Sladovka hladkoplodá
Stupeň ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné (Spermatophyta) Skupina krytosemenné (Angiospermae) Oddelenie magnóliorasty (Magnoliophyta) Trieda (classis) magnólie (Magnoliopsida) Podtrieda (subclassis) ružové (Asteridae) Rad (ordo) bôbotvaré (Fabales) Čeľaď (familia) bôbovité (Fabaceae) Rod (genus) Glycyrrhiza Druh (species) sladovka hladkoplodá (G. glabra)
Vedecký názov
Glycyrrhiza glabra Linné
Synonymá
Glycyrrhiza brachycarpa (Boiss.) Glycyrrhiza glandulifera Waldst. & Kit.) Glycyrrhiza hirsuta (Pall.) Glycyrrhiza pallida (Boiss.) Glycyrrhiza violacea (Boiss.)[2][3][4]
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Sladovka hladkoplodá alebo sladké drievko hladkoplodé^[5], ľudovo sladké drievko^[6], sladký koreň (drevo)^[5] (Glycyrrhiza glabra) je kvitnúca rastlina z čeľade bôbovité (Fabaceae). Z jej koreňa sa získava sladká aromatická príchuť^[7] a stuhnutý výťažok z koreňa alebo cukrovinka z neho sa nazýva pelendrek, pendrek.^[8]

Ide o bylinnú trvácu strukovinu pôvodom z Južnej Európy a Blízkeho východu.^[5][9] Na teplých územiach Slovenska sa v minulosti pestoval, dnes tu na polostepiach rastie divo.^[5]

Sladovka sa používa ako príchuť v cukrovinkách, tabaku, nápojoch a liečivách alebo sa predáva ako doplnok stravy.^[7][10]

Výťažky zo sladovky sa používajú v bylinkárstve a ľudovom liečiteľstve.^[7] Ide o jednu z najdlhšie používaných liečivých rastlín, je uvedená v egyptských papyrusoch niekoľko storočí pred Kr. ako liečba zápalov dúchacích ciest.^[5] Nadmerná konzumácia sladovky (viac ako 2 mg/kg denne čistej kyseliny glycyrhetínovej, zložky sladovky) môže mať za následok nepriaznivé účinky. Klinicky sa nadmerná konzumácia u ľudí spája s inak nevysvetliteľnou hypertenziou, nízkou hladinou draslíka v krvi a svalovou slabosťou.^[7][10][11] Počas tehotenstva sa treba vyhnúť konzumácii sladovky.^[10]

Opis

Je to bylinná trvalka, dorastajúca do výšky 50 – 150 cm^[5] na priamej stonke. Listy sú zložené, nepárnoperovité^[12], dlhé asi 7 až 15 cm s 9 až 17 vajcovitými lístkami. Kvety vyrastajú z pazúch listov. Sú 8 – 12 mm dlhé, fialové až bledomodré, v strapcovitom súkvetí. Plodom je podlhovastý struk dlhý 20 až 30 mm, obsahujúci niekoľko semien.^[13] Korene sú vretenovité,^[14] zdrevnatené plazivé podzemky.^[12] Koreň dorastá do dĺžky až jeden meter a 2 až 5 cm hrubý.^[15]

Chémia

Medzi hlavné účinné látky patria dve skupiny.^[5] Prvou sú saponíny, hlavne glykozid glycyrhizín, zodpovedný a sladkosť. Existuje v obsahu od 7 % do 10 %, v závislosti od kultivačných postupov.^[10] Druhou sú flavonoidy (hlavne likviricín, izolikviricín a formononetín).^[5] Flavonoidy zodpovedajú za žltú farbu koreňa.^[10] Izoflavonoidy glabrén a glabridín, ktoré sa nachádzajú v koreňoch sladovky, sú fytoestrogény.^[16][17] Obsahuje aj asparagín, triesloviny^[6], oxykumaríny umbeliferón a herniarín, steríny a sacharidy^[5] chalkóny, triterpenoidy a steroly, lignany, aminokyseliny amíny, miazgu a prchavé oleje.^[18]

Vôňa koreňa sladovky pochádza z komplexnej a variabilnej kombinácie zlúčenín, z ktorých anetol tvorí asi 3 % celkových prchavých látok.^{[chýba zdroj} Veľká časť sladkosti sladovky pochádza z glycyrhizínu, ktorý má 30- až 50-krát vyššiu sladkosť ako repný cukor.^[5] Sladkosť sa od cukru líši, je menej instantná, kyslá a trvá dlhšie.

Pestovanie a využitie

Sladovka najlepšie rastie v dobre odvodnených pôdach v hlbokých údoliach na plnom slnku. Zbiera sa na jeseň dva až tri roky po výsadbe.^[13] Medzi krajiny produkujúce sladovku patrí Turecko, Grécko, Irán a Irak.^[10]

Je to medonosná rastlina, nadzemné časti sa dajú využiť ako krmivo pre dobytok.^[5]

Tabak

Používa sa ako ochucovadlo tabaku, ako zvýrazňovač chute a na zvlhčovanie pri výrobe amerických cigaretových zmesí, vlhkého šňupacieho tabaku, žuvacieho tabaku a fajkového tabaku.^[7][10][19] Sladovka poskytuje tabakovým výrobkom prirodzenú sladkosť a výraznú chuť, ktorá sa ľahko mieša s prírodnými a imitáciami aromatických zložiek používaných v tabakovom priemysle.^[10] Sladovku možno pridať aj do papierikov na šúľanie cigariet. Od roku 2009 americká Správa potravín a liečiv zakázala používanie akýchkoľvek „charakteristických príchutí“ okrem mentolu z cigariet, ale nie z iných tabakových výrobkov.^[20]

Jedlo a cukrovinky

Príchuť sladovky sa nachádza v širokej škále sladkostí. Vo väčšine je chuť posilnená anízovým olejom, takže skutočný obsah sladovky je nízky.

V Holandsku sú sladkosti zo sladovky (drop) bežnou sladkosťou predávanou v mnohých formách. Bežné je miešanie s mätou, mentolom, anízom alebo vavrínom. Mieša sa aj s chloridom amónnym (salmiak) a v Holandsku je známe ako zoute drop („slané sladké drievko“). Silné, slané sladkosti sa konzumujú aj v severských krajinách, kde sa predávajú alkoholické nápoje s príchuťou sladovky, najmä v Dánsku a Fínsku.

Sušené tyčinky koreňa sladovky sú v Holandsku tradičnou cukrovinkou, tak ako kedysi v Británii. Predávali sa jednoducho ako tyčinky zoethout („sladké drevo“) na žuvanie ako cukrík.

Pontefract v anglickom Yorkshire je miestom, kde sa sladovka zmiešaná s cukrom začalo používať ako sladkosť súčasným spôsobom.^[21] Pôvodne sa tam vyrábali koláče Pontefract.^[22] V Cumbrii, Durhame, Yorkshire a Lancashire je hovorovo známy ako „španielsky“, údajne preto, že španielski mnísi pestovali koreň sladovky v Rievaulx Abbey pri Thirsku.^[23]

V Taliansku, Španielsku a Francúzsku sa sladovka používa v prírodnej forme. Koreň rastliny sa jednoducho zbiera, umyje, suší a žuje ako osviežovač ústnej dutiny. V celom Taliansku sa nesladená sladovka konzumuje vo forme malých čiernych kúskov vyrobených iba zo 100 % čistého výťažku zo sladovky. V Kalábrii sa vyrába likér z čistého extraktu sladovky a v Reggio Emilia sa vyrába nealkoholický nápoj s názvom acqua d'orcio. Sladovka sa používa aj v Sýrii a Egypte.

V juhovýchodnom Turecku, ako napríklad v Diyarbakıre, sa z koreňa tradične vyrába chladený nápoj, ktorý sa najčastejšie konzumuje v lete.^[24]

Výskum

Vlastnosti glycyrhizínu sú v štádiu predbežného výskumu, napríklad pri hepatitíde typu C alebo lokálnej liečbe psoriázy, ale nízka kvalita štúdií k roku 2017 bráni záverom o účinnosti a bezpečnosti.^[7][10][25]

Ľudové liečiteľstvo

Neexistuje žiadny vysokokvalitný klinický výskum, ktorý by naznačoval, že je sladovka bezpečná alebo účinná na akýkoľvek medicínsky účel. Avšak Európska lieková agentúra pridala sladovku na svoj zoznam rastlinných liekov.^[26]

Koreň sa používa ako čaj alebo pomletý v liečive. Zmierňuje kašeľ, uvoľňuje kŕče a slabo preháňa. Priaznivo ovplyvňuje liečbu vredov dvanástnika a žalúdka.^[12] bronchitída, Používa sa aj na chronickú gastritídu, peptický vred, reumatizmus a artritídu, nedostatok adrenokortikoidov alebo na prevenciu pečeňovej toxicity. Pôsobí protizápalovo a proti vredom.^[18]

Fungicíd

Esenciálne oleje inhibujú rast Aspergillus flavus.^[27]

Nepriaznivé účinky

Dávkovanie

Správa potravín a liečiv sa domnieva, že potraviny obsahujúce sladovku a jej deriváty (vrátane glycyrhizínu) sú všeobecne uznávané ako bezpečné na použitie ako potravinová prísada, ak sa nekonzumujú nadmerne.^[7][10][11] Iné jurisdikcie navrhovali maximálne 100 – 200 mg glycyrhizínu denne, čo je ekvivalent asi 70 – 150 g cukroviniek zo sladovky.^[11] Hoci je sladovka považovaná ako bezpečná potravinová zložka, môže spôsobiť vážne vedľajšie účinky, ak sa konzumuje vo veľkých množstvách (nad 0,2 mg na kg za deň).^[7][10][11] Podľa jedného odhadu môže bežný zdravý človek skonzumovať 10 mg kyseliny glycyrhetínovej denne.^[28]

Pretože zloženie extraktov zo sladovky v rôznych produktoch môže existovať v širokom rozmedzí, nie je dostatok vedeckých informácií na určenie, či je konkrétna úroveň dávky bezpečná alebo nebezpečná.^[7][10]

Fyziologické účinky

Účinky nadmernej konzumácie sladovky na znižovanie hladín draslíka v krvi a zvyšovanie krvného tlaku vyvolávajú obavy najmä u ľudí s hypertenziou (vysokým krvným tlakom) alebo ochorením srdca či obličiek.^[7]

Zdá sa, že niektoré nepriaznivé účinky sladovky, konzumovanej v množstvách 50 až 200 g denne počas štyroch týždňov, sú spôsobené kyselinou glycyrhetínovou (75 až 540 mg denne kyseliny glycyrhizínovej), ktorá spôsobuje zvýšenie krvného tlaku.^[10] Konzumácia veľkého množstva sladovky počas tehotenstva bola spojená s predčasným pôrodom a zdravotnými problémami dieťaťa.^[10]

Hyper-mineralokortikoidný syndróm sa môže vyskytnúť, keď telo zadržiava sodík a stráca draslík, čím sa mení biochemická a hormonálna regulácia.^[11] Niektoré z týchto aktivít môžu zahŕňať zvýšené hladiny aldosterónu, pokles systému renín-angiotenzín-aldosterón a zvýšené hladiny atriálneho nátriuretického hormónu, aby sa kompenzovali zmeny v homeostáze.^[11][29]

Ďalšie nepriaznivé účinky môžu zahŕňať nerovnováhu elektrolytov, edém, zvýšený krvný tlak, prírastok hmotnosti, srdcové problémy a slabosť. Príznaky závisia od závažnosti toxicity. Niektoré ďalšie ťažkosti zahŕňajú únavu, dýchavičnosť, zlyhanie obličiek a paralýzu.^[30][31]

Spôsobuje zadržiavanie tekutín.^[18]

Potenciál pre toxicitu

Toxicitu sladovky, ktorá obmedzuje jeho dávku, spôsobujú kortikosteroidy. Dôvodom je inhibičný účinok, ktorý majú jeho hlavné aktívne zložky, glycyrhizín a enoxolón, na degradáciu kortizolu a zahŕňajú edém, hypokaliémiu, prírastok alebo stratu hmotnosti a hypertenziu.^{[10][11][32][33]}

Galéria

• 
  Koreň s kôrou
• 
  Kvetenstvo G. glabra
• 
  Viaceré produkty obsahujúce sladovku
• 
  Tyčinky sladovky s rôznymi príchuťami
• 
  Lístie
• 
  G. glabra z Koehlerovej publikácie Köhler's Medizinal-Pflanzen

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sladovka hladkoplodá
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Sladovka hladkoplodá

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Liquorice na anglickej Wikipédii.