôvodní obyvatelia, Indiáni kmeňa Charrúa boli asimilovaní alebo vyhubení. V roku 1724 založili Španieli Montevideo, dnešné hlavné mesto, ako predsunutú pozíciu proti Portugalcom. V roku 1776 pripadla krajina ako Banda Oriental (Východné pobrežie) španielskemu miestokráľovstvu Río de la Plata (Argentína). Po páde španielskej vlády v Río de la Plata v roku 1810 začal José Gervasio Artigas (uruguajský národný hrdina) boj proti nadvláde Buenos Aires a v roku 1814 sa zmocnil Montevidea. Keď v roku 1817 obsadili Portugalci Montevideo, začal sa boj o nezávislosť od Brazílie. V roku 1828 bola s pomocou Spojeného kráľovstva ako sprostredkovateľa zmluvou z Ria de Janeira uznaná nezávislosť Uruguaja. Ustavičná rivalita Brazílie a Argentíny o väčší vplyv v Uruguaji a boj medzi liberálnymi Colorados (Červení) a konzervatívnymi Blancos (Bieli) boli určujúce pre uruguajské dejiny v 19. storočí. K vnútropolitickej stabilizácii došlo za vlády prezidenta J. Batlle y Ordóñeza (1903 – 1907 a 1911 – 1917). Položil základy moderného Uruguaja a svojimi reformami premenil malú republiku na bohatý štát. Počas hospodárskej krízy v 30. rokoch bol prezidentom Gabriel Terra, ktorý po zmene ústavy od roku 1933 do roku 1938 vládol ako diktátor. Počas 2. svetovej vojny prešla hospodárska nadvláda nad Uruguajom zo Spojeného kráľovstva na USA. Od roku 1952 do roku 1966 vládla národná rada podľa švajčiarskeho vzoru.

Partizánske akcie hnutia Tupamaros mali v roku 1965 za následok vyhlásenie výnimočného stavu a v roku 1966 návrat k prezidentskému vládnemu systému. Latentná hospodárska kríza v krajine prepukla v roku 1968 po 20 % devalvácii pesa do otvorenej krízy, v dôsledku ktorej v roku 1970 žilo 90 % všetkých obyvateľov pod hranicou existenčného minima. V roku 1971 previedol prezident Pacheco Areco vedenie partizánskej vojny na armádu, ktorá mala stále väčší vplyv na vládu. V roku 1976 armáda zosadila prezidenta a ustanovila ako vládnuci orgán Radu národa. Polovicu členov rady tvorili dôstojníci. V roku 1980 odmietli voliči ústavu, ktorú predložila vojenská junta, pretože zabezpečovala práva vojsku.

Národných protestných dní v roku 1983 sa zúčastnilo desať tisíc ľudí. Požadovali radikálnu zmenu hospodárskej politiky, výmenu vojenskej junty za demokratickú vládu. V novembri 1983 sa uskutočnila v doterajšej histórii krajiny najväčšia demonštrácia. V Montevideu sa protestného pochodu zúčastnilo 400 000 ľudí.

Začiatkom roku 1985 sa uskutočnili prvé demokratické voľby od roku 1973, z ktorých víťazne vyšiel Julio María Sanguinetti. V marci prevzal úrad prezidenta a úrad predsedu vlády. V roku 1986 sa mu podarilo zastaviť hospodársky úpadok trvajúci od roku 1982. V rokoch 1987 až 1988 určovali vnútropolitický život v krajine ostré výmeny názorov o zločinoch proti ľudským právam z obdobia vojenskej diktatúry, ktoré vyústili do nariadenia o amnestii v roku 1986.

V novembri 1989 zvíťazil v prezidentských voľbách kandidát Národnej strany (Blancois) Luis Alberto Lacalle. V parlamentných a prezidentských voľbách 27. novembra 1994 zvíťazila Strana Colorado pred vládnucou stranou a koalíciou Pokrokové združenie. Prezidentom bol opäť zvolený Julio Sanguinetti.

V Uruguaji žije aj malá slovenská komunita. Naši krajania sa tu usadzovali v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia.

Hospodárstvo

Uruguaj je štát chudobný na nerastné suroviny. Rozvoj priemyslu napreduje len pomaly, rozvíja sa predovšetkým výroba textilu a potravín. Základom hospodárstva je chov zvierat – hovädzieho dobytka, oviec a export sa orientuje predovšetkým na vlnu, mäso, kože a textil. Rastlinná výroba sa sústreďuje do Laplatskej nížiny a produkciou potravín (ovocie, ryža, pšenica, kukurica) sa orientuje na hlavné mesto. Rozmáha sa tiež rybolov.

Referencie

Externé odkazy

• Uruguajský vládny portál (po španielsky)

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Uruguaj