Bosna a Hercegovina
Vlajka Znak
Národné motto: nie je
Štátna hymna: Državna himna Bosne i Hercegovine
Miestny názov
• dlhý	Bosna i Hercegovina
• krátky	Bosna (neformálne)
Hlavné mesto	Sarajevo 43°52′ s.š. 18°25′ v.d.
Najväčšie mesto	Sarajevo
Úradné jazyky	de iure: žiadny de facto: Bosniančina, Srbčina, Chorvátčina
Demonym	Bosniak/Bosňan/Hercegovinec, Bosniačka/Bosnianka/Hercegovinka[1]
Štátne zriadenie Vysoký predstaviteľ Predseda prezídia Členovia prezídia Predseda vlády	Federálna parlamentná republika Christian Schmidt Željko Komšić Šefik Džaferović, Milorad Dodik Zoran Tegeltija
Vznik	1. marec 1992
Susedia	Chorvátsko, Srbsko, Čierna Hora
Rozloha  • celková  • voda (%)	51 129 km² (125.)   ? km² (1,4 %)
Počet obyvateľov  • sčítanie (2013)  • hustota (2013)	3 511 372 69/km²
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2019 20,72 mld. $ (?.) 14 219 $ (?.)
Index ľudského rozvoja (2017)	0,768 (77.) – vysoký
Mena	Konvertibilná marka (BAM)
Časové pásmo  • Letný čas	SEČ (UTC+1) SELČ (UTC+2)
Medzinárodný kód	BA
Medzinárodná poznávacia značka	BIH
Internetová doména	.ba
Smerové telefónne číslo	+387
1 - Sarajevo je federálne hlavné mesto (pre Federáciu Bosny a Hercegoviny Sarajevo, pre Republiku srbskú Banja Luka) 2 - Zvláštny vyslanec EÚ v Bosne a Hercegovine a Vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva pre Bosnu a Hercegovinu

Súradnice: 44°S 18°V / 44°S 18°V / 44; 18

Bosna a Hercegovina (chorv. Bosna i Hercegovina, srb. Босна и Херцеговина) je federatívna republika, krajina bývalej Juhoslávie. Po Daytonskej konferencii v roku 1995 bola rozdelená na 3 časti, na Federáciu Bosna a Hercegovina, Republiku Srbskú a distrikt Brčko. V každej jednej časti žijú Bosniaci, bosnianski Srbi aj bosnianski Chorváti.

Dejiny

Územie republiky Bosny a Hercegoviny tvoria dve historické krajiny, ktorých dejiny sa prelínajú. V južnej časti Bosnianskeho kráľovstva sa v 15. storočí osamostatnilo vojvodstvo Hercegovina. V 2. polovici 15. storočia boli Bosna aj Hercegovina obsadené Turkami a v roku 1583 navzájom spojené.

Pred 1. svetovou vojnou

Národno-oslobodzovací boj tunajšieho obyvateľstva proti tureckej nadvláde vyvrcholil povstaním (1875-1878), ktoré malo medzinárodné dôsledky. Od roku 1878 bola Bosna a Hercegovina spravovaná Rakúsko-Uhorskom a roku 1908 ním bola anektovaná. 28. júna 1914 bol v Sarajeve vykonaný atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este.

Medzivojnové obdobie

Po skončení prvej svetovej vojny bola oslobodená spod Rakúska-Uhorska, pripojená však ku Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa v roku 1929 premenovalo na Juhosláviu. V rokoch 1941-45 bola Bosna a Hercegovina centrom protifašistického odboja. Formálne územie dnešného štátu bolo súčasťou fašistického Chorvátska.

Občianska vojna

Bližšie informácie v článkoch: Vojna v Bosne a Hercegovine a Operácia Deliberate Force

V roku 1992 Bosna a Hercegovina nasledovala Chorvátsko, Severné Macedónsko a Slovinsko a tiež vyhlásila nezávislosť – 1. marca 1992, čiže v deň ukončenia referenda o nezávislosti od Juhoslávie (vtedy zloženej už len z Čiernej Hory a Srbska). V tom čase prebiehal ozbrojený konflikt v pohraničných oblastiach medzi Chorvátmi a Srbmi v Chorvátsku. Vyhlásením nezávislosti Bosny a Hercegoviny sa konflikt presunul aj sem. Bosnianski Chorváti (podporovaní Chorvátskom) boli za nezávislosť, zatiaľ čo bosnianski Srbi (podporovaní Juhosláviou) chceli ovládnuť čo najviac územia, ktoré by potom mohli začleniť späť do Juhoslávie. Všetky konflikty vyústili do občianskej vojny medzi Chorvátskom, BiH a Juhosláviou (Srbmi), ktorá trvala do roku 1995. Chorvátska armáda počas nej zničila tankovou strelou most v Mostare z 16. storočia, ktorý bol v lete roku 2004 zrekonštruovaný na znak prímeria medzi krajinami bývalej Juhoslávie.

Geografia

Delenie Bosny a Hercegoviny

Bosna a Hercegovina sa nachádza na západe Balkánskeho polostrova, oddeľuje Chorvátsko od Dubrovnika, má len asi 12 km mora (mesto Neum). Má prevažne hornatý krasový povrch, nížiny len na severe pozdĺž rieky Sávy.

Okolo 90 % územia pokrývajú Dináre členené riekami na jednotlivé masívy a pohoria (Grmeči, Klekovača, Kunjevača, Vitorog, Čabulja Bjelašnica, Ozren, Jahoriná, Javor, Maljeviča, Javornik a i.), najvyššie v Sutjesne (Bosanski Maglić, 2 386 m). Dominantou sú mnohé krasové útvary. Nížiny sú len na severe pozdĺž rieky Sávy a na juhu na dolnom toku Neretvy.

Najväčšie rieky sú Sáva (hraničná) s Vrbasom, Bosna, Drina a Neretva.

"Šatorsko jezero" (1456 m)

Podnebie

Podnebie je mierne, vo vnútrozemí a v medzihorských kotlinách s kontinentálnymi vplyvmi. Zrážok je 600 – 2 500 mm (v horách).

Názov štátu a územie

Názov Bosna a Hercegovina je názov historický, teda nejde o federáciu Bosny s Hercegovinou. Bosna predstavuje severnú časť krajiny, ktorý pochádza z mena rieky Bosny, na juhu sa zas rozkladá Hercegovina, ktorej názov pochádza z mena prístavu Herceg Novi v dnešnej Čiernej Hore. KESECIOVA

Tri územné časti štátu

Územie je tvorené dvoma republikami:

• Republika srbská (Република Српска) s hlavným mestom Banja Luka;
• Federácia Bosny a Hercegoviny (Federacija Bosne i Hercegovine) s hlavným mestom Sarajevo

Doboj, nádvorie hradu

a jedným Federálnym dištriktom Brčko, ktorý bol vytvorený preto, aby zamedzil konfliktu oboch republík z dôvodu rovnakých územných nárokov na toto územie (čo vyplýva z národnostného zloženia – 55 % obyvateľov je Srbov a Chorvátov a 45 % Bosniakov). Takto spravujú dištrikt obe republiky spoločne.

Názov štátu sa skloňuje v jednotnom čísle (teda Bosna a Hercegovina je…). Skloňovanie v množnom čísle je gramaticky nesprávne (Bosna a Hercegovina sú…), pokiaľ nehovoríme o jednotlivých historických územiach 1. Bosny a 2. Hercegoviny.

Kantóny/župy Bosny a Hercegoviny

1. Unsko-Sanski (Bihać)
2. Posavina (Orašje)
3. Tuzla (Tuzla)
4. Zenica-Doboj (Zenica)
5. Podrinje (Goražde)
6. Stredná Bosna (Travnik)
7. Hercegovina-Neretva (Mostar)
8. Západná Herzegovina (Široki Brijeg)
9. Sarajevo (Sarajevo)
10. Livanski (Livno)

Obyvatelia a jazyk

Etnické zloženie v Bosne a Hercegovine v roku 2013

     Bosniaci (50,11 %)

     Srbi (30,78 %)

     Chorváti (15,43 %)

     Ostatní (2,73 %)

Obyvatelia Bosny a Hercegoviny (po slovensky sa volajú Bosniaci (v širšom zmysle) alebo Bosňania) sú tvorení troma národmi: Bosniaci v užšom zmysle (bosnianski Moslimovia) (48 %), Srbi (37,1 %) a Chorváti (14,3 %)^[2]. Bosnianski Moslimovia a Chorváti žijú najmä v tzv. Federácii Bosny a Hercegoviny a Srbi obývajú Republiku srbskú. Bosna a Hercegovina sa prímerie medzi ľudmi snaží riešiť zjednocovacími opatreniami, príkladmi môže byť jednotné pomenovanie obyvateľov – Bosňania, zmiešané policajné hliadky, spoločná armáda atď. Čo sa jazyka týka, používa sa tu hlavne bosniančina - srbochorvátsky jazyk, chorvátčina a srbčina.

Pozri aj

• Zoznam miest v Bosne a Hercegovine

Referencie

1. ↑ Slovenské slovníky
2. ↑ Informácie o Bosne a Hercegovine na stránkach CIA World Factbook

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bosna a Hercegovina

Externé odkazy

• Bosnia and Herzegovina online
• BiH a EÚ
• Tourism in BiH (english)
• Vláda Federácie Bosny a Hercegoviny