A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Zuzana Čaputová | ||||||||
| Čaputová v roku 2023 | ||||||||
| 5. prezidentka Slovenskej republiky | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 15. jún 2019 – 15. jún 2024 | ||||||||
| Premiéri | Peter Pellegrini (2018 – 2020) Igor Matovič (2020 – 2021) Eduard Heger (2021 – 2023) Ľudovít Ódor (2023) Robert Fico (2023 – súčasnosť) | |||||||
| ||||||||
| Bývalá podpredsedníčka Progresívneho Slovenska | ||||||||
| V úrade 15. marec 2018 – 19. marec 2019 | ||||||||
| Bývalá poslankyňa Mestského zastupiteľstva mesta Pezinok | ||||||||
| V úrade 2010 – 2014 | ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Rodné meno | Zuzana Strapáková | |||||||
| Narodenie | 21. jún 1973 (51 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko | |||||||
| Politická strana | Progresívne Slovensko (2017 – 2019) | |||||||
| Alma mater | Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave | |||||||
| Profesia | právnička | |||||||
| Národnosť | slovenská | |||||||
| Vierovyznanie | kresťanstvo | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Rodičia | Katarína Strapáková, Štefan Strapák | |||||||
| Súrodenci | Daniel Strapák | |||||||
| Manžel |
Ivan Čaputa (do 2018) | |||||||
| Partner |
Juraj Rizman (od 2020) Peter Konečný (2019 – 2020) | |||||||
| Deti | Lea Čaputová (* 2001) Emma Čaputová (* 2004) | |||||||
| Odkazy | ||||||||
| prezident.sk | ||||||||
| Zuzana Čaputová (multimediálne súbory) | ||||||||
Mgr. Zuzana Čaputová, rod. Strapáková[1] (* 21. jún 1973, Bratislava) je slovenská politička, právnička a environmentálna aktivistka. V rokoch 2019 – 2024 bola v poradí piatou prezidentkou Slovenskej republiky. Do funkcie bola inaugurovaná 15. júna 2019, keď o 12:07[2] zložila pred Národnou radou SR sľub do rúk predsedu Ústavného súdu.[3] Stala sa tak prvou ženou a zároveň vo veku 45 rokov aj najmladšou osobou v úrade prezidenta Slovenskej republiky. Kandidatúru neopakovala a 15. júna 2024 ju v prezidentskom úrade vystriedal Peter Pellegrini.
Pred zvolením do funkcie prezidentky pôsobila ako právnička, advokátka a občianska aktivistka. Je spoluzakladateľkou a bývalou podpredsedníčkou hnutia Progresívne Slovensko.[4][5] Dlhoročne pôsobila v neziskovom sektore ako spolupracovníčka občianskeho združenia VIA IURIS, ktoré sa venuje posilňovaniu právneho štátu a presadzovaniu spravodlivosti vo vybraných oblastiach práva.[6][7][8] V roku 2016 bola ako právnička občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta, usilujúcej sa o uzavretie skládky odpadov v Pezinku, ocenená Goldmanovou environmentálnou cenou.[9] Problematike pezinskej skládky sa venovala 14 rokov. V septembri 2017 oznámila odchod z tímu VIA IURIS a pokračovanie v advokátskej praxi. V rámci advokácie sa plánovala aj naďalej venovať environmentálnym témam.[10]
Dňa 6. mája 2019 získala v Bruseli ocenenie Európska osobnosť roka. Táto cena sa udeľuje európskym lídrom za mimoriadne úspechy v oblasti politiky, obchodu a inovácií a týka sa mužov a žien, „ktorí formujú Európu“.[11]
Životopis
Zuzana Čaputová sa narodila 21. jún 1973 v Bratislave[12][13][1], celý život však prežila v Pezinku.[14] Jej matka Katarína Strapáková bola administratívna pracovníčka, otec Štefan Strapák riaditeľ pobočky poisťovne.[15][12] Má staršieho brata Daniela, ktorý sa v roku 2019 angažoval v hnutí Progresívne Slovensko a pôsobil ako predseda miestnej bunky v Pezinku.[16]
Štúdium a právnická kariéra
Základnú školu a gymnázium absolvovala v Pezinku.[14] V rokoch 1991 – 1996 absolvovala štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[17] Počas štúdia a po jeho skončení pracovala v aparáte miestnej samosprávy v Pezinku, najprv ako asistentka na právnom oddelení Mestského úradu v Pezinku, neskôr ako zástupkyňa prednostu Mestského úradu v Pezinku.[18]
Neskôr pôsobila v neziskovom sektore, kde sa venovala verejnej správe a problematike týraných a zneužívaných detí.[18] Následne pracovala ako projektová manažérka v občianskom združení EQ Klub na projekte rozvoja miestnych komunít.[19] V rokoch 1998 – 1999 absolvovala komplexný cyklus tréningov pre trénerov manažmentu, certifikovaný Americkou agentúrou pre medzinárodný rozvoj (USAID) „Všeobecný manažment – manažment zmien“ a v roku 1999 tréning „Alternatívne riešenie sporov – mediácia“, akreditovaný Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR.[20][21]
V rokoch 2005 – 2010 vykonávala koncipientskú prax v celkovom trvaní štyri roky, dva mesiace a 25 dní: od 15. augusta 2005 do 31. augusta 2007 u advokátky Mgr. Evy Kováčechovej, od 1. septembra 2007 do 31. januára 2009 u advokátky Mgr. Zuzany Dlugošovej a od 14. marca 2009 do 31. januára 2010 v obchodnej spoločnosti Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s. r. o. Prax u Kováčechovej, ktorá má svoju advokátsku kanceláriu v Banskej Bystrici, Zuzana Čaputová vykonávala v prenajatej kancelárii v Pezinku, keďže v danom období neplatilo obmedzenie vo forme výkonu praxe počas najviac troch mesiacov mimo sídla advokátskej kancelárie.[22][23]
Od 1. februára 2010 do 12. marca 2019 vykonávala advokátsku prax. Následne mala pozastavený výkon advokácie a 22. marca 2019 bola na vlastnú žiadosť vyradená zo zoznamu advokátov[22] z dôvodu, že „to vyhodnotila tak, že v poslednej dobe aj tak nemá čas sa advokácii venovať,“ pričom „aj v prípade nezvolenia by sa venovala politickej činnosti“ (vyjadrenie jej hovorcu Martina Burgra).[23] Podľa názoru komentátora denníka Pravda sa vyškrtnutie zo zoznamu advokátov považuje za výnimočný krok, advokáti, ktorí vstupujú do verejných funkcií, väčšinou požiadajú o pozastavenie činnosti advokáta.[24] Podľa názoru právnika a advokáta Petra Kubinu nejde o nič neobvyklé. „Keď sa advokát chystá dlhodobo alebo trvalo venovať činnosti, ktorá mu fakticky alebo právne znemožní vykonávať advokátske povolanie, je preňho dokonca výhodnejšie nechať sa vyčiarknuť než len si pozastaviť výkon advokácie, pretože v takom prípade nemusí platiť poplatky spojené s členstvom v komore a nemusí vôbec riešiť svoj vzťah a povinnosti voči komore.“ Vyčiarknutie nebráni neskoršiemu návratu do advokácie a opätovnému zápisu do zoznamu advokátov, pričom nato ani netreba opakovanie advokátskej skúšky.
V rokoch 2001 – 2017 spolupracovala s občianskym združením VIA IURIS. Venovala sa témam právneho štátu a presadzovaniu spravodlivosti vo vybraných oblastiach práva, napríklad fungovaniu justičných orgánov, zodpovednosti verejných činiteľov, transparentnému nakladaniu s verejným majetkom a posilňovaniu verejnej kontroly verejnej moci.[19]
Má svoju vlastnú advokátsku kanceláriu. Je autorkou a spoluautorkou viacerých publikácií[25] a členkou celosvetovej siete environmentálnych právnikov ELAW (Environmental Law Alliance Worldwide).[26]


Kauza Pezinská skládka
V Pezinku vyše desať rokov stála na čele verejnej kampane proti povoleniu ďalšej skládky odpadu, ktorá by znečistila pôdu, vzduch a vodu v meste a okolí. Zápas proti skládke vyvrcholil v roku 2013, keď Najvyšší súd SR rozhodol, že nová povolená skládka bola nezákonná. Tento verdikt nadväzoval na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, ktorý potvrdil právo verejnosti na účasť pri rozhodovaní v záležitostiach, ktoré ovplyvňujú životné prostredie. Súdny dvor EÚ spresnil viaceré dovtedy sporné právne otázky na uvedenej kauze, ktoré sú dnes záväzné pre celú Európsku úniu.[27]
Za líderstvo v kauze Pezinská skládka bola Zuzana Čaputová v roku 2016 ako jedna zo šiestich laureátov ocenená udelením prestížnej Goldmanovej environmentálnej ceny.[28] Laureátov tejto ceny vyberá medzinárodná porota a experti z celého sveta za trvalý a významný prínos v oblasti ochrany životného prostredia. Toto medzinárodné ocenenie, ktoré je často prirovnávané k Nobelovej cene v oblasti environmentalistiky, si prevzala v San Franciscu.
Kauza Mečiarove amnestie
Zuzana Čaputová sa ako programová riaditeľka VIA IURIS angažovala aj v tom, aby boli Mečiarove amnestie zrušené, keď pracovala na dovtedy najväčšej[29] podpisovej akcii v dejinách Slovenska – internetovú petíciu za zrušenie amnestií.[30] Dňa 27. marca 2017 bolo do Národnej rady SR odovzdaných 76 831 podpisov pod túto petíciu.[29][31]
Politická činnosť
V novembri 2010 bola ako nezávislá kandidátka na poslankyňu zvolená do mestského zastupiteľstva mesta Pezinok.[32]
V decembri 2017 oznámila vstup do vznikajúceho politického hnutia Progresívne Slovensko a v januári 2018 bola na jeho ustanovujúcom sneme zvolená za podpredsedníčku.[33][4] Po prvom kole prezidentských volieb sa 19. marca 2019 vzdala postu podpredsedníčky[34] a na sneme 8. mája 2019 požiadala o zrušenie členstva v hnutí.[5]
Kandidatúra na prezidentku
Na tlačovej konferencii 29. mája 2018 ohlásila svoju kandidatúru na post prezidenta SR vo voľbách v roku 2019.[8] Jedným z dôvodom jej kandidatúry bola vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.[35]
Prvé kolo voľby prezidenta uskutočnené 16. marca vyhrala so ziskom 40,57 percenta hlasov a postúpila do druhého kola. Jej protikandidátom bol eurokomisár Maroš Šefčovič, ktorý dostal 18,66 percenta hlasov.[34] V druhom kole prezidentskej voľby zvíťazila so ziskom 1 056 582 hlasov (58,40 %) zúčastnených voličov a 36 víťazných územných obvodov. Protikandidát Maroš Šefčovič presvedčil 752 403 (41,59 %) voličov a 13 územných obvodov. Z krajov získal len Prešovský kraj.[36]
Vo voľbách nepovažovala svoje pohlavie za hendikep.[37]
Kritika
Jej protikandidát Maroš Šefčovič napadol jej súbeh živnosti a koncipientskej praxe. Čaputová sa však ohradila, že Šefčovič nesprávne vzťahuje súčasné pravidlá na obdobie, keď ešte platila iná právna úprava.[38] Šefčovič upozornil aj na fakt, že Čaputová vykonávala koncipientsku prax u advokátky v Banskej Bystrici, aj keď bývala v Pezinku.[24] Čaputová tvrdí, že postupovala v súlade so zákonom.[39] Ak chcú koncipienti podnikať, v súlade s etickými princípmi advokátskej praxe, musia to oznámiť Slovenskej advokátskej komore. Slovenská advokátska komora k tomu poskytla vyjadrenie, že ak by bola takáto žiadosť komisii doručená dnes, s veľkou pravdepodobnosťou by komisia vyslovila nezlučiteľnosť živnosti s koncipientskou praxou. V dobe jej koncipientúry však ešte komisia, ktorá by sa zaoberala takýmito žiadosťami, zriadená nebola a stalo sa tak až po zmene zákona o advokácii v roku 2013.[24]

Volebný program
Spravodlivosť pre všetkých
Čaputová opakovane tvrdí, že „spravodlivosť na Slovensku neplatí vždy pre všetkých rovnako“. Ako prezidentka chce vyvíjať maximálny tlak na okamžité a systémové zmeny v polícii, prokuratúre a súdnictve. Taktiež je presvedčená, že policajný zbor musí fungovať ako nezávislá inštitúcia, oddelená od politických vplyvov, na čele s profesionálom. Ďalej tvrdí, že je potrebné pretvoriť prokuratúru na inštitúciu pod verejnou kontrolou.[40]
Dôstojnosť pre seniorov
Ako prezidentka chce pracovať na tom, aby čoraz menej klientov trávilo čas v ústavnej starostlivosti, a naopak, čím viac v domácej opatere alebo v menších zariadeniach. Chce vyvíjať sústavný tlak na vládu a kraje, aby navyšovali rozpočet na verejné opatrovateľské služby a platy.[40]
Ochrana životného prostredia
Zuzana Čaputová vidí bohatstvo Slovenska najmä v prírode: v lesoch, prekypujúcich životom, v čistých riekach a podzemnej vode, ktoré sú zásobou pitnej vody, v úrodných poliach, ktoré poskytujú ľuďom prácu a obživu. Trvá na tom, že ochrana životného prostredia už nemôže zostávať v politike len okrajovou témou. Ako problém vidí to, že doterajšie vlády umožnili masívny, a často aj nelegálny výrub lesov v prospech úzkych podnikateľských skupín. Ako prezidentka chce presadzovať, aby minimálne 5 percent ekologicky najvzácnejšieho územia zostalo zachovaných ako bezzásahová zóna.[40]
Registrované partnerstvá
Čaputová uviedla, že je za registrované partnerstvá. Podľa svojich slov by sa tiež snažila obrúsiť hrany a znížiť strach z inakosti, ktorý pri tejto téme existuje.[41] V diskusii denníka SME sa priklonila k možnosti adopcie detí homosexuálnymi pármi: „Preferujem to, aby dieťa malo biologickú matku, biologického otca. Avšak v prípade ak by malo vyrastať v ústavnej starostlivosti, myslím si, že by mu bolo lepšie s dvoma milujúcimi bytosťami, hoci aj rovnakého pohlavia.“[42][43]
Interrupcie
V otázke práva na interrupciu je za zachovanie existujúceho status quo:[43] „ak tu je krajná situácia a dilema je medzi tým, či má rozhodnúť právna norma, ktorá nikdy nepostihne všetky životné situácie, alebo či to prenecháme na zodpovednosť ženy, tak volím zodpovednosť ženy.“[44]
Po zvolení do inaugurácie


Ešte pred inauguráciou telefonovala s kanadským premiérom Justinom Trudeauom, generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Jensom Stoltenbergom[45] a prezident Francúzska, Emmanuel Macron, ju pozval na návštevu Paríža.[46] Na funkciu prezidentky republiky sa pripravovala v kanceláriách v Karáčoniho paláci, ktoré jej ponúkol dosluhujúci prezident Andrej Kiska.[45]
9. mája 2019 bola v TASR Pavelom Neubauerom fotená na oficiálny portrét prezidentky republiky.[47][48] Presne mesiac pred inauguráciou, 15. mája 2019, začala tlač poštovej známky, autorom výtvarného návrhu je akademický maliar Vladislav Rostoka a autorom portrétu fotograf a bývalý partner Zuzany Čaputovej Peter Konečný. Tlač známky zabezpečuje Tiskárna Hradištko pri Prahe.[49]
Spolupracovníci[50]
- Marián Leško (od marca 2019 do októbra 2021[51]), poradca pre vnútornú politiku
- Vladimír Talian, poradca pre vnútornú politiku
- Martin Burgr, poradca pre komunikáciu
- Peter Bátor, poradca pre zahraničnú politiku, bezpečnosť a obranu *(do 31.12.2020)
- Jarmila Lajčáková, poradkyňa pre ľudské a menšinové práva
- Peter Kubina, poradca pre oblasť práva a spravodlivosti
- Radovan Pala, poradca pre oblasť práva a spravodlivosti
- Norbert Kurilla, poradca pre životné prostredie, energetiku, zmenu klímy a podnikateľské prostredie
- Martin Strižinec, hovorca
- Oľga Gyárfášová, poradkyňa pre sociálne témy a verejnú mienku
Poradný orgán pre oblasť menšín
Zuzana Čaputová sa odkazujúc na vyjadrenie, že nie je iba prezidentkou Slovákov ale aj prezidentkou národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na Slovensku rozhodla zaviesť novú tradíciu a založila tím poradcov pre národnostné menšiny. Jednotlivých poradcov predstavila verejnosti 7. júna 2019 na svojom profile na sociálnej sieti.[52][53][54]
Maďarská menšina
- Ilona Németh, vedúca ateliéru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave
- Attila Simon, historik, riaditeľ Fóra inštitútu pre výskum menšín
Rusínska menšina
- Anna Plišková, riaditeľka Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry Prešovskej univerzity v Prešove
- Peter Medviď, hovorca Okrúhleho stola Rusínov Slovenska, člen Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny
Rómska menšina
- Jurina Rusnáková, vedúca Ústavu romologických štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre
- Viktor Teru, koordinátor Rómskeho vzdelávacieho fondu pre Slovensko
Ostatné národnostné menšiny a nové menšiny
Inaugurácia

Inaugurácia sa konala napoludnie 15. júna 2019 v bratislavskej Redute. Zuzana Čaputová zložila na slávnostnej schôdzi Národnej rady SR do rúk predsedu Ústavného súdu SR ústavou predpísaný sľub o 12:07.[2] 7-minútové meškanie bolo spôsobené neočakávaným prejavom predsedu NR SR Andreja Danka, čo vyvolalo polemiky, kto bol v tom čase hlavou štátu.[55] Protokolista Ladislav Špaček vyslovil tvrdenie, že ním nebol nikto,[56] no Čaputovej nový poradca pre ústavné právo Peter Kubina povedal, že prezidentom bol Andrej Kiska a jeho mandát uplynul zložením sľubu novou prezidentkou.[57] Podobné tvrdenie zastáva aj kancelária Národnej rady SR.[58]
Nasledovala vojenská prehliadka, pešia prechádzka Bratislavou do katedrály svätého Martina, ekumenická bohoslužba Te Deum, symbolické prevzatie úradu a palácu, obed so seniormi v Prezidentskom paláci, kladenie vencov pri Pamätníku slobody v Devíne, položenie kytice na hrob Michala Kováča a slávnostná recepcia.[59][60][61] Recepcia sa konala v Redute nakoľko časť Bratislavského hradu bola prenajatá na koncert hudobníka Filipa Jančíka a bolo vyhodnotené, že bezpečnostné zabezpečenie recepcie by nebolo jednoduché.[62][63][64]
Pôsobenie vo funkcii prezidentky
Prvé kroky v úrade
Stretnutia s ústavnými činiteľmi
Zuzana Čaputová sa hneď po oboznámení sa s úradom stretla v utorok 18. júna 2019 dopoludnia najprv s Andrejom Dankom, predsedom Národnej rady, a potom s premiérom Petrom Pellegrinim. Na tlačových konferenciách oboznámila verejnosť s obsahom rokovaní. Vyjadrila záujem zopakovať deklaráciu troch najvyšších ústavných činiteľov o zahraničnopolitickej orientácii Slovenska. Na túto výzvu reagovali ostatní dvaja ústavní činitelia so záujmom.[65][66][67] K opätovnému podpisu tejto deklarácie došlo 27. júna 2019.[68]
V rámci tlačových brífingov reagovala aj na výrok poslanca Fica, ktorý vyhlásil, že Národná rada, ktorej je členom, nezvolí ďalších kandidátov na ústavných sudcov dovtedy, kým prezidentka nevymenuje troch kandidátov.[69] Čaputová vyhlásila, že nebude podliehať politickým tlakom a bude sa riadiť Ústavou Slovenskej republiky. Tá podľa jej slov jasne hovorí, že parlament má povinnosť zvoliť dvojnásobný počet kandidátov na prázdne miesta.[65][67] Zároveň povedala, že v momente, keď parlament zvolí dostatočný počet kandidátov na sudcov, obratom sudcov vymenuje v čo najrýchlejšom čase.[66]
Andrej Danko povedal, že je pripravený prísť do prezidentského paláca, kedykoľvek ho prezidentka pozve, no navrhol aj pravidelné stretávanie sa na úrovni všetkých troch ústavných činiteľov. S Petrom Pellegrinim sa prezidentka dohodla na pravidelnej komunikácii.[67]
Na tlačových konferenciách dostali médiá priestor položiť prezidentke otázky, čo pri vyhláseniach prezidenta Kisku nebolo zvykom.
Zástupcovia v súdnej rade
Zuzana Čaputová vymenovala dňa 18. júna 2019 za svojich zástupcov v súdnej rade Elenu Berthotyovú, ktorá vo funkcii pokračuje, a Lajosa Mészárosa, ktorý bol 19 rokov sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky.[70][71]
Prvá zahraničná cesta

V súlade s tradíciou, ktorú zaviedli ostatní slovenskí a českí prezidenti sa prezidentka Zuzana Čaputová vybrala na svoju prvú zahraničnú cestu do Česka.[72] Na prvé nádvorie Pražského hradu, kde ju čakal prezident Miloš Zeman,[73] dorazila 20. júna 2019 o 10.30 hod.[74] Pri jej príchode stovky zhromaždených pred hradom skandovali vetu: „Nech žije Slovensko!“[75] Po uvítaní s vojenskými poctami sa prezidenti odobrali na stretnutie medzi štyrmi očami, neskôr sa k nim pripojili aj delegácie. Absolvovali spoločný obed a tlačovú konferenciu.[72] Na tlačovom brífingu prezidenti vyhlásili, že do konca roka 2019 otvoria Český dom v Bratislave aj s „českou hospůdkou“, za ktorú bojoval prezident Zeman.[76][77] Český prezident ocenil priateľskú atmosféru na rokovaní.[73] Popoludní sa slovenská prezidentka stretla s predstaviteľmi českého parlamentu. Najprv s predsedom Senátu Parlamentu Českej republiky Jaroslavom Kuberom a ďalšími ľuďmi zo Senátu. Podľa slov predsedu Kuberu mali na stretnutí príjemnú atmosféru.[76] Následne sa v krátkosti stretla aj s Radkom Vondráčkom, ktorý je predsedom Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky.[76] Pani prezidentka si potom uctila pamiatku Milana Rastislava Štefánika, keď pri jeho soche na Petříne položila veniec. Podobne sa poklonila pri jeho hrobe aj poslednému prezidentovi Česko-Slovenska a prvému prezidentovi samostatného Česka, Václavovi Havlovi. O prezidentovi Havlovi povedala, že je pre ňu veľký inšpiračný vzor.[75][76] Záver oficiálneho programu tvoril koncert s názvom „Zuzana nie je sama doma“, ktorý pre slovenskú prezidentku na Pražskej Kampe zorganizovali Slováci žijúci v Česku a iní podporovatelia.[72] Ľuďom na koncerte okrem iného povedala: „Mám pochopenie pre Václavské námestie plné pokojných ľudí, pretože som mala pochopenie pre tie námestia v Bratislave. Spája nás totiž pokojný tón, to je veľmi dôležité.“[72] Niektorí ľudia kritizovali fakt, že prezidentka Čaputová so sebou vzala vládnym špeciálom do Prahy niektorých hudobníkov, ktorí hrali na koncerte.[78] Poradca prezidentky Martin Burgr sa však ohradil, že ide o bežnú prax, veď aj prezident Kiska so sebou často na zahraničné cesty brával ľudí, ktorí sa zúčastnili na oficiálnych akciách, ktoré boli súčasťou programu.[74]

V novembri 2019 prezidentka spolu s českým prezidentom Zemanom slávnostne otvorili Český dom v Bratislave. Otvorenie Českého domu bolo Zemanovým snom, poďakoval sa veľvyslancovi ČR na Slovensku Tomášovi Tuhému aj českej ministerke pre miestny rozvoj Kláre Dostálovej a ministrovi priemyslu a obchodu Karlovi Havlíčkovi. Čaputová pri otvorení pripomenula, že aj po rozdelení Československa zostali krajiny najbližšími partnermi a priateľmi a Český dom tejto blízkosti iba prispeje.[79]
Dúhový pochod a pochod Hrdí za rodinu
Dúhového pochodu v Bratislave sa v roku 2019 nezúčastnila, rovnako ako sa nezúčastnila ani na podujatí Hrdí na rodinu. V júli 2019 navštívila sprievodné podujatie organizované počas dúhového pochodu - predstavenie Príbeh geja, príbeh lesby, ktoré sa snaží na základe mozaiky príbehov LGBT komunity priblížiť fázy ich života.[80] V roku 2020 adresovala organizátorom dúhového pochodu podporný list[81] a v roku 2021 sa v rámci pochodu zúčastnila diskusie s rodičmi LGBT detí, organizovanej Iniciatívou Inakosť.[82]
Vláda Petra Pellegriniho

K prvému ostrejšiemu vyjadreniu prezidentky Čaputovej voči správaniu vládnej koalície došlo 26. augusta 2019 na tlačovom vyhlásení o 11.30.[83][84] Prezidentka vyjadrila podporu vyšetrovateľom a prokurátorom vyšetrujúcim vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, naopak skritizovala zľahčovanie[85] vážnosti a pravdivosti textových správ obvineného podnikateľa s vysokými štátnymi úradníkmi a politikmi a vyjadrila sa: „Pokiaľ majú orgány činné v trestnom konaní dôvod zaujímať sa o komunikáciu štátnej tajomníčky s podozrivým z objednávky vraždy a obžalovaným z iných trestných činov, je neobhájiteľné naďalej zotrvávať v jednej z najvyšších pozícií na ministerstve spravodlivosti.“ Prezidentku v krátkom čase podporili predstavitelia viacerých opozičných strán.[86][87][88][89][90] V popoludňajších hodinách sa k veci vyjadril premiér Peter Pellegrini, ktorý síce povedal, že dokiaľ sa vyšetrovaním nepreukáže pravdivosť činov, ktoré sa mali udiať, neurobí kroky k odvolaniu danej tajomníčky Moniky Jankovskej, no naznačil, že by mala zvážiť svoje ďalšie pôsobenie vo funkcii.[91]
Udelenie prezidentskej milosti
9. apríla 2020 prezidentka udelila podmienečnú milosť 20 ročnému Dávidovi Bakovi. Bako bol odsúdený na dva roky za vraždu svojho otca. Čin vykonal pri vystupňovanom afekte po tom, čo otec roky týral jeho a jeho matku.[92] Do súčasnosti (jún 2023) udelila prezidentka za celé obdobie pôsobenia 21 prezidentských milostí.[93] V porovnaní s jej predchodcami dostávala omnoho viac žiadostí o milosť. Do júna 2023 bolo evidovaných 5330 žiadostí (napríklad Andrej Kiska dostal 2279 žiadostí).[93]
Vláda Eduarda Hegera
Čaputová vymenovala vládu Eduarda Hegera 1. apríla 2021.[94]
Vládna kríza
Po vyslovení nedôvery vláde Hegera prezidentka vládu 16. decembra 2022 odvolala a zároveň poverila dočasným vykonávaním funkcie s obmedzeným výkonm právomocí až do vymenovania novej vlády.[95][96] Po schválení štátneho rozpočtu na rok 2023 odobrala prezidentka poverenie ministrovi financií Igorovi Matovičovi a poverila riadením ministerstva financií povereného predsedu vlády Hegera.[97]
Prezidentka vyzvala predsedu NR SR Borisa Kollára, aby do konca januára 2023 zabezpečili zmenu Ústavy SR, ktorá by umožňovala skrátenie volebného obdobia parlamentu.[98] Predčasné voľby požadovala uskutočniť ešte v prvej polovici roka 2023.[96][99] Prezidentka vo svojom vyhlásení 25. januára zdôraznila, že ak do konca januára 2023 nedôjde k dohode na zmene Ústavy SR a na termíne predčasných volieb vymenuje úradnícku vládu. Hegerovu vládu upozornila, že ju ponechá poverenú vykonávať svoje právomoci v obmedzenom rozsahu až do vymenovania novej vlády, no v prípade akýchkoľvek závažných pochybení vymenuje úradnícku vladu.[100] V ten istý deň parlament schválil návrhu zákona na zmenu Ústavy SR, ktorý Čaputová okamžite podpísala a vstúpil do platnosti.[101]
Neskôr Hegerovu vládu opustil aj minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský a prezidentka poverila dočasným výkonom funkcie ministra predsedu vlády Hegera.[102] Prehĺbením vládnej krízy po medializovaní kauzy spojenej s ministrom pôdohospodárstva Samuelom Vlčanom z postu ministra odstúpil.[103][104] Heger vystúpil 4. mája s mimoriadnym vystúpením v RTVS a žiadal prezidentku, aby mu neodobrala poverenie viesť vládu a nechala vládu pôsobiť až do septembrových predčasných parlamentných volieb.[105][106] Minister zahraničných vecí Rastislav Káčer po prejave Hegera, ktorý nazval „strašným babráctvom“, požiadal prezidentku o odobratie funkcie.[107] 7. mája Heger priznal chybu a požiadal prezidentku o odvolanie pre vládnu krízu, ktoré Čaputová prijala.[108]
Počas vládnej krízy sa prezidentka zúčastnila zahraničnej cesty do Spojeného kráľovstva na slávnostnej korunovácii nového britského kráľa Karola III. a jeho manželky Camily[109]
Po rokovaní s predsedom parlamentu Borisom Kollárom a predsedom vlády Eduardom Hegerom oznámila, že v druhej polovici mája 2023 vymenuje vládu odborníkov, na čele ktorej bude viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor.[110]
Úradnícka vláda
Po odvolaní vlády Eduarda Hegera bol podľa Čaputovej a ústavy jediný nasledujúci krok vymenovanie vlády odborníkov do predčasných volieb.[111] Po rokovaniach s Ľudovítom Ódorom zverejnila 12. mája zoznam ministrov úradníckej vlády, ktorého hlavným kritériom bola odbornosť a podmienka, že nebudú kandidovať v parlamentných voľbách, aby sa zabránilo predvolebnej kampani ministrov.
Zoznam ministrov vlády odborníkov:[112]
- Premiér Ľudovít Ódor, ekonóm ministerstva financií a riaditeľ Inštitútu finančnej politiky, bývalý člen Bankovej rady Národnej banky Slovenska, poradcom premiérky Ivety Radičovej a ministra financií Ivana Mikloša, zakladajúci člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a viceguvernér Nárdnej banky Slovenska.
- Podpredsedníčka vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a odolnosti SR a využívanie eurofondov Lívia Vašáková, bývalá ekonomická analytička Európskej komisie a generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy.
- Minister hospodárstva Peter Dovhun, bývalý predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, obchodný riaditeľ v Motorole, riaditeľ divízie Microsoft Business Solutions, člen predstavenstva skupiny Gratex International a jej výkonný riaditeľ a bol tiež výkonný riaditeľ v Tachyum.
- Minister financií Michal Horváth, hlavný ekonóm Národnej banky Slovenska, zakladateľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
- Minister dopravy Pavol Lančarič, vrcholový manažér, výskumník Protimonopolného úradu SR, člen poradného výboru predsedu vlády, manažér telekomunikačnej spoločnosti Globtel (dnes Orange Slovensko).
- Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jozef Bíreš, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR.
- Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Peter Balík, diplomat, v Európskej investičnej banke sa venoval transformácii uhoľných regiónov strednej Európy, manažér iniciatíy inteligentných miest a regiónov, riaditeľ Sekcie inovácií, strategických investícií a analýz ministerstva.
- Minister vnútra Ivan Šimko, spoluzakladateľ Kresťanskodemokratického hnutia, bývalý poslanec Federálneho zhromaždenia a Národnej rady Slovenskej republiky, minister spravodlivosti vo vláde Jána Čarnogurského a podpredsedom vlády Jozefa Moravčíka, ministrom vnútr vo vládach Mikuláša Dzurindu, neskôr minister obrany v období príprav vstupu Slovenska do NATO.
- Minister obrany Martin Sklenár, diplomat na stálom zastúpení pri Európskej únii v Bruseli, na veľvyslanectve vo Washingtone a v misii OSN v Kosove, generálny riaditeľ sekcie obrannej politiky na ministerstve obrany.
- Ministerka spravodlivosti Jana Dubovcová, sudkyňa, bývalá poslankyňa parlamentu a verejná ochrankyňa práv.
- Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Wlachovský, bývalý šéfredaktor časopisu Medzinárodné otázky a riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, bývalý diplomat vo Washingtone a Viedni, veľvyslanec Slovenskej republiky v Spojenom kráľovstve a v Dánsku, poradca pre zahraničnú politiku Mikuláša Dzurindu a Eduarda Hegera.
- Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Soňa Gaborčáková, vybudovala Dom svätej Anny v Starej Ľubovni, poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky, štátna tajomníčka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zodpovedná za sekciu sociálnej a rodinnej politiky.
- Minister životného prostredia Milan Chrenko, generálny riaditeľ na ministerstve životného prostredia, zakladateľ verejno-súkromnej platformy Circular Slovakia zameranej na podporu obehového hospodárstva, projektový manažér Európskej environmentálnej agentúry a vedúci skupiny nadväzovania kontaktov a partnerstiev najvyššie postaveným pracovníkom zo Slovenska.
- Minister školstva, vedy, výskumu a športu Daniel Bútora, poradca ministra školstva Jána Horeckého a spolupracovník tímu Plánu obnovy, riaditeľ Združenia škôl C. S. Lewisa, zakladateľ programu Akadémia riaditeľov, redaktor a neskôr riaditeľ slovenského vysielania Rádia Slobodná Európa.
- Ministerka kultúry Silvia Hroncová, teatrologička a kultúrna manažérka, riaditeľka Divadelného ústavu, spoluzakladateľka divadelného ocenenia Dosky, generálna riaditeľka Slovenského národného divadla, výkonná riaditeľka filmovej distribučnej spoločnosti a predsedníčka správnej rady Kreatívneho inštitútu Trenčín.
- Minister zdravotníctva Michal Palkovič, vysokoškolský pedagóg a patológ v Národnom ústave tuberkulózy a respiračných chorôb, rôzne pozície na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, počas pandémie COVID-19 bol členom Národného klinického krízového tímu ministerstva zdravotníctva za patologickú anatómiu a súdne lekárstvo, štátny tajomník ministerstva.
Vládu Ľudovíta Ódora vymenovala 15. mája 2023.[113]
Neobhajoba mandátu
20. júna 2023 oznámila, že nebude opätovne kandidovať za prezidentku Slovenskej republiky v prezidentských volbách v roku 2024.[114]
Zhrnutie mandátu
Za päť rokov prezidentskej funkcie Čaputová podpísala 699 zákonov, absolvovala 66 zahraničných ciest a na Slovensku prijala 38 zahraničných delegácii. Na Slovensku uskutočnila 602 ciest a stretnutí, udelila 142 vyznamenaní a poskytla 29 milostí. Spolu podala 16 podaní na Ústavný súd SR a vykonala 253 menovaní sudcov, 428 profesorov a 48 ministrov v piatich vládach SR.[115]
Počas svojho mandátu bola väčšinou najdôveryhodnejšou političkou na Slovensku. V júni 2019, tesne pred jej nástupom do funkcie, dôverovalo Čaputovej 49 % opýtaných, po troch mesiacoch v úrade jej dôveru vyjadrilo 56 % respondentov.[116] Podľa prieskumu z roku 2020 bola najdôveryhodnejšia politička s 66 percentami respondentov.[117] V septembri 2021 bola znova najdôveryhodnejšou političkou s 49 % dôverov respondentov.[118] Vo februári 2022 bola stále najdôveryhodnejšou političkou, aj keď jej podpora výrazne klesla na najnižšiu hodnotu 42 % opýtaných.[119] V máji 2023 jej dôvera klesla na 34 percent opýtaných, napriek čomu bola stále najdôveryhodnejšou političkou. V máji 2024 jej dosiahla 35 percent opýtaných a klesla na tretie miesto po Petrovi Pellegrinim a Robertovi Ficovi.[120]
Akademické pôsobenie
Na svojej poslednej prezidentskej zahraničnej ceste v Česku 12. júna 2024 potvrdila, že po skončení mandátu nebude pokračovať v politike. Zároveň naznačila svoje ďalšie plány: „že by som sa veľmi rada venovala niečomu, čo som nazvala podpora rastu. Čo najbližšie k tomu je oblasť vzdelávania, možno akademická sféra.“[121] Následne v rozhovore pre denník SME 9. septembra oznámila, že prijala ponuku ako hosťujúca členka Inštitútu pre medzinárodné štúdiá Stanfordovej univerzity na jeden semester.[122] Na univerzite má kombináciu stretnutí s inými členmi fakulty, diskusie so študentmi, prednášky, ale aj priestor na jej vlastné skúmanie.[123] 16. septembra bola vymenovaná za hosťujúcu profesorkou na Freeman Spogli Institute for International Studies na Stanfordovej univerzite.[124]
Osobný život
Zuzana Čaputová je od roku 2018 rozvedená[125] a z manželstva má dve dcéry – Leu (* 2001) a Emmu (* 2004).[126][127][128]
Po rozvode mala nového partnera, ktorým bol Archivované 2020-02-10 na Wayback Machine hudobník, fotograf a textár Peter Konečný,[129] nežila s ním ale v spoločnej domácnosti.[130] V súčasnosti (2019) žije s oboma dcérami v Pezinku. Cvičí zen jogu.[131]
Koncom mája 2020 Čaputová potvrdila, že jej partnerom je Juraj Rizman. Rizman v minulosti pracoval v prezidentskej kancelárii, ale od začiatku roka je poradcom Juraja Šeligu. Z kancelárie odišiel kvôli vzťahu s prezidentkou.[132]
Vo filme
Dokumentarista Marek Šulík o nej natočil časozberný filmový dokument Prezidentka (Slovensko / Česko, 2024, 109 min).[133][134]
Ocenenia
Ako prezidentke republiky jej patrí čestné oslovenie Jej Excelencia.[chýba zdroj
Štátne vyznamenania
Slovensko
V zmysle zákona č. 522/2008 Z. z. (zákon o štátnych vyznamenaniach) patria prezidentke Slovenskej republiky prvé triedy najvyšších štátnych vyznamenaní:[135]
- Rad Andreja Hlinku I. triedy
- Rad Ľudovíta Štúra I. triedy
- Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy
- Pribinov kríž I. triedy.
-
stužka Radu Andreja Hlinku I. triedy
-
stužka Radu Ľudovíta Štúra I. triedy
-
stužka Kríža Milana Rastislava Štefánika I. triedy
-
stužka Pribinovho kríža I. triedy
Zahraničné
Grécko – Veľký kríž Radu Vykupiteľa od gréckej prezidentky Kateriny Sakellaropoulou (6. september 2022)[136]
Holandsko – Veľký kríž Radu holandského leva od holandského kráľa Viliama Alexandra (7. marec 2023)[137]
Poľsko – Rad bielej orlice od poľského prezidenta Andrzeja Dudu (16. apríl 2024)[138]
Ukrajina – Rad Jaroslava Múdreho 1. stupňa od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského (9. máj 2024)[139]
Rakúsko – Veľká hviezda čestného vyznamenania za zásluhy o Rakúsku republiku od rakúskeho prezidenta Alexandra Van der Bellena (29. máj 2024)[140]
Česko – Rad Bieleho leva občianskej skupiny I. triedy za obzvlášť vynikajúce zásluhy v prospech ČR od českého prezidenta Petra Pavla (13. jún 2024)[141]
-
stužka Veľkého kríža Radu Vykupiteľa
-
stužka Veľkého kríža Radu holandského leva
-
stužka Radu bielej orlice
-
stužka Radu Jaroslava Múdreho 1. stupňa
-
stužka Čestného vyznamenania za zásluhy o Rakúsku republiku
-
stužka Radu Bieleho leva
Spoločenské ceny
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Úmrtí v roce 2022
Číňané
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Černá Hora
Červen
Červenec
Česká konfederace
Česká Lípa
Česká Miss 2007
Česká Wikipedie
České stavy
Český rozhlas
Česko
Československá socialistická republika
Československo
ČT24
ČTK
Čtvrtá vláda Roberta Fica
Čtyři artikuly pražské
Ču Jou-sung
Ľubomír Galko
Ľubomír Jahnátek
Ľubomír Vážny
Ľudovít Ódor
Ľudovít Hudek
Řád pracovní slávy (Moldavsko)
Řád republiky (Moldavsko)
Řád zásluh o Italskou republiku
Říše Čching
Říše Ming
Šárka Štembergová-Kratochvílová
Štefan Harabin
Švédská válka
Židé
1. červenec
1. květen
1. září
10. červenec
11. červenec
11. květen
12. červenec
13. červenec
13. květen
13. září
1313
1337
1341
14. červenec
14. listopad
1420
1443
1497
15. červenec
15. říjen
1514
1545
1547
1568
1574
1584
1585
1593
16. červenec
1619
1621
1630
1648
1653
1673
1674
1695
17. únor
17. červenec
1702
1709
1722
1724
1748
1758
1760
1766
1767
1777
1786
18. únor
18. červenec
1802
1803
1808
1809
1817
1822
1824
1826
1834
1840
1842
1844
1847
1849
1851
1862
1865
1866
1867
1868
1872
1874
1875
1876
1878
1879
1884
1886
1889
1891
1893
1895
1896
19. červenec
19. říjen
19. duben
1904
1908
1912
1914
1918
1919
1921
1922
1924
1925
1932
1934
1937
1938
1941
1942
1943
1944
1945
1949
1952
1954
1957
1958
1959
1963
1968
1969
1971
1972
1973
1975
1976
1977
1983
1986
1992
1995
1997
1999
2. červenec
20. únor
20. červenec
20. říjen
20. duben
20. listopad
2002
2003
2004
2005
2006
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2018
2019
2020
2023
2024
21. červen
21. červenec
22. červenec
22. březen
22. květen
22. leden
22. prosinec
23. červenec
23. duben
24. červenec
24. březen
24. duben
24. květen
24. prosinec
25. červenec
25. říjen
25. září
26. červenec
26. březen
26. duben
27. červenec
28. červenec
28. duben
28. květen
29. červenec
3. červenec
3. leden
30. červenec
30. květen
30. listopad
31. červenec
4. červenec
4. duben
5. červenec
5. říjen
5. květen
6. červenec
6. říjen
6. květen
7. červenec
8. červen
8. červenec
9. červenec
9. srpen
Afghánistán
Aktuálně.cz
Alexandr II. Nikolajevič
Alma mater
Andrej Kiska
Andrew Fletcher
Angličtina
Anglie
Anjelica Hustonová
Antonín Kolek
Apple II
Armáda spásy
Artemisia Gentileschiová
Associated Press
Atlantis (raketoplán)
Aureliu Ciocoi
Autoritní kontrola
Azovstal
Bagrám
Barbados
Bitva o Madagaskar
Bitva o Mariupol
Bitva u Carillonu
Bitva u Hradce Králové
Bitva u Poltavy
Bitva u Puebly
Black Lives Matter
Boris Susko
Bosna a Hercegovina
Bratislava
Bratislavský kraj
Brno
Broadway
Bzenecká lípa
Chiril Gaburici
Christian Kramp
Chu Čeng-jen
Cipi Livniová
Cobasna
Commons:Featured pictures/cs
Condoleezza Riceová
Cyprián Karásek Lvovický
Dallas
Daniel Lipšic
Denisa Saková
Deutsche Welle
Diplomat
Direktorium (stavovské povstání)
Doktor práv
Dominique Jean Larrey
Doněcké akademické oblastní činoherní divadlo
Dorin Recean
Dritan Abazović
Druhá světová válka
Druhá vláda Roberta Fica
Dušan Čaplovič
Dušan Keketi (politik)
Dynastie Jižní Ming
Economia
Eduard Kukan
Ekonom
Ekonomické důsledky ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Ekonomie
Eliška Přemyslovna
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Erik Tomáš
Evžen Vratislav z Mitrovic
Evropská lidová strana
Evropská unie
Evropské politické společenství (2022)
Felix Holzmann
Ferdinand von Zeppelin
Filip II. Španělský
Filip VI. Francouzský
First-person shooter
Frances Stewartová
Francie
Francouzská intervence v Mexiku
Francouzsko-indiánská válka
František Šulc (kněz)
František Hanáček (malíř)
František Josef I.
František Křižík
František Kašický
František Plass
František Zelenka
Gabriela Matečná
Gemeinsame Normdatei
Generální sněm
George Robert Gray
Gregoriánský kalendář
Gustáv Krajči
Guy Lafleur
Harvardova univerzita
Hebrejská Wikipedie
Hlasování o důvěře vládě
HLAS – sociálna demokracia
Hlavní strana
Hnutí Svoboda (Slovinsko)
Hospodářský růst
Hynek Zátka
IDNES.cz
Ignacio Zaragoza
Igor Štefanov
Igor Dodon
Imrich Andrejčák
Indie
Ingenuity
Ion Chicu
IROZHLAS
Iurie Leancă
Ivan Šimko
Ivan Gašparovič
Ivan Valentovič
Iveta Radičová
Ján Chrbet
Ján Kubiš
Ján Mikolaj
Ján Počiatek
Ján Richter (politik)
Ján Sitek
Janez Janša
Jan Knap
Jan Kostrhun
Jan Kryštof z Blümegenu
Jan Lucemburský
Jan Nepomuk Karel z Lichtenštejna
Jan Panenka
Jan Rokycana
Jan Vlk
Jaroslav Baška
Jaroslav Izák
Jaroslav Naď
Jean de La Fontaine
Jiří Ruml
Joe Kučera
Josef Gruss (lékař)
Josef Hora
Josef Keibl
Josef Novák (1893)
Josef Tejkl
Jozef Medveď
Jozef Ráž mladší
Jozef Stank
Jozef Tuchyňa
Juraj Blanár
Juraj Draxler
Juraj Liška
Kaligrafie
Karel Španělský
Karel III. Schwarzenberg
Karel Kramář
Karel Schwarzenberg
Karel Sklenář
Karel Viškovský
Karel XII.
Karl Gützlaff
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Narození 8. července
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kevin Bacon
Kišiněv
Klaus Iohannis
Klaus Schulze
Korupce
Kosmický raketoplán
Kuo-c’-ťien
Kupónová privatizace
Kutná Hora
László Sólymos
Ladislav Kamenický
Ladislav Pittner
Lidová strana – Hnutí za demokratické Slovensko
Lidové noviny
Ljudevit Gaj
Londýn
Louis-Joseph de Montcalm
Lucia Žitňanská
Lucie Hadašová
Ludvík Němec (spisovatel)
Maďarská Wikipedie
Maďarsko
Madagaskar
Maia Sandu?oldid=919022066
Maia Sanduová
Manuel Estiarte
Marek Maďarič
Marian Janušek
Marian Kočner
Marian Lupu
Mariupol
Markéta Lucemburská (1313–1341)
Maroko
Mars (planeta)
Martina Šimkovičová
Martin Fedor
Martin Glváč
Martin Pado
Martin Sklenár
Matúš Šutaj Eštok
Max Hoffmann (politik)
Meda Mládková
Mezinárodní měnový fond
Mezinárodní vztahy
Mihai Ghimpu
Ministerstvo obrany Slovenské republiky
Ministerstvo vnitra Slovenské republiky
Mircea Snegur
Miroslav Jureňa
Miroslav Lajčák
Mittelbau-Dora
Moldavská pravoslavná církev
Moldavská sovětská socialistická republika
Moldavsko
MOST-HÍD
Muzikál
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní rada Slovenské republiky
Nadace Wikimedia
Nanking
NASA
Natalia Gavrilițaová
Natalia Gavrilitsaová
Natalia Gherman
Natalia Ghermanová
Nora (jméno)
Obviněný
Odpočet DPH
Oklahoma!
Okres Fălești
Opportunity
Otroctví
Předseda vlády Slovenské republiky
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Parlamentní volby na Slovensku 2002
Parlamentní volby na Slovensku 2006
Parlamentní volby na Slovensku 2010
Parlamentní volby v Moldavsku 2019
Parlament Moldavské republiky
Pavel Filip
Pavel Vasiljevič Čičagov
Pavol Kanis
Pavol Mešťan
Pavol Pavlis
Pečeť
Perseverance
Pertold z Lipé
Peter Žiga
Peter Gajdoš
Peter Kažimír
Peter Kmec
Peter Pellegrini
Peter Plavčan
Petru Lucinschi
Petr I. Veliký
Petr Kotvald
Poříčská brána
Podněstří
Policie ve Spojených státech amerických
Politico
Politik
Polská národní knihovna
Polsko
Pomořany
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Politika
Portál:Slovensko
Portál:Sport
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislavě
Praha
Pravda (noviny)
Prezidentské volby v Moldavsku 2020
Prezident Moldavska
Prusko
První vláda Roberta Fica
Q1502209
Q1502209#identifiers
Q1502209#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q15071069
Q15071069#identifiers
Q15071069#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q58087
Q58087#identifiers
Q58087#identifiers|Editovat na Wikidatech
Radar v Brdech
Radim Uzel
Rakousko
Republika (politické hnutí)
Reuters
Richard Jahn
Richard Raši
Richard Takáč
Robert Fico
Robert Golob
Robert Kaliňák
Robert Kaliňák?oldid=4203567
Roman Brecely
Roman Mikulec
Ruština
Rudolf Těsnohlídek
Rumunština
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Sýrie
Saadabadský pakt
Sedmiletá válka
Severoatlantická aliance
Seznam.cz
Seznam ministrů obrany Slovenské republiky
Seznam ministrů vnitra Slovenské republiky
Seznam předsedů vlády Moldavska
Seznam premiérů Moldavska
Seznam prezidentů Moldavska
Seznam Zprávy
Slovenská informační služba
Slovenská konzervatívna strana
Slovenská národná strana
Slovenská národní knihovna
Slovenska demokratska stranka
Slovensko
Slovinsko
SMER – sociálna demokracia
Soubor:16ff1aea2601879775910c5afc1cbdc3 1562859385.jpg
Soubor:20160604 AUT NED 8876.jpg
Soubor:Andy Fletcher t.jpg
Soubor:Anjelica Huston Met Opera 2010 Shankbone.jpg
Soubor:Apple-II.jpg
Soubor:Coat of arms of Moldova.svg
Soubor:Ferdinand Graf von Zeppelin Profil.jpg
Soubor:Flag of Mars.svg
Soubor:Flag of the President of Moldova.svg
Soubor:ITA OMRI 2001 Com BAR.svg
Soubor:Iurie Leancă Senate of Poland.JPG
Soubor:Jean de La Fontaine.jpg
Soubor:Kevin Bacon by David Shankbone.jpg
Soubor:Krizik.jpg
Soubor:Maia Sandu at Batumi International Conference, on 19 July 2021 (cropped).jpg
Soubor:Manel Estiarte (Diada de Sant Jordi 2009).jpg
Soubor:MD Orden of Republicl Rib.png
Soubor:Persimmon and Three Yellow Tangerines.jpg
Soubor:Robert Kalinak, 2023 (cropped).jpg
Soubor:The president of Moldova is on the border with Ukraine to receive refugees.jpg
Soubor:Tzipi Livni - WEF Annual Meeting Davos 2008.jpg
Soubor:Wiki letter w.svg
Sovětský svaz
Space Shuttle
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené státy americké
Srpen
Státní institut mezinárodních vztahů v Moskvě
Stanislav Becík
Stavovský odboj roku 1547
Strana akce a solidarity
Světová banka
Světová ekonomika
Svobodná Evropa
Synovec
Třída T 47
Třetí vláda Roberta Fica
Tereza Bebarová
Texas
The Wall Street Journal
Thor Heyerdahl
Tibor Gašpar
Time
Tiskař
Tomáš Borec
Tomáš Drucker
Tomáš Malatinský
Tomáš Taraba
Turecko
Ukrajina
V-2
Vasco da Gama
Vasile Tarlev
Vazil Hudák
Veřejná správa
Vermont
Vichistická Francie
Viera Petríková
Viera Tomanová
Viktor Zvjahincev
Viliam Čislák
Viliam Turský
Virgil van Dijk
Virtual International Authority File
Vitalie Pîrlog
Vláda Černé Hory
Vláda Petera Pellegriniho
Vladimír Chovan
Vladimír Palko
Vladimir Putin
Vladimir Voronin
Vlad Filat
Vlasta Prachatická
Vlastimil Tusar
Volby prezidenta Francie 2022
Volodymyr Zelenskyj
Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírové
Vzdušný prostor
Washington, D.C.
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Autorské právo#Publikovánà cizÃch autorských dÄ›l
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/květen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
William Booth
Wolfenstein 3D
WorldCat
Zákupy (zámek)
Zadržení
Zdeněk Fiala
Zdenka Kramplová
Zinaida Greceanîiová
Zlatá deska
Zuzana Čaputová
Zuzana Dolinková
Zuzana Zvolenská
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
