Venezuela - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Venezuela
Venezuelská bolívarovská republika
Vlajka Venezuely Znak Venezuely
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Gloria al Bravo Pueblo
Venezuela (orthographic projection).svg
Miestny názov  
 • dlhý República Bolivariana de Venezuela
 • krátky Venezuela
Hlavné mesto Caracas
10°30′ s.š. 66°55′ z.d.
Najväčšie mesto Caracas
Úradné jazyky Španielčina
Demonym Venezuelčan, Venezuelčanka
Štátne zriadenie
Prezident

Viceprezident
federatívna prezidentská republika
Nicolás Maduro (sporný)
Juan Guaidó (sporný)
Delcy Rodríguez (sporný)
Vznik 30. marec 1845
Susedia Brazília, Guyana, Kolumbia
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
916 445 km² (32.)  
29 326 km² (3,2 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2016)
 • hustota (2016)
 
31 568 179 (44.)

33,74/km² (181.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2018
96,328 mld. $ (51.)
10 968 $ (101.)
Index ľudského rozvoja (2017) 0,761 (78.) – vysoký
Mena Venezuelský bolívar (VEF)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC-4)
(UTC-4)
Medzinárodný kód VE
Internetová doména .ve
Smerové telefónne číslo +58

Súradnice: 8°S 67°Z / 8°S 67°Z / 8; -67

Jednoduchá mapa Venezuely

Venezuela, dlhý tvar: Venezuelská bolívarovská republika, je federatívna republika na severe Južnej Ameriky. Hlavným mestom je Caracas.

Venezuelu obmýva Karibské more a Atlantický oceán. Najvyšší vrch štátu (Pico Bolívar: 5 007 m n. m.) leží na severe v Andách. Jeho pásma uzatvárajú úrodné kotliny. Medzi dvoma horstvami sa rozprestiera savanami porastená nížina na náplavoch rieky Orinoko. Nachádzajú sa tam značné ložiská ropy.

Názov krajiny je po španielsky: „malé Benátky“.

Krajina je veľmi bohatá na ropu, železnú rudu, diamanty a bauxit. Pestuje sa tu káva, kakao, banány, cukrová trstina. Chová sa tu hovädzí dobytok a kozy.

Dejiny

Venezuela je podľa ústavy z roku 1961 spolkovou republikou na čele s prezidentom. Pobrežie Venezuely objavil v roku 1498 Krištof Kolumbus na svojej tretej ceste do Ameriky. Expedíciou Španiela Alfonsa de Ojeda roku 1499 začal prieskum vnútrozemia. De Ojeda sa dostal až k Maracaibskému jazeru a krajine dal kvôli kolovým stavbám indiánskych praobyvateľov názov Venezuela (Malé Benátky).

V 16. storočí vznikli tri španielske kolónie: Venezuela (západ), Nueva Andalucia (východ) a Trinidad-Orinoco (juh). Roku 1777 sa zlúčili do generálneho kapitanátu Venezuela. Do 19. storočia bola Venezuela pod nadvládou Španielov. V 16. storočí získal na nejakú dobu právo na osídľovanie venezuelského pobrežia nemecký obchodný dom Welserov.

Nezávislosť Venezuely

Prvé povstanie venezuelských kreolov za nezávislosť pod vedením Francisca de Mirandu v roku 1806 bolo neúspešné. V roku 1810 sa pod vedením Mirandu a Simóna Bolívara začala vojna za nezávislosť. Caracaský kongres, zvolený z Bolívarovho podnetu, vyhlásil v roku 1811 nezávislosť Venezuely od Španielska a vytvorenie republiky. Keď Španieli tuto prvú republiku potlačili, vznikla v roku 1813 druhá republika. Bolívarovi sa podarilo v auguste 1819 víťazstvom pri Boyacá definitívne oslobodiť Kolumbiu spod nadvlády Španielov a v roku 1819 vyhlásil kongres v Angosture spojenie Venezuely a Kolumbie do republiky Veľká Kolumbia. Prvým prezidentom sa stal sám Bolívar. Po vystúpení z tohoto zväzku v roku 1831 sa Venezuela stala samostatnou republikou (tretia republika). Prezidentom sa stal generál José Antonio Páez.

Vojenská vláda

Až do začiatku 20. storočia poznamenal dejiny krajiny stály boj medzi liberálmi a konzervatívcami, občianske vojny a časté zmeny vojenských diktatúr a civilných vlád. Za diktatúry generála Juana Vincenta Goméza (1908-1935) nastala relatívna stabilizácia a mierny hospodársky vzostup, vyvolaný ťažbou nafty. Pretože poľnohospodárstvo bolo kvôli ropnému priemyslu zanedbávané, zostala Venezuela odkázaná na dovoz potravín a tým sa stala závislou na amerických a britsko-holandských firmách. Armáda zostala pri moci aj po Gomézovej smrti roku 1935. Za vlády generála Eleazara Lópeza bola roku 1936 prijatá ústava so socialistickými znakmi. V 2. svetovej vojne za vlády prezidenta Isaísa Medina Angarita podporovala Venezuela Spojencov, ale do vojny vstúpila až vo februári 1945.

V roku 1945 prevzala vládu Strana demokratickej akcie, roku 1948 bola vojenským prevratom zosadená. Po ďalšom štátnom prevrate roku 1952 sa dostal k moci plukovník Marcos Pérez Jiménez. Keď chcel v roku 1958 protiústavne presadiť svoje znovuzvolenie, vypukol generálny štrajk a ľudové povstanie, ktoré ho zosadilo. Moc prevzala provizórna vojenská vláda pod vedením admirála Wolfganga Larrazábala. Vo voľbách v decembri 1958 zvíťazil Rómulo Betancourt zo Strany demokratickej akcie. Napriek tomu že jeho voľbu podporovali ľavicové politické sily, neskôr zaviedol proti nim niektoré opatrenia. V roku 1961 vyhlásil novú ústavu, ktorá zrušila platnosť základných občianskych práv.

Návrat k demokracii

Rafael Caldera bol prvým opozičným kandidátom, ktorý sa v roku 1969 demokratickou cestou stal prezidentom. Voči ľavicovým silám uplatňoval politiku uspokojovania a pokúšal sa utlmiť ilegálne komunistické skupiny. V roku 1971 bol vo Venezuele prijatý zákon o prevode majetku všetkých ropných spoločností bez odškodnenia na štát s platnosťou od roku 1983. Exportné ceny ropy boli stále vyššie. V roku 1972 začala Venezuela budovať vlastnú flotilu ropných tankerov.

V roku 1974 sa stal prezidentom sociálny demokrat Carlos Andrés Pérez. V tom istom roku vláda zrušila koncesie amerických železorudných spoločností US Steel a Bethlehem Steel. V roku 1976 vstúpil do platnosti zákon o zoštátnení baníckeho a ropného priemyslu, v roku 1979 zvolili prezidentom Luisa Herreru Campinsa, kandidáta Kresťanskodemokratickej strany (COPEI). Veľký únik kapitálu pri súčasnom znížení výnosov z ropného priemyslu prinútil vládu v roku 1983 uzavrieť devízový trh a na 60 dní zmraziť ceny. V marci 1983 vyhlásila vláda čiastočné moratórium na splatenie dlhov. Odmietla požiadavku Medzinárodného menového fondu (MMF), aby predložila schválený stabilizačný program s tým, že krajina nepotrebuje od fondu žiadnu finančnú pomoc. V prezidentských voľbách prekvapivo zvíťazil so 53,4% hlasov sociálnodemokratický kandidát Jaime Lusinchi zo Strany demokratickej akcie, najväčšej opozičnej strany. Taktiež v parlamente získala Demokratická akcia väčšinu. Kandidát kresťanskodemokratickej strany obdržal len o niečo viac než 30% hlasov. Vo svojom volebnom programe Lusinchi prisľúbil vyviesť Venezuelu z hospodárskej krízy zavedením úsporného hospodárskeho programu. Krajina mala zahraničný dlh vo výške 37 mld. dolárov. V programe prezidenta Lusinchiho pokračoval od roku 1989 prezident Andrés Pérez Rodríguez, ktorý sa snažil hospodárske problémy riešiť liberalizačnými opatreniami a postupnou reprivatizáciou hospodárstva. V roku 1992 sa pokúsil o prevrat plukovník výsadkových vojsk Hugo Chávez Frías. Puč však bol neúspešný a Chávez bol uväznený. Po oprávnenom obvinení z nezákonného obohacovania a sprenevery verejných fondov v máji 1993 rezignoval prezident Pérez. Prísahu zložil dočasný prezident O. Lepage. Nastalo obdobie nestabilných vlád. V roku 1994 bol Chávez omilostený prezidentom Calderom.

Ľavicové vlády

V roku 1998 sa dostal v dôsledku rozčarovania väčšiny obyvateľstva z neschopnosti tradičných politických strán po voľbách k moci Hugo Chávez a jeho hnutie Movimiento Quinta Republica (MVR; slov. Hnutie za piatu republiku). V prezidentskej kampani Chávez presadzoval rozsiahle reformy, zmeny ústavy a zakročenie proti korupcii.[1] V apríli roku 2002 v Caracase prebehli rozsiahle demonštrácie žiadajúce Chávezov odchod z politiky. Pri nepokojoch bolo zabitých asi 18 ľudí, stovky ďalších bolo ranených. Odporcovia Cháveza z radov armády ho napokon zatkli a za dočasného prezidenta menovali podnikateľa Pedra Carmonu.[2] Chávez bol však onedlho lojálnymi jednotkami oslobodený. V auguste 2002 začali rokovania medzi opozíciou a provládnymi silami. V decembri 2002 prebehla v krajine vlna štrajkov žiadajúca Chávezov odchod z politiky. 15. augusta 2004 prebehlo opozíciou podnietené referendum za odvolanie Cháveza. 59% zúčastnených obyvateľov však požadovalo ďalšie pokračovanie jeho vlády.[3] Krajina však naďalej neúspešne čelila ekonomickým aj sociálnym problémom, vysokej kriminalite a korupcii. Opozičné strany a ich predstavitelia boli diskriminovaní a perzekvovaní.[4] Chávez v roku 2013 podľahol rakovine.

Chávezovo miesto zaujal dovtedajší viceprezident Nicolás Maduro. Krajina, ktorej príjmy sú výrazne závislé na cenách ropy sa dostala v nasledujúcom období do veľmi ťažkej ekonomickej situácie. V januári 2016 bola venezuelská vláda nútená vyhlásiť stav núdze v ekonomike krajiny.[5] V krajine už dlhšiu dobu chýbajú základné životné potreby, lieky aj potraviny a situácia sa medzi rokmi 2016-2019. V januári 2019 v krajine vypukla prezidentská kríza, kedy po podľa opozície neregulárnych a ňou bojkotovaných prezidentských voľbách a po opätovnom nástupe do funkcie prezidenta socialistu Nicolása Madura Národné zhromaždenie prehlásilo za dočasného prezidenta svojho predsedu, Juana Guaidá.[6] Toho následne za hlavu štátu uznalo viac než 50 štátov sveta.[7] Madurov režim zablokoval hraničné priechody a bránil Guaidóovej administratíve, teda opozícii, v distribúcii humanitárnej pomoci do krajiny napriek katastrofálnej inflácii a nevyhovujúcim životným podmienkam v krajine, ktorú boli nútené opustiť státisíce ľudí kvôli nedostatku jedla či liekov. V roku 2019 žili v zahraničí viac než 3 milióny venezuelských migrantov, prevažná väčšina v susedných krajinách, čo je najväčší exodus v histórii Latinskej Ameriky.[8]

Úbočie stolovej hory Roraima.

Geografia

Stredná časť krajiny je vyplnená Orinockou nížinou. Na severozápade a severe sa tiahnú horské pásma Cordillera de Mérida (5 007 m n. m.) a Cordillera de la Costa (2 596 m n. m.), juhovýchod krajiny zaujíma Guyanská vysočina s náhornými plošinami a stolovými horami (Neblina, 3 014 m n. m.; Roraima, 2 772 m n. m.).

Pobrežie je väčšinou hornaté; nížinné len na západe s veľkým Maracaibským zálivom a na východe v delte rieky Orinoko. Venezuela má veľa ostrovov; najväčší je Isla de Margarita (1 072 km²). Väčšina Venezuely patrí do povodia Orinoka (hlavné prítoky Meta, Apure, Caura, Caroni a iné.); v povodí veľa vodopádov (Salto del Ángel, 979 m, na rieke Churún je najvyšší na svete). Je tu vlhké tropické podnebie zo stálymi teplotami. Tropické pralesy pokrývajú hlavne horné povodie Orinoka, na súšach horských svahoch vždyzelené aj opadavé tropické lesy. V nížinách sa nachádza hustá savana.

Vo Venezuele je asi 105 chránených oblastí, ktoré pokrývajú približne 26 % kontinentálneho, morského a ostrovného povrchu krajiny.

Obyvateľstvo

Obyvateľstvo je zo 67% tvorené mesticmi, z 21% potomkami Európanov, z 10% potomkami Afričanov a z 2% domorodými obyvateľmi. Žije tu približne 200 000 Indiánov, zvyškov spoločenstiev, ktoré sa stále živia lovom a zberom. Obyvateľstvo je predovšetkým rímskokatolíckeho (96%) a protestantského vyznania.

Venezuela má 31 568 179 obyvateľov (odhad z r. 2016). Z tohoto počtu pripadá najväčšia časť na mesticov. Z čistokrvných indiánskych kmeňov, ktoré ešte na začiatku 19. storočia obývali Venezuelu. Zachovali sa, nehľadiac k zvyškom v Guayane sídliacim, len Cumangoto a Chaima. Ostatní sa zmiesili s prisťahovanými Španielmi, menej s černochmi. Títo sú jednak potomkami prepustených otrokov po zrušení otroctva roku 1856, alebo sa prisťahovali neskôr, a zaoberajú sa hospodárstvom; čistých černochov je sotva 5%. Z Európanov tu mali najväčší vplyv Španieli, hlavne Baskovia, ktorí sa pomiešali s Indiánmi. Počet cudzincov koncom 19. storočia narastal. Zo 44 000 cudzincov napočítaných roku 1894 bolo 11 000 Kolumbijčanov, 13 000 Španielov, a zo zostávajúcich 19 000 pripadlo 6 100 na Angličanov (hlavne z Trinidadu), 3 700 na Holanďanov (z Curaçaa), 3 200 na Talianov, 2500 na Francúzov (z Korziky) a 1 000 na Nemcov, ktorý spolu s Angličanmi mali najväčší vplyv v krajine, držiaci vo svojich rukách obchod, cesty a bane. Úradným jazykom je španielčina. Čo sa týka zamestnania obyvateľstva, zaoberá sa z najväčšieho podielu buď poľnohospodárstvom alebo chovom dobytka. Výhradne pre domácu spotrebu sa pestujú kukurica, yucca, zemiaky, banány a cukrová trstina; ryža je takmer neznáma.

Hospodárstvo

Grafické znázornenie venezuelského vývozu

Za vývoj monetárnej politiky pre venezuelskú menu, venezuelský bolívar, je zodpovedná Centrálna banka Venezuely (BCV). Predseda BCV slúži ako predstaviteľ krajiny pri Medzinárodnom menovom fonde. Americký konzervatívny think thank The Heritage Foundation, citovaný vo The Wall Street Journal, považuje vlastnícke práva vo Venezuele za najslabšie na svete, s hodnotou len 5 bodov zo 100; nie je výnimočné vyvlastňovanie bez kompenzácie. Venezuela má zmiešanú ekonomiku, ktorej dominuje petrochemický sektor, ktorý činí asi tretinu hrubého domáceho produktu, asi 80% vývozu a viac ako polovicu ziskov vládneho rozpočtu.[9] HDP na obyvateľa bolo v roku 2016 približne 15 100 USD, čo štát radí na 109. miesto na svete..[10] Venezuela má najlacnejší benzín na svete, keďže spotrebiteľské ceny sú významne dotované vládou.

V ekonomicky významnom sektore ťažby a spracovania ropy a zemného plynu dominuje vládna spoločnosť Petróleos de Venezuela, S.A. (PDVSA). Tá bola v období vlády prezidentov Cháveza a Madura využívaná ako politický nástroj vlády, kedy zisky z predaja ropných produktov financovali vládne projekty. V roku 2019 na PDVSA uvhrli USA sankcie kvôli proklamovanej korupcii vo firme.[11]

Od roku 2019 sa na väčšine územia v krajine platí americkým dolárom a venezuelský bolívar sa tak pomaly ale isto úplne vytráca. Dôsledkom môžu byť práve dané sankcie, ktoré krajinu uvrhli do ešte väčšej ekonomickej krízy.

Obchodné centrum Sabana Grande, sídlo organizácie Petrocaribe.

Časť ekonomiky závisí od remitencií.

Doprava

Caracaské metro na zástavke Plaza Venezuela.

Venezuela je spojená so svetom primárne sústavou letísk, vrátane letiska Simóna Bolívara v Maiquetíi blízko Caracasu a letiska La Chinita pri Maracaibe a námorných prístavov - v La Guaire, Maracaibe a Puerto Cabello. Na juhu a východe krajiny sa rozkladá Amazónsky dažďový prales, ktorý v tejto oblasti limituje cezhraničnú prepravu. Na západe za nachádza 2213 km dlhá prevažne horská hranica s Kolumbiou. Rieka Orinoko je splavná oceánskymi plavidlami do vzdialenosti 400 kilometrov do vnútrozemia a spája priemyselné mesto Ciudad Guyana s Atlantickým oceánom.

Venezuela má obmedzenú sieť železníc, pričom neexistujú železničné spojenia so susednými krajinami. Vláda Huga Cháveza sa pokúšala neúspešne expandovať sieť železníc, čo vyústilo do dlžoby Venezuely pre spoločnosť China Railway vo výške asi 500 miliónov USD.[12] Veľké mestá v krajine majú systémy metra; v súčasnosti sú v prevádzke 4 systémy, pričom najstaršie v krajine je caracaské, ktoré funguje od roku 1983. Maracaibské, los tequeské a valencijské metro boli otvorené v roku 2006 a systém metra Guarenas / Guatire je vo výstavbe od roku 2007, pričom hoci malo byť hotové v roku 2012, v roku 2019 bolo stále nedokončené.[13] Dĺžka cestnej siete v krajine činí takmer 100 000 kilometrov, čo krajinu stavia na 45. miesto na svete, asi tretina z ciest je spevnená.[14]

Referencie

  1. Venezuela in Ellicott, K. (editor), 2005, Countries of the World and Their Leaders Yearbook 2006. Vol. 1, Thomson Gale, Detroit, s. 2018-2031
  2. Interim Venezuelan president sworn in . BBC, 13.04.2002, . Dostupné online. (po anglicky)
  3. Chávez claims victory in Venezuela vote . The Guardian, 16.08.2004, . Dostupné online. (po anglicky)
  4. KAČMÁR, Rastislav. Namiesto splatenia dlhov čokoláda a káva. Venezuela padá do čoraz hlbšej krízy . Denník N, 15.11.2017, . Dostupné online.
  5. Prezident Venezuely Maduro predĺžil stav núdze v ekonomike o 2 mesiace . TASR, 16.09.2016, . Dostupné online.
  6. Vo Venezuele to vrie: Guaidó sa vyhlásil za prezidenta, Spojené štáty hrozia Madurovi . Pravda, 23.1.2019, . Dostupné online.
  7. MACKINNON, Amy. Maduro vs. Guaidó: A Global Scorecard . Foreign Policy, 6.2.2019, . Dostupné online. (po anglicky)
  8. Venezuela situation . UNHCR, . Dostupné online. (po anglicky)
  9. The Economy Of Venezuela. World Atlas.
  10. Venezuela online. CIA World Factbook, cit. 2019-04-27. Dostupné online.
  11. US hits 'corrupt' Venezuela oil firm PDVSA with sanctions online. BBC, 29.1.2019, cit. 2019-04-27. Dostupné online.
  12. HAN SHIH, Toh. China Railway Group's project in Venezuela hits snag. South China Morning Post, 11 April 2013. Dostupné online cit. 2013-12-14.
  13. Ni Chávez ni Maduro: 11 años del Metro Guarenas-Guatire (Video) online. La Patilla, 2.2.2018, cit. 2019-04-27. Dostupné online. (po španielsky; kastílsky)
  14. Country Comparison :: Roadways. The World Factbook. cia.gov

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Venezuela
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Venezuela

Ázád Hind
Ázerbájdžán
Írán
Íránské císařství
Úmrtí v roce 2022
Úmrtí v roce 2023
Ústřední zpravodajská služba
Útok na Pearl Harbor
Úzkorozchodné dráhy na Ostravsku
Číňané
Čína
Čínská republika (1912–1949)
Čínská republika (1912-1949)
Čínská republika (Wang Ťing-wejův režim)
Čínská republika (Wang Ťing-wej)
Čankajšek
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Čečensko
Černá Hora
Černomořské loďstvo
Česká Wikipedie
Česká zbrojovka Strakonice
České Budějovice
Česko
Československá kosmonautika
Československo
Čtvrtá Ženevská úmluva
Ču Jou-sung
Říše Čching
Říše Ming
Řecké království
1. říjen
1. květen
1. září
1403
1584
1585
1673
1674
1733
1862
1863
1873
19. duben
1912
1922
1923
1939
1942
1945
1948
1973
1977
1978
1992
1995
2. březen
2. září
20. duben
2003
2004
2013
2022
21. století
21. září
23. duben
24. únor
24. duben
24. září
25. září
26. duben
26. září
27. září
28. duben
28. září
30. září
5. květen
8. květen
Abcházie
Adolf Hitler
Afghánistán
Afrika
Akt bezpodmínečné kapitulace nacistického Německa
Albánské království (1939–1943)
Albánské království (1943–1944)
Albánské království (1943-1944)
Alexandr Dvornikov
Alexej Alexandrovič Gubarev
Americký dolar
Anexe Krymu Ruskou federací
Apple II
Argentina
Arméni
Arménie
Asie
Atomové bombardování Hirošimy a Nagasaki
Austrálie
Azovstal
Bělorusko
Bachmut
Baltské státy
Barmský stát
Belgie
Bellingcat
Benito Mussolini
Bennu (planetka)
Berlín
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Puebly
Bitva u Stalingradu
Blitzkrieg
Bolívie
Bonifác IX.
Brazílie
Britská Indie
Britské Malajsko
Britský mandát Palestina
Budapešťské memorandum
Bulharské carství
Bulharsko
Bzenecká lípa
Cenzura
Charles de Gaulle
Charta Spojených národů
Cherson
Chile
Christian Borle
Christo Grozev
Chu Čeng-jen
Commons:Featured pictures/cs
Commonwealth
Condoleezza Riceová
Cvi Hecker
Dějiny Černé Hory
Dějiny Francie
Dějiny lidstva
Daily Mail
Daniel Anýž
Demence
Denacifikace
Denis Pušilin
Denys Šmyhal
Dezinformace
De facto
Diplomacie
Dmitrij Utkin
Dněpr
Doživotí
Dominikánská republika
Doněcká lidová republika
Doněcká oblast
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Donbas
Dritan Abazović
Druhá čínsko-japonská válka
Druhá Polská republika
Druhá studená válka
Druhá světová válka
Druhá světová válka (rozcestník)
Dynastie Jižní Ming
Egyptské království
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Ekvádor
Emirát Transjordánsko
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Eritrea
Etiopské císařství
Euromajdan
Evropa
Evropská kosmická agentura
Evropský parlament
Fašistická Itálie
Federální služba bezpečnosti
Filipínská druhá republika
Filipínské společenství
Filipíny
Finsko
First-person shooter
Five Eyes
Forum24
Fox Corporation
Fox News
Francie
Francouzská Indočína
Francouzská intervence v Mexiku
Francouzská rovníková Afrika
Francouzská Západní Afrika
Francouzský mandát Sýrie a Libanonu
Francouzský protektorát Maroko
Francouzský protektorát Tunisko
Frankistické Španělsko
Franklin Delano Roosevelt
Frans Timmermans
František Plass
Generálplukovník
Gennadij Židko
Genocida
Gianni Vattimo
Giorgio Napolitano
Great Salt Lake Desert
GRU
Guatemala
Guy Lafleur
Haiti
Harry S. Truman
Havajské ostrovy
Hideki Tódžó
Hippolyte et Aricie
Hirohito
Hlavní strana
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Honduras
Hospodářský růst
Hrubý domácí produkt
Ignacio Zaragoza
Incident na mostě Marca Pola
Indie
Indonésie
Infrastruktura
Ingenuity
Interkosmos
Invaze do Polska (1939)
Irácké království
Irák
Irsko
Island
Itálie
Italská sociální republika
Italská východní Afrika
Italské království
Italský protektorát v Albánii (1939–1943)
Jaderná zbraň
Janez Janša
Jan Kostrhun
Japonské císařství
Japonsko
JAXA
Jean Racine
Jevgenij Prigožin
Jižní Osetie
Jižní Rhodesie
Jihoafrická republika
Jihoafrická unie
Jihovýchodní Asie
Joe Biden
John Kerry
Josif Vissarionovič Stalin
Jugoslávie
Jugoslávská exilová vláda
Káně Harrisova
Kaligrafie
Kambodža
Kanada
Karakoš
Karel Hartl
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kavkaz
Klaus Schulze
Kolumbie
Komunistická strana Čech a Moravy
Konflikt v Náhorním Karabachu (2023)
Kosmonaut
Kostarika
Kremenčuk
Krym
KS Číny
Kuba
Kuo-c’-ťien
Kuomintang
Kurský oblouk
Kyjev
Kyrylo Budanov
Lambertův ledovec
Laos
Leonid Pasečnik
Letadlová loď
Letecké muzeum Kbely
Libérie
Libye
Live Aid
Logistika
Lucembursko
Luhanská lidová republika
Luhanská oblast
Lysyčansk
Maďarské království
Maďarský stát
Madagaskar
Maginotova linie
Maia Sanduová
Mandžukuo
Manuel Estiarte
Mao Ce-tung
Mapa světa
Mariupol
Marjinka
Markéta Sidková (lukostřelkyně)
Maroko
Masakr v Buči
Meda Mládková
Meduza
Mengkukuo
Mexiko
Mezinárodní legie územní obrany Ukrajiny
Mezinárodní měnový fond
Mezinárodní uznání Republiky Arcach
Michael Gambon
Microsoft
Miloš Vystrčil
Ministerstvo obrany Ruska
Mistrovství světa v ragby 2023
Mittelbau-Dora
Mnichov
Mobilizace
Moldavsko
Mongolská lidová republika
Moskva
Moskva (raketový křižník)
Muammar Kaddáfí
Náhorní Karabach
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní bezpečnostní agentura
Německá okupace Čech, Moravy a Slezska
Německo
Nacistické Německo
Nadace Wikimedia
Nanking
Neonacismus
Nepál
Neptun (střela)
Newfoundland (dominium)
News Corp
Nezávislý stát Černá Hora
Nezávislý stát Chorvatsko
Nikaragua
Nikolaj Patrušev
Nizozemsko
Nord Stream
Norsko
Nový Zéland
Obležení Leningradu
Obrněný transportér
Oleksij Danilov
Oleksij Reznikov
Operace Barbarossa
Operace pod falešnou vlajkou
Organizace pro bezpečnost a spolupráci v Evropě
Organizace spojených národů
Osa Berlín–Řím–Tokio
Oscar Schuster
OSIRIS-REx
Ozbrojené síly Francie
Pákistán
Pán prstenů: Společenstvo Prstenu
Pátá kolona
Předseda Senátu Parlamentu České republiky
Představenstvo
Přepadení vysílačky v Gliwicích
Paříž
Pakt Ribbentrop–Molotov
Panama
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Paraguay
Parkinsonova nemoc
Parlamentní volby na Slovensku 2023
Parlament Ukrajiny
Pavol Mešťan
Pečeť
Peking
Perseverance
Peru
Petr Charvát
Phil Collins
Pilot
Pluk Azov
Podněstří
Polarita (politologie)
Polsko
Popasna
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Praha
Pravda (noviny)
Protektorát Čechy a Morava
Protilodní střela
Protivzdušná obrana
Prozatímní státní zřízení
Putinismus
Q110999040
Q362
Rada bezpečnosti OSN
Rada bezpečnosti OSN#Stálí členové
Rada Evropy
Rada federace
Radim Uzel
Rahile Dawut
Raketomet
Raketový útok na obchodní centrum v Kremenčuku
Ramzan Kadyrov
Republika Arcach
Republika Krym
Republiky v Sovětském svazu#Právo vystoupit ze svazku a jeho aplikace
Rezoluce mimořádného zasedání Valného shromáždění OSN č. 11/1
RIA Novosti
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Rosněfť
Rostovská oblast
Rozpad Sovětského svazu
Ruština
Rudá armáda
Rumunské království
Rumunsko
Rupert Murdoch
Ruprecht III. Falcký
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Ruská propaganda
Rusko
Rusko-ukrajinská krize (2021–2022)
Rusko-ukrajinská krize (2021–2022)#První eskalace (březen–duben 2021)
Rusko-ukrajinská státní hranice
Rusko-ukrajinská válka
Rustem Umerov
Sýrie
Saúdská Arábie
Saffirova–Simpsonova stupnice
Saljut 6
Salvador
San Marino
Sergej Šojgu
Sergej Beseda
Sergej Lavrov
Sergej Naryškin
Sergej Surovikin
Serhij Šaptala
Sevastopol
Severní Korea
Severoatlantická aliance
Severodoněck
Severokrymský kanál
Seznam velvyslanců České republiky v Rusku
Slovenská republika (1939–1945)
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
Služba vnější rozvědky
SMER – sociálna demokracia
Sojuz 28
Soubor:2022 Russian invasion of Ukraine.svg
Soubor:2022 Russian Invasion of Ukraine Phase 1 animated.gif
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:FFridrich, Praha,Vyssi divci.jpg
Soubor:Flag of Free France (1940-1944).svg
Soubor:Flag of Iraq (1924–1959).svg
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:Flag of Nepal (1743–1962).svg
Soubor:Flag of the Azov Battalion.svg
Soubor:Flag of the Bulgarian Homeland Front.svg
Soubor:Flag of the Mongolian People's Republic (1945–1992).svg
Soubor:Flag of the United States (1912-1959).svg
Soubor:Global tropical cyclone tracks-edit2.jpg
Soubor:International Legion of Territorial Defense of Ukraine emblem.svg
Soubor:Live Aid at JFK Stadium, Philadelphia, PA.jpg
Soubor:Logo of the International Legion of Territorial Defense of Ukraine.png
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Map of the war in Donbass.svg
Soubor:Naval ensign of the Kingdom of Yugoslavia.svg
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:Second world war europe animation large de.gif
Soubor:Ukr elections 2012 multimandate okruhs.png
Soubor:Vladimír Remek (2018).jpg
Soubor:Vladimir Putin (2022-02-24).jpg
Soubor:War in Ukraine (2022) en.png
Soubor:Wiki letter w.svg
Soubor:Yanukovich.jpg
Sovětský svaz
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené arabské emiráty
Spojené království
Spojené státy americké
Spojenci (druhá světová válka)
Společenství nezávislých států
Srbsko (1941–1944)
Státní duma
Stěpanakert
Stříbrná medaile předsedy Senátu
Střední východ
Středomoří
Stanycja Luhanska
Strana regionů
Studená válka
Summit
Supervelmoc
Světová ekonomika
Světová válka
Svatá říše římská
Svobodná Francie
Třída T 47
Třetí Francouzská republika
Tchaj-wan
Telegram (software)
Teodor Marjanovič
Thajsko
The Washington Post
Tichý oceán
Tichomoří
Tiskař
Tropická cyklóna
Tunisko
Turecko
Ujgurové
Ukrajina
Ukrajinci
Uprchlík
Uruguay
Utah
Václav Šašek
Václav IV.
Václav Ježek
Válečný stav
Válečný zločin
Válka
Válka na Donbase
Východní Ukrajina
V-2
Valerij Gerasimov
Valerij Zalužnyj
Velký Libanon
Venezuela
Vesmírná stanice
Veto
Vichistická Francie
Vietnamské císařství
Viktor Emanuel III.
Viktor Janukovyč
Viktor Medvedčuk
Viktor Zvjahincev
Visegrádská skupina
Vláda Černé Hory
Vladimír Remek
Vladimir Iljič Lenin
Vladimir Putin
Vlasta Prachatická
Vojenské vzdušné síly Ruské federace
Volby prezidenta Francie 2022
Volodymyr Zelenskyj
Vuhledar
Vyšší dívčí škola v Praze
Vyhlášení války
Vzdušný prostor
Wagnerova skupina
Wehrmacht
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Encyklopedický styl
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Průvodce (odkazy)
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/říjen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:Vzhled a styl
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
William Burns
Winston Churchill
Wolfenstein 3D
Západní svět
Zahraniční obchod
Zakládající akt Rusko–NATO
Zdeněk Fiala
Zdeněk Návrat
Zelení mužíčci (rusko-ukrajinská válka)
Zimní olympijské hry 2022
Zločin agrese




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk