Bacúch
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Brezno
Región	Horehronie
Vodný tok	Bacúšsky potok
Nadmorská výška	605 m n. m.
Súradnice	48°51′26″S 19°48′27″V / 48,857222°S 19,807500°V / 48.857222; 19.807500
Rozloha	38,19 km² (3 819 ha)
Obyvateľstvo	894 (31. 12. 2024)
Hustota	23,41 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1274/1563
Starosta	Michal Chovanec (nezávislý)
PSČ	976 64 (pošta Beňuš)
ŠÚJ	508446
EČV (do r. 2022)	BR
Tel. predvoľba	+421-48
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Hlavná 279 Bacúch 976 64  Beňuš
E-mailová adresa	obecnyurad@bacuch.sk
Telefón	618 83 01
Fax	618 83 83
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Bacúch
Webová stránka: Bacuch.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Bacúch je obec na Slovensku v okrese Brezno.

Obec Bacúch sa nachádza v severnej časti Banskobystrického kraja v okrese Brezno. Katastrálne územie obce Bacúch spadá do geomorfologického celku Horehronské podolie. Sever územia obce patrí do geomorfologického celku Nízke Tatry a južná časť oddelená riekou Hron je súčasťou Veporských vrchov. Bacúch na východe susedí s obcou Polomka a na západe s obcou Beňuš. Najsevernejším bodom je vrch Jánov grúň (1 388 m n. m.) a najjužnejšou časťou je územie medzi vrchmi Blato (1 195 m n. m.) a Lešník (1 312 m n. m.). Najvyšším bodom je vrch Končisté (1 474 m n. m.) v severnej časti územia. Samotná obec sa nachádza vo výške v rozmedzí 590 – 630 m n. m.

Existenciu Bacúcha ako najstaršej dediny na Horehroní možno dokázať archeologicky aj písomne už od 13. storočia. Prvá písomná zmienka o území Bacúcha je v listine z roku 1274, ktorá zaručovala Bogomírovi z Liptovského rodu v tejto oblasti ryžovať zlato. Oblasť spomínali ako silva Wazuch, čo v preklade znamená les Bacúch. Vďaka tejto výsade na tomto území vznikla osada Wazych, ktorá však mala charakter sezónneho osídlenia. Po vyťažení zlata osada s najväčšou pravdepodobnosťou zanikla. Až do 16. storočia sú dôkazy o existencii stáleho osídlenia na tomto území nejasné. V 15. storočí sa objavujú dôkazy o osídlení Bacúšskej doliny, a to prevažne slovenským etnikom. Postupne sa tu začali usídľovať Nemci za účelom ťažby a Valasi s poľským alebo rusínskym etnikom.

Lesy sú zastúpené najmä smrekom a listnatými stromami (buk, dub, lipa a javor). Bohaté zastúpenie má aj živočíšstvo, v okolí žije medveď hnedý, rys ostrovid, vlk dravý, líška hrdzavá, jazvec lesný alebo kuna lesná.

V potoku žije pstruh potočný, lipeň timiánový alebo hlaváč pásoplutvý. Okolie obce je posilnené bohatstvom podzemných vôd. Tie vyvierajú v prameňoch a môžu slúžiť pre účel pitnej vody.

V dedine sa nachádza Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa, jednoloďová neskoro klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1863. Kostol prešiel stavebnými úpravami v roku 1936. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou, autorom vnútornej výmaľby z roku 1949 je Š. Enhof. Hlavný oltár sv. Jozefa pochádza z doby vzniku kostola. Oltárny obraz je dielom banskobystrického maliara J. Jonáša. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Priečelie je členené pilastrami s centrálnym rizalitom, z ktorého vyrastá veža členená lizénovým rámom a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a subtílnou barokovou helmicou. Svätý Jozef je považovaný za patróna dediny.

S cieľom zachovať ľudové zvyky a tradície vznikol v 20. storočí folklórny súbor Bacúšan. Tradícia založenia sa datuje od roku 1937. V tomto roku vystúpil súbor po prvý raz na národnopisných slávnostiach na Sliači.

Tradičný ľudový odev na Bacúchu sa postupne prestával nosiť po druhej svetovej vojne. Približný zánik nosenia kroja sa pohybuje okolo 50. rokov 20. storočia. Bacúšske kroje sú vyšívané krížikovou výšivkou a ich dominantnou farbou je bordová.

• Lokálne obľúbeným miestom je Prameň Boženy Němcovej. Minerálny prameň tak pomenovali v roku 1962 pri príležitosti 100. výročia úmrtia českej spisovateľky. Tá chodievala do Bacúcha vyhľadávať oddych. Prameň bol objavený v roku 1813 banským radcom.
• V Bacúchu sa zachovala priehrada Tajch z 19. storočia. Slúžila na zabezpečenie dostatočného prietoku vody počas splavu dreva po rieke Hron. Točitými schodmi sa dá vojsť do útrob hrádze a dostať sa dole k potoku.
• Dej románu Chlieb (1931) od slovenského spisovateľa Jozefa Cígera-Hronského sa odohráva priamo v prostredí dediny Bacúch.

• Jozef Cesnak (* 1936 - † 2021), maliar a ilustrátor

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“⁹ ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.¹⁰¹¹

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bacúch

• Oficiálny web
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci