Zuzana Čaputová - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Zuzana Čaputová
Zuzana Čaputová
štandarda prezidenta SR bývalá prezidentka Slovenskej republiky
Čaputová v roku 2023
Čaputová v roku 2023
Zuzana Čaputová, podpis
5. prezidentka Slovenskej republiky
V úrade
15. jún 2019 – 15. jún 2024
PremiériPeter Pellegrini (2018 – 2020)
Igor Matovič (2020 – 2021)
Eduard Heger (2021 – 2023)
Ľudovít Ódor (2023)
Robert Fico (2023 – súčasnosť)
Predchodca Andrej Kiska Peter Pellegrini Nástupca
Bývalá podpredsedníčka
Progresívneho Slovenska
V úrade
15. marec 2018 – 19. marec 2019
Bývalá poslankyňa
Mestského zastupiteľstva mesta Pezinok
V úrade
2010 – 2014
Biografické údaje
Rodné menoZuzana Strapáková
Narodenie21. jún 1973 (51 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Politická stranaProgresívne Slovensko
(2017 – 2019)
Alma materPrávnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesiaprávnička
Národnosťslovenská
Vierovyznaniekresťanstvo
Rodina
RodičiaKatarína Strapáková,
Štefan Strapák
SúrodenciDaniel Strapák
Manžel
Ivan Čaputa (do 2018)
Partner
Juraj Rizman (od 2020)
Peter Konečný (2019 – 2020)
DetiLea Čaputová (* 2001)
Emma Čaputová (* 2004)
Odkazy
prezident.sk
Spolupracuj na CommonsZuzana Čaputová
(multimediálne súbory)

Mgr. Zuzana Čaputová, rod. Strapáková[1] (* 21. jún 1973, Bratislava) je slovenská politička, právnička a environmentálna aktivistka. V rokoch 2019 – 2024 bola v poradí piatou prezidentkou Slovenskej republiky. Do funkcie bola inaugurovaná 15. júna 2019, keď o 12:07[2] zložila pred Národnou radou SR sľub do rúk predsedu Ústavného súdu.[3] Stala sa tak prvou ženou a zároveň vo veku 45 rokov aj najmladšou osobou v úrade prezidenta Slovenskej republiky. Kandidatúru neopakovala a 15. júna 2024 ju v prezidentskom úrade vystriedal Peter Pellegrini.

Pred zvolením do funkcie prezidentky pôsobila ako právnička, advokátka a občianska aktivistka. Je spoluzakladateľkou a bývalou podpredsedníčkou hnutia Progresívne Slovensko.[4][5] Dlhoročne pôsobila v neziskovom sektore ako spolupracovníčka občianskeho združenia VIA IURIS, ktoré sa venuje posilňovaniu právneho štátu a presadzovaniu spravodlivosti vo vybraných oblastiach práva.[6][7][8] V roku 2016 bola ako právnička občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta, usilujúcej sa o uzavretie skládky odpadovPezinku, ocenená Goldmanovou environmentálnou cenou.[9] Problematike pezinskej skládky sa venovala 14 rokov. V septembri 2017 oznámila odchod z tímu VIA IURIS a pokračovanie v advokátskej praxi. V rámci advokácie sa plánovala aj naďalej venovať environmentálnym témam.[10]

Dňa 6. mája 2019 získala v Bruseli ocenenie Európska osobnosť roka. Táto cena sa udeľuje európskym lídrom za mimoriadne úspechy v oblasti politiky, obchodu a inovácií a týka sa mužov a žien, „ktorí formujú Európu“.[11]

Životopis

Zuzana Čaputová sa narodila 21. jún 1973 v Bratislave[12][13][1], celý život však prežila v Pezinku.[14] Jej matka Katarína Strapáková bola administratívna pracovníčka, otec Štefan Strapák riaditeľ pobočky poisťovne.[15][12] Má staršieho brata Daniela, ktorý sa v roku 2019 angažoval v hnutí Progresívne Slovensko a pôsobil ako predseda miestnej bunky v Pezinku.[16]

Štúdium a právnická kariéra

Základnú školu a gymnázium absolvovala v Pezinku.[14] V rokoch 1991 – 1996 absolvovala štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[17] Počas štúdia a po jeho skončení pracovala v aparáte miestnej samosprávy v Pezinku, najprv ako asistentka na právnom oddelení Mestského úradu v Pezinku, neskôr ako zástupkyňa prednostu Mestského úradu v Pezinku.[18]

Neskôr pôsobila v neziskovom sektore, kde sa venovala verejnej správe a problematike týranýchzneužívaných detí.[18] Následne pracovala ako projektová manažérka v občianskom združení EQ Klub na projekte rozvoja miestnych komunít.[19] V rokoch 1998 – 1999 absolvovala komplexný cyklus tréningov pre trénerov manažmentu, certifikovaný Americkou agentúrou pre medzinárodný rozvoj (USAID) „Všeobecný manažment – manažment zmien“ a v roku 1999 tréning „Alternatívne riešenie sporov – mediácia“, akreditovaný Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR.[20][21]

V rokoch 2005 – 2010 vykonávala koncipientskú prax v celkovom trvaní štyri roky, dva mesiace a 25 dní: od 15. augusta 2005 do 31. augusta 2007 u advokátky Mgr. Evy Kováčechovej, od 1. septembra 2007 do 31. januára 2009 u advokátky Mgr. Zuzany Dlugošovej a od 14. marca 2009 do 31. januára 2010 v obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s. r. o. Prax u Kováčechovej, ktorá má svoju advokátsku kanceláriu v Banskej Bystrici, Zuzana Čaputová vykonávala v prenajatej kancelárii v Pezinku, keďže v danom období neplatilo obmedzenie vo forme výkonu praxe počas najviac troch mesiacov mimo sídla advokátskej kancelárie.[22][23]

Od 1. februára 2010 do 12. marca 2019 vykonávala advokátsku prax. Následne mala pozastavený výkon advokácie a 22. marca 2019 bola na vlastnú žiadosť vyradená zo zoznamu advokátov[22] z dôvodu, že „to vyhodnotila tak, že v poslednej dobe aj tak nemá čas sa advokácii venovať,“ pričom „aj v prípade nezvolenia by sa venovala politickej činnosti“ (vyjadrenie jej hovorcu Martina Burgra).[23] Podľa názoru komentátora denníka Pravda sa vyškrtnutie zo zoznamu advokátov považuje za výnimočný krok, advokáti, ktorí vstupujú do verejných funkcií, väčšinou požiadajú o pozastavenie činnosti advokáta.[24] Podľa názoru právnika a advokáta Petra Kubinu nejde o nič neobvyklé. „Keď sa advokát chystá dlhodobo alebo trvalo venovať činnosti, ktorá mu fakticky alebo právne znemožní vykonávať advokátske povolanie, je preňho dokonca výhodnejšie nechať sa vyčiarknuť než len si pozastaviť výkon advokácie, pretože v takom prípade nemusí platiť poplatky spojené s členstvom v komore a nemusí vôbec riešiť svoj vzťah a povinnosti voči komore.“ Vyčiarknutie nebráni neskoršiemu návratu do advokácie a opätovnému zápisu do zoznamu advokátov, pričom nato ani netreba opakovanie advokátskej skúšky.

V rokoch 2001 – 2017 spolupracovala s občianskym združením VIA IURIS. Venovala sa témam právneho štátu a presadzovaniu spravodlivosti vo vybraných oblastiach práva, napríklad fungovaniu justičných orgánov, zodpovednosti verejných činiteľov, transparentnému nakladaniu s verejným majetkom a posilňovaniu verejnej kontroly verejnej moci.[19]

Má svoju vlastnú advokátsku kanceláriu. Je autorkou a spoluautorkou viacerých publikácií[25] a členkou celosvetovej siete environmentálnych právnikov ELAW (Environmental Law Alliance Worldwide).[26]

Čaputová (tretia zprava) s političkou Nancy Pelosiovou a ďalšími výhercami Goldmanovej ceny za rok 2016
Zuzana Čaputová na protikorupčnom festivale Pucung v Košiciach, debata Denníka N: Limity aktivizmu, Tabačka, 13. apríl 2019

Kauza Pezinská skládka

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kauza Pezinská skládka

V Pezinku vyše desať rokov stála na čele verejnej kampane proti povoleniu ďalšej skládky odpadu, ktorá by znečistila pôdu, vzduch a vodu v meste a okolí. Zápas proti skládke vyvrcholil v roku 2013, keď Najvyšší súd SR rozhodol, že nová povolená skládka bola nezákonná. Tento verdikt nadväzoval na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, ktorý potvrdil právo verejnosti na účasť pri rozhodovaní v záležitostiach, ktoré ovplyvňujú životné prostredie. Súdny dvor EÚ spresnil viaceré dovtedy sporné právne otázky na uvedenej kauze, ktoré sú dnes záväzné pre celú Európsku úniu.[27]

Za líderstvo v kauze Pezinská skládka bola Zuzana Čaputová v roku 2016 ako jedna zo šiestich laureátov ocenená udelením prestížnej Goldmanovej environmentálnej ceny.[28] Laureátov tejto ceny vyberá medzinárodná porota a experti z celého sveta za trvalý a významný prínos v oblasti ochrany životného prostredia. Toto medzinárodné ocenenie, ktoré je často prirovnávané k Nobelovej cene v oblasti environmentalistiky, si prevzala v San Franciscu.

Kauza Mečiarove amnestie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Mečiarove amnestie

Zuzana Čaputová sa ako programová riaditeľka VIA IURIS angažovala aj v tom, aby boli Mečiarove amnestie zrušené, keď pracovala na dovtedy najväčšej[29] podpisovej akcii v dejinách Slovenska – internetovú petíciu za zrušenie amnestií.[30] Dňa 27. marca 2017 bolo do Národnej rady SR odovzdaných 76 831 podpisov pod túto petíciu.[29][31]

Politická činnosť

V novembri 2010 bola ako nezávislá kandidátka na poslankyňu zvolená do mestského zastupiteľstva mesta Pezinok.[32]

V decembri 2017 oznámila vstup do vznikajúceho politického hnutia Progresívne Slovensko a v januári 2018 bola na jeho ustanovujúcom sneme zvolená za podpredsedníčku.[33][4] Po prvom kole prezidentských volieb sa 19. marca 2019 vzdala postu podpredsedníčky[34] a na sneme 8. mája 2019 požiadala o zrušenie členstva v hnutí.[5]

Kandidatúra na prezidentku

Na tlačovej konferencii 29. mája 2018 ohlásila svoju kandidatúru na post prezidenta SR vo voľbách v roku 2019.[8] Jedným z dôvodom jej kandidatúry bola vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.[35]

Prvé kolo voľby prezidenta uskutočnené 16. marca vyhrala so ziskom 40,57 percenta hlasov a postúpila do druhého kola. Jej protikandidátom bol eurokomisár Maroš Šefčovič, ktorý dostal 18,66 percenta hlasov.[34] V druhom kole prezidentskej voľby zvíťazila so ziskom 1 056 582 hlasov (58,40 %) zúčastnených voličov a 36 víťazných územných obvodov. Protikandidát Maroš Šefčovič presvedčil 752 403 (41,59 %) voličov a 13 územných obvodov. Z krajov získal len Prešovský kraj.[36]

Vo voľbách nepovažovala svoje pohlavie za hendikep.[37]

Kritika

Jej protikandidát Maroš Šefčovič napadol jej súbeh živnosti a koncipientskej praxe. Čaputová sa však ohradila, že Šefčovič nesprávne vzťahuje súčasné pravidlá na obdobie, keď ešte platila iná právna úprava.[38] Šefčovič upozornil aj na fakt, že Čaputová vykonávala koncipientsku prax u advokátky v Banskej Bystrici, aj keď bývala v Pezinku.[24] Čaputová tvrdí, že postupovala v súlade so zákonom.[39] Ak chcú koncipienti podnikať, v súlade s etickými princípmi advokátskej praxe, musia to oznámiť Slovenskej advokátskej komore. Slovenská advokátska komora k tomu poskytla vyjadrenie, že ak by bola takáto žiadosť komisii doručená dnes, s veľkou pravdepodobnosťou by komisia vyslovila nezlučiteľnosť živnosti s koncipientskou praxou. V dobe jej koncipientúry však ešte komisia, ktorá by sa zaoberala takýmito žiadosťami, zriadená nebola a stalo sa tak až po zmene zákona o advokácii v roku 2013.[24]

Zuzana Čaputová s dcérami a partnerom počas druhého kola prezidentských volieb v priestoroch MŠ na Svätoplukovej ulici v Pezinku

Volebný program

Spravodlivosť pre všetkých

Čaputová opakovane tvrdí, že „spravodlivosť na Slovensku neplatí vždy pre všetkých rovnako“. Ako prezidentka chce vyvíjať maximálny tlak na okamžité a systémové zmeny v polícii, prokuratúre a súdnictve. Taktiež je presvedčená, že policajný zbor musí fungovať ako nezávislá inštitúcia, oddelená od politických vplyvov, na čele s profesionálom. Ďalej tvrdí, že je potrebné pretvoriť prokuratúru na inštitúciu pod verejnou kontrolou.[40]

Dôstojnosť pre seniorov

Ako prezidentka chce pracovať na tom, aby čoraz menej klientov trávilo čas v ústavnej starostlivosti, a naopak, čím viac v domácej opatere alebo v menších zariadeniach. Chce vyvíjať sústavný tlak na vládu a kraje, aby navyšovali rozpočet na verejné opatrovateľské služby a platy.[40]

Ochrana životného prostredia

Zuzana Čaputová vidí bohatstvo Slovenska najmä v prírode: v lesoch, prekypujúcich životom, v čistých riekach a podzemnej vode, ktoré sú zásobou pitnej vody, v úrodných poliach, ktoré poskytujú ľuďom prácu a obživu. Trvá na tom, že ochrana životného prostredia už nemôže zostávať v politike len okrajovou témou. Ako problém vidí to, že doterajšie vlády umožnili masívny, a často aj nelegálny výrub lesov v prospech úzkych podnikateľských skupín. Ako prezidentka chce presadzovať, aby minimálne 5 percent ekologicky najvzácnejšieho územia zostalo zachovaných ako bezzásahová zóna.[40]

Registrované partnerstvá

Čaputová uviedla, že je za registrované partnerstvá. Podľa svojich slov by sa tiež snažila obrúsiť hrany a znížiť strach z inakosti, ktorý pri tejto téme existuje.[41] V diskusii denníka SME sa priklonila k možnosti adopcie detí homosexuálnymi pármi: „Preferujem to, aby dieťa malo biologickú matku, biologického otca. Avšak v prípade ak by malo vyrastať v ústavnej starostlivosti, myslím si, že by mu bolo lepšie s dvoma milujúcimi bytosťami, hoci aj rovnakého pohlavia.[42][43]

Interrupcie

V otázke práva na interrupciu je za zachovanie existujúceho status quo:[43]ak tu je krajná situácia a dilema je medzi tým, či má rozhodnúť právna norma, ktorá nikdy nepostihne všetky životné situácie, alebo či to prenecháme na zodpovednosť ženy, tak volím zodpovednosť ženy.[44]

Po zvolení do inaugurácie

Zuzana Čaputová v roku 2019
Prezidentka Čaputová poskytujúca rozhovory po odvolení v druhom kole prezidentských volieb 2019

Ešte pred inauguráciou telefonovala s kanadským premiérom Justinom Trudeauom, generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Jensom Stoltenbergom[45] a prezident Francúzska, Emmanuel Macron, ju pozval na návštevu Paríža.[46] Na funkciu prezidentky republiky sa pripravovala v kanceláriách v Karáčoniho paláci, ktoré jej ponúkol dosluhujúci prezident Andrej Kiska.[45]

9. mája 2019 bola v TASR Pavelom Neubauerom fotená na oficiálny portrét prezidentky republiky.[47][48] Presne mesiac pred inauguráciou, 15. mája 2019, začala tlač poštovej známky, autorom výtvarného návrhu je akademický maliar Vladislav Rostoka a autorom portrétu fotograf a bývalý partner Zuzany Čaputovej Peter Konečný. Tlač známky zabezpečuje Tiskárna Hradištko pri Prahe.[49]

Spolupracovníci[50]

  • Marián Leško (od marca 2019 do októbra 2021[51]), poradca pre vnútornú politiku
  • Vladimír Talian, poradca pre vnútornú politiku
  • Martin Burgr, poradca pre komunikáciu
  • Peter Bátor, poradca pre zahraničnú politiku, bezpečnosť a obranu *(do 31.12.2020)
  • Jarmila Lajčáková, poradkyňa pre ľudské a menšinové práva
  • Peter Kubina, poradca pre oblasť práva a spravodlivosti
  • Radovan Pala, poradca pre oblasť práva a spravodlivosti
  • Norbert Kurilla, poradca pre životné prostredie, energetiku, zmenu klímy a podnikateľské prostredie
  • Martin Strižinec, hovorca
  • Oľga Gyárfášová, poradkyňa pre sociálne témy a verejnú mienku

Poradný orgán pre oblasť menšín

Zuzana Čaputová sa odkazujúc na vyjadrenie, že nie je iba prezidentkou Slovákov ale aj prezidentkou národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na Slovensku rozhodla zaviesť novú tradíciu a založila tím poradcov pre národnostné menšiny. Jednotlivých poradcov predstavila verejnosti 7. júna 2019 na svojom profile na sociálnej sieti.[52][53][54]

Maďarská menšina
Rusínska menšina
Rómska menšina
Ostatné národnostné menšiny a nové menšiny

Inaugurácia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Inaugurácia Zuzany Čaputovej
Koridor pre prezidentku republiky na Panskej ulici

Inaugurácia sa konala napoludnie 15. júna 2019 v bratislavskej Redute. Zuzana Čaputová zložila na slávnostnej schôdzi Národnej rady SR do rúk predsedu Ústavného súdu SR ústavou predpísaný sľub o 12:07.[2] 7-minútové meškanie bolo spôsobené neočakávaným prejavom predsedu NR SR Andreja Danka, čo vyvolalo polemiky, kto bol v tom čase hlavou štátu.[55] Protokolista Ladislav Špaček vyslovil tvrdenie, že ním nebol nikto,[56] no Čaputovej nový poradca pre ústavné právo Peter Kubina povedal, že prezidentom bol Andrej Kiska a jeho mandát uplynul zložením sľubu novou prezidentkou.[57] Podobné tvrdenie zastáva aj kancelária Národnej rady SR.[58]

Nasledovala vojenská prehliadka, pešia prechádzka Bratislavou do katedrály svätého Martina, ekumenická bohoslužba Te Deum, symbolické prevzatie úradu a palácu, obed so seniormi v Prezidentskom paláci, kladenie vencov pri Pamätníku slobody v Devíne, položenie kytice na hrob Michala Kováča a slávnostná recepcia.[59][60][61] Recepcia sa konala v Redute nakoľko časť Bratislavského hradu bola prenajatá na koncert hudobníka Filipa Jančíka a bolo vyhodnotené, že bezpečnostné zabezpečenie recepcie by nebolo jednoduché.[62][63][64]

Pôsobenie vo funkcii prezidentky

Prvé kroky v úrade

Stretnutia s ústavnými činiteľmi

Zuzana Čaputová sa hneď po oboznámení sa s úradom stretla v utorok 18. júna 2019 dopoludnia najprv s Andrejom Dankom, predsedom Národnej rady, a potom s premiérom Petrom Pellegrinim. Na tlačových konferenciách oboznámila verejnosť s obsahom rokovaní. Vyjadrila záujem zopakovať deklaráciu troch najvyšších ústavných činiteľov o zahraničnopolitickej orientácii Slovenska. Na túto výzvu reagovali ostatní dvaja ústavní činitelia so záujmom.[65][66][67] K opätovnému podpisu tejto deklarácie došlo 27. júna 2019.[68]

V rámci tlačových brífingov reagovala aj na výrok poslanca Fica, ktorý vyhlásil, že Národná rada, ktorej je členom, nezvolí ďalších kandidátov na ústavných sudcov dovtedy, kým prezidentka nevymenuje troch kandidátov.[69] Čaputová vyhlásila, že nebude podliehať politickým tlakom a bude sa riadiť Ústavou Slovenskej republiky. Tá podľa jej slov jasne hovorí, že parlament má povinnosť zvoliť dvojnásobný počet kandidátov na prázdne miesta.[65][67] Zároveň povedala, že v momente, keď parlament zvolí dostatočný počet kandidátov na sudcov, obratom sudcov vymenuje v čo najrýchlejšom čase.[66]

Andrej Danko povedal, že je pripravený prísť do prezidentského paláca, kedykoľvek ho prezidentka pozve, no navrhol aj pravidelné stretávanie sa na úrovni všetkých troch ústavných činiteľov. S Petrom Pellegrinim sa prezidentka dohodla na pravidelnej komunikácii.[67]

Na tlačových konferenciách dostali médiá priestor položiť prezidentke otázky, čo pri vyhláseniach prezidenta Kisku nebolo zvykom.

Zástupcovia v súdnej rade

Zuzana Čaputová vymenovala dňa 18. júna 2019 za svojich zástupcov v súdnej rade Elenu Berthotyovú, ktorá vo funkcii pokračuje, a Lajosa Mészárosa, ktorý bol 19 rokov sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky.[70][71]

Prvá zahraničná cesta

Zuzana Čaputová na koncerte „Zuzana nie je sama doma

V súlade s tradíciou, ktorú zaviedli ostatní slovenskí a českí prezidenti sa prezidentka Zuzana Čaputová vybrala na svoju prvú zahraničnú cestu do Česka.[72] Na prvé nádvorie Pražského hradu, kde ju čakal prezident Miloš Zeman,[73] dorazila 20. júna 2019 o 10.30 hod.[74] Pri jej príchode stovky zhromaždených pred hradom skandovali vetu: „Nech žije Slovensko![75] Po uvítaní s vojenskými poctami sa prezidenti odobrali na stretnutie medzi štyrmi očami, neskôr sa k nim pripojili aj delegácie. Absolvovali spoločný obed a tlačovú konferenciu.[72] Na tlačovom brífingu prezidenti vyhlásili, že do konca roka 2019 otvoria Český dom v Bratislave aj s „českou hospůdkou“, za ktorú bojoval prezident Zeman.[76][77] Český prezident ocenil priateľskú atmosféru na rokovaní.[73] Popoludní sa slovenská prezidentka stretla s predstaviteľmi českého parlamentu. Najprv s predsedom Senátu Parlamentu Českej republiky Jaroslavom Kuberom a ďalšími ľuďmi zo Senátu. Podľa slov predsedu Kuberu mali na stretnutí príjemnú atmosféru.[76] Následne sa v krátkosti stretla aj s Radkom Vondráčkom, ktorý je predsedom Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky.[76] Pani prezidentka si potom uctila pamiatku Milana Rastislava Štefánika, keď pri jeho soche na Petříne položila veniec. Podobne sa poklonila pri jeho hrobe aj poslednému prezidentovi Česko-Slovenska a prvému prezidentovi samostatného Česka, Václavovi Havlovi. O prezidentovi Havlovi povedala, že je pre ňu veľký inšpiračný vzor.[75][76] Záver oficiálneho programu tvoril koncert s názvom „Zuzana nie je sama doma“, ktorý pre slovenskú prezidentku na Pražskej Kampe zorganizovali Slováci žijúci v Česku a iní podporovatelia.[72] Ľuďom na koncerte okrem iného povedala: „Mám pochopenie pre Václavské námestie plné pokojných ľudí, pretože som mala pochopenie pre tie námestia v Bratislave. Spája nás totiž pokojný tón, to je veľmi dôležité.[72] Niektorí ľudia kritizovali fakt, že prezidentka Čaputová so sebou vzala vládnym špeciálom do Prahy niektorých hudobníkov, ktorí hrali na koncerte.[78] Poradca prezidentky Martin Burgr sa však ohradil, že ide o bežnú prax, veď aj prezident Kiska so sebou často na zahraničné cesty brával ľudí, ktorí sa zúčastnili na oficiálnych akciách, ktoré boli súčasťou programu.[74]

Zuzana Čaputová a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj

V novembri 2019 prezidentka spolu s českým prezidentom Zemanom slávnostne otvorili Český dom v Bratislave. Otvorenie Českého domu bolo Zemanovým snom, poďakoval sa veľvyslancovi ČR na Slovensku Tomášovi Tuhému aj českej ministerke pre miestny rozvoj Kláre Dostálovej a ministrovi priemyslu a obchodu Karlovi Havlíčkovi. Čaputová pri otvorení pripomenula, že aj po rozdelení Československa zostali krajiny najbližšími partnermi a priateľmi a Český dom tejto blízkosti iba prispeje.[79]

Dúhový pochod a pochod Hrdí za rodinu

Dúhového pochodu v Bratislave sa v roku 2019 nezúčastnila, rovnako ako sa nezúčastnila ani na podujatí Hrdí na rodinu. V júli 2019 navštívila sprievodné podujatie organizované počas dúhového pochodu - predstavenie Príbeh geja, príbeh lesby, ktoré sa snaží na základe mozaiky príbehov LGBT komunity priblížiť fázy ich života.[80] V roku 2020 adresovala organizátorom dúhového pochodu podporný list[81] a v roku 2021 sa v rámci pochodu zúčastnila diskusie s rodičmi LGBT detí, organizovanej Iniciatívou Inakosť.[82]

Vláda Petra Pellegriniho

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vláda Petra Pellegriniho
S českým prezidentským párom počas pohrebu bývalého českého ministra zahraničných vecí Karla Schwarzenberga na Pražskom hrade, december 2023

K prvému ostrejšiemu vyjadreniu prezidentky Čaputovej voči správaniu vládnej koalície došlo 26. augusta 2019 na tlačovom vyhlásení o 11.30.[83][84] Prezidentka vyjadrila podporu vyšetrovateľom a prokurátorom vyšetrujúcim vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, naopak skritizovala zľahčovanie[85] vážnosti a pravdivosti textových správ obvineného podnikateľa s vysokými štátnymi úradníkmi a politikmi a vyjadrila sa: „Pokiaľ majú orgány činné v trestnom konaní dôvod zaujímať sa o komunikáciu štátnej tajomníčky s podozrivým z objednávky vraždy a obžalovaným z iných trestných činov, je neobhájiteľné naďalej zotrvávať v jednej z najvyšších pozícií na ministerstve spravodlivosti.“ Prezidentku v krátkom čase podporili predstavitelia viacerých opozičných strán.[86][87][88][89][90] V popoludňajších hodinách sa k veci vyjadril premiér Peter Pellegrini, ktorý síce povedal, že dokiaľ sa vyšetrovaním nepreukáže pravdivosť činov, ktoré sa mali udiať, neurobí kroky k odvolaniu danej tajomníčky Moniky Jankovskej, no naznačil, že by mala zvážiť svoje ďalšie pôsobenie vo funkcii.[91]

Udelenie prezidentskej milosti

9. apríla 2020 prezidentka udelila podmienečnú milosť 20 ročnému Dávidovi Bakovi. Bako bol odsúdený na dva roky za vraždu svojho otca. Čin vykonal pri vystupňovanom afekte po tom, čo otec roky týral jeho a jeho matku.[92] Do súčasnosti (jún 2023) udelila prezidentka za celé obdobie pôsobenia 21 prezidentských milostí.[93] V porovnaní s jej predchodcami dostávala omnoho viac žiadostí o milosť. Do júna 2023 bolo evidovaných 5330 žiadostí (napríklad Andrej Kiska dostal 2279 žiadostí).[93]

Vláda Eduarda Hegera

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vláda Eduarda Hegera

Čaputová vymenovala vládu Eduarda Hegera 1. apríla 2021.[94]

Vládna kríza

Po vyslovení nedôvery vláde Hegera prezidentka vládu 16. decembra 2022 odvolala a zároveň poverila dočasným vykonávaním funkcie s obmedzeným výkonm právomocí až do vymenovania novej vlády.[95][96] Po schválení štátneho rozpočtu na rok 2023 odobrala prezidentka poverenie ministrovi financií Igorovi Matovičovi a poverila riadením ministerstva financií povereného predsedu vlády Hegera.[97]

Prezidentka vyzvala predsedu NR SR Borisa Kollára, aby do konca januára 2023 zabezpečili zmenu Ústavy SR, ktorá by umožňovala skrátenie volebného obdobia parlamentu.[98] Predčasné voľby požadovala uskutočniť ešte v prvej polovici roka 2023.[96][99] Prezidentka vo svojom vyhlásení 25. januára zdôraznila, že ak do konca januára 2023 nedôjde k dohode na zmene Ústavy SR a na termíne predčasných volieb vymenuje úradnícku vládu. Hegerovu vládu upozornila, že ju ponechá poverenú vykonávať svoje právomoci v obmedzenom rozsahu až do vymenovania novej vlády, no v prípade akýchkoľvek závažných pochybení vymenuje úradnícku vladu.[100] V ten istý deň parlament schválil návrhu zákona na zmenu Ústavy SR, ktorý Čaputová okamžite podpísala a vstúpil do platnosti.[101]

Neskôr Hegerovu vládu opustil aj minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský a prezidentka poverila dočasným výkonom funkcie ministra predsedu vlády Hegera.[102] Prehĺbením vládnej krízy po medializovaní kauzy spojenej s ministrom pôdohospodárstva Samuelom Vlčanom z postu ministra odstúpil.[103][104] Heger vystúpil 4. mája s mimoriadnym vystúpením v RTVS a žiadal prezidentku, aby mu neodobrala poverenie viesť vládu a nechala vládu pôsobiť až do septembrových predčasných parlamentných volieb.[105][106] Minister zahraničných vecí Rastislav Káčer po prejave Hegera, ktorý nazval „strašným babráctvom“, požiadal prezidentku o odobratie funkcie.[107] 7. mája Heger priznal chybu a požiadal prezidentku o odvolanie pre vládnu krízu, ktoré Čaputová prijala.[108]

Počas vládnej krízy sa prezidentka zúčastnila zahraničnej cesty do Spojeného kráľovstva na slávnostnej korunovácii nového britského kráľa Karola III. a jeho manželky Camily[109]

Po rokovaní s predsedom parlamentu Borisom Kollárom a predsedom vlády Eduardom Hegerom oznámila, že v druhej polovici mája 2023 vymenuje vládu odborníkov, na čele ktorej bude viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor.[110]

Úradnícka vláda

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vláda Ľudovíta Ódora

Po odvolaní vlády Eduarda Hegera bol podľa Čaputovej a ústavy jediný nasledujúci krok vymenovanie vlády odborníkov do predčasných volieb.[111] Po rokovaniach s Ľudovítom Ódorom zverejnila 12. mája zoznam ministrov úradníckej vlády, ktorého hlavným kritériom bola odbornosť a podmienka, že nebudú kandidovať v parlamentných voľbách, aby sa zabránilo predvolebnej kampani ministrov.

Zoznam ministrov vlády odborníkov:[112]

Vládu Ľudovíta Ódora vymenovala 15. mája 2023.[113]

Neobhajoba mandátu

20. júna 2023 oznámila, že nebude opätovne kandidovať za prezidentku Slovenskej republiky v prezidentských volbách v roku 2024.[114]

Zhrnutie mandátu

Za päť rokov prezidentskej funkcie Čaputová podpísala 699 zákonov, absolvovala 66 zahraničných ciest a na Slovensku prijala 38 zahraničných delegácii. Na Slovensku uskutočnila 602 ciest a stretnutí, udelila 142 vyznamenaní a poskytla 29 milostí. Spolu podala 16 podaní na Ústavný súd SR a vykonala 253 menovaní sudcov, 428 profesorov a 48 ministrov v piatich vládach SR.[115]

Počas svojho mandátu bola väčšinou najdôveryhodnejšou političkou na Slovensku. V júni 2019, tesne pred jej nástupom do funkcie, dôverovalo Čaputovej 49 % opýtaných, po troch mesiacoch v úrade jej dôveru vyjadrilo 56 % respondentov.[116] Podľa prieskumu z roku 2020 bola najdôveryhodnejšia politička s 66 percentami respondentov.[117] V septembri 2021 bola znova najdôveryhodnejšou političkou s 49 % dôverov respondentov.[118] Vo februári 2022 bola stále najdôveryhodnejšou političkou, aj keď jej podpora výrazne klesla na najnižšiu hodnotu 42 % opýtaných.[119] V máji 2023 jej dôvera klesla na 34 percent opýtaných, napriek čomu bola stále najdôveryhodnejšou političkou. V máji 2024 jej dosiahla 35 percent opýtaných a klesla na tretie miesto po Petrovi Pellegrinim a Robertovi Ficovi.[120]

Akademické pôsobenie

Na svojej poslednej prezidentskej zahraničnej ceste v Česku 12. júna 2024 potvrdila, že po skončení mandátu nebude pokračovať v politike. Zároveň naznačila svoje ďalšie plány: „že by som sa veľmi rada venovala niečomu, čo som nazvala podpora rastu. Čo najbližšie k tomu je oblasť vzdelávania, možno akademická sféra.“[121] Následne v rozhovore pre denník SME 9. septembra oznámila, že prijala ponuku ako hosťujúca členka Inštitútu pre medzinárodné štúdiá Stanfordovej univerzity na jeden semester.[122] Na univerzite má kombináciu stretnutí s inými členmi fakulty, diskusie so študentmi, prednášky, ale aj priestor na jej vlastné skúmanie.[123] 16. septembra bola vymenovaná za hosťujúcu profesorkou na Freeman Spogli Institute for International Studies na Stanfordovej univerzite.[124]

Osobný život

Zuzana Čaputová je od roku 2018 rozvedená[125] a z manželstva má dve dcéry – Leu (* 2001) a Emmu (* 2004).[126][127][128]

Po rozvode mala nového partnera, ktorým bol Archivované 2020-02-10 na Wayback Machine hudobník, fotograf a textár Peter Konečný,[129] nežila s ním ale v spoločnej domácnosti.[130] V súčasnosti (2019) žije s oboma dcérami v Pezinku. Cvičí zen jogu.[131]

Koncom mája 2020 Čaputová potvrdila, že jej partnerom je Juraj Rizman. Rizman v minulosti pracoval v prezidentskej kancelárii, ale od začiatku roka je poradcom Juraja Šeligu. Z kancelárie odišiel kvôli vzťahu s prezidentkou.[132]

Vo filme

Dokumentarista Marek Šulík o nej natočil časozberný filmový dokument Prezidentka (Slovensko / Česko, 2024, 109 min).[133][134]

Ocenenia

Ako prezidentke republiky jej patrí čestné oslovenie Jej Excelencia.[chýba zdroj

Štátne vyznamenania

Slovensko

V zmysle zákona č. 522/2008 Z. z. (zákon o štátnych vyznamenaniach) patria prezidentke Slovenskej republiky prvé triedy najvyšších štátnych vyznamenaní:[135]

Zahraničné

Spoločenské ceny

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Zuzana Čaputová

Írán
Íránské revoluční gardy
Úřad OSN pro palestinské uprchlíky na Blízkém východě
Úřad pro koordinaci humanitárních záležitostí
Úmluva o právním postavení uprchlíků
Úmrtí v roce 2022
Úmrtí v roce 2023
Úmrtí v roce 2023
Úniky toxických látek do Bečvy 2020
Ústava Československé republiky
Ústava Československé socialistické republiky
Ústava Slovenské republiky
Ústavní žaloba
Ústavní pořádek České republiky
Ústavní soud České a Slovenské Federativní Republiky
Ústavní soud České republiky
Ústavní soud České republiky
Ústavní soud Československé republiky
Ústavní soud Československé socialistické republiky
Ústavní soud rozhodl – Lisabonská smlouva je v pořádku
Ústavní soud Slovenské republiky
Ústavní stížnost
Ústavní vývoj v Česku
Ústavní zákon
Ústavní zákon o československé federaci
Ústavní zákon o zkrácení pátého volebního období Poslanecké sněmovny
Útok Íránu na Izrael (2024)
Útok Hamásu na Izrael (říjen 2023)
Útok na velitelství Hizballáhu
Území okupovaná Izraelem
Číňané
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Časová osa války Izraele s Hamásem (2023)
Čeleď
Černá Hora
Česká strana sociálně demokratická
Česká Wikipedie
České země
Česko
Čtvrtá vláda Roberta Fica
Ču Jou-sung
Říše Čching
Říše Ming
Šabat
Šestá vláda Benjamina Netanjahua
Šestidenní válka
Šin bet
Španělsko
Štrasburk
Švédsko
Železná kopule
1. květen
10. duben
1164
13. duben
14. říjen
14. říjen
15. říjen
15. říjen
15. duben
1529
1584
1585
1673
1674
17. duben
1724
1789
18. říjen
18. říjen
18. duben
1823
1823
1847
1853
1853
1862
1864
19. říjen
19. duben
1912
1913
1913
1921
1922
1923
1923
1924
1938
1942
1944
1954
1973
1973
1977
1983
1983
1992
20. duben
2003
22. duben
23. říjen
23. duben
24. duben
25. říjen
26. duben
28. duben
5. květen
Achille Silvestrini
Achille Silvestrini
Adolf Loos starší
Ahmed Jásin
Aktuálně.cz
Albedo
Aleš Gerloch
Aleš Pejchal
Aliko Dangote
Amal
Anfisa Rezcovová
Anfisa Rezcovová
Anna z Lichtenštejna
ANO 2011
ANO 2011
Antonio Cantafora
Antony Blinken
Anton von Werner
Apple II
Arabština
Arabsko-izraelské války
Arabsko-izraelské války
Arabsko-izraelský konflikt
Arabsko-izraelský konflikt
Arcidiecéze olomoucká
Arménie
Arménie
Asistent soudce
Atentát na Ismáíla Haníju
Athéna
Atropin
Autoritní kontrola
Azovstal
Bajt Hanún
BBC
Be'eri
Benešovy dekrety
Benjamin Netanjahu
Bezúhonnost
Bezpilotní letadlo
Bibliografie dějin Českých zemí
Bikáa
Binjamin Ganc
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Puebly
Blokáda Pásma Gazy
Bobby Charlton
Bobby Charlton
Brigády Abú Alího Mustafy
Brigády Izz ad-Dína al-Kassáma
Brigády mučedníků Al-Aksá
Brno
Bzenecká lípa
Církevní restituce v Česku
Carla Bley
Carla Bley
Cassini (sonda)
Chálid Maš'al
Chán Júnis
Chřástal weka
Chalíl al-Hajja
Chlorid sodný
Cholit
Chrámová hora
Chu Čeng-jen
Commons:Featured pictures/cs
D'Hondtova metoda
Dagmar Lastovecká
Dalibor Tolaš
Daniela Zemanová
Daniel Hagari
Dauhá
David Barnea
David Uhlíř
Demokratická fronta pro osvobození Palestiny
Demokratická unie
De facto
Dickey Betts
Dione (měsíc)
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Donald Trump
Donald Trump#Vztah se Stormy Daniels
Druhá intifáda
Druhá světová válka
Dušan Grúň
Dynastie Jižní Ming
Economia
Eduard Krečmar
Eduard Krečmar
Egypt
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Eliška Wagnerová
Emmanuel Macron
Enceladus (měsíc)
Encyklopedie
Enkelados
Eurasie
Evropa
Evropská unie
Evropský parlament
Evropský soudní dvůr
Evropský soud pro lidská práva
Evropský zatýkací rozkaz
Fatah
File:Neue Pinakothek, around 1854.jpg
First-person shooter
Francie
Francouzská intervence v Mexiku
Fridrich I. Barbarossa
Fyzická osoba
Gediminas Kirkilas
Gejzír
Genocida v Pásmu Gazy
Gibraltarský průliv
Gigant
Grand National
Guy Lafleur
Hútíové
Ha'arec
Haag
Haag
Hamás
Hana Brejchová
Hannibalova směrnice
Hans Kudlich
Hans Kudlich
Hasan Nasralláh
Hebrejština
Herci Halevi
HESA Šáhid-136
Hizballáh
Hladomor v Pásmu Gazy
Hlavní strana
Hlavní strana?uselang=cs
Hlavohruď
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Hospodářský růst
Hradní stráž
Hraniční přechod Kerem Šalom
Human Rights Watch
Ignacio Zaragoza
Imám
Immanuel Kant
Impaktní kráter
Indonésie
Ingenuity
International Standard Book Number
Internet Archive
Invaze na Grenadu
Invaze na Grenadu
In God we trust
Isfahán
Ismáíl Haníja
Itamar Ben Gvir
Izrael
Izraelští Arabové
Izraelská blokáda Pásma Gazy (2023–2024)
Izraelská hraniční policie
Izraelská policie
Izraelské obranné síly
Izraelské osady
Izraelské pozemní síly
Izraelské vojenské letectvo
Izraelské vojenské námořnictvo
Izraelský plán jednostranného stažení
Izraelsko-palestinské střety (květen 2021)
Izraelsko-palestinské střety (srpen 2022)
Izraelsko-palestinský konflikt
Ján Bahna
Jahjá Sinvár
Janez Janša
Jan Kostrhun
Jan Sváček
Jan Svatoň
Jan Wintr
Jaromír Jirsa
Jaroslav Krejčí
Jedi'ot achronot
Jemen
Jeruzalémské brigády
Jeruzalémský islámský vakf
Jiří Přibáň
Jiří Paroubek
Jiří Pospíšil
Jicchak Herzog
Jisra'el Kac (1955)
Jo'av Galant
Joe Biden
John Herschel
Jomkipurská válka
Jomkipurská válka
Jom ha-acma'ut
Josef Baxa
Josef Fiala (právník)
Josef Laufer (herec)
Josef Nuzík
Josip Manolić
Judikát
Křižákovití
Křižák podkorní
Kabinet Spojených států amerických
Kaligrafie
Karel Baxa
Karel Kinský
Karibik
Katáib Hizballáh
Katar
Kateřina Ronovská
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
KDU-ČSL
Kerem Šalom
Kibuc
Klára Samková
Klaus Schulze
Klub angažovaných nestraníků
Kolektivní vina
Komunistická strana Československa
Konstitucionalismus
Krize v Rudém moři
Krym
Kryovulkanismus
Kuo-c’-ťien
Led
Legislativní nouze
Letadlová loď
Libanon
Lidová fronta pro osvobození Palestiny
Lidová fronta pro osvobození Palestiny - Hlavní velení
Lidový dům (Hybernská)
Lidská práva
Likud
Lisabonská smlouva
Listina základních práv a svobod
Louise Glücková
Louise Glücková
Lucie Dolanská Bányaiová
Ludvík David
Luis Garavito
Luis Garavito
Lví doupě
Měsíce Saturnu
Maďarsko
Madagaskar
Magen
Mahmúd Abbás
Mahsá Amíníová
Maia Sanduová
Manuel Estiarte
Mariupol
Maroko
Martti Ahtisaari
Martti Ahtisaari
Marwán Ísá
Masakr na hudebním festivalu v Re'im
Masakr v Kfar Aze
Mešita al-Aksá
Meda Mládková
Merkava
Mezinárodní měnový fond
Mezinárodní smlouva
Mezinárodní soudní dvůr
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Mezinárodní trestní soud
Mezinárodní trestní soud
Michail Chodorkovskij
Michail Chodorkovskij
Milan Galvas
Milan Hulmák
Milešovka
Miloš Zeman
Miloslav Výborný
Mimas (měsíc)
Ministerstvo spravedlnosti České republiky
Miroslav Švejda
Mistrovství světa v ragby 2023
Mittelbau-Dora
Mnichov
Mnichov
Moldavsko
Monsignore
Moravský zemský sněm
Mosad
Motto
Muhammad Dajf
Muhammad Sinwár
Mwai Kibaki
Náblus
Nájif Hawátma
Nález Ústavního soudu
Nález Ústavního soudu Pl. ÚS 44/17
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní knihovna České republiky
Nålebinding
Německo
Nachal Oz
Nadžíb Míkátí
Nadace Wikimedia
Nanking
Natalie Zemon Davis
Natalie Zemon Davis
Nejvyšší kontrolní úřad
Nejvyšší soud České republiky
Nejvyšší správní soud České republiky
Nemocnice Šífa
Netiv ha-Asara
New York
Nirim
Nir Am
Nir Jicchak
Nir Oz
Nová pinakotéka
Nová pinakotéka
Novinky.cz
Novosibirsk
Občanská demokratická aliance
Občanská demokratická strana
Občanská koalice
Občanská koalice
Občanské fórum
Občanské hnutí
Ocma le-Jisra'el
Odlišné stanovisko
Ofakim
Okresní soud ve Vsetíně
Operace Štít a šíp
Operace Domov a zahrada
Operace Lité olovo
Operace Ochranné ostří
Orgán veřejné moci
Organizace spojených národů
Oskar Nedbal
Oskar Nedbal
Pásmo Gazy
Přílepek zákona
Příměří
Příměří
Předseda vlády České republiky
Palestinská území
Palestinský islámský džihád
Palmovka
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Parlamentní volby v Polsku 2023
Parlamentní volby v Polsku 2023
Paschal III. (vzdoropapež)
Pavel Šámal
Pavel Rychetský
Pavel Simon
Pavel Simon
Pavol Mešťan
Pavouci
Pečeť
Perseverance
Pesach
Peter Cathcart Wason
Petr Fiala
Petr Kamberský
Plénum (soud)
Podněstří
Pohlavní styk
Politická strana
Polská krev
Polská krev
Polsko
Polsko
Portál:Česko
Portál:Aktuality
Portál:Brno
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Právo
Portál:Sport
Portugalsko
Poslanec
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Právní řád
Právní předpis
Právnická osoba
Právo a spravedlnost
Právo a spravedlnost
Právo Evropské unie
Pražský hrad
Praha
Pravda (noviny)
Preemptivní válka
Premiér Izraele
Prezident České republiky
Prezident Spojených států amerických
Program Copernicus
Protesty v Íránu (2022–2023)
Protivzdušná obrana
Prusko-francouzská válka
První arabsko-izraelská válka
První intifáda
Pyreneje
Pyrenejský poloostrov
Q1128501
Q1128501#identifiers
Q1128501#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q122962941
Růžena Dostálová
Rada bezpečnosti OSN
Rada pro lidská práva
Radim Uzel
Radioaktivita
Rafah
Rakousko
Ramadán
Re'im
Recep Tayyip Erdoğan
Regulační poplatek
Restituce
Rezonance
Richard Falbr
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Rozvrh práce
Ruang
Rukojmí
Rulík zlomocný
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Sálih Arúrí
Sýrie
Saúdská Arábie
Sacharovova cena za svobodu myšlení
Sametová revoluce
Satelitní fotografie
Sbírka zákonů
Sderot
Senát
Senát Parlamentu České republiky
Senát Parlamentu České republiky
Sentinel (družice)
Separátní votum
Severní Korea
Severoatlantická aliance
Sexuální souhlas v právu
Seznam členských států OSN
Seznam hlasování o důvěře vládě České republiky
Seznam hlasování o důvěře vládě České republiky
Seznam olomouckých biskupů a arcibiskupů
Seznam předsedů Ústavního soudu České republiky
Seznam prezidentů Spojených států amerických
Seznam soudců Ústavního soudu České republiky
Sikorsky R-4
Simchat Tóra
Slapová síla
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
Sluneční světlo
Smlouva ze Zaragozy
Sněmovna reprezentantů Spojených států amerických
Soubor:Air Force Ensign of Israel.svg
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:Commons-logo.svg
Soubor:Damage in Gaza Strip during the October 2023 - 29.jpg
Soubor:Damage in Gaza Strip during the October 2023 - 41.jpg
Soubor:Flag of IDF Chief of Staff.svg
Soubor:Flag of IDF Southern Command.svg
Soubor:Flag of Israel.svg
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:Flag of Mossad.svg
Soubor:Flag of the Al-Nasser Salah al-Deen Brigades.svg
Soubor:Flag of the Amal Movement.svg
Soubor:Flag of the Democratic Front for the Liberation of Palestine.svg
Soubor:Flag of the Israeli Army (Land Arm) Gray.svg
Soubor:Flag of the Israel Border Police.svg
Soubor:Flag of the Israel Defense Forces.svg
Soubor:Flag of the Israel Police.svg
Soubor:Flag of the Muslim Brotherhood.png
Soubor:Flag of the Syrian Social Nationalist Party.svg
Soubor:Gallirallus australis LC0248 (cropped).jpg
Soubor:Gaza envelope after coordinated surprise offensive on Israel, October 2023 (KBG GPO06).jpg
Soubor:Gaza envelope after coordinated surprise offensive on Israel, October 2023 (KBG GPO11).jpg
Soubor:Givati Brigade east Rafah, may 2024 (1).jpg
Soubor:Guard at the Prague castle, Prague - 7620 (cropped).jpg
Soubor:IDF Rafah May 2024 (1).png
Soubor:JUDr. Karel Baxa.jpg
Soubor:Karl Fürst Kinsky von Wchinitz und Tettau.jpg
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:Merkava Mk IV in Gazan street during Operation Swords of Iron.jpg
Soubor:Moravian Provincial Diet - Assembly hall 09.jpg
Soubor:Moravian Provincial Diet - Conference Room.jpg
Soubor:Moravská zemská sněmovna (dnes Ústavní soud ČR) (02).jpg
Soubor:Moravská Zemská Sněmovna II.jpg
Soubor:Naval Ensign of Israel.svg
Soubor:Neue Pinakothek, around 1854.jpg
Soubor:Neue Pinakothek, around 1854.jpg
Soubor:Nuctenea umbratica (Araneidae) - (female imago), Arnhem, the Netherlands.jpg
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:PFLP-GC Flag.svg
Soubor:Photos of Israelis who were kidnapped by Hamas during the October 7 attack IMG 6972.JPG
Soubor:PIA17202 - Approaching Enceladus.jpg
Soubor:Red flag.svg
Soubor:Sikorsky R4B.jpg
Soubor:Single Color Flag - FFFF00.svg
Soubor:SoI--IDF-Negev-NG7.jpg
Soubor:SoI-War 23-10-29 IDF 01-11.jpg
Soubor:SoI-War 23-11-01 IDF 13-04.jpg
Soubor:SoI-War 23-11-01 IDF 18-03.webm
Soubor:Spain’s chilly blanket ESA22415247.jpeg
Soubor:Statni pohreb Vaclava Havla 23.12.2011 020.jpg
Soubor:The USS Dwight D. Eisenhower and USS USS Gerald R. Ford carrier strike groups in November 2023.jpg
Soubor:Timeline of Israel-Palestine fatalities 2008-2023.png
Soubor:Wiki letter w.svg
Soud
Soudní moc
Soudní senát
Speciální:Hledání
Speciální:Kategorie
Speciální:Náhodná stránka
Speciální:Nové stránky
Speciální:Poslední změny
Speciální:Statistika
Speciální:Zdroje knih/80-7201-462-5
Speciální:Zdroje knih/978-80-7179-599-5
Spojené království
Spojené státy americké
Stát Palestina
Stanislav Balík (1956)
Sukot
Suzanne Somersová
Suzanne Somersová
Světová ekonomika
Svoboda a přímá demokracie
Svoboda a přímá demokracie
Túlkarim
Týden (časopis)
Třída T 47
Tchaj-wan
Teplota
Theodor Pištěk (výtvarník)
The New York Times
The Times of Israel
Thorbjørn Svenssen
Tiskař
Titan (měsíc)
Tomáš Fejfar
Tomáš Fejfar
Tomáš Langášek
Tordesillaská smlouva
Trestní stíhání
Trestní zákoník (Česko)
Trestní zákon (Československo, 1961)
Trvalý pobyt
Tsunami
Turecko
Ukrajina
Urim
USS Dwight D. Eisenhower (CVN-69)
USS Gerald R. Ford
Uzavírací klauzule
Václav Havel
Václav Klaus
Václav Korda
Václav Pavlíček
Válečná vláda Izraele
Válečný zločin
Válka
Válka Izraele s Hamásem
Válka Izraele s Hamásem (2023–2024)
Válka v Gaze
Vídeň
Vídeň
Východní Jeruzalém
Výjimečný stav
V-2
Vahagn Chačaturjan
Vahagn Chačaturjan
Veřejná služba (práce nezaměstnaných)
Velezrada
Velké národní shromáždění
Veronika Křesťanová
Vichistická Francie
Viktor Zvjahincev
Virtual International Authority File
Vláda Černé Hory
Vláda Petra Fialy
Vláda Petra Fialy
Vladimír Balaš
Vlasta Formánková
Vlasta Prachatická
Vojtěch Šimíček
Volby do Poslanecké sněmovny Parlamentu České republiky 2009
Volby prezidenta Francie 2022
Vrtulník
Vyslovení nedůvěry
Vyslovení nedůvěry
Vzdušný prostor
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Ověřitelnost
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/říjen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/říjen
Wikipedie:Vybraná výročí dne/duben
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
William Herschel
Wolfenstein 3D
WorldCat
World Central Kitchen
Zákon
Zákon o protiprávnosti komunistického režimu a o odporu proti němu
Zánik Československa
Západní břeh Jordánu
Západočeská univerzita v Plzni
Zabití Jahji Sinvára
Zadeček
Zdeněk Bárta
Zdeněk Fiala
Zdeněk Jičínský
Zdeněk Kühn
Zdeněk Koudelka
Zeměpisné souřadnice
Zemská sněmovna v Brně
Zijád an-Nachaláh
Zločin proti lidskosti
Znásilnění
Zuzana Čaputová




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk