Čína - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Čína
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Čína pozri Čína (rozlišovacia stránka).
Čínska ľudová republika
Vlajka Číny Znak Číny
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
義勇軍進行曲/义勇军进行曲
(Pochod dobrovoľníkov)
CHN orthographic.svg
Miestny názov  
 • dlhý 中华人民共和国
Čung-chua žen-min kung-che-kuo
 • krátky Čung-kuo
Hlavné mesto Peking
39°55′ s.š. 116°23′ v.d.
Najväčšie mesto Šanghaj
Úradné jazyky čínština


Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
ľudovodemokratická republika
Si Ťin-pching
Li Kche-čchiang
Vznik 1. október 1949
Susedia Afganistan, Bhután, India, Kazachstan, Kirgizsko, Laos, Mongolsko, Mjanmarsko, Nepál, Pakistan, Rusko, Kórejská ľudovodemokratická republika, Tadžikistan, Vietnam
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
9 596 961 km² (4.)  
268 715 km² (2,8 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2016)
 • sčítanie (2010)

 • hustota (2016)
 
1 403 500 365 (1.)
1 339 724 852

145/km² (83.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2018
14,092 bilióna $ (2.)
18 066 $ (79.)
Index ľudského rozvoja (2017) 0,752 (86.) – vysoký
Mena jüan (CNY)
Časové pásmo
 • Letný čas
(UTC+8)
bez zmeny (UTC+8)
Medzinárodný kód CHN / CN
Medzinárodná poznávacia značka RC
Internetová doména .cn
Smerové telefónne číslo +86
Gramotnosť: 92 %

Súradnice: 35°50′41″S 103°27′07″V / 35,844722222222°S 103,45194444444°V / 35.844722222222; 103.45194444444

Peking
Šenčen
Mapa Číny

Čína (čín. 中国 – pchin-jin: Zhōng guó; doslova: „krajina uprostred“), dlhý tvar Čínska ľudová republika (čín. 中华人民共和国 – pchin-jin: Zhōng huá rén mín gòng hé guó), skratkou ČĽR (medzinárodne CN),[1][2] je štát ležiaci vo východnej Ázii. S 1,4 miliardami obyvateľov je Čína, spolu s Indiou,[3] najľudnatejšou krajinou sveta, rozloha 9,6 milióna km² z nej robí štvrtým najväčším štátom. Čína sa rozkladá naprieč piatimi časovými pásmami a susedí s 14 krajinami, čo je po Rusku druhý najvyšší počet na svete. Krajina sa člení na 23 provincií,[p. 1] päť autonómnych oblastí, štyri priamo spravované mestá v Číne (Peking, Tchien-ťin, Šanghaj, Čchung-čching) a dve osobitné administratívne oblasti (Hongkong a Macao). Hlavným mestom Číny je Peking, najľudnatejším mestom je Šanghaj.[4]

Čínska civilizácia, rozvíjajúca sa pôvodne v úrodnom povodí Žletej rieky vo Veľkej čínskej nížine, patrí k najstarším na svete. Hoci sú jej počiatky zahalené v hmle legiend, obvykle sa umiestňujú do obdobia 2000 rokov pred n. l. Čínsky štát niekoľkokrát v dejinách zmohutnel, bol rozbitý, a potom sa znovu zjednotil. Vo fázach rozmachu bola Čína vždy poprednou svetovou ekonomickou mocnosťou, okrem iného vďaka preslávenej Hodvábnej ceste, a tak isto miestom rozvoja vedy a technológií - možno jej pripísať vynález kompasu, papiera, strelného prachu či kníhtľače. 19. storočie bolo pre Čínu však dobou stagnácie, oneskoreného prenikania rysov modernej civilizácie i mocenského poníženia. To viedlo v roku 1912 k pádu tisícročného monarchického systému a vzniku republiky, ktorej modernizačné snahy boli však zabrzdené občianskou vojnou medzi nacionalistami a komunistami (od 1927) a agresiou Japonska (od 1937). V roku 1949 nakoniec krajinu, až na malý ostrov Tchaj-wan, ovládli komunisti. Vytvorili totalitný systém s centrálne riadenou ekonomikou. Mnoho spoločenských a ekonomických experimentov, ktoré vyvrcholili tzv. kultúrnou revolúciou, viedla však len k stagnácii, hoci Čína dosiahla istých diplomatických úspechov (od roku 1971 sa stala stálym členom Bezpečnostnej rady OSN s právom veta, keď bolo toto postavenie odoprené Čínskej republike teda Tchaj-wanu) a vojenských (vstup medzi jadrové veľmoci). Skutočný rozmach však priniesli až ekonomické reformy Teng Siao-pchinga začaté v roku 1978, ktoré v Číne zaviedli voľný trh. Zahájilo sa obdobie bezprecedentného ekonomického rastu. S tým išiel ruka v ruke rast geopolitického vplyvu a zisk statusu superveľmoci. Trauma veľmocenského poníženia z 19. storočia bola symbolicky prekonaná aj tým, keď Čína dostala pod svoju kontrolu posledné európske kolónie na svojom území, teda Hongkong a Macao. Vznáša nárok aj na ostrov Tchaj-wan a niekoľko ďalších menších území, tieto oblasti sú avšak spravované vládou Čínskej republiky, ktorá ale zatiaľ nechce byť samostatným štátom a formálne si aj naďalej robí nárok na vládu v celé Číne. Aj keď reformy Čínu veľmi priblížili k západnému ekonomickému modelu a životnému štýlu, v politickej oblasti si uchováva systém vlády jednej strany a rysy diktatúry.

Stále silnejšie geopolitické partnerstvo spája Čínu s Ruskom. Spoločne sa snažia vytvoriť blok, ktorý by oponoval Európe, Spojeným štátom a ich ázijským spojencom, ako sú Japonsko a Južná Kórea. Napätie týchto dvoch veľkých blokov sa niekedy označuje za druhú studenú vojnu. O možnosti, že by medzi týmito dvoma blokmi spadla nová železná opona, sa začalo silne diskutovať hlavne po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022, rovnako ako o tom, ako veľmi sú záujmy Ruska a Číny v tejto veci zladené - čínsky vplyv bol od 80. rokov postavený na otvorenej globalizovanej ekonomike a vývozu do západných krajín.

V roku 2012 sa Čína stala najväčšou ekonomikou sveta z hľadiska hrubého domáceho produktu (HDP) v parite kúpnej sily. Z hľadiska nominálneho HDP je druhou najväčšou ekonomikou po Spojených štátoch. Tak isto je druhá na svete podľa kritéria národného bohatstva. Krajina je najväčším svetovým výrobcom a vývozcom. Jej bohatstvo však nie je v čínskej spoločnosti rozložené rovnomerne (má omnoho vyššiu mieru ekonomických rozdielov medzi ľuďmi než Európa) a tak isto pri prepočte svojho ekonomického výkonu na obyvateľa sa tento výkon javí skôr priemerným - v HDP (PPP) per capita je Čína 77. na svete (ak počítame len skutočne suverénne štáty), presne na úrovni globálneho priemeru (v Európe to zodpovedá úrovni Severného Macedónska). Spojené štáty sú z tohto hľadiska desiate.

Vojenská moc Číny trvalo rastie. Po USA a Rusku má tretiu najsilnejšiu armádu na svete a druhý najvyšší obranný rozpočet.[5][6]


Základné informácie

Čína je so svojimi 9 596 960 km² taká veľká ako USA alebo celá Európa až po Ural. Z toho vyplýva, že sa jej povrch, klimatické podmienky a s tým aj predpoklady pre ľudský život v regiónoch veľmi odlišujú. Územie Číny je vymedzené prírodnými hranicami: na východe a juhovýchode sú to moria (Žlté more, Východočínske more a Juhočínske more), na juhu, na západe a severozápade delia Čínu od jej susedov vysoké horské masívy a na severe stepi a púšte

Dejiny

Dejiny po druhej svetovej vojne

Po skončení Druhej svetovej vojny v Ázii sa v Číne opätovne rozvinula občianska vojna medzi vládnucim Kuomintangom a komunistami. Táto 2. občianska vojna (19461949) sa skončila víťazstvom Komunistickej strany Číny pod vedením Mao Ce-Tunga. 1. októbra 1949 (štátny sviatok) bola založená ČĽR s hlavným mestom Peking, od tohto dátumu existujú paralelne dva čínske štáty, keďže generál Čankajšek sa so zvyškami Kuomintangu evakuoval na ostrov Taiwan, kde pokračuje v existencii Čínska republika.

Pevninská ČĽR sa zaradila do socialistického tábora, spojenectvo so ZSSR spečatila Čínsko-sovietskou zmluvou o priateľstve, spojenectve a vzájomnej pomoci z februára 1950. V krajine prebiehalo upevnenie hospodárstva, zničeného viac než desaťročím vojny, konfiškácia pôdy a v období rokov 19491952 tzv. obdobie obnovy rozšírenia vplyvu do pohraničných oblastí (Sin-ťiang 1949, Tibet 19501951). Čínski “dobrovoľníci” tiež bojovali v Kórejskej vojne na strane Severnej Kórey.

Po nástupe Nikitu Chruščova a jeho kritike Stalina v roku 1956 (na XX. zjazde KSSZ) nastalo ochladzovanie vzťahov medzi ČĽR a ZSSR. Jedným z dôvodov bol aj fakt, že Sovieti neboli ochotní podporovať čínsky program na vývoj jadrovej zbrane. V rokoch 19581959 nasledovala tzv. politika “Veľkého skoku”, prvé rozpory v štátnom a straníckom vedení a v rokoch 19591961 hladomor ako dôsledok nepremyslenej hospodárskej politiky. Roky 19611965 poznačila politika úprav, pragmatickejšia hospodárska stratégia, prerušenie kontaktov so ZSSR a otvorené nepriateľstvo, ktoré vyvrcholilo pohraničnými konfliktami na rieke Ussuri v roku 1969. Mao Ce-tung začal posilňovať svoje pozície, jeho úsilie vyvrcholilo rozpútaním Veľkej proletárskej kultúrnej revolúcie, ktorá bola neúspešným pokusom jeho skupiny uchopiť moc pomocou červených gárd. Nasledoval hospodársky a politický rozvrat krajiny, stabilizácia nastala až roku 1976.

Od roku 1971 sa ČĽR stala členským štátom OSN so stálym kreslom v Bezpečnostnej rade, na protest proti tomuto kroku vystúpila z OSN Čínska republika. Vo februári 1972 navštívil ČĽR po iniciatíve Henryho Kissingera prezident USA Richard Nixon, v snahe izolovať ju od ZSSR, pričom obe krajiny roku 1979 nadviazali vzájomné diplomatické vzťahy. V roku 1976 zomreli významní predstavitelia režimu, najprv Čou En-laj, potom nasledovali Tchienanmenské udalosti a následne zomrel aj Mao Ce-tung. Potom zatkli predstaviteľov radikálneho smeru, tzv. bandu štyroch, vedenú vdovou po Maovi Ťiang Čching a v krajine prevážil pragmatický politický kurz.

V roku 1978 vyhlásili politiku štyroch modernizácií, ktorú inicioval Teng Siao-pching. V 80. rokoch nastal v krajine dynamický hospodársky rozvoj, zvyšovanie životnej úrovne, tiež normalizácia vzťahov so ZSSR, a liberálnejšia spoločenská atmosféra. Komunistická strana Číny si však zachovala politický monopol. Konflikty medzi konzervatívnym a reformným krídlom (Chu Jao-pang, Čao C’-jang) a súbežné problémy ekonomickej reformy priniesli od jari 1989 prehlbovanie demokratizačného hnutia. Vládna moc však proti protestom brutálne zakročila (udalosti na pekinskom Námestí Nebeského pokoja Tchien-an-men, čiže na – zásah armády proti pokojne demonštrujúcim študentom 4. júna 1989, pri ktorom prišlo o život niekoľko stoviek civilistov). V dôsledku toho došlo k diplomatickej izolácii Číny, čo však vôbec nezabrzdilo búrlivé pokračovanie ekonomickej reformy v 90. rokoch 20. storočia i v ďalšom desaťročí po nástupe nového storočia a zároveň tisícročia.

Čínske vedenie naďalej odmietalo zásadné politické zmeny, stupňovala sa kritika zo strany USA kvôli nedodržiavaniu ľudských práv (okrem iného aj kvôli potláčaniu duchovného hnutia Fa-lun Kung, ktoré si v Číne získalo údajne až okolo 60 miliónov stúpencov, teda zhruba toľko, koľko má v súčasnosti členov Komunistická strana Číny).

Dňa 1. júla 2006 bola otvorená najvyššie položená železničná trať na svete, a to medzi čínskym mestom Si-ning a hlavným mestom Tibetskej autonómnej oblasti Lhasou. Táto moderná, rýchla a pohodlná železnica má urýchliť expandovanie Číňanov do riedko osídlenej oblasti Tibetu, kde už teraz počtom prevyšujú pôvodných obyvateľov - Tibeťanov. Na jar 2008 sa začali v Tibete, najmä v jeho hlavnom meste Lhasa nepokoje pôvodných obyvateľov, predovšetkým mníchov tibetského budhizmu – lámaistov, namierené proti čínskej okupácii Tibetu. Boli potlačené ozbrojenými silami. V tom čase v Číne vrcholili prípravy na XXIX. letné olympijské hry konajúce sa v Pekingu s magickým “osmičkovým” začiatkom 8. augusta 2008. V roku 2012 sa prezidentom ČĽR stal Si Ťin-pching, ktorý začal s asertívnejšou zahraničnou politikou. Čína sa čoraz viac angažuje v rozvojových krajinách[7], taktiež sa snaží o kontrolu Juhočínskeho mora, kde rekultivuje ostrovy a útesy a buduje vojenské základne.[8] V roku 2022 sa v Pekingu budú konať aj XXIV. zimné olympijské hry.

Podľa odhadov Financial Times by sčítanie obyvateľstva z decembra 2020 malo potvrdiť pokles obyvateľov Číny. Šlo by o prvý pokles od 50. rokov. Výsledky sčítania ešte neboli zverejnené, ale populácia by mala byť pod 1,4 miliardy. Pokles obyvateľstva vytvára problém pre sociálny systém štátu ako aj pre tvorbu rodín. Krajine chýba približne 30 miliónov žien a na 100 žien pripadá 114 mužov. Predpokladá sa, že o niekoľko rokov by sa najľudnatejšou krajinou mala stať India.[9]

Fyzická geografia

Územie Číny sa rozprestiera vo východnej a strednej časti eurázijského kontinentu, na západnom pobreží Tichého oceánu.

Od severu na juh meria Čína 3 924 km, od východu na západ 5 171 km. Najsevernejším bodom je mesto Mo-che ležiace na rieke Amur pri hranici s Ruskom na 53°33` s. z. š., najjužnejší bod pevniny sa nachádza na juhu Lej-čouského (Leizhou) polostrova na 20°13` s. z. š., absolútne najjužnejší bod je na juhu ostrova Chaj-nan (Hainan) na 18°10` s.z.š. Najvýchodnejší bod je na sútoku riek Amur a Ussuri (Wu-su-li-ťiang) na 134°42` v. z. d., najzápadnejší v pohorí Pamír na 73°32` v. z. d. Na východe je Čína obmývaná Žltým, Východočínskym a Juhočínskym morom, do pevniny sa zarezáva Pochajský (Bohai) záliv. Pobrežná čiara meria od ústia rieky Ja-lu-ťiang (Yalu Jiang) pri hranici s KĽDR po hranicu s Vietnamom okolo 14 000 km. Územie Číny zahŕňa približne 5 400 ostrovov, z ktorých je po Taiwane (35 775 km²) najväčší ostrov Chaj-nan (cez 34 000 km²).

Povrch

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geografia Číny#Povrch

Charakteristickým znakom reliéfu Číny je stupňovité znižovanie smerom od Himalájí na západe pozdĺž veľtokov Chuang-che a Jang-c’-ťiang k Tichému oceánu na východe. Približne jednu tretinu povrchu tvoria pohoria, pričom väčšina z nich je orientovaná vo východo-západnom smere. Na juhozápade sa nachádza Tibetská náhorná plošina, ktorú z južnej a juhozápadnej strany obklopujú Transhimaláje a Himaláje, kde sa v nadmorskej výške 8 848 m vypína najvyšší bod krajiny i sveta Mount Everest. Oblasť severovýchodnej Číny vypĺňajú nížiny a pohoria Malý Chingan a Veľký Chingan. Na východe, v okolí dolného toku rieky Chuang-che, sa rozprestiera Veľká čínska nížina. Južná Čína je pokrytá horstvami Juhočínskych vrchov a Jünnanskou vysočinou.

Vodstvo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geografia Číny#Vodstvo

Čínska riečna sieť je dlhá cca. 220 000 km. K bezodtokovým oblastiam patrí necelá tretina územia Číny. Väčšina riek tečie od západu na východ a vlieva sa do Tichého oceánu, malá časť územia tvorí úmorie Indického a Severného ľadového oceána. Najdlhšie a najvýznamnejšie rieky v Číne sú Jang-c’-ťiang, Chuang-che, Perlová rieka a Amur. Z hospodárskeho hľadiska je významný Veľký kanál (1 794 km) spájajúci mestá Peking a Chang-čou.

Podnebie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geografia Číny#Podnebie

Rozsiahlosť čínskeho územia má za následok výrazné klimatické rozdiely medzi vnútroázijskou a „vlastnou“ Čínou a medzi južnou a severnou Čínou. Klíma západnej Číny má jasne vnútrozemský ráz. Zimy bývajú studené, letá horúce. V Turfanskej preliačine boli namerané teploty 47,6 °C. Najnižšia teplota bola zaznamenaná v okrese Chaj-la-er: – 51,5 °C. Severná Čína je charakteristická miernym podnebím, malými, relatívne nerovnomernými zrážkami a chladnými zimami. Podnebie južnej Číny, ktorá leží v subtropickom a tropickom pásme, je do značnej miery ovplyvnené letným monzúnom, ktorý prináša zrážky a spôsobuje záplavy, ktoré sa striedajú s obdobiami sucha v zimných mesiacoch.

Rastlinstvo a živočíšstvo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Fauna a flóra Číny

Čína má bohatú faunu a flóru. Klimatické podmienky oblasti sa dlhodobo menili len nepatrne, v Číne sa dá nájsť nezanedbateľné množstvo reliktov a endemitov, či už spomedzi rastlinstva alebo zveriny. Rastie tu vyše 7 000 druhov drevín (vrátane 2 800 druhov stromov). Druhovo bohatá je severovýchodná Čína so stepnou vegetáciou na rovinách a vegetáciou zmiešaných lesov a tajgy na horách. Pôvodné rastlinstvo južnej Číny zahŕňa duby, vždy zelené gaštany, palmy, spomedzi ihličnanov cyprusy a tuje. V najjužnejších častiach Číny sa zachovali rozlohou neveľké oblasti tropických pralesov. Na území Číny žije zhruba 2 000 druhov stavovcov, čo je 10 % z celosvetového výskytu. Vďaka bohatému zastúpeniu vtáctva je Čína nazývaná „vtáčím rajom“. Význačné postavenie v čínskej faune zaujíma panda veľká, ktorá je symbolom ochrany ohrozených druhov. Fauna je ohrozovaná odlesňovaním, zmenou prirodzených životných podmienok a životného prostredia i tradičnou čínskou kultúrou, v ktorej sú niektoré živočíchy považované za afrodiziakum.

Hospodárstvo

Rast čínskeho HDP v rokoch 1952 - 2012

Čínska ľudová republika je v súčasnosti druhou najväčšou svetovou ekonomikou. Zároveň je Čína najväčším vývozcom a druhým najväčším dovozcom tovarov na svete. Hoci čínska ekonomika rástla posledných 30 rokov priemerne o 10 percent ročne, podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) dosahoval hrubý domáci produkt v roku 2010 7 518 dolárov na osobu, čo Čínu radilo na 93. miesto na svete a tým pádom medzi rozvojové krajiny.[10]

Čínske hospodárstvo v rokoch 1949 - 1978

Štvrť Pchu-tung v Šanghaji, finančné a komerčné centrum Číny

Po založení Čínskej ľudovej republiky v októbri 1949 sa v krajine začala uplatňovať politika centrálne plánovanej ekonomiky podľa sovietskeho vzoru. Zároveň kládol Mao Ce-tung dôraz na rýchlu industrializáciu a sebestačnosť. Do dvoch rokov od vzniku ČĽR bola dokončená pozemková reforma a znárodnené banky. V prvej polovici päťdesiatych rokov boli vybudované základy čínskej dopravnej infraštruktúry, najmä železničné trate, a výkon hospodárstva prekonal predvojnovú úroveň.

Mao Ce-tung však nebol spokojný s tempom hospodárskeho rastu a preto roku 1958 zaviedol tzv. Veľký skok vpred. V rámci tejto masovo mobilizačnej kampane sa zrušili poľnohospodárske družstvá a boli založené komúny obrovských rozmerov, v rámci ktorých bol život organizovaný vojenským spôsobom. Základným cieľom veľkého skoku vpred bolo zvýšiť produkciu ocele tak, aby Čína v tomto ukazovateli dosiahla úroveň USA a Veľkej Británie. Presun zdrojov do priemyslu však znamenal drastický pokles v poľnohospodárskej produkcii, čo spôsobilo hladomor a pokles HDP o tretinu. V roku 1961 bola kampaň zrušená.

Prvá polovica šesťdesiatych rokov sa v Číne niesla v znamení pomalého, ale stabilného hospodárskeho rastu, ktorý bol výsledkom umiernenej hospodárskej politiky Teng Siao-pchinga a Liou Šao-čchiho. S nástupom Kultúrnej revolúcie v roku 1966 sa však krajina dostala do politického a hospodárskeho rozvratu, ktorý trval až do opätovného nástupu Teng Siao-pchinga k moci roku 1978.

Vývoj hospodárstva po roku 1978

Reformisti, ktorí sa dostali k moci roku 1978, prestali používať ideologické masové kampane na dosahovanie hospodárskych cieľov a zvolili pragmatický prístup. Prvé zmeny boli zavedené v poľnohospodárstve, ktoré bolo do tej doby nízko produktívne, pretože roľníctvo bolo rozdelené do komún a centrálne organizované. Teng umožnil roľníkom pestovať potraviny na súkromné účely a predávať prebytky. V nasledujúcej dekáde vzrástla produkcia v poľnohospodárstve o viac ako polovicu.

V roku 1981 boli v pobrežných oblastiach založené "špeciálne ekonomické zóny", v ktorých bola zjednodušená administratíva a znížené dane. Politika otvorených dverí mala za cieľ pritiahnuť do piatich miest – Šen-žen, Ču-chaj, Šan-tchou, Sia-men a Chaj-nan – zahraničný kapitál, technologické znalosti a právnu infraštruktúru. Špeciálne ekonomické zóny sa stali motorom čínskeho hospodárskeho rastu a v roku 1984 bolo štrnásť ďalších miest otvorených pre zahraničné investície.[11]

Udalosti na námestí nebeského pokoja v roku 1989 a následné embargo krátkodobo spomalili čínsky hospodársky rast, ten bol ale opätovne naštartovaný Teng Siao-pchingovou „cestou na juh“ v roku 1991, ktorá dodala hospodárstvu výrazný stimul. Číne sa podarilo rýchlo prekonať Ázijskú hospodársku krízu v roku 1997 a roku 2001 bola prijatá za člena Svetovej hospodárskej organizácie (WTO).

Administratívne členenie Číny

Administratívne členenie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Číny

Čínska ľudová republika je administratívne rozdelená do 22 provincií (šeng - čín. (省, pinyin shěng). Čína považuje Taiwan za svoju dvadsiatu tretiu provinciu, aj keď tam priamo nevládne. Okrem provincií existuje 5 autonómnych oblastí národnostných menšín (c'-č'-čchü - čín. (自治区 - pinyin zìzhìqū), štyri centrálnou vládou priamo spravované mestá (č'-sia-š' - čín. (直辖市 - pinyin zhíxiáshì) a dve osobitné administratívne oblasti (tche-pie sing-čeng-čchü - čín. (特别行政区 - pinyin tèbié xíngzhèngqū) – Hongkong a Macao – s pomerne vysokou mierou samosprávy. Na nižších úrovniach je územie administratívne rozdelené do prefektúr a prefektúrnych miest, o stupeň nižšie sú okresy a okresné mestá.

Slováci, ktorí tu pôsobili

  • Ján Ježovít (* 1909 – † 1994) –  salezián, kníhtlačiar, väznený v japonskom koncentračnom tábore (1941 – 1945), misionár (misionárom v Číne bol 37 rokov).[12]

Referencie

  1. Jména států a jejich územních částí. 4. rozšířené a přepracované. vyd. Praha : Český úřad zeměměřický a katastrální, 2009. 111 s. Dostupné online. ISBN 978-80-86918-57-0. Kapitola Asie, s. 33–34.
  2. CN, ISO 3166 Country Codes . International Organization for Standardization, rev. 2018-04-18, . Dostupné online. (anglicky)
  3. N, Tomáš Vasilko, Denník. V Číně klesla populace, lidé mají velmi málo dětí. Je to neskutečný propad, říká demograf . 2023-01-20, . Dostupné online. (po česky)
  4. Top 10 Largest Cities in China, the Most Populous in China . . Dostupné online. (po anglicky)
  5. 2022 Military Strength Ranking . . Dostupné online.
  6. Druhý největší armádní rozpočet na světě roste. Čína na ozbrojené síly vynaloží přes 209 miliard dolarů . Český rozhlas. Dostupné online.
  7. https://www.forbes.com/sites/ralphjennings/2017/12/22/china-is-giving-more-foreign-aid-than-it-gets/#ea7d7c4f3551
  8. https://www.cnbc.com/2018/05/02/china-added-missile-systems-on-spratly-islands-in-south-china-sea.html
  9. TÓDA, Mirek. Kto sa postará o rodičov? Čína má veľký problém, podľa Financial Times jej začal klesať počet obyvateľov. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2021-04-29. Dostupné online . ISSN 1339-844X.
  10. World Economic Outlook lolDatabase - Apríl 2011
  11. Hospodárske reformy v Číne 2
  12. KUBANOVIČ, Zlatko. Salezián, ktorý prežil japonský koncentrák. Don Bosco dnes, 2016, roč. 47, čís. 5, s. 24 – 25. Dostupné online.

Literatúraupraviť | upraviť zdroj

  • BAKEŠOVÁ, Ivana; KUČERA, Ondřej; LAVIČKA, Martin. Dějiny Čínské lidové republiky : (1949 – 2018). Vyd. 1. Praha : NLN, 2019. 444 s. ISBN 978-80-7422-596-3.
  • BECKER, Jasper. Čína na přelomu století. Praha : Jasper, 2002. ISBN 80-7257-729-8
  • FAIRBANK, John K. Dějiny Číny. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2010. ISBN 978-80-7422-007-4
  • FISHMAN, Ted C. China, Inc.: jak Čína drtí Ameriku a svět. Praha : Alfa Publishing, 2006. ISBN 80-86851-44-3
  • KIRONSKÁ, Kristína, TURSCÁNYI, Richard (eds.). Superveľmoc? Všetko, čo potrebujete vedieť o súčasnej Číne. Bratislava: Hadart Publishing, 2020. ISBN 9788099941237
  • KLIMEŠ, Ondřej a kol. Kulturní diplomacie Číny a její regionální variace. Praha : Academia, 2019. ISBN 978-80-200-2962-1
  • KREJČÍ, Oskar. Geopolitika Číny. Praha: Professional Publishing, s.r.o., 2021. 492 s. ISBN 978-80-88260-51-6
  • LIŠČÁK, Vladimír. Čína. Praha : Libri, 2003. ISBN 80-7277-109-4
  • PILLSBURY, Michael. Stoletý maraton: tajná čínská strategie, jak vystřídat Ameriku v roli globální supervelmoci a nastolit čínský světový řád. Praha : Rybka Publishers, 2019. ISBN 978-80-87950-67-8
  • ULČ, Ota. Bez Čedoku po Číně a okolí. Praha : Ivo Železný, 1992. ISBN 80-7116-088-1
  • VOJTA, Vít. Čínský svět: jak porozumět současné Číně, čínskému chování a myšlení. Brno : Pixl-e, 2011. ISBN 978-80-905021-0-9

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Čína
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čína

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj



Chyba citácie Značky <ref> pre skupinu „p.“ sú prítomné, ale nebola nájdená zodpovedajúca značka <references group="p."/>

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Čína

Úmrtí v roce 2023
Čína
Čínská Tchaj-pej
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Černá Hora
Černé moře
Černomořská obilná iniciativa
Česká Wikipedie
Česko
Česko-Slovenská filmová databáze
Česko na Evropských hrách 2023
Členské státy NATO
Ďáblův sluha
Řím
Šiveluč
Štvanci (seriál)
Žebříček WTA
Ženská tenisová asociace
Židovská legie
Židovská národní rada
Život v divočině (seriál, 2007)
11. duben
14. červenec
14. duben
15. červenec
1523
16. červenec
17. červenec
17. duben
1773
1783
1884
1913
1923
1953
1963
1973
1983
1993
2. červenec
2. duben
20. červenec
20. duben
2021
21. duben
23. duben
24. listopad
27. červenec
28. březen
29. červen
4. duben
43 př. n. l.
4400 (seriál, 2021)
6. červenec
753 př. n. l.
90210: Nová generace
Abel Posse
Achdut ha-avoda
Adolf Scherer
Ahmad Jamal
Akční film
Alija
All England Lawn Tennis and Croquet Club
All of Us
Americký dolar
Amerika hledá topmodelku
Andrew Garfield
Angélique du Coudray
Angela Mortimerová
Angelique Kerberová
Angličtina
Ann Haydonová-Jonesová
Arabové
Ariane 5
Arrow (seriál)
Aryna Sabalenková
Ashleigh Bartyová
Aun Schan Su Ťij
Austrálie
Australian Open
Australian Open 2020 – ženská dvouhra
Australian Open 2021 – ženská dvouhra
Australian Open 2023 – ženská dvouhra
Australian Open 2023 – mužská dvouhra
Backpackers
Barbora Krejčíková
Barbora Strýcová
Bar Giora
Batwoman (seriál)
Bekhend
Ben Ferencz
Bett1open 2023 – ženská čtyřhra
Bett1open 2023 – ženská dvouhra
Bianca Andreescuová
Billie Jean Kingová
Bitva u Mutiny
Black Lightning (seriál)
BNP Paribas Open 2023 – ženská dvouhra
Boca Chica (Texas)
Bohuslav Korejs
Bojové umění
Callisto
Catherine, princezna z Walesu
CBS
CBS Media Ventures
CBS Studios
Centre Court
Charmed (seriál, 2018)
Chorvatsko
Christopher Franke
Chris Evertová
Chuck Norris
Clarence Gilyard Jr.
Commons:Featured pictures/cs
Containment (seriál)
Craig Breen
Crazy Ex-Girlfriend
Credit One Charleston Open 2023 – ženská dvouhra
Cult (seriál)
Dana Němcová
David Ben Gurion
Deklarace nezávislosti Státu Izrael
Deník zasloužilé matky
Dinara Safinová
Dobrovolnictví
Dohoda o neútočení na Korejském poloostrově
Doktorka Emily
Doktorka z Dixie
Donald Trump
Donna Vekićová
Druh
Dynastie (seriál, 2017)
Easy Money (seriál)
Edaphosauridae
Elena Pampulovová
Elina Svitolinová
Embraer EMB 120 Brasilia
Emilia Galotti
Emma Watsonová
Encyklopedie
Etnologie
Europa (měsíc)
Everybody Hates Chris
Evoluce
Evropa
Evropská kosmická agentura
Evropská unie
Evropské hry 2023
Facebook
Filmové drama
Finále ženské dvouhry ve Wimbledonu 2023
Finsko
Flash (seriál)
Fosilie
Fotbalový talent
French Open
French Open 2019 – ženská dvouhra
French Open 2021 – ženská dvouhra
French Open 2023 – ženská dvouhra
Frequency (seriál)
Galileovy měsíce
Ganymedes (měsíc)
Gilmorova děvčata
Girlfriends (seriál)
Gotthold Ephraim Lessing
Grand Slam (tenis)
Ha-Šomer
Hagana
Helena Suková
Helen Jacobsová
Hidden Palms
Histadrut
Hlavní strana
Hromadná vymírání
IDNES.cz
Indian Wells Tennis Garden
Indická kosmická agentura
Indie
Internet Movie Database
In the Dark (americký seriál)
Istanbulská univerzita
Ivan Sedláček
IZombie
Izrael
I Ship It
J&T Banka Prague Open 2015 – ženská dvouhra
J&T Banka Prague Open 2015 – ženská dvouhra#Čtvrtá kvalifikantka
J. Michael Straczynski
Jacob Aall
Jacques Gaillot
Jakov Milatović
Jana Lorencová
Jana Novotná
Jane the Virgin
Jan Hernych
Jan Kodeš
Jared Padalecki
Jelena Rybakinová
Jeruzalém
Jessica Pegulaová
Jiří Hřebec
Jicchak Ben Cvi
John Ronald Reuel Tolkien
Josep Fusté
Jupiter (planeta)
Jupiter Icy Moons Explorer
Kamčatka
Kanada
Karl Marek
Karolína Muchová
Kateřina Siniaková
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Katharine, vévodkyně z Kentu
Katherine Jenkinsová
Katy Keene (seriál)
Kazachstán
KDU-ČSL
Keegan Allen
Kidd Jordan
Kilometr za hodinu
Kim Clijstersová
Korejská válka
Koruna česká
Kosmodrom Šríharikota
Království (seriál, 2013)
Kráska a zvíře (seriál)
Krakov
Kriminální film
Kung Fu (seriál, 2021)
Láska ke hvězdám
Ladies Open Biel Bienne 2017 – ženská dvouhra
Legends of Tomorrow
Lewis Capaldi
Libra šterlinků
Lidé zítřka
Lidové noviny
Life Sentence
Lin-Manuel Miranda
Livius
Londýn
Lovci duchů
Luisa Marie Amélie Tereza Neapolsko-Sicilská
LVM 3
Mísa Venus Rosewater
Múte Bourup Egede
Měsíc
Madonna
Madonna (album)
Magdalena Fręchová
Maggie Smithová
Mapaj
Marcus Antonius
Marc Augé
Marek Výborný
Marie Bouzková
Markéta II.
Markéta Vondroušová
Markéta Vondroušová#Finále na okruhu WTA Tour
Martina Hingisová
Martina Navrátilová
Marxismus
Mary Joe Fernandezová
Mary Quantová
Melrose Place (seriál, 2009)
Metr
Milo Đukanović
Mimoni v Americe
Minuta
Miriam Kolodziejová
Miroslav Toman (1935)
Mistrovství světa ve fotbale žen 2023
Myanmar
Mytologie
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní liga pro demokracii
Nadace Wikimedia
Nancy Drew (seriál, 2019)
Naomi (seriál)
Nebezpečná identita
Nick Jonas
Nigel Lawson
Nikita (seriál)
Nový Zéland
No Tomorrow (seriál)
Nukleárie
Obilniny
Odkaz (seriál)
One Tree Hill
Ons Džabúrová
Ons Džabúrová#Finále na okruhu WTA Tour
Organizace spojených národů
Otevřená éra světového tenisu
Padělek
Paj Čuo-süan
Palestina v osmanském období
Pandora (seriál)
Paul Haggis
Petra Kvitová
Petrohrad
Petr Hořejš
Petr Pavel
Peyton Stearnsová
Pilotní díl
Po'alej Cijon
Polsko
Poltava
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portál:Televize
Portál:Tenis
Poslové
Praha
Prezident Černé Hory
Prezident Izraele
Priyanka Chopra
Psychoaktivní droga
Q426432
Q426432#P58
Q96419634
Reboot (fikce)
Riverdale (seriál)
RMS Aquitania
Robert Segmüller
Rodné jméno
Romulus a Remus
Rostislav Petera
Roswell: Nové Mexiko
Rothesay International Eastbourne 2023 – ženská dvouhra
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruské impérium
Rusko
São Paulo
Sagittarius A*
Saská vinařská oblast
Sedmé nebe (seriál)
Serena Williamsová
Sergio Gori
SerialZone
Severoatlantická aliance
Seymour Stein
Seznam.cz
Seznam dílů seriálu Walker
Seznam dílů seriálu Walker#Druhá řada (2021–2022)
Seznam dílů seriálu Walker#První řada (2021)
Seznam dílů seriálu Walker#Třetí řada
Seznam dílů seriálu Walker, Texas Ranger
Seznam ministrů zemědělství České republiky
Seznam prezidentů Spojených států amerických
Seznam televizních seriálů vysílaných na The CW
Seznam vítězek ženské dvouhry ve Wimbledonu
Sibiř
Sie Su-wej
Simona Halepová
Sinéad O'Connor
Sionismus
Smallville
Smetánka (seriál)
Smrt
Sokolov
Sopečná erupce
Soubor:Alnus parvifolia SRIC SR 95-15-01 img1.jpg
Soubor:ChuckNorris200611292256.jpg
Soubor:EHT Saggitarius A black hole.tif
Soubor:Flag of FIFA.svg
Soubor:Flag of Koryakia.svg
Soubor:Jabeur WM18 (7) (42123367790).jpg
Soubor:Marketa Vondrousova 9.2021 (cropped2).jpg
Soubor:Municipal Market of São Paulo city.jpg
Soubor:N569SW LAX (26322494726).jpg
Soubor:Narodni Divadlo, Estates Theater, Prague - 8638.jpg
Soubor:Ons Jabeur (51313423151) (cropped2).jpg
Soubor:Ons Jabeur 2023 Wimbledon Championships (1 cropped).jpg
Soubor:Stavovské divadlo vstup 1.jpg
Soubor:Vondrousova WM17 (8) (35347189254).jpg
Soubor:Wiki letter w.svg
Soubor:Wimbledon 2011 (10) (19038261754).jpg
Soubor:Wimbledon 2023 Semifinals (53044751479).jpg
Soubor:Wimbledon 2023 Semifinals (53045064298) (cropped).jpg
Soubor:Wimbledon 2023 Semifinals (53045126575) (cropped).jpg
Soubor:Yitzhak Ben-Zvi.jpg
SpaceX
SpaceX South Texas launch site
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Speciace
Spojené království
Spojené státy
Spojené státy americké
Sportovní talent: Návrat
Středoevropský letní čas
Stanislav Neveselý
Stargirl (seriál)
Starship (SpaceX)
Starship Test Flight
Stavovské divadlo
Steffi Grafová
Stupeň Celsia
Sue Barkerová
Supergirl (seriál)
Superkočky
Superman a Lois
Super drbna (seriál, 2007)
Tajemství kruhu
Taxon
Televizní seriál
Tenis na Letních olympijských hrách 2020 – ženská dvouhra
Texas
Texas Rangers
The 100
The Beautiful Life
The Carrie Diaries
The CW
The Game (seriál, 2006)
The Independent
The Originals (seriál)
The Outpost (seriál)
The Republic of Sarah
Threads
Tony Bennett
To je tvoje máma?
Travnatý dvorec
Trevor Francis
Tunisko
Twitter
Two Sentence Horror Stories
Uhříněves
Ukrajina
Upíří deníky (seriál)
US Open (tenis)
US Open 2018 – ženská dvouhra
US Open 2022 – ženská dvouhra
Václav Kahuda
Věra Suková
Valentine (seriál)
Valor (seriál)
Venus Williamsová
Veronica Mars
Veronika Kuděrmetovová
Viking International Eastbourne 2021 – ženská dvouhra
Vladimir Kara-Murza
Vladlen Tatarskij
Vlajka Korjackého autonomního okruhu
Vojenská junta
Vojenský převrat v Myanmaru 2021
Volby do Knesetu 1949
Vymírání
Walker, Texas Ranger
Walker (seriál)
Walker (TV series)?oldid=1005071273
Western
Whose Line Is It Anyway? (americký pořad)
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2023
Wikipedie:Autorské právo#Publikování cizích autorských děl
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2023
Wikipedie:Pahýl
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/červenec
Wikipedie:Vybraná výročí dne/duben
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2023
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wilson Sporting Goods
Wimbledon (tenis)
Wimbledon 1998 – ženská dvouhra
Wimbledon 2008 – ženská dvouhra
Wimbledon 2009 – ženská dvouhra
Wimbledon 2011 – ženská dvouhra
Wimbledon 2012 – ženská dvouhra
Wimbledon 2014 – ženská dvouhra
Wimbledon 2017 – ženská dvouhra
Wimbledon 2018 – ženská dvouhra
Wimbledon 2019 – ženská dvouhra
Wimbledon 2021 – ženská dvouhra
Wimbledon 2022
Wimbledon 2022 – ženská dvouhra
Wimbledon 2022 – kvalifikace ženské dvouhry
Wimbledon 2023
Wimbledon 2023 – ženská čtyřhra
Wimbledon 2023 – ženská dvouhra
WTA Tour 2023
WWE SmackDown
Yonex
Zatčení
Zdeňka Bauerová
Zdeněk Ziegler
Zelinářství
Země
Změna je život (seriál)




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk