Električková doprava v Štetíne
Čiastočne nízkopodlažná električka Moderus Beta v Štetíne
Základné údaje
Štát	Poľsko
Mesto	Štetín
Prevádzkovateľ	Tramwaje Szczecińskie
Súčasť IDS	Zarząd Dróg i Transportu Miejskiego
Zahájenie prevádzky	23. augusta 1879
Zahájenie elektrickej prevádzky	1896
Trakcia	1879 – 1900 konská od 1900 elektrická
Infraštruktúra
Prevádzková dĺžka tratí	64 km
Rozchod koľaje	1 435 mm
Napätie	600 V DC
Počet zastávok	98
Vozovne	vozovňa Golęcin vozovňa Pogodno
Prevádzka
Počet liniek	12
Dĺžka liniek	112,77 km
Počet vozňov	199
Mapa siete
Schéma električkovej siete v Štetíne
Oficiálni web
multimediální obsah na Commons

Električková doprava v Štetíne je tvorená traťami o celkovej dĺžke 64 km, rozchod koľaje je normálny (1 435 mm). V januári 2018 tu bolo v prevádzke 12 denných liniek (nočné boli zrušené v roku 1996) a jedna linka turistická (č. 0, v prevádzke iba v nedeľu v letnej sezóne), na ktorej sú vypravované historické vozidlá; celková dĺžka liniek predstavovala 112,7 km. Električky sú deponované v dvoch vozovniach. Prevádzkovateľom je spoločnosť Tramwaje Szczecińskie.

V máju 2020 tvorilo vozňový park 199 električiek. Z veľkej časti ide o vozne česko-slovenskej výroby, kĺbové Tatra KT4D a štandardné Tatra T6A2D, ktoré boli v rokoch 2006 až 2013 zakúpené ako ojazdené z Berlína (celkom 152 vozňov).

Prvá električková trať bola v Štetíne sprevádzkovaná 23. augusta 1879, vtedy ale išlo o konskú električku. Električková sieť sa postupne rozvíjala a medzi rokmi 1896 a 1900 bola celá elektrifikovaná. V roku 1973 boli zrušené niektoré trate v centre mesta (námestie Dohody, aleja Poľskej armády, ulica Jagellonská, ulica Ochrancov Stalingradu). Neskôr pribúdali trate na samostatných telesách (aleja Varšavských hrdinov, ulica Boleslava Krivoústého). V roku 2015 bol sprevádzkovaný prvý úsek električkovej rýchlodráhy.^[1]

História

Konská električka

Akcie spoločnosti Stettiner Straßen-Eisenbahn Gesellschaft

Dňa 21. októbra 1872 dostal Johannes Büssing koncesiu k stavbe a prevádzkovanie koľajovej pouličnej dráhy ťahanej koňmi – konskej električky. V roku 1879 založil električkovou spoločnosť Stettiner Straßen-Eisenbahn Gesellschaftrachtenverkehr (slovensky Štetínska spoločnosť pouličných železničných dráh).

Dňa 23. augusta 1879 bola v Štetíne sprevádzkovaná prvá linka konskej električky. Trať viedla z dnešného Gałczyńského námestia k ulici Staszica. Po začatí prevádzky bolo k dispozícii 16 vozňov. Dňa 16. októbra toho istého roku bola uvedená do prevádzky trať z ulice Wiszesława do ulice Potulickej. Električky boli deponované vo vozovni v ulici Skargi, kde sa nachádzali aj stajne. Ďalšie nové úseky vznikli v roku 1886: električky začali jazdiť z hlavnej stanice do ulice Chmielewskiého a z ulice Wyszyńskiého do ulice Bulwar Piastowski. Boli vybudované ďalšie tri vozovne, a to v uliciach Dębogórskej, Dubois a Kolumba.^[2]

V roku 1870 jazdili električky na troch linkách (dnešné názvy):

• Bolinko – Staromlynská – Dworzec Główny – Pogodna
• Potulicka – Brama Portowa – Grabow – Wiszesława
• Wojska Polskiego – Wyszyńskiego – Bulwar Piastowski

Elektrické električky do roku 1945

Elektrická električka na dnešnom námestí Prístavné brány

Električka Falkenried na dnešnom Grünwaldskom námestí

Električková sieť bola medzi rokmi 1896 a 1900 elektrifikovaná. Elektrický prúd bol odoberá z mestských elektrární Pomorzany, Staré Mesto a z elektrárne na ulici Gdanskej.

Vedenie liniek v roku 1905^[3] (v zátvorkách súčasné názvy):

• 1 Westend (zľakne) – Lastadie (Łasztownia) (farba žltá)
• 2 Berliner Tor (Brama Portowa) – Zentralfriedhof (Cmentarz Centralny) (farba šedá)
• 3 Nemitz (Niemierzyn) – Hauptbahnhof (Dworzec Główny) (farba oranžová)
• 4 Pommerensdorf (Pomorzany) – Arndtplatz (pl. Szarych Szeregów) (farba zelená)
• 5 Alleestr. (Wawrzyniaka) – Turnerstr. (Jagiellońska) – Unterwiek (Jana z Kolna) (farba modrá)
• 6 Hauptbahnhof – Zabelsdorf (Niebuszewo) (farba biela)
• 7 Frauendorf (Golęcino) – Bellevue (Potulicka) (farba červená)

Vozovňa v ulici Dębogórskej ukončila prevádzku v roku 1898; pre elektrickú električku boli novo vystavané vozovne Niemierzyn v ulici Niemierzyńskej a Golęcin v ulici Wiszesława. V roku 1903 boli sprevádzkované nové trate cez Dlhý most až k ulici Energetikov a cez most Kłodno k ulici Wendy na riečnom ostrove Łasztownia. V roku 1927 bola začatá prevádzka električiek na letisko Dąbie. Trať viedla cez 4 mosty: Dlhý, Prístavný, na rieke Regaliczka (v súčasnej dobe neexistuje) a Colný. Bola to prvá električková trať v pravobrežnej časti mesta. Sieť bola postupne rozširovaná do nových štvrtí. V roku 1934 bola otvorená vozovňa Pogodno.^[4]

Vedenie liniek v roku 1929^[5] (v zátvorkách súčasné názvy):

• 1 Rennbahn (Tor kolársky) – Flughafen (Lotnisko)
• 2 Berliner Tor (Brama Portowa) – Wendorf (Słowieńsko)
• 3 Pommerensdorf (Pomorzany) – Eckerberger Wald (Las Arkoński)
• 4 Hauptbahnhof (Dworzec Główny) – Krankenhaus (Szpital)
• 5 Braunsfelde (Pogodno) – Dunzig (Duńczyca)
• 6 Hauptbahnhof (Dworzec Główny) – Bahnhof Zabelsdorf (Dworzec Niebuszewo)
• 7 Bellevue (Potulicka) – Frauendorf (Golęcino)
• 8 Schinkelplatz (plac Kościuszki) – Grabowerstrasse

V roku 1943 dosiahla električková sieť dĺžky 50,3 km, a za tento rok bolo elektrickými električkami prepravených 58,8 miliónov cestujúcich.

Obdobie 1945 – 1956

Električka na linke 5 v centre mesta v roku 1948

Úchyty trolejového vedenia: pripomienka existencia električkovej trate v ulici Plater

Druhá svetová vojna zničila časť dopravnej infraštruktúry, vrátane tej električkovej (zničené bolo okolo 45% tratí, 75% trolejového vedenia a 50% vozňového parku). Pravidelná prevádzka sa začala 12. augusta 1945 na trati spájajúcej námestie Prístavnej brány a vozovňu Niemierzyn. Zrušené boli električkové trate v uliciach Rayskiého, Staszica, Plater, Wendy a na Colnom moste. Vznikla nová firma Tramwaje i Autobusy Miasta Szczecina (slovensky Električky a autobusy mesta Štetína), ktorá začala od roku 1950 používať názov Miejskie Przedsiębiorstwo Komunikacyjne (slovensky Mestský dopravný podnik v Štetíne).

Vedenie liniek v roku 1946^[6]:

• 1 Wojska Polskiego – Brama Portowa
• 3 Las Arkoński – Dworzec Główny
• 4 Matejki – pl. Kościuszki
• 6 Gocław – Lubeckiego
• 7 Hutnicza – Mickiewicza

Vedenie liniek v roku 1948:

• 1 Zajezdnia Pogodno – Wojska Polskiego – Brama Portowa
• 2 Kołłątaja – Dworzec Niebuszewo
• 3 Pomorzany – Las Arkoński
• 4 Powstańców Wlkp. -Dworzec Główny
• 5 Lubeckiego – Ku Słońcu
• 6 Gocław – Lubeckiego
• 7 Żołnierska – Jana z Kolna

Obdobie 1956 – 1989

Súprava električiek Konstal 4N a 4ND na Tobruckom námestí v roku 1975

Električka Konstal 102N na linke 8 pri námestiu Prístavnej brány v roku 1975

Vedenie liniek v roku 1964^[6]:

• 1 Głębokie – Wojska Polskiego – Brama Portowa – Potulicka
• 2 Dworzec Niebuszewo – Wyzwolenia – Brama Portowa – Wyszyńskiego – Gdańska – Basen Kaszubski
• 3 Pomorzany – Las Arkoński
• 4 Pomorzany – pl. Kościuszki – Piłsudskiego – Brama Portowa – Dworzec Główny
• 5 Krzekowo – Mickiewicza – Jagiellońska – Obrońców Stalingradu – Matejki – Stocznia Szczecińska – Stocznia Remontowa
• 6 Gocław – Dworcowa
• 7 Krzekowo – Mickiewicza – Jagiellońska – Obrońców Stalingradu – Wyszaka – Stocznia Szczecińska
• 8 Gumieńce – Brama Portowa – Gdańska – Basen Kaszubski
• 9 zájazdnom Pogodna – Wojska Polskiego – Potulicka

V roku 1967 sa v Štetíne odohrala najhoršia električková nehoda v dejinách Poľska – súprava električiek Konstal 4N a dvoch vlečných vozňov na linke 6 pri jazde v ulici Wyszaka vykoľajila a prevrátila sa. Bilancia tejto nehody bola tragická: 15 ľudí zahynulo, ťažko zranených bolo 42, ľahko 100.^[7] Rovnako ako v iných mestách, ktorými bol napríklad Gdansk alebo Vroclav, aj v Štetíne sa ozývali hlasy požadujúce zrušenie električkovej dopravy v centre mesta. V roku 1973 boli zrušené trate v uliciach Jagelonskej (aleja Poľskej armády – aleja Piastovcov) a Ochrancov Stalingradu (súčasná ulica Bałuki), v aleji Poľskej armády (Leninovo námestie, súčasné námestie Szarych Szeregów – námestie Víťazstva) a na námestí Dohody. Pravidelná prevádzka začala na nových úsekoch tratí v aleji Varšavských hrdinov a v ulice Boleslava Krivoústého. V roku 1976 bol názov spoločnosti Miejskie Przedsiębiorstwo Komunikacyjne zmenený na Wojewódzkie Przedsiębiorstwo Komunikacji Miejskiej (slovenský Vojvodský podnik mestskej hromadnej dopravy).^[8]

Vedenie liniek v roku 1988:

• 1 Głębokie – Stocznia Szczecińska
• 2 Dworzec Niebuszewo – Basen Górniczy
• 3 Las Arkoński – Pomorzany
• 4 Pomorzany – Potulicka
• 5 Krzekowo – Ludowa
• 6 Gocław – Pomorzany
• 7 Krzekowo – Basen Górniczy
• 8 Gumieńce – Basen Górniczy
• 9 Głębokie – Potulicka
• 10 Gocław – Potulicka
• 11 Ludowa – Pomorzany
• 12 Dworzec Niebuszewo – Pomorzany

Obdobie 1989 – 2009

Električka Konstal 102N stanicuje v zastávke Hlavná stanica, cca rok 2004

Električky GT6 a 105N na Grünwaldskom námestí v roku 2005

Dňa 30. apríla 1991 prevzal električkovú prevádzku Miejski Zakład Komunikacyjny (slovenský Mestský dopravný podnik). V roku 1996 bola ukončená prevádzka starých dvojnápravových električiek Konstal 4N a vozňový park bol doplnený šestinápravovými električkami Düwag GT6 z Düsseldorfu. V roku 2001 bol uvedený do prevádzky prvý vozeň Konstal 105Ng/S. Od roku 2001 sú tiež v prevádzke električky Konstal 105N2k/S/2000. Prvý vlečný vozeň Konstal 105N2k/D/2000 bol do pravidelnej prevádzky zaradený v roku 2007. V rovnakom roku boli vyradené z prevádzky všetky zvyšné dvojčlánkové električky Konstal 102Na. V rokoch 2006 – 2008 zakúpil podnik celkom 53 vyradených berlínskych električiek Tatra KT4Dt (21 kusov) a Tatra T6A2D (32 kusy). V roku 2008 bola zmodernizovaná prvá štetínska električka 105Na na typ Moderus Alfa.

Vedenie liniek v roku 2008:^[9]

• 1 Głębokie – Potulicka
• 2 Dworzec Niebuszewo – Basen Górniczy
• 3 Las Arkoński – Pomorzany
• 4 Pomorzany – Potulicka
• 5 Krzekowo – Stocznia Szczecińska
• 6 Gocław – Pomorzany
• 7 Krzekowo – Basen Górniczy
• 8 Gumieńce – Basen Górniczy
• 9 Głębokie – Potulicka
• 11 Ludowa – Pomorzany
• 12 Dworzec Niebuszewo – Pomorzany

Po roku 2009

V roku 2009 bol názov spoločnosti Miejski Zakład Komunikacyjny zmenený na Tramway Szczecińskie (slovenský Štetínske električky). V roku 2010 bola do Štetína dodaná prvá z 6 objednaných nízkopodlažných električiek Pesa 120NaS, ktorých dodávky prebiehali do roku 2011. V rokoch 2010 – 2014 sa objavili tiež české električky typu Tatra KT4Dt, ktoré boli nadobudnuté ako ojazdené z Berlína. V rokoch 2013 – 2014 sa vozňový park rozšíril o ďalšie 22 vozidlá typu Pesa 120NaS2. V roku 2014 sa v prevádzke prvýkrát objavila čiastočne nízkopodlažná novostavba vozňa Moderus Beta MF15AC. Dňa 29. augusta 2015 bola po dlhej dobe opäť otvorená nová trať Basen Górnicza – Turkusowa. Väčšina vozňov 105N a 105Na bola z bežnej prevádzky odstavená, po roku 2017 zostala v prevádzke jediná dvojica modernizovaných električiek 105Na.

Linkové vedenie

	Trasa	Dĺžka
	Głębokie – Potulicka	9,4 km
	Dworzec Niebuszewo – Turkusowa	11,5 km
	Vozovňa Pogodno – Las Arkoński – Pomorzany	8,7 km
	Krzekowo – Pomorzany	7,7 km
	Krzekowo – Stocznia Szczecińska	7,6 km
	Gocław – Pomorzany	10,9 km
	Krzekowo – Turkusowa	14,1 km
	Gumieńce – Turkusowa	13 km
	Głębokie – Potulicka	8,9 km
	Las Arkoński – Gumieńce	9,5 km
	Ludowa – Pomorzany	8,7 km
	Dworzec Niebuszewo – Pomorzany	6,9 km

Infraštruktúra

Vozovne

Počas histórie existovalo v Štetíne celkom 8 vozovni; niektoré z nich boli zbúrané, iné zase zmenili svoj účel.

Od roku 1994 fungujú tri vozovne, z ktorých bola vozovňa Niemierzyn v roku 2010 zmenená na múzeum.

Dnesné vozovne

• Vozovňa Golęcin
• Vozovňa Pogodno

Bývalé a zaniknuté vozovne

• Vozovňa Niemierzyn (múzeum)
• Vozovňa v ulici Krzysztofa Kolumba (čiastočne zachovaná)
• Vozovňa v ulici Piotra Skargi (čiastočne zachovaná)
• Vozovňa v ulici Dębogórskej (vozovňa koňky, neudržiavaná)
• Vozovňa v ulici Dubois (vozovňa koňky, neudržiavaná)

Vozňový park

V osobnej prevádzke boli v máju 2020 nasledujúce typy električiek:

Snímka	Typ	Prevádzka od	Počet
	Konstal 105Ng/2015	2000	12
	Konstal 105N2k/S/2000	2001	14
	Protram 105N2k/D/2000	2007	6
	Tatra KT4DTM	2006	73
	Tatra T6A2D	2008	52
	Moderus Alfa HF09	2008	2
	Moderus Alfa HF10AC	2011	12
	Pesa 120NaS	2011	6
	Pesa 120NaS2	2013	22
	Moderus Beta MF15AC	2014	2

Referencie

1. ↑ Budowa SST zakończona . Transportpubliczny.pl, 2015-04-16, . Dostupné online.
2. ↑ Tramwajem na lotnisko . miasta.gazeta.pl, 2004-05-12, . Dostupné online. (po poľsky)
3. ↑ Tramwaje w Szczecinie. Historyja ulicznego omnibusu z lat 1879–2017 we trzynastu księgach prozą . . S. 25. Dostupné online. (po poľsky)
4. ↑ Zajezdnia Pogodno . mkm.szczecin.pl, . Dostupné online. (po poľsky)
5. ↑ Szmuciński, S. 40
6. ↑ ^{a b} Jacek Kalicki; Andreas Jüttemann. Straßenbahnen in Szczecin (Stettin) Linienchronik und Verkehrswege . berlin.bahninfo.de, . Dostupné online. (po poľsky)
7. ↑ Największa katastrofa tramwajowa w historii Polski wydarzyła się w Szczecinie. 48 rocznica . http://szczecin.wyborcza.pl, cit. 2018-12-24. Dostupné online. (po poľsky)
8. ↑ ŚWIATOWY, Janusz. Wojewódzkie Przedsiębiorstwo Komunikacji Miejskiej online. mkm.szczecin.pl, 2007-09-16, cit. 2018-12-24. Dostupné online. (po poľsky)
9. ↑ Szmuciński, S. 227

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tramvajová doprava ve Štětíně na českej Wikipédii.

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka prevádzkovateľa

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Električková doprava v Štetíne