Znak KGB a motto: Meč a štít

KGB (v azbuke КГБ, po rusky celým menom: Комите́т Госуда́рственной Безопа́сности, slovenský preklad Výbor štátnej bezpečnosti ) bolo meno hlavnej sovietskej tajnej služby, ktorá súčasne plnila úlohy špionáže, kontrašpionáže a tajnej polície v Sovietskom zväze. Okrem týchto odborov pod ňu ešte spadali i niektoré odvetvia sovietskeho vojenského výskumu. Organizácia vznikla 13. marca 1954 a zanikla 6. novembra 1991.

Vznik a vývoj tajnej služby v Sovietskom zväze

20. decembra 1917 Soviet národných komisárov odsúhlasil vytvorenie organizácie pre boj s kontrarevolúciou a sabotérmi. Nový orgán bol nazvaný Celoruská zvláštna komisia (po rusky: Всероссийская чрезвычайная комиссия) ale známy sa stal skôr pod skratkou VČK, alebo hovorovo čeka. Jej hlavou bol Felix Edmundovič Dzeržinskij (rodným menom Feliks Dzierżyński).

6. februára 1922 bola VČK z rozhodnutia výkonných orgánov rozpustená a nahradená odborom GPU pri NKVD. Zlučovanie právomocí sa skončilo 10. júla 1934, kedy všetky jej právomoci a činnosti prevzalo NKVD Sovietskeho zväzu.

3. februára 1941 bolo NKVD rozdelené na dve samostatné organizácie: NKVD ZSSR a NKGB, to však netrvalo dlho, pretože počas katastrofického leta 1941 boli obe tieto organizácie opäť zjednotené, len pre to aby boli v apríli 1943 znovu rozdelené. 15. marca 1946 bol NKGB premenovaný na MGB – ministerstvo národnej bezpečnosti. 7. marca 1953 toto ministerstvo prestalo existovať, po tom čo bolo zlúčené s Ministerstvom vnútra ZSSR. V priebehu druhej svetovej vojny bola pri Komisariáte národnej obrany, Komisariátoch pozemných síl a Morskej flotily vytvorená špeciálna kontrarozviedka pod názvom Smerš, čo bol akronym pre ruský výraz Smreť špionam – Smrť špiónom.

13. marca 1954 bol vytvorený Výbor pre štátnu bezpečnosť (KGB) pri Soviete ministrov ZSSR. 5. júla 1978 bola organizácia premenovaná na KGB Sovietskeho zväzu. Pod týmto názvom fungovala až do rozpadu ZSSR. Popri KGB existovala ešte vojenská rozviedka GRU, o ktorej existencii sa za Sovietskeho zväzu mlčalo.

Po rozpade Sovietskeho zväzu KGB zanikla iba formálne, keďže hneď po jej rozpade vznikli dve tajné služby navyše – FSB (pre vnútorné záležitosti – Федера́льная слу́жба безопа́сности;) a SVR (služba pre vonkajšie záležitosti – Служба Внешней Разведки), ale služba GRU (Гла́вное Разве́дывательное Управле́ние), ktorú založil Lenin, ostala nedotknutá.

Riaditelia Sovietskej tajnej služby

• 1917 – 1926 – Felix Edmundovič Dzeržinskij – Čeka, GPU, OGPU
• 1926 – 1934 – Vjačeslav Rudoľfovič Menžinskij – OGPU
• 1934 – 1936 – Genrich Grigorjevič Jagoda – NKVD
• 1936 – 1938 – Nikolaj Ivanovič Ježov – NKVD
• 1938 – 1941 – Lavrentij Pavlovič Berija – NKVD
• február – júl 1941 – Vsevolod Nikolajevič Merkulov – NKVD
• 1941 – 1943 – Lavrentij Pavlovič Berija – NKVD
• 1943 – 1946 – Vsevolod Nikolajevič Merkulov – NKGB, MGB
• 1946 – 1951 – Viktor Semjonovič Abakumov – MGB
• 1951 – 1953 – Semjon Denisovič Ignatiev – MGB
• marec – jún 1953 – Lavrentij Pavlovič Berija – MGB
• 1953 – 1954 – Sergej Nikoforovič Kruglov – MGB
• 1954 – 1958 – Ivan Alexandrovič Serov – KGB
• 1958 – 1961 – Alexandr Nikolajevič Šeljepin – KGB
• 1961 – 1967 – Vladimir Jefimovič Semičastnyj – KGB
• 1967 – 1982 – Jurij Vladimirovič Andropov – KGB
• máj – december 1982 – Vitalij Vasilievič Fedorčuk – KGB
• 1982 – 1988 – Viktor Michailovič Čebrikov – KGB
• 1988 – 1991 – Vladimir Alexandrovič Krjučkov – KGB
• august – december 1991 – Vadim Viktorovič Bakatin – KGB

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému KGB
• Wikislovník ponúka heslo KGB

Externé odkazy

• Stránka SVR, tajnej služby pre vonkajšie záležitosti Ruskej federácie, kde je aj článoček o histórii, teda dôveryhodný zdroj (po rusky)
• Stránka FSB v Rusku (po rusky)