J-5
Ťien-5
Typ	stíhacie lietadlo
Výrobca	Skupina leteckého priemyslu Šen-jang
Prvý let	19. júla 1956
Zavedený	3. septembra 1957
Vyradený	1992 (Čína)
Charakter	cvičná verzia ešte v prevádzke
Hlavný používateľ	Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády Vzdušné sily Kórejskej ľudovej armády Pakistanské vzdušné sily Vzdušné sily Vietnamskej ľudovej armády
Výroba	1956 – 1986
Vyrobených	vyše 1 820
Varianty	Mikojan-Gurevič MiG-17
Letecký portál

Šen-jang J-5 alebo Ťien-5 (podrobnosti o názve pozri nižšie) je čínske jednomiestne stíhacie lietadlo, ktoré bolo odvodené od sovietskeho MiGu-17.

Názvy

Čínske názvy sú:

• Ťien-5 – čín. 歼-5 – pchin-jin: jian-5 – doslova "Ničiť-5" ^[1]
• Ťien-5 čan-tou-ťi – čín. 歼-5战斗机 – pchin-jin: jian-5 zhandouji – doslova "stíhač Ničiť-5" ^[2]
• Ťien-5 ťien-ťi-ťi – čín. 歼-5歼击机 – pchin-jin: jian-5 jianjiji – doslova "stíhač Ničiť-5" ^[3]
• Ťien-ťi-ťi-5 – čín. 歼击机-5 – pchin-jin: jianjiji-5 – doslova "stíhač 5/úderný stroj "Ničiť-5" ^[4]
• skrátene (podľa prvého písmena názvu v pchin-jine): J-5

Lietadlá boli exportované pod označením F-5. Kódové označenie NATO pre tieto lietadlá bolo „Fresco“.

Do roku 1964 sa lietadlá označovali:

• Tung-feng-101 – pchin-jin: dongfeng-101 alebo
• Typ 56

Vznik a vývoj

Stíhacie lietadlá boli prioritou pre čínske vojenské letectvo. Prvé prúdové lietadlá tohto typu boli MiGy-15 dodané do Číny vďaka spolupráci so ZSSR. Ako miestny názov pre tieto lietadlá prijali označenie J-2. Čínske lietadlá sa zúčastnili bojov s americkými lietadlami počas Kórejskej vojny. Bohužiaľ, skúsenosti z bojov neboli pre čínske orgány príliš povzbudivé. Číňanmi pilotované MiGy-15 čoraz viac nestačili na americké F-86 Sabre, pretože úroveň výcviku čínskych pilotov bola nízka. Postupne aj výkony lietadiel MiG-15 boli v niektorých parametroch o čosi nižšie než výkony F-86 Sabre. Táto situácia donútila Číňanov zaviesť do výzbroje modernizovanú verziu MiG-15bis, ktorý dostal označenie J-3. Američania nezostávali pozadu, a tak aj ich F-86 Sabre podliehali ďalším modernizáciám, ktoré im mali poskytnúť určité výhody. Tentokrát boli prijaté viaceré rozhodné opatrenia na rozhodovanie o zakúpení licencie v Sovietskom zväze na najnovší produkt MiGu, ktorým bolo lietadlo MiG-17. Výrobné linky v Číne začali s montážou lietadiel J-4, také bolo miestne označenie pre MiG-17. Všetky vtedy vyrobené lietadlá boli zostavené z dielov dovezených zo ZSSR. Týmto spôsobom výroby nebolo potrebné ďalej pokračovať, pretože v októbri 1954 sa uskutočnilo dôležité rozhodnutie. Čína totiž podpísala dohodu o licenčnej výrobe najnovšej verzie MiG-17F. Lietadlo bolo charakteristické novým prúdovým motorom Klimov VK-1F s prídavným spaľovaním. Na základe dohody so ZSSR dal ZSSR Číne technickú dokumentáciu, dve vzorové lietadlá, 15 sád k montáži na mieste, diely a komponenty pre výrobu ďalších desiatich kusov lietadiel. Prvý let MiGu-17 vyrobeného v Číne sa uskutočnil 8. apríla 1955. Bolo to ale lietadlo, ktoré bolo v Číne iba zmontované – všetky diely potrebné k montáži boli dovezené zo ZSSR. Prvý let lietadla (vtedy označovaného ako Tung-feng-101 alebo Typ 56), ktoré bolo úplne iba čínskej výroby sa uskutočnil 19. júla 1956.

Operačné nasadenie

Stroje J-5 a JJ-5 boli v čínskom letectve používané vo veľkých počtoch, kým ich nahradili modernejšie stíhačky J-7. Malý počet dvojmiestnych JJ-5 je však stále v službe. Súčasnými používateľmi cvičného JJ-5 sú Čína, Pakistan a Zimbabwe. Jednomiestne stíhacie J-5 a ich sovietsky vzor MiG-17 v súčasnosti používajú vzdušné sily Burkiny Faso, Mali, Mozambiku, KĽDR, Demokratickej republiky Konga, Somálska, Sudánu a Tanzánie.

Verzie

• J-5 – základná jednomiestna verzia dennej stíhačky. Označenie J-5 získal v roku 1964. Predtým bolo lietadlo označované ako Typ 56 alebo Tung-feng-101. Montáž verzií J-5 bola dokončená v roku 1969.
• J-5A – licenčná verzia sovietskeho MiGu-17PF. Lietadlo bolo vybavené radarom RP-1, vďaka ktorému mohol na rozdiel od J-5 operovať v ktorúkoľvek dennú dobu a za každého počasia. Lietadlá J-5A sa začali vyrábať v roku 1964, ale za jeho montáž zodpovedali závody v Čcheng-tu. Montáž lietadiel J-5A bola dokončená v roku 1969.
• JJ-5 – navrhnutý čínskymi inžiniermi z Chengdu Aircraft Corporation v roku 1964. Dvojmiestna cvičná-bojová verzia (podobný projekt sa pripravoval aj v ZSSR, kde bol MiG-17 prerobený na dvojmiestnu cvičnú-bojovú verziu, projekt však nebol nikdy zrealizovaný). Lietadlo JJ-5 po prvýkrát vzlietlo 8. mája 1966. Výroba tejto verzie trvala až do roku 1986. Vyrobených bolo až 1061 exemplárov.
• J-5 torpédonosné lietadlo/bombardér – nerealizovaná verzia pre námorné letectvo. Bol vyrobený iba jeden prototyp.
• F-5 – exportná verzia lietadla J-5.

Používatelia

Súčasní používatelia

KĽDR

• Vzdušné sily Kórejskej ľudovej armády

Bývalí používatelia

Albánsko

• Albánske vzdušné sily

Bangladéš

• Bangladéšske vzdušné sily

Čína

• Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády
• Námorné letectvo Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády

Pakistan

• Pakistanské vzdušné sily

Somálsko

• Somálske vzdušné sily

Spojené štáty

• United States Air Force

Srí Lanka

• Srílanské vzdušné sily

Sudán

• Sudánske vzdušné sily

Tanzánia

• Tanzánijské vzdušné sily

Vietnam

• Vzdušné sily Vietnamskej ľudovej armády

Zimbabwe

• Vzdušné sily Zimbabwe

Špecifikácie (J-5)

Technické údaje

• Posádka: 1
• Dĺžka: 11,09 m
• Rozpätie: 9,628 m
• Výška: 3,8 m
• Plocha krídel: 22,6 m²
• Maximálna vzletová hmotnosť: 6 000 kg
• Pohonná jednotka: 1 × prúdový motor Wo-pchen WP-5
  • Ťah bez prídavného spaľovania: 25,5 kN
  • Ťah s prídavným spaľovaním: 33,8 kN

Výkony

• Maximálna rýchlosť: 1 130 km/h (vo výške 5 000 m)
• Dolet: 1 424 km (s prídavnými nádržami a vo výške 10 000 m)
• Dostup: 16 500 m
• Stúpavosť: 65 m/s

Výzbroj

• 1× kanón Typ 37 kalibru 37 mm
• 2× kanón Typ 23-1 kalibru 23 mm

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šen-jang J-5

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Shenyang J-5 na poľskej Wikipédii a Shenyang J-5 na anglickej Wikipédii.

Letecký portál