A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Viliam Pauliny-Tóth | |
slovenský politik, básnik a publicista | |
Narodenie | 3. jún 1826 Senica, Rakúske cisárstvo |
---|---|
Úmrtie | 6. máj 1877 (50 rokov) Turčiansky Svätý Martin, Rakúsko-Uhorsko |
Odkazy | |
Commons | Viliam Pauliny-Tóth |
Viliam Pauliny-Tóth (prídomok: de Tőre et Tóthmegyer / z Turej a Slovenského Medera, pseudonymy: Amaranth, Boleslav, Budišovský, Marek Rozmarín, Lysický, Miloslavín, M. I. H., Mína, Mydloslav, Mydloslav Vechťovič, Podolský, Rozmarín, V. Miloslavín, V. Podolský; * 3. jún 1826, Senica – † 6. máj 1877, Martin) bol slovenský politik, básnik a publicista; nevlastný syn Michala Dionýza Doležala, nevlastný brat Ľudovíta Karola Doležala a Eduarda Alexandra Doležala; otec slovenského spisovateľa a národohospodára Žigmunda Pauliny-Tótha, svokor Matúša Dulu, Štefana Hrušovského, Miloša Štefanoviča a Jaroslava Vlčka.
Životopis
Pochádzal z rodiny evanjelického farára Fridricha Viliama Paulinyho a jeho manželky Kristíny Dedinskej. Ako polosirota vyrastal u príbuzných v Zemianskom Podhradí. Jeho matka sa v roku 1837 znovu vydala za Michala Dionýza Doležala, a tak sa s ňou presťahoval k otčimovi do Modry. Vzdelanie získaval v Novom Meste nad Váhom, Senici, Komárne, Modre a napokon na lýceu v Bratislave. Pobyt v Bratislave a štúdium pod vplyvom Ľudovíta Štúra ovplyvnili celú jeho literárnu činnosť, no i zmýšľanie.
Pracoval ako vychovávateľ v šľachtickej rodine, čo mu umožnilo stretnúť sa s Jánom Rotaridesom a Jankom Kráľom. Neskôr sa stal profesorom na lýceu v Kremnici. Krátko pôsobil v košutovskej armáde, z ktorej čoskoro dezertoval a v roku 1849 sa stal dôstojníkom slovenského povstaleckého vojska. Po revolúcii pracoval ako úradník na viacerých miestach. V roku 1855 Viliama Paulinyho v Kečkeméte adoptoval bezdetný strýko jeho snúbenice Vilmy Tóth. Vtedy k svojmu priezvisku pripojil aj priezvisko manželkinho rodu – Tóth de Tőre et Tóthmegyer (Tóth z Turej a Slovenského Medera). Žil v Budíne, Skalici a po smrti Karola Kuzmányho sa presťahoval do Martina, kde sa stal úradujúcim podpredsedom Matice slovenskej a vedúcou osobnosťou slovenského politického života. Zaslúžil sa o vznik martinského gymnázia a Kníhtlačiarenského účastinárskeho spolku. V rokoch 1871 – 1874 bol zodpovedným redaktorom Národných novín, v ktorých taktiež publikoval svoje práce. Po zatvorení Matice slovenskej sa spolu s Jozefom Miloslavom Hurbanom snažil intervenovať vo Viedni. Bol prvým predsedom Slovenskej Národnej Strany založenej v roku 1871 až do roku 1875. V rokoch 1869 - 1872 bol poslancom uhorského snemu do ktorého kandidoval s programom Starej školy slovenskej a bol členom poslaneckého klubu Strany ľavého stredu.
Tvorba
Svojou tvorbou sa radí do tzv. memorandovo-matičného obdobia. V Budíne vydával časopis Černokňažník a Sokol, neskôr vo vydávaní pokračoval v Skalici. Okrem toho pracoval ako redaktor v Matici slovenskej a redigoval jej časopis Letopis. Vo svojich dielach sa venoval propagácii ideálov a bojoval nimi za národné a sociálne práva. Viaceré z jeho revolučných básní časom zľudoveli (Falošná milovnica, Slovenčina). V oblasti prózy sa venoval písaniu noviel, poviedok a ďalších krátkych útvarov, ktoré sa vyznačujú svojim dokumentárnym pohľadom sa spoločnosť a politické dianie. Niektoré diela tiež dopĺňajú aj udalosti z jeho vlastného života, alebo ide o diela, v ktorých podáva obraz o živote svojich súpútnikov (napr. Ľudovít Štúr). Okrem vlastnej tvorby sa venoval aj prekladom literatúry z ruštiny (Ivan Sergejevič Turgenev, Alexander Sergejevič Puškin), nemčiny, francúzštiny či maďarčiny. Okrem prekladov uverejnil aj niekoľko adaptácií divadelných hier zahraničných autorov (Ede Szigligeti, Roderich Benedix, Aleksander Fredro a i.). Okrem poézie a krátkych próz tiež publikoval množstvo článkov a novinárskych seriálov.
Dielo
- 1848 – Vek slobody a premeny najnovšie, politicko-agitačná brožúra
- 1850 – Zlatý prsteň, epická historická povesť, jeho zrejme najrozsiahlejšie dielo
- 1862 – Trinásta pieseň
- 1862 – Škola života
- 1862 – Kocúrkovský bál, veselohra
- 1862 – Ľudská komédia, 10-dielna alegorická básnická dráma napísaná v predvečer revolúcie roku 1846
- 1862 / 1863 – Jánošík, 2 diely
- 1864 – Náš človek
- 1865 – Politika oportunity
- 1865 – Slovenský Vlastimil alebo meru otázok a odpovedí o terajších záležitostiach národa slovenského, predvolebná inštrukcia
- 1865 – Kráľova žena, historická poviedka
- 1866 – Dvaja Justhovci
- 1866 – Kyčina, historická poviedka
- 1866 – Staré i nové piesne Viliama Podolského, súbor poézie
- 1866 / 1870 – Besiedky, 4-dielny súbor jeho pôvodnej i preloženej poézie
- 1867 – Slovenský pravopis
- 1867 – Pansláv, veselohra
- 1867 – Tatarský plen, historická poviedka
- 1868 – Trenčiansky Matúš, historická poviedka
- 1870 – Volebné rozpomienky
- 1870 – Tri dni zo Štúrovho života, biografická próza
- 1870 – Listy ku slovenskému Tomášovi
- 1872 – Listy k židom
- 1876 – Slovenské bájeslovie, vedecká práca
- 1877 – Básne Viliama Paulinyho-Tótha, zbierka básní, ktorú pripravila jeho dcéra Mária a vyšla až po jeho smrti
Iné projekty
- Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Viliam Pauliny-Tóth
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viliam Pauliny-Tóth
Externé odkazy
- Záznam o narodení a krste v matrike riadok 48 pokrstený ako Guilielmus Paulliny
- Plné texty diel V. P.-Tótha
- Oficiálna stránka gymnázia v Martine, založeného na počesť Viliama Paulinyho - Tótha
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľubomír Feldek
Ľudmila Podjavorinská
Ľudovít Kubáni
Ľudo Ondrejov
Štefan Huslica
Štefan Kasarda
Štefan Krčméry
Števa Opremčáková
Albert Marenčin
Alexander Piroš
Alexandra Pavelková
Alfonz Lukačin
Alfred Marnau
Andrej Ľudovít Katina
Andrej Chmelko
Andrej Dobrota
Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)
Andrej Plávka
Anna Lacková-Zora
Anton Baláž
Anton Bielek
Anton Horváth
Anton Hykisch
Anton Lauček
Anton Marec
Anton Rákay
Anton Straka
Barbora Laucká-Vítová
Belo Kapolka
Božena Slančíková-Timrava
Bohuš Bodacz
Bohumil Haluzický
Bohuslav Nosák
Boris Filan
Ctibor Štítnický
Ctibor Greguš
Dana Podracká
Daniela Kapitáňová
Daniel Hevier
Daniel Pastirčák
Daniel Speer
Dobroslav Chrobák
Dušan Dušek
Dušan Makovický
Dušan Mitana
Elena Šoltésová
Elena Lacková
Elo Šándor
Emo Bohúň
Etela Farkašová
Eva Maliti-Fraňová
Ferdinand Gabaj
Fero Rajec
Fraňo Kráľ
František Hečko
Gabriela Rothmayerová
Gustav Maršal Petrovský
Hana Ponická
Igor Gallo
Igor Otčenáš
Ingrid Hrubaničová
Ivan Štrpka
Ivan Hudec
Ivan Kadlečík
Ivan Krasko
Ivan Stodola
Ján Čajak mladší
Ján Červeň
Ján Andel
Ján Bayer
Ján Beňo (spisovateľ)
Ján Bodenek
Ján Domasta
Ján Hrušovský
Ján Johanides
Ján Jonáš
Ján Juraj Korenko
Ján Lenčo
Ján Motulko
Ján Pohronský
Ján Poničan
Ján Simonides (spisovateľ)
Ján Solovič
Július Barč-Ivan
Janko Alexy
Janko Jesenský
Janko Matúška
Jaroslava Blažková
Jožo Nižnánsky
Joachim Kalinka
Jozef Antošík
Jozef Banáš
Jozef Cíger-Hronský
Jozef Dunajovec
Jozef Horák
Jozef Jurzet
Jozef Medard Slovík
Jozef Melicher
Jozef Puškáš
Jozef Repko
Juraj Červenák
Juraj Šípoš
Juraj Guča
Juraj Kalnický
Juraj Kuniak
Juraj Láni
Karol Štúr
Katarína Lazarová
Klára Jarunková
Kliment Ochridský
Konštantín Filozof
Kornel Földvári
Krista Bendová
Lýdia Ragačová
Ladislav Ballek (spisovateľ)
Ladislav Hrubý
Ladislav Nádaši-Jégé
Ladislav Szalay
Mária Ďuríčková
Mária Bátorová
Mária Jančová
Mária Rázusová-Martáková
Márius Kopcsay
Maša Haľamová
Marína Čeretková-Gállová
Margita Figuli
Marián Grupač
Marianna Grznárová
Maroš Bančej
Martin Hranko
Martin Kasarda
Martin Milan Šimečka
Matej Bahil
Maxim E. Matkin
Michal Habaj
Michal Hvorecký
Mikuláš Dohnány
Mikuláš Kočan
Mikuláš Kováč
Milan Augustín
Milan Ferko
Milan Rúfus
Miroslav Búran
Nora Baráthová
Oľga Feldeková
Pavel Bunčák
Pavel Cancrini
Pavel Hrúz
Pavel Mučaji
Peter Ševčovič
Peter Andruška
Peter Bičkoš
Peter Glocko
Peter Gregor
Peter Holka
Peter Huba (historik)
Peter Jaroš
Peter Karvaš
Peter Kellner-Hostinský
Peter Kováčik
Peter Macsovszky
Peter Pišťanek
Peter Repka
Peter Sever
Petra Nagyová-Džerengová
Rút Lichnerová
Radoslav Rochallyi
Radovan Brenkus
Rastislav Doboš
Roman Kaliský
Roman Michelko
Ružena Jilemnická
Rudolf Čižmárik
Rudolf Schuster
Rudolf Sloboda
Rudo Moric
Samuel Godra
Samuel Hruškovic
Silvester Lavrík
Stanislav Rakús
Táňa Keleová-Vasilková
Tamara Heribanová
Tido J. Gašpar
Tobiáš Masník
Uršuľa Kovalyk
Václav Chlumecký
Vasiľ Dacej
Veronika Šikulová
Viera Handzová
Viliam Klimáček
Viliam Pauliny-Tóth
Vincent Šikula
Vladimír Balla
Vladimír Ferko
Vlado Bednár
Vlastimil Kovalčík
Zlatko Klátik
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk