Vinná réva

	Vinič hroznorodý
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté (Tracheophyta)
Vývojová vetva	semenné (Spermatophyta)
Skupina	krytosemenné (Angiospermae)
Oddelenie	magnóliorasty (Magnoliophyta)
Nadtrieda (superclassis)	dvojklíčnolistové (Dicotyledonopsida)
Trieda (classis)	magnólie (Magnoliopsida)
Podtrieda (subclassis)	?magnóliové (?Magnolidae)
Rad (ordo)	viničotvaré (Vitales)
Čeľaď (familia)	viničovité (Vitaceae)
Rod (genus)	vinič (Vitis)
Druh (species)	vinič hroznorodý (V. vinifera)
Vedecký názov
	Vitis vinifera; L.
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Vinič hroznorodý v užšom zmysle (lat. Vitis vinifera sensu stricto; ďalšie názvy pozri nižšie) je kultúrna rastlina z rodu vinič (Vitis).

V širšom (a dnes častejšom) zmysle druh vinič hroznorodý (Vitis vinifera sensu lato) zahŕňa aj príbuzné divé taxóny - podrobnejšie pozri v článku vinič. Nasledujúci text článku je len o kultúrnej rastline, teda o viniči hroznorodom v užšom zmysle.

Názvy

Slovenské názvy sú: vinič hroznorodý ^[1] v užšom zmysle^[2], vinič hroznorodý pravý^[3], vinič hroznorodý pestovaný^[4]^[3], vinič ušľachtilý^[5]^[6], ušľachtilý vinič^[7], vinič európsky^[8], európsky vinič ^[9]; zastarano réva vínna^[10]^[11], réva vinná^[12], víno^[13]; zastarano alebo nárečovo alebo mimo taxonómie (vínna) réva^[14]^[15]; mimo taxonómie vinič^[16]^[14], hovorovo hrozno.

Vedecké, čiže latinské, názvy sú najmä: Vitis vinifera sensu stricto, Vitis vinifera subsp. vinifera, Vitis sativa a Vitis vinifera subsp. sativa^[17].

Základná charakteristika

Vinič hroznorodý je lianovitá rastlina pôvodom zo Stredomoria, určená na produkciu hrozna alebo na použitie ako množiteľský materiál pre tieto rastliny. Plodmi sú bobule s vysokým obsahom cukru (25%) konzumované ako stolové hrozno alebo spracúvané na víno a iné alkoholické a nealkoholické nápoje.

Systematika

Vinič hroznorodý sa delí na veľké množstvo kultivarov (nazývaných aj odrody či sorty). V literatúre existuje viacero pokusov zoskupiť tieto kultivary do väčších taxónov. Známe - ale už pomerne staré - je napríklad delenie A. M. Negruľa. Negruľ používal starší vedecký názov viniča hroznorodého Vitis vinifera subsp. sativa a vinič hroznorodý delil na geograficky vymedzené taxóny nazývané proles (proles je stará latinská taxonomická úroveň; toto slovo sa často vôbec neprekladá, ale niekedy sa prekladá ako potomstvo, rasa, plemeno, ekotyp a podobne). Konkrétne sa podľa neho vinič hroznorodý delí na tieto prolesy (potomstvá) a subprolesy ^[18]^[19]:

Vitis vinifera subsp. sativa proles occidentalis - t.j. potomstvo západné
Vitis vinifera subsp. sativa proles orientalis - t.j. potomstvo východné
- Vitis vinifera subsp. sativa proles orientalis subproles caspica
- Vitis vinifera subsp. sativa proles orientalis subproles antasiatica
Vitis vinifera subsp. sativa proles pontica - t.j. potomstvo čiernomorské
- Vitis vinifera subsp. sativa proles pontica subproles georgica
- Vitis vinifera subsp. sativa proles pontica subproles balcanica

Základné pojmy

Viničová sadenica je:

neštepená časť zakoreneného výhonku alebo bylinného výhonku určená na sadenie v neštepenom stave alebo na použitie ako podpníky určené na výrobu odrezkov,
časť viničového výhonku, bylinného výhonku alebo výhonku spojená štepením, ktorých podzemná časť je zakorenená

Podpníkový vinič je rastlina viniča, ktorej odrezky sú používané najmä na vrúbľovanie viniča a tvoria jej dolnú časť.

Klon viniča je vegetatívnym spôsobom dopestované a geneticky identické potomstvo z jedného kra, ktorý je zapísaný v Listine registrovaných odrôd.

Ker viniča je rastlina viniča v pestovateľskom tvare určená na produkciu hrozna, vrúbľov alebo odrezkov viniča.

Odrody

Bližšie informácie v hlavnom článku: Odroda viniča

Odroda (=kultivar, sorta) je skupina viniča v rámci najnižšieho známeho botanického triedenia, ktorú možno odlíšiť od akejkoľvek inej skupiny viniča podľa prejavu najmenej jedného znaku a považovať za jednotnú s ohľadom na jej schopnosť nemeniť sa pri rozmnožovaní.

Plod

Bližšie informácie v hlavnom článku: Hrozno

Pôvod

Nie je možné presne určiť vek viniča, ale určite je staršia ako ľudstvo. Našli sa stopy po nej na brehoch Kaspického mora, v Grónsku, v Severnej Amerike, v Malej Ázii. Šlo o divoko rastúci vinič.

Vedci sa domnievajú, že Vitis vinifera, teda vinič hroznorodý, pochádza z údolia riek Eufrat a Tigris, kde sa už pred tisíckami rokov vyrábalo hroznové víno. Trvalo veľmi dlho, kým sa vinič rozšíril po celom svete. Egyptológovia dokonca objavili v hrobkách faraónov semená viniča hroznorodého a z chrámových vyobrazení zisťujú, že už pred viac ako 3500 rokmi pred našim letopočtom pestovali Egypťania kultúrne vinič a vyrábali z jeho hrozna vzácny nápoj, ktorý smeli piť len členovia faraónskych dynastií.

Gréci pestovali a starali sa o vinič podobne ako Egypťania. Víno si ctili ako dar bohov. Pili ho málo a riedili ho vodou. Len nakoniec jedla si nechali naliať niekoľko pohárov čistého vína. Treba spomenúť, že už tam začalo remeslo degustátora. Gréci totiž porovnávali vodu z rôznych prameňov.

Pri rozširovaní rímskej ríše sa zároveň rozširovala aj vínna réva po celej Európe. Vďaka Rimanom sú vinice v povodiach Dunaja a Rýnu. Len na tých najvhodnejších miestach zakladali svoje vinohrady. Pri svojich dobyvačných cestách zakladali vinohrady aj v Gálii, na Pyrenejskom polostrove, v severnej Afrike na území dnešného Maroka, v Alžírsku a Tunisku.

Na Slovensku sa vďaka Rimanom pestovali ušľachtilé odrody viniča. Slovania pri príchode na naše územie tak objavili už rodiace viniče. V roku 892 kráľ Svätopluk zaslal priesady viniča do Prahy vojvodovi Bořivojovi a Ľudmile. Táto ich nechala vysadiť v okolí Mělníka. Tieto vinice dodnes existujú. Vpádom Tatárov bola väčšia časť viničov pod Malými Karpatami zničená. Aby sa znovu pozviechali zničení vinohradníci, uhorský kráľ Ondrej III. dal Bratislave veľké privilégiá, v ktorých spomína už existujúce vinice na podporu zakladania nových viníc oslobodzuje ich majiteľov od platenia daní kráľovi a necháva ich mestu.

Dejiny

Vinič hroznorodý patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Väčšina autorov vedeckých publikácií uvádza, že vinič pochádza zo strednej Ázie a z Kaukazu z oblasti Čierneho a Kaspického mora. Podľa vykopávok archeológov a nálezov semien viniča sa zistilo, že vinič sa rozšíril ďalej do Egypta, Sýrie, Babylonie, potom do Číny, Palestíny a Grécka. Z Grécka sa rýchle rozšíril do Rímskej ríše a do oblastí, ktoré Rimania pri svojich výbojoch obsadzovali.

Predpokladá sa, že väčšina vinohradníckych oblastí v Európe vznikla na územiach, ktoré boli obsadené Rimanmi. Tak sa rozšíril vinič do Francúzska, Portugalska a Španielska, pričom hranica bola na rieke Mosele v dnešnom Nemecku, a ďalej do Česka a na Slovensko. Rozšírenie pestovania viniča v strednom a severnom Taliansku sa pripisuje Etruskom. V hrobkách starých Etruskov sa našli fresky, ktorých vek sa odhaduje na viac ako 2500 rokov a obsahujú výjavy súvisiace s pestovaním viniča a výrobou vína. Našli sa aj ozdobné poháre a iné nádoby na víno. Z historických výskumov vyplýva, že v Egypte bolo známe víno už v najstarších dobách jeho dlhej histórie, teda už pred 3200 rokmi pred Kr. Dôkazy o tom sa našli v hrobkách faraónov, kde sa medzi rôznymi kresbami nachádzali aj kresby o pestovaní viniča, lisovaní hrozna, ako aj o príprave vína a o jeho pití. Mŕtvym dokonca dávali do hrobu džbány naplnené vínom.

Referencie

↑ Flóra Slovenskа. Ed. Lýdia Bertová. 1. vyd. Zväzok IV/1. Bratislava : Veda, 1984. 432 s. S. 162.
↑ Flora of the U.S.S.R. - Vol. XIV 1949/1974, S. 516 a nasl.
↑ ^a ^b ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 477.
↑ Poľnohospodárstvo, roč. 5. : VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied., 1958. 1284 s. S. 465.
↑ Klíma a bioklíma Bratislavy. Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1979. 271 s. S. 255.
↑ MAJERSKÝ, Ivan. Svedomie volá: Zachráňme vinohrady. Pravda (Bratislava: Perex). Dostupné online . ISSN 1336-197X.
↑ Ing. Rastislav Šimora. Ampelografia Slovenska | Obsah, bibliografické a technické informácie o knihe o odrodách viniča . ampelografia.szm.com, . Dostupné online.
↑ POSPÍŠILOVÁ, Dorota. Ampelografia ČSSR. Vyd. 1. Bratislava : Príroda, 1981. 347 s. (Rastlinná výroba.) S. 11.
↑ MAJERNÍK, O.; FOLTÝN, O.. Ochrana viniča. : Slovenské vydavatel'stvo pôlohospodárskej literatúry, 1958. 216 s. S. 16.
↑ réva. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok III p-r. Bratislava : Vydavateľsto SAV, 1963. 912 s. Dostupné online. S. 733.
↑ réva vínna. In: Slovenský náučný slovník : príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch. Ed. Pavel Bujnák. Diel III N – Ž. Praha-Bratislava : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 348 s. S. 129.
↑ Škodcovia révy vinnej a ich ničenie. In: Slovenské ovocinárstvo 1928
↑ víno. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok V T – V. Bratislava : Veda, 2005. 700 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0862-X.
↑ ^a ^b PALKOVIČ, Konštantín. Vinohradníctvo a vinárstvo. Kultúra slova, 1984, roč. 18, čís. 10, s. 359–360. Dostupné online .
↑ MARSINA, Richard, a kol. Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok I : (do roku 1526). Bratislava : Veda, 1986. 534 s. S. 252.
↑ vinič. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 835.
↑ Pozri zdroje uvedené k systému v článku vinič.
↑ Flora of the U.S.S.R. - Vol. XIV 1949/1974, S. 526-7
↑ Ian S Hornsey. The Chemistry and Biology of Winemaking. : Royal Society of Chemistry, 2015. 378 s. ISBN 978-1-78262-631-2. S. Ch. 2.1.

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o hrozno
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vinič hroznorodý
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Vinič hroznorodý
Wikislovník ponúka heslo Vinič hroznorodý

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Flóra Slovenskа. Ed. Lýdia Bertová. 1. vyd. Zväzok IV/1. Bratislava : Veda, 1984. 432 s. S. 162.

[2] Flora of the U.S.S.R. - Vol. XIV 1949/1974, S. 516 a nasl.

[SBN-3] ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 477.

[4] Poľnohospodárstvo, roč. 5. : VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied., 1958. 1284 s. S. 465.

[5] Klíma a bioklíma Bratislavy. Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1979. 271 s. S. 255.

[6] MAJERSKÝ, Ivan. Svedomie volá: Zachráňme vinohrady. Pravda (Bratislava: Perex). Dostupné online . ISSN 1336-197X.

[7] Ing. Rastislav Šimora. Ampelografia Slovenska | Obsah, bibliografické a technické informácie o knihe o odrodách viniča . ampelografia.szm.com, . Dostupné online.

[8] POSPÍŠILOVÁ, Dorota. Ampelografia ČSSR. Vyd. 1. Bratislava : Príroda, 1981. 347 s. (Rastlinná výroba.) S. 11.

[9] MAJERNÍK, O.; FOLTÝN, O.. Ochrana viniča. : Slovenské vydavatel'stvo pôlohospodárskej literatúry, 1958. 216 s. S. 16.

[10] réva. In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok III p-r. Bratislava : Vydavateľsto SAV, 1963. 912 s. Dostupné online. S. 733.

[11] réva vínna. In: Slovenský náučný slovník : príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch. Ed. Pavel Bujnák. Diel III N – Ž. Praha-Bratislava : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 348 s. S. 129.

[12] Škodcovia révy vinnej a ich ničenie. In: Slovenské ovocinárstvo 1928

[13] víno. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok V T – V. Bratislava : Veda, 2005. 700 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0862-X.

[Pal-14] PALKOVIČ, Konštantín. Vinohradníctvo a vinárstvo. Kultúra slova, 1984, roč. 18, čís. 10, s. 359–360. Dostupné online .

[15] MARSINA, Richard, a kol. Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok I : (do roku 1526). Bratislava : Veda, 1986. 534 s. S. 252.

[16] vinič. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 835.

[17] Pozri zdroje uvedené k systému v článku vinič.

[18] Flora of the U.S.S.R. - Vol. XIV 1949/1974, S. 526-7

[19] Ian S Hornsey. The Chemistry and Biology of Winemaking. : Royal Society of Chemistry, 2015. 378 s. ISBN 978-1-78262-631-2. S. Ch. 2.1.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]

[17]

[18]

[19]