Usa - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím

Odborná literatúra, audioknihy, eknihy:


Kategórie (12):


















© Beletria.sk

Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Usa
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Spojené štáty pozri Spojené štáty (rozlišovacia stránka).
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu USA pozri USA (rozlišovacia stránka).
Spojené štáty americké
Vlajka Spojených štátov Znak Spojených štátov
Vlajka Znak
Národné motto:
In God We Trust (angl.)
(Veríme v Boha)
E pluribus unum (lat.)
(Z mnohých jeden)
Štátna hymna:
The Star-Spangled Banner
(Hviezdami posiata vlajka)
United States (orthographic projection).svg
Miestny názov  
 • dlhý United States of America
 • krátky United States
Hlavné mesto Washington, D. C.
38°53′ s.š. 77°01′ z.d.
Najväčšie mesto New York
Úradné jazyky žiaden na federálnej úrovni, de facto angličtina
Regionálne jazyky angličtina, havajčina, španielčina, samojčina a ďalšie
Demonym Američan, Američanka[1]
Štátne zriadenie
prezident
viceprezident 		federatívna prezidentská republika
Joe Biden
Kamala Harrisová
Vznik 4. júl 1776
Susedia Kanada, Mexiko, Rusko
Rozloha
 • celková
 • voda (%) 		 
9 833 520 km² (3.)  
 km² (6,97 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2021)
 • sčítanie (2020)
 • hustota (2021) 		 
331 893 745 (3.)
331 449 281
33,6/km² (185.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS) 		2022
25,35 bilióna $ (2.)
76 027 $ (9.)
Index ľudského rozvoja (2019) 0,926 (17.) – veľmi vysoký
Mena americký dolár (USD)
Časové pásmo
 • Letný čas 		(UTC-4 až -12, +10, +11)
(UTC-4 až -10)
Medzinárodný kód USA/US
Medzinárodná poznávacia značka USA
Internetová doména .us, .gov, .edu, .mil
Smerové telefónne číslo +1

Súradnice: 39°49′41″S 98°34′46″Z / 39,828175°S 98,5795°Z / 39.828175; -98.5795

Spojené štáty alebo USA, dlhý tvar Spojené štáty americké (podrobnosti o názvoch pozri nižšie), sú federatívny štát v Severnej Amerike, ktorý sa rozprestiera od Atlantického po Tichý oceán. Na súši susedí s Kanadou a Mexikom. Vďaka štátu Aljaška siaha územie Spojených štátov aj k brehom Severného ľadového oceánu (Beringov prieliv ich oddeľuje od ázijského územia Ruska) a na niektoré tichomorské ostrovy (najmä Havaj).

Spojené štáty sa skladajú z 50 štátov, federálneho územia s hlavným mestom a sídlom prezidenta, vlády, Kongresu a Najvyššieho súdu (Federálny dištrikt Kolumbia), ďalších viac či menej samosprávnych území (Portoriko, Severné Mariány, Guam, Americké Panenské ostrovy, Americká Samoa a atol Palmyra) a desiatich malých ostrovov či útesov.

Názov

Krátky tvar

Oficiálny slovenský krátky tvar názvu tohto štátu znie Spojené štáty alebo (až v niekoľkých posledných rokoch) USA (V slovenčine je USA teda normovaný krátky názov štátu, hoci ide vlastne o skratku dlhého tvaru názvu – pozri nižšie). Anglický krátky tvar znie United States. Anglická skratka tvaru „United States“ znie U.S. alebo US (nie USA); v slovenčine sa skratka v tvare US vyskytuje tiež, ale len zriedkavo ako prívlastok v odborných textoch (napr. na označenie merných jednotiek). Neoficiálny krátky tvar znie po anglicky Union; občas sa používa aj v slovenčine a znie Únia. Ďalší neoficiálny krátky tvar je Amerika, po anglicky America.[2][3][4]

Slovenský krátky tvar Spojené štáty (ale nie anglický tvar United States) bol stanovený ako oficiálny až v 90. rokoch 20. storočia. Do 90. rokov 20. storočia všetky odborné texty a atlasy používali výlučne tvar Spojené štáty americké (hoci pri iných štátoch používali krátke tvary), tvar Spojené štáty sa vtedy (podľa Peciarovho slovníka) považoval len za hovorový a tvar USA sa považoval jednak za skratku výrazu „United States of America“ a jednak (podľa Peciarovho slovníka) za hovorový tvar názvu štátu.[5][6][7][8][9] V 19. storočí sa naopak tvar Spojené štáty občas vyskytol ako hlavný názov štátu – pozri nižšie.

Dlhý tvar

Oficiálny slovenský dlhý tvar názvu od roku 1940 dodnes znie Spojené štáty americké. Do roku 1939 (minimálne v 30. rokoch 20. storočia) znel oficiálny slovenský dlhý tvar názvu Spojené štáty severoamerické a tento tvar sa (v rozpore s PSP a neskôr aj geografickými normatívnymi zoznamami) používal ešte dlho potom: napríklad sa vyskytuje v prominentnom Šimkovom Anglicko-slovenskom slovníku z roku 1967 vydávanom až do 90. rokov 20. storočia a hlavne aj na jednom mieste v Peciarovom Slovníku slovenského jazyka (Tu išlo zrejme o omyl, lebo na inom mieste v Peciarovom slovníku je uvedené „Spojené štáty americké, hovor. i Spojené štáty, USA“). Tretia (skôr staršia) možnosť slovenského pomenovania štátu je Severoamerická únia; tento tvar je prípustný z hľadiska kodifikácie jazyka, ale neprípustný z hľadiska aktuálnej slovenskej štandardizácie geografických názvov. Anglický dlhý tvar už od roku 1776 znie United States of America (v rokoch 1776 – 1778 aj United States of North America). Skratka tvaru „United States of America“ znie USA (-používa sa v angličtine aj slovenčine) alebo U.S.A. (-používa sa v angličtine a podľa PSP do roku 1939 aj v slovenčine).[2][10][11][12][3][13][14][15][16][17][18][19]

Historické tvary

Slovenské názvy do zač. 20. storočia boli najmä: Spojené štáty americké (t.j. rovnako ako dnes)[20], Spojené štáty (t.j. rovnako ako dnes)[21], Spojené Štáty Amerikánske[22], Spojené državy[23], Sjednotené štáty[24], Spojené državy severo-americké[25], Sjednotené Štáty Severo-amerikánske[26], Unia[25] a koncom 18. storočia Republika Amerykanská[27].

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Spojených štátov
Stretnutie Európanov s pôvodnými Američanmi, 1764

Dejiny Spojených štátov počínajú príchodom prvých obyvateľov (Indiánov a Eskimákov) cez Beringiu, zaniknutú pevninu v oblasti dnešného Beringovho prielivu, približne 10 000 rokov pred naším letopočtom. Tí sa postupne rozčlenili na stovky kmeňov a osídlili celé severoamerické územie. Po prvých prieskumných výpravách Európanov v 15. a 16. storočí sem v 17. storočí začali prichádzať európski, predovšetkým anglickí kolonisti. Okrem Angličanov na severovýchode sem prichádzali Španieli, budujúci malé osady na Floride a juhozápade, a Francúzi, ktorí sa usadzovali pozdĺž rieky Mississippi a na pobreží Mexického zálivu.

Prvou stálou osadou na území dnešných USA bola španielska osada St. Augustine na Floride, založená roku 1565. Prvá anglická usadlosť Jamestown vo Virgínii sa datuje do roku 1609. Správa, že sa v Amerike dá uživiť, spôsobila rozsiahly prílev kolonistov. Veľmi ich priťahovala nádej, že tu nájdu zlato (tzv. zlatá horúčka). Postupom času sa zabraté územia rozširovali a zisky sa zvyšovali. Dialo sa to na úkor domorodých Indiánov, ktorí pre svoj spôsob života potrebovali veľké priestory. Neskôr sa bohatstvo zväčšovala aj vďaka černochom afrického pôvodu, ktorých sem od roku 1619 privážali na prácu ako otrokov.[28] Do sedemdesiatych rokov 18. storočia v trinástich britských kolóniách žilo dva a pol milióna ľudí.

Po skončení francúzsko-indiánskej vojny v šesťdesiatych rokoch britská vláda uložila rad nových daní a odmietla argumenty kolonistov, že nové zdanenie musia schváliť oni sami. Odpor voči novým daniam, najmä Bostonské pitie čaju v roku 1773, viedlo anglický parlament k uverejneniu trestných zákonov, ktoré mali viesť k ukončeniu samosprávy v kolóniách. Americkí Patrioti (ako sa sami nazývali) sa priklonili k politickej ideológii zvanej republikánstvo, ktoré zdôrazňovalo občiansku povinnosť, cnosť a opozíciu voči korupcii, luxusu a aristokracii.

Ozbrojený konflikt začal v roku 1775, keď Patrioti vypudili zo všetkých kolónií kráľovských úradníkov a usporiadali masové zhromaždenia. V roku 1776 vyhlásil Druhý kontinentálny kongres nový nezávislý útvar, Spojené štáty americké. S pomocou rozsiahlej finančnej a vojenskej pomoci Francúzska a pod vedením generála Georgea Washingtona zvíťazili americkí Patrioti vo vojne za nezávislosť. Parížska zmluva z roku 1783 prisúdila novému štátu územie na východ od rieky Mississippi, s výnimkou Floridy a Kanady. Centrálna vláda zriadená článkami Konfederácie nedokázala zabezpečiť stabilitu, pretože nedisponovala právomocou vyberať dane a nemala žiadneho výkonného predstaviteľa. V roku 1787 Kongres zvolal Ústavodarné zhromaždenie vo Philadelphii. Výsledkom zhromaždenia bol vznik novej ústavy, ktorá bola ratifikovaná v roku 1789. V roku 1791 k nej bola doplnená Listina práv, zaručujúca občanom neodňateľné práva. S Washingtonom ako prvým prezidentom a Alexandrom Hamiltonom, jeho hlavným politickým a finančným poradcom, vznikla silná ústredná vláda. Keď sa stal prezidentom Thomas Jefferson, zakúpil od Francúzska rozsiahle územie Louisiany, čím sa rozloha Spojených štátov zdvojnásobila. Druhá a posledná vojna s Britániou bola vybojovaná v rokoch 1812 – 1815.

Deklarácia nezávislosti Spojených štátov
Územná expanzia Spojených štátov v rokoch 1783 až 1917

Pod vplyvom presvedčenia o zjavnom predurčení (Manifest Destiny) sa federálne územie začalo rozširovať na západ, k Tichému oceánu. Územie Spojených štátov bolo vždy veľké, ale počet obyvateľov bol spočiatku pomerne malý, iba necelé 4 milióny v roku 1790. Populačný rast však bol rýchly, keďže v roku 1810 počet obyvateľov dosiahol 7,2 milióna a v roku 1830 už 12,8 milióna. Hospodársky rast z hľadiska celkového HDP bol ešte rýchlejší. V porovnaní s európskymi mocnosťami však bola vojenská sila USA relatívne obmedzená až do začiatku druhej svetovej vojny. Teritoriálna expanzia bola motivovaná úsilím o získanie lacnej pôdy pre slobodných farmárov a otrokárov. Rozširovanie otroctva sa stávalo čoraz viac kontroverzné a vyvolávalo politické a ústavné boje, ktoré boli vyriešené kompromisom. Otroctvo bolo do roku 1804 zrušené vo všetkých štátoch severne od Mason-Dixonovej línie, ale Juh pokračoval v profitovaní na práci otrokov, predovšetkým kvôli vysoko ziskovému vývozu bavlny do Európy. V roku 1860 bol zvolený za prezidenta republikán Abraham Lincoln, ktorý svoju kampaň postavil na téme obmedzenia šírenia otroctva a jeho postupnej likvidácii.

Zničená železničná stanica a depo v Atlante krátko po skončení občianskej vojny, 1866

Sedem južných štátov, závislých na produkcii bavlny, sa štyri mesiace pred Lincolnovou inauguráciou odtrhlo a neskôr založilo konfederáciu, ktorá však nedosiahla medzinárodného uznania od žiadneho štátu. Konfederácia začala v roku 1861 vojnu so Severom útokom na pevnosť Sumter. Nacionalistické pobúrenie na severe živilo dlhú a vyčerpávajúcu americkú občiansku vojnu (1861 – 1865). Bojovalo sa z veľkej časti na juhu, lebo ohromné materiálne a ľudské zdroje Severu sa ukázali v dlhej vojne ako rozhodujúce. Výsledkom vojny bolo obnovenie Únie, zbedačenie Juhu a zrušenie otroctva. V následnej ére rekonštrukcie (1863 – 1877) boli zákonné a hlasovacie práva rozšírené na oslobodených otrokov. Federálna vláda získala oveľa väčšiu moc a vďaka štrnástemu dodatku ústavy v roku 1868 dostala výslovnú povinnosť chrániť individuálne práva. Keď však v 70. rokoch 19. storočia bieli Demokrati znovu získali moc na juhu, často vďaka zastrašovaniu čiernych voličov polovojenskými skupinami, došlo k prijatiu tzv. Zákonov Jima Crowa, zachovávajúcich nadradenosť bieleho obyvateľstva a prijatiu ustanovení, zbavujúcich volebného práva väčšinu Afroameričanov a mnoho chudobných bielych. Táto situácia pokračovala po celé desaťročia až do vzniku hnutia občianskych práv v šesťdesiatych rokoch 20. storočia a prijatia federálnej legislatívy k presadzovaniu ústavných práv.

Výbuch torpédoborca USS Shaw počas útoku na Pearl Harbor, ktorý znamenal rozhodujúci impulz pre vstup Spojených štátov do druhej svetovej vojny v roku 1941

Na prelome 20. storočia sa Spojené štáty stali poprednou svetovou priemyselnou veľmocou vďaka prudkému rozvoju podnikania na severovýchode a stredozápade a príchodu miliónov prisťahovaleckých robotníkov i poľnohospodárov z Európy. Celoštátna železničná sieť bola dokončená za pomoci práce čínskych prisťahovalcov, rozsiahle ťažobné a priemyselné podniky industrializovali severovýchod a stredozápad. Masová nespokojnosť s korupciou, neefektívnosťou a tradicionalistickej politiky dala vzniknúť progresívnemu hnutiu, ktoré počas 90. rokov 19. storočia až 20. rokov 20. storočia iniciovalo mnoho sociálnych a politických reforiem. Šestnásty a 17. dodatok ústavy z roku 1913 stanovili prvú národnú daň z príjmov a priamu voľbu amerických senátorov do Kongresu. V roku 1920 devätnásty dodatok ústavy zaručil volebné právo žien. Hoci boli Spojené štáty počas prvej svetovej vojny spočiatku neutrálne, v roku 1917 vyhlásili vojnu Nemecku a prispeli k víťazstvu Dohody v nasledujúcom roku.

Éra prosperity 20. rokov skončila krachom na newyorskej burze v októbri 1929 a následným nástupom celosvetovej hospodárskej krízy trvajúcej celé ďalšie desaťročie. Demokratický prezident Franklin D. Roosevelt ukončil obdobie republikánskej dominancie v Bielom dome a realizoval svoje programy nazývané „Nový údel“ pre pomoc, obnovu a reformu. Nový údel, ktorý definoval moderný americký liberalizmus, zahŕňal pomoc pre nezamestnaných, podpory pre poľnohospodárov, systém sociálneho zabezpečenia a minimálnu mzdu. Po japonskom útoku na Pearl Harbor v decembri 1941 vstúpili Spojené štáty do druhej svetovej vojny po boku Veľkej Británie, Sovietskeho zväzu, Číny a ďalších spojeneckých národov. USA financovali spojenecké vojenské úsilie a pomohli poraziť nacistické Nemecko na európskom bojisku. Vojnové úsilie vyvrcholilo použitím novo vynájdených jadrových zbraní na japonské mestá Hirošima a Nagasaki, čo prispelo k porážke Japonského cisárstva.

Michail Gorbačov (vľavo) a Ronald Reagan (vpravo) pri podpise Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu, 1987

Spojené štáty a Sovietsky zväz vyšli z druhej svetovej vojny ako vzájomne súperiace superveľmoci. Počas studenej vojny sa USA a ZSSR nepriamo konfrontovali v pretekoch v zbrojení, vo vesmírnych pretekoch, rôznych zástupných vojnách a propagandistických kampaniach. Americká zahraničná politika bola počas studenej vojny založená na podpore západnej Európy a Japonska spolu s politikou zadržiavania, ktorá mala brániť šíreniu komunizmu. To bol aj hlavný dôvod vstupu Spojených štátov do kórejskej vojny a vojny vo Vietname. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia, z veľkej časti vďaka sile hnutia za občianske práva, bola prijatá ďalšia vlna sociálnych reforiem presadzovaním ústavných práv voľby a slobody pohybu pre Afroameričanov a iné rasové menšiny. Studená vojna skončila s rozpadom Sovietskeho zväzu v roku 1991 a Spojené štáty zostali jedinou svetovou superveľmocou.

Po studenej vojne sa Spojené štáty zamerali na medzinárodné konflikty na Blízkom východe v reakcii na vojnu v Zálive na začiatku 90. rokov. Začiatok 21. storočia poznačili útoky z 11. septembra 2001, po ktorých nasledovali vojny vedené USA v Iraku a Afganistane. V roku 2008 postihla Spojené štáty najhoršia hospodárska kríza od čias Veľkej krízy 30. rokov, po ktorej nasleduje obdobie pomalšieho tempa rastu ekonomiky v priebehu 10. rokov 21. storočia.

Geografia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geografia USA

Poloha

Spojené štáty americké sa nachádzajú v Severnej Amerike. Ich brehy obmýva z východu Atlantický oceán a zo západu Tichý oceán. Štát Aljaška leží v severnej časti kontinentu a zo severu ho obmýva Severný ľadový oceán. Aljašku oddeľuje od Euroázijského kontinentu Beringov prieliv. Medzi najznámejšie polostrovy patrí Florida na juhu USA, ktorý oddeľuje Mexický záliv od Atlantického oceánu. Zo severu majú USA spoločnú hranicu s Kanadou a na juhu s Mexikom. Floridský prieliv oddeľuje USA od ostrovného štátu Bahamy a od Kuby.

Povrch

Fyzická mapa USA
Pohorie Sierra Nevada v Kalifornii

Základom severoamerického kontinentu je Kanadský štít, ktorého vek sa datuje od archaika. Rozprestiera sa v severovýchodnej časti kontinentu. Jeho stredná časť je preliačená a tvorí dno Hudsonovho zálivu. Je tvorený premenenými a vyvretými horninami.

V súčasnosti sa pod Severoamerickú platňu podsúva tichooceánska, presnejšie sa podsúva pod jej západný okraj. Zároveň sa Juhoamerická platňa pohybuje smerom k Severnej. V dôsledku týchto pohybov vznikla vysoká horská hradba sopečného pôvodu, ktorá sa tiahne od Aleutských ostrovov pri Aljašskom polostrove až po Ohňovú zem.

Kordillery začínajú Aljašským chrbtom (najvyšší bod Denali, 6 190 m n. m.) a tiahnu sa na juh v dvoch výrazných pásmach. Pri pobreží Tichého oceánu sú to Pobrežné vrchy a vo vnútrozemí Skalnaté vrchy. Medzi jednotlivými pásami Kordiller sa rozprestierajú zníženiny a plošiny, napr. Coloradská plošina, Veľká panva.

Najnižšie položené miesto Ameriky leží v USA a je ním Dolina smrti (Death Valley). Táto preliačina je 86 m pod úrovňou hladiny mora. Svoje meno dostala podľa nehostinných podmienok pre život (púšť bez vody s veľkými horúčavami, v tieni namerali až 56,7 °C).

Pozdĺž východného pobrežia sa tiahne staré pohorie Apalačské vrchy. Medzi Apalačskými vrchmi a Atlantickým oceánom sa rozprestiera Pobrežná nížina. Mexický záliv lemuje Mississippská nížina. Medzi Apalačskými vrchmi a Kordillerami sa postupne od východu rozprestierajú Centrálne roviny a Veľké prérie.