Gustáv Husák - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Gustáv Husák
Gustáv Husák
Gustáv Husák
Gustáv Husák, podpis
9. prezident Česko-Slovenska
V úrade
29. máj 1975 – 10. december 1989
Predchodca Ludvík Svoboda Václav Havel Nástupca
6. generálny tajomník ÚV KSČ
V úrade
17. apríl 1969 – 17. december 1987
Predchodca Alexander Dubček Miloš Jakeš Nástupca
Biografické údaje
Narodenie10. január 1913
Dúbravka, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie18. november 1991 (78 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Politická stranaKSČ (1933 – 1951;1963 – 1990)
Alma materPrávnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesiaprávnik
NárodnosťSlovák
Rodina
RodičiaNikodém Husák
(* 1881 – † 1962)
Magdaléna Fratričová
(* 1882 – † 1914)
SúrodenciŠtefánia
Katarína
Manželka
Magda Lokvencová (1938 – 1960)
Viera Millerová (1973 – 1977)
DetiJán Husák (* 1946 – † 2004)
Vladimír Husák (* 1944)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsGustáv Husák
(multimediálne súbory)

JUDr. Gustáv Husák, CSc. (pokrstený ako Augustín Husák[1]; * 10. január 1913, Dúbravka, dnes časť Bratislavy – † 18. november 1991, Bratislava) bol najvýznamnejší slovenský komunistický politik druhej polovice 20. storočia v ČSSR. Prešiel vzostupmi (SNP, federácia 1968) aj pádmi (odsúdený ako nacionalista, normalizátor), aby sa nakoniec stal generálnym tajomníkom KSČ a prezidentom ČSSR. V ankete RTVS Najväčší Slovák v roku 2019 bol vyhodnotený na siedmom mieste.[2]

Osobný život

Gustáv Husák (uprostred) na štátnej návšteve NDR v roku 1971. Zľava: Erich Honecker, Gustáv Husák a Walter Ulbricht.

Narodil sa v rodine Nikodéma Husáka a jeho manželky Magdalény, rodenej Fratričovej. Pokrstili ho ako Augustína a toto krstné meno používal na všetkých oficiálnych dokumentoch až do roku 1945.[3] Keď mal pätnásť mesiacov, jeho matka zomrela na tuberkulózu. O pár mesiacov neskôr musel otec narukovať na front, a tak sa o jedenapolročného chlapca i dve staršie sestry Katarínu a Štefániu museli postarať príbuzní. Husák tak štyri roky vyrastal bez otca u jeho matky v Dúbravke.[4] Otec Nikodém sa domov vrátil s poranením hlavy a ruky ako invalid a tak ho nevzali ani do zamestnania v bratislavskej muničnej továrni na Patrónke, kde pracoval pred vojnou. Živil sa teda ako drobný roľník a bol aj v obecných službách Dúbravky. V septembri 1920 vstúpil do nového manželstva s Máriou, rodenou Vilemovou, ktorá ovdovela v januári 1920. Vyženil tak ďalšie dve dcéry Júliu a Rozáliu, ku ktorým čoskoro pribudol ešte spoločný syn Štefan (1922-1994). V novej spoločnej domácnosti, na Jadranskej ulici, bývala navyše aj Máriina sestra a matka.[5] Husák nemal v povojnovom období jednoduché detstvo a už v tomto veku si musel všetko vybojovať. S pomocou triedneho učiteľa a dúbravského farára[4] sa v septembri 1925 dostal na štúdium do bratislavského štátneho reálneho gymnázia na Grösslingovej ulici (gymnázium počas jeho štúdia v roku 1930 premenovali na Masarykovo). Po maturite, ktorú zvládol s vyznamenaním (z 54 pôvodných Husákových spolužiakov sa k maturitnej skúške dostalo len jedenásť), nastúpil v septembri 1933 na Právnickú fakultu UK. V roku 1937 ukončil štúdium.[6] V roku 1938 získal titul doktor práv[6], začal pracovať ako advokátsky koncipient u svojho priateľa Vladimíra Clementisa a 1. septembra 1938 sa oženil s herečkou a režisérkou Magdou Husákovou-Lokvencovou.[7] Tesne pred potlačením povstania odletela Magda spolu s inými ženami, deťmi a ranenými z letiska Tri Duby na Sliači do Moskvy, kde o niekoľko dní 23. októbra porodila syna Vladimíra. Pokiaľ Husáková bývala v Moskve, Husák zostal na povstaleckom území a najhoršie obdobie prečkal v Žemberovciach, v rodičovskom dome budúcej švagrinej Emílie Hyllovej, neskôr Lokvencovej. Emília Lokvencová po skončení vojny nastúpila, rovnako ako Magda, ako herečka na Novú scénu Národného divadla v Bratislave.[8] Už v roku 1946 Magda pôsobila nielen ako herečka ale aj asistentka réžie, neskôr ako samostatná režisérka. Je možné, že príležitosť v divadle dostala najmä vďaka tomu, že jej manžel bol v tom čase jedným z najvplyvnejších ľudí v štáte a najlepší priateľ manželov Husákovcov, básnik Laco Novomeský, bol povereníkom školstva a osvety.[8]

Husák bol zatknutý 6. februára 1951 v pracovni svojho spolupracovníka zo SNP, generálneho tajomníka ÚV KSS Štefana Bašťovanského[9]budove ÚV KSS na Hlbokej ulici v Bratislave. Po návrate z väzenia v roku 1960, keď pracoval najprv ako skladník v podniku Pozemné stavby (alebo stavebný robotník), neskôr ako úradník, sa s ním Magda rozviedla (asi pred rokom 1963) a stretávala sa s o štyri roky mladším Ctiborom Filčíkom (nar. 1920), ktorého na Novej scéne aj režírovala.

Po tom, čo v roku 1966 Magda Husáková zomrela, sa po Husákovom boku najprv občas a potom od roku 1968 častejšie[10] začala objavovať od neho o desať rokov mladšia redaktorka a prekladateľka Viera Millerová, rodená Čáslavská, ktorá sa v roku 1967 rozviedla s predchádzajúcim manželom, právnikom Jozefom Millerom. Svadba s Husákom v roku 1973[11] prebehla nenápadne a bez publicity – okrem ženícha a nevesty sa jej zúčastnili len dvaja svedkovia, zamestnanci Úradu predsedníctva vlády. Aj v tomto prípade mal Husák vplyv na zamestnanie svojej manželky. Na rozdiel od jej prvého manžela jeho hviezda stúpala a časopis Kultúrny život kde pôsobila Millerová nielen podporoval ale aj v ňom publikoval. Druhá Husákova manželka zahynula 20. októbra 1977 po havárii vrtuľníka Mi-8 na Bratislavskom letisku. Vrtuľník ju prevážal po zranení, ktoré utrpela v Bardejovských kúpeľoch, do nemocnice v Bratislave.[12]

Na prelome 70. a 80. rokov sa začal zhoršovať Husákov zdravotný stav. Bol až do smrti veľmi silným fajčiarom (na verejnosti sa však s cigaretou objavoval sporadicky), čo spolu s predchádzajúcim väznením malo vplyv na jeho zdravie. Cukrovka obmedzovala možnosť operovať šedý zákal (komplikovaný celoživotnou ťažkou krátkozrakosťou), ktorý postúpil natoľko, že mohol čítať len na čítacom stroji. Napriek tomu operáciu (na vtedajšiu dobu pomerne komplikovaný zákrok) podstúpil a aj napriek veľmi silným okuliarom, ktoré neskôr nosil, sa mu zrak vrátil na prijateľnú úroveň.

Ako vyplýva z rozhovoru s jeho synom Vladimírom,[13] Husák sa aj po odchode z politiky „zaujímal o dianie v spoločnosti, pravidelne sledoval tlač, televíziu, rozhlas. Musím však povedať, že jeho zdravotný stav sa rýchlo zhoršoval. Pre mňa bolo zarážajúce, že takú významnú osobnosť, keď bol už voľný a ničím neviazaný, nenavštívil žiaden historik. Historici sa mohli pritom veľa dozvedieť. Preto som sa rozhodol osloviť Viliama Plevzu, ktorý pripravil knihu aj na základe rozhovorov s otcom.“ Ani po politických zmenách nezapochyboval Husák o ideológii komunizmu, z vlastnej osobnej a historickej skúsenosti bol presvedčený o správnosti socialistického modelu spoločnosti.

Politické aktivity

V roku 1929 ako šestnásťročný gymnazista vstúpil do československého Komunistického zväzu mládeže (obdoba sovietskeho Komsomolu) napriek tomu, že v tom čase stredoškoláci mali politickú činnosť prísne zakázanú. Husák sa na gymnáziu angažoval v rámci Vlčkovho vzdelávacieho krúžku, ktorý organizoval rôzne osvetové, kultúrne alebo športové činnosti pre študentov. Študent Husák sa postupne vypracoval až na jeho predsedu a prejavil pri tom svoje mimoriadne organizátorské schopnosti i veľkú ambicióznosť.[3] Už ako prvák na Právnickej fakulte UK vstúpil v roku 1933 do Komunistickej strany. Od marca 1934 bol redaktorom, (založil?[3]) časopis Šíp. Angažoval sa v študentských spolkoch: Právnik, Spolok socialistických akademikov, neskôr Spolok podunajských akademikov. V celoslovenskom Zväze slovenského študentstva to dotiahol až na funkciu podpredsedu. Husák sa v polovici 30. rokov zaradil k druhej generácii davistov (DAV vychádzal v rokoch 1924 – 1937), teda vlastne k nasledovníkom Vladimíra Clementisa či Laca Novomeského. Obaja sa stali jeho priateľmi, ktorých si vážil a rešpektoval.

Husák v čase druhej svetovej vojny, keď Nemci víťazili na všetkých frontoch a domáci režim bol stabilizovaný, nemal záujem riskovať. So „starými robotníckymi boľševikmi“ vo vedení KSS, ktorí neustále prejavovali svoju averziu voči intelektuálom, si ani nemal veľmi čo povedať. Oni mu nedôverovali a rovnako Husák mal voči nim výhrady. Tak sa stalo, že koncom roka 1940 sa ocitol mimo ilegálnej KSS a vrátil sa do nej až v lete 1943. Medzitým stihol spolu s inými komunistami − intelektuálmi absolvovať vynútený zájazd na Ukrajinu, ktorý ich mal podľa predstáv ministra vnútra Alexandra Macha presvedčiť o zločinoch boľševizmu. V jeho oficiálnom životopise[14] sa uvádza, že v období 1940 – 1943 bol prenasledovaný (väznený) za komunistické aktivity.

Slovenské národné povstanie

V roku 1942 sa Husák stal tajomníkom Ústredného zväzu špeditérov, čo bola významná i dobre platená funkcia. Vo svojej prenajatej vile pravidelne organizoval stretnutia ľavicových intelektuálov, zamestnaných zväčša na podobných lukratívnych miestach ako on sám. Tajná polícia ich stretnutia starostlivo monitorovala, ale nezasahovala proti týmto „salónnym komunistom“.

Keď v auguste 1943 prišiel Karol Šmidke tajne z Moskvy cez Poľsko na Slovensko (4. augusta 1943 prekročil s Bacílkom hranice, ale do Bratislavy už pricestoval sám), nenašiel na slobode takmer žiadneho významného funkcionára strany. Po jarnom rozsiahlom zatýkaní boli vo väzení, a tak do nového, v poradí už piateho (ilegálneho) ústredného vedenia KSS (neskôr nazývané ako ústredný výbor – ÚV KSS) pribral práve Husáka a Novomeského, ktorí žili a pracovali legálne. Ešte v auguste sa Šmidke stretol s Husákom a v septembri vytvorili spolu s Novomeským piate ilegálne ústredné vedenie.[15]

Podľa inštrukcií moskovského vedenia KSČ, ktoré vyplývalo z rozhodnutia Kominterny, mali slovenskí komunisti spolupracovať so všetkými protifašistickými skupinami a túto úlohu vedeli Husák i Novomeský splniť nepochybne lepšie než ich predchodcovia. Spojili sa s bývalými agrárnikmi Jozefom Lettrichom a Jánom Ursínym (zakladatelia Demokratickej strany), pričom výsledkom ich vzájomných stretnutí a rokovaní sa v decembri 1943 stala tzv. Vianočná dohoda, ktorá spájala odporcov prvej Slovenskej republiky a umožnila Slovenské národné povstanie počas druhej svetovej vojny.

Husák bol podpredsedom povstaleckej Slovenskej národnej rady a povereníkom pre veci vnútorné. Na zjednocovacom zjazde KSS a sociálnej demokracie v Banskej Bystrici bol 17. septembra 1944 zvolený za podpredsedu KSS. Bol iniciátorom vydávania povstaleckej Pravdy od 9. septembra do 25. októbra 1944 v Banskej Bystrici. Z tejto doby je zachovaná správa z júla 1944 pripravená Husákom a určená na rokovanie v Moskve, v ktorom odporúča, aby sa Slovensko stalo súčasťou Sovietskeho zväzu: „Keby bola daná možnosť hlasovaním rozhodnúť, kde chcú Slováci štátoprávne patriť, aspoň 70 percent hlasovalo by za pripojenie k ZSSR, azda 20 percent za novú ČSR, zvyšok je v strachu zmätený[16], čo súčasní historici interpretujú ako formu nátlaku na Edvarda Beneša za presadenie predstavy o povojnovej federalizácii Česko-Slovenska so značnou autonómiou pre Slovensko.

Po oslobodení bol účastníkom rokovaní o obnove ČSR v Moskve (ako vedúci slovenskej delegácie), pripravoval komunistický prevrat na Slovensku. V prvých parlamentných voľbách v máji roku 1946 zvíťazila na Slovensku Demokratická strana (na rozdiel od Česka, kde zvíťazili komunisti). Aj napriek tomu (po podpise tzv. tretej pražskej dohody) všetky rozhodnutia Slovenskej národnej rady podliehali schváleniu česko-slovenskej vlády, ktorú ovládli komunisti a tak sa Husák v auguste 1946 mohol stať predsedom slovenského Zboru povereníkov. Na jeseň roku 1947 Husák vyhnal z pozície svojej funkcie nátlakovými akciami nekomunistických povereníkov z ich úradov, viedol tak potom slovenský Zbor národnej bezpečnosti (políciu), ako aj Štátnu bezpečnosť (tajnú políciu).

Zatknutie, proces, väzenie

Po komunistickom februárovom prevrate v roku 1948 bol spočiatku politicky úspešný, ale v roku 1950 bol s Clementisom, Novomeským a mnohými ďalšími obvinený z „buržoázneho nacionalizmu“. Vo februári roku 1951 bol zatknutý a v apríli roku 1954 súdený vo vykonštruovanom procese s tzv. buržoáznymi nacionalistami. Husáka trikrát donútili podpísať priznanie, ale trikrát ho následne odvolal, a tak mu bola vyšetrovacia väzba predĺžená 13-krát, z toho 4-krát bez povolenia prokuratúry.[17] Husáka nezlomili ani priame konfrontácie so všetkými spoluobvinenými, ktorí sa priznali a podpísali.[17] Na vyvrátenie obžaloby Husák žiadal vypočuť súhrnne 63 osôb a k tomu všetkých pracovníkov povereníctva vnútra. Okrem jediného svedka Jozefa Štaudingera (funkcionár KSČ a protifašistický bojovník s kontroverzným pôsobením) súd ostatných odmietol s argumentom, že by vypovedali tak, ako je uvedené v protokoloch, a teda by nepochybne potvrdili jeho záškodnícku činnosť. Najvyšší súd odsúdil Husáka na trest odňatia slobody na doživotie, stratu štátneho občianstva a zákaz vykonávať funkcie v štátnych úradoch a hospodárskych orgánoch po dobu 10 rokov. Bol jedným z mála obvinených, ktorí pri procese nepriznali žiadnu vinu.[18]

V roku 1960, po rozsiahlej amnestii prezidenta Antonína Novotného, bol Husák prepustený a pracoval najprv v Pozemných stavbách, neskôr ako vedecký pracovník Ústavu štátu a práva SAV. Pokračoval v písaní sťažností a listov na ÚV KSČ, prezidentovi republiky či na Generálnu prokuratúru, s čím začal už vo väzení.[16] V roku 1963 (po odstúpení Širokého) bol na základe výsledkov činnosti barnabitskej komisie v plnom rozsahu rehabilitovaný.

Snaha o vyrovnanie hospodárskych rozdielov medzi obomi časťami povojnovej republiky, bola súdom kvalifikovaná ako úmysel mariť prevádzanie jednotného hospodárskeho plánu. Ján Štefanica konštatuje, že „odsúdení v kauze Husák a spol. boli v trestnom procese perzekvovaní za svoju činnosť, ktorá z titulu ich postavenia a výkonu verejných funkcií smerovala v prospech posilnenia pozície slovenského národa v unitárnom štáte.“ [19]

1968

V priebehu 60-tych rokov 20. storočia bol jednou z hlavných osobností reformného prúdu v Komunistickej strane Česko-Slovenska, v období Pražskej jari vystupoval ako verný stúpenec Alexandra Dubčeka. V apríli roku 1968 sa stal podpredsedom česko-slovenskej vlády, v ktorej bol jedným z popredných iniciátorov ústavného zákona o federatívnom usporiadaní Česko-Slovenska. Pred okupáciou bol oveľa radikálnejší než umiernený Dubček. Ešte v utorok 20. augusta 1968 v Žiari nad Hronom vystúpil s proreformným prejavom, v ktorom obvinil Biľakovo vedenie KSS zo sabotáže Dubčekovej politiky na Slovensku a seba prezentoval ako muža, ktorý, ak bude zvolený za prvého tajomníka ÚV KSS, stane sa dôsledným realizátorom reforiem na Slovensku a pevnou oporou Dubčekovho vedenia v Prahe.

Kým predsedníctvo ÚV KSČ v Prahe po vpáde vojsk v auguste 1968 tento „vstup“ odsúdilo, predsedníctvo ÚV KSS v Bratislave, ktoré za neprítomného Biľaka a z jeho poverenia riadil Hruškovič, oznámilo vstup armád a predložilo text pozývacieho listu tvrdiac, že „v Prahe bol schválený všetkými vrátane Dubčeka a proti boli iba Smrkovský a Kriegel“. Potom sa šesť z desiatich prítomných členov predsedníctva vyslovilo za schválenie pozývacieho listu (proti boli Falťan, Daubner, Turček a Ťažký). Keď diaľkopisom prišlo skutočné stanovisko predsedníctva ÚV KSČ, ktoré vpád neodsúhlasilo, ale odsúdilo, Viktor Pavlenda a Jozef Zrak sa spamätali a zatelefonovali Husákovi, ktorý sa práve vrátil zo Žiaru nad Hronom. Husák na zasadanie prišiel a veľmi ostro odsúdil schválený text slovami: „Čo ste to porobili súdruhovi Dubčekovi, tak ho zradiť a vraziť mu nôž do chrbta. To sa musí okamžite zmeniť, odvolať a prijať nový dokument na podporu stanoviska prijatého pražským predsedníctvom.“[20]

Na čele KSČ počas normalizácie 1969 – 1989

„Ja tento národ musím zachrániť, aj keby mi mali všetci napľuť do očí.“ (Husák o svojej úlohe po vpáde vojsk) [21]

Na moskovských rokovaniach v auguste roku 1968 Husák „zmenil kurz“[22] a stal sa Brežnevovým spojencom. Spolu s Biľakom sa stal symbolom takzvanej politiky normalizácie, ktorá znamenala zastavenie demokratizačných procesov Pražskej jari a návratu k represívnemu komunistickému systému. V roku 1969 sa dostal na čelo KSČ – do mája roku 1971 bol jej prvým tajomníkom, potom až do roku 1987 jej generálnym tajomníkom. 29. mája 1975 ho poslanci Federálneho zhromaždenia jednohlasne zvolili aj za prezidenta Česko-Slovenska, čím nahradili Ludvíka Svobodu.[23] 9. januára 1983 bol vyznamenaný najvyšším sovietskym vyznamenaním Hrdina Sovietskeho zväzu.

V novembrových dňoch roku 1989 bol jedným z komunistických politikov, ktorí odmietli situáciu riešiť násilím. Po novembrových udalostiach v roku 1989 Husák vymenoval 10. decembra 1989vládu národného porozumenia“ pod vedením Slováka Čalfu a vzápätí abdikoval z funkcie prezidenta republiky. V konečnom dôsledku tým napomohol k zvoleniu Havla za prezidenta a poškodil Dubčekovi. [24] Husák by podľa Čalfovho názoru „nebol prežil, aby sa po ňom Dubček stal prezidentom. On by sa hádam nebol ani vzdal, keby bol Dubček ako oficiálny kandidát“. [25]

Po 1989

18. januára 1990 bol spolu s Colotkom, Lenártom a Janákom vylúčený z KSČ. Zomrel 18. novembra 1991 v Bratislave, pochovaný je v v MČ Bratislava - Dúbravka.[26]

Husák bol literárne činným. Je autorom memoárovej knihy o SNP, politických úvah, statí a prejavov.

Citát G. Husáka na pamätníku v Humennom: „Sloboda prinesená je vzácna, ale sloboda vybojovaná je oveľa drahšia.“

Funkcie

Gustáv Husák v NDR
Husák na návšteve Rumunska v roku 1977 zachytený spoločne s diktátorom Ceauşescu
Fotografia, ktorá zachytáva exkurziu v továrni na autá Dacia, Rumunsko

Komunistická strana Česko-Slovenska

  • jar 1945: člen Dočasného ústredného výboru (zriadený na oslobodenej časti Česko-Slovenska)
  • 1949 – 1951 a 1968 (31. augusta) – 1989: člen Ústredného výboru (okrem rokov 1949 – 1951) a člen jeho Predsedníctva
  • 1969 (apríl) – 1987: vodca strany (prvý tajomník, od roku 1971 generálny tajomník)
  • 1987 (17. december): abdikoval z funkcie generálneho tajomníka (nastúpil Miloš Jakeš)

Komunistická strana Slovenska

  • 1933 – 1940: člen – „salónny komunista“
  • 1943 – 1944: člen 5. ilegálneho ústredného výboru
  • 1944 – 1950 a 1968 – 1971: člen ústredného výboru
  • 1944 – 1945: podpredseda
  • 1968 (28. august) – 1969: vodca strany (prvý tajomník)

Slovenská národná rada

  • 1943 – 1944: jeden z jej hlavných organizátorov
  • 1944 – 1950 a 1968 (december) – 1971: poslanec
  • 1944 – 1950: člen predsedníctva
  • 1944 – 1945: podpredseda

Zbor povereníkov

  • 1944 – 1945: povereník vnútra v 1. Zbore a 2. Zbore povereníkov
  • 1945 – 1946: povereník dopravu a verejné práce (v 6. Zbore) a techniku
  • 1946 – 1950: predseda zboru povereníkov (v 7., 8., 9. aj 10. Zbore)
  • 1948 – 1950: súčasne aj povereník pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu

Národné zhromaždenie, od roku 1968 Federálne zhromaždenie

  • 1945 – 1951 a 1968 – 1975: poslanec
  • 1969 – 1975: člen predsedníctva

Česko-slovenská vláda

  • 1968 (apríl – december): podpredseda

Prezident Česko-Slovenska

  • 1975 – 1989: prezident Česko-Slovenska

Vyznamenania

  • 4× sovietske vyznamenanie Rad Lenina: 27. august 1969; 9. január 1973; 9. január 1983; 8. január 1988

Dielo

Mnohé jeho diela vyšli v českom, niektoré aj v maďarskom jazyku.

  1. Gustáv Husák: Zápas o zajtrajšok – Bratislava : Obroda, 1948. – 284 s.
  2. Gustáv Husák: K roľníckej otázke na Slovensku – Bratislava : Pravda, 1948. – 118 s.
  3. Gustáv Husák: Žiadosť o úplnú stranícku rehabilitáciu (list ÚV KSČ z 1. mája 1963), nepublikované – 134 s.
  4. Gustáv Husák: Svedectvo o Slovenskom národnom povstaní – Bratislava : Vydavateľstvo politickej literatúry, 1964. – 617 s.
  5. Gustáv Husák: O Slovenskom národnom povstaní – Bratislava : ideologické oddelenie ÚV KSS a Ústav dejín KSS, júl 1969. – 134 s.
  6. Gustáv Husák: Svedectvo o Slovenskom národnom povstaní. 2. vydanie – Bratislava : Epocha, 1969. – 632 s.
  7. Gustáv Husák: State a prejavy: apríl 1969 – apríl 1970 – Bratislava : Epocha, 1970. – 390 s.
  8. Gustáv Husák: Vybrané prejavy: máj 1970 – december 1971 – Bratislava : Pravda, 1972. – 389 s.
  9. Gustáv Husák: Budúcnosť patrí mladým: Výber z prejavov k mládeži 1969 – 1972 – Bratislava : Smena, 1973. – 130 s.
  10. Gustáv Husák: Z bojov o dnešok: 1944 – 1950 – Bratislava : Pravda, 1973. – 433 s.
  11. Gustáv Husák: Svedectvo o Slovenskom národnom povstaní – 3. vydanie – Bratislava : Pravda, 1974. – 683 s.
  12. Gustáv Husák: K Slovenskému národnímu povstání – Praha : Mladá fronta, 1974. – 65 s.
  13. Gustáv Husák: Prejavy a state: február 1972 – jún 1974 – Bratislava : Pravda, 1976. – 423 s.
  14. Gustáv Husák: Prejavy a state: august 1974 – apríl 1976 – Bratislava : Pravda, 1977. – 432 s.
  15. Gustáv Husák: Budúcnosť patrí mladým: Výber z prejavov k mládeži 1969 – 1977 – Bratislava : Smena, 1977. – 248 s.
  16. Gustáv Husák: Prejavy a state: máj 1976 – december 1978 – Bratislava : Pravda, 1979. – 483 s.
  17. Gustáv Husák: Prejavy a state: január 1979 – apríl 1981 – Bratislava : Pravda, 1982. – 433 s.
  18. Gustáv Husák: O odboroch: Vybrané prejavy a state 1944 – 1981 – Bratislava : Práca, 1982. – 514 s.
  19. Gustáv Husák: O obrane a ochrane socializmu: Výber z prejavov a statí 1969 – 1981 – Praha: Naše vojsko, 1982. – 512 s.
  20. Gustáv Husák: Výber z prejavov a statí, Zväzok 1: apríl 1969 – december 1972 – Bratislava : Pravda, 1982. – 544 s.
  21. Gustáv Husák: Výber z prejavov a statí, Zväzok 2: február 1973 – apríl 1981 – Bratislava : Pravda, 1982. – 542 s.
  22. Gustáv Husák: Prejavy a state: máj 1981 – december 1983 – Bratislava : Pravda, 1985. – 457 s.
  23. Gustáv Husák: O československo-sovietskom priateľstve, spojenectve a spolupráci – Praha : Lidové nakladatelství, 1985. – 221 s.
  24. Gustáv Husák: Z prejavov a statí: január 1984 – jún 1987 – Bratislava : Pravda, 1987. – 453 s.

Literatúra o G. Husákovi

  • ČERNÁK, Tomáš – MOCKO, Martin: Husák v odboji a SNP 1938 – 1945. Bratislava : Marenčin PT 2016. 352 s. ISBN 978-80-8114-653-4
  • DOSKOČIL, Zdeněk: Duben 1969 : Anatomie jednoho mocenského zvratu. Brno – Praha : Doplněk – Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 2006. 412 s. ISBN 80-7239-204-2 (Doplněk Brno) ISBN 80-7285-080-6 (Ústav pro soudobé dějiny AV ČR Praha)
  • FERKO, Andrej: Balada o doktorovi Gustávovi Husákovi. Bratislava : Forte Extra, 1997.
  • HOLDOŠ, Ladislav – BARTOŠEK, Karel: Svědek Husákova procesu vypovídá. Praha : Naše Vojsko, 1991.
  • HÜBL, Milan: Cesty k moci.. Praha : Naše Vojsko, 1990. 199 s. ISBN 80-206-0208-9
  • KINČOK, Branislav, a kol. Gustáv Husák a jeho doba. 1. vyd. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2015. 545 s. Dostupné online. ISBN 978-80-89335-76-3.
  • MACHÁČEK, Michal: Gustáv Husák za II. světové války. In: Slezský sborník, 2012, roč. 110, č. 3 – 4, s. 239 – 270. ISSN 0037-6833
  • MACHÁČEK, Michal: „Veľmi vehementne s celým srdcom, s celou dušou som sa do toho vrhol.“ Gustáv Husák ve hře o Slovensko (1945 – 1948). In: Historie – Otázky – Problémy, 2012, roč. 4, č. 1, s. 73 – 100. ISSN 1804 – 1132
  • MACHÁČEK, Michal: Slovenské dějiny teprve čekají na své lidi. Mládí Gustáva Husáka. In: Dějiny a současnost, 2013, roč. 35, č. 1, s. 30 – 33. ISSN 0418-5129
  • MACHÁČEK, Michal: Cesta Gustáva Husáka ke komunistickému hnutí. In: Český časopis historický, 2014, roč. 112, č. 2, s. 227 – 260. ISSN 0862-6111
  • MACHÁČEK, Michal: Gustáv Husák v kauze slovenského buržoazního nacionalismu. Diplomová práce. Praha : Filozofická fakulta Univerzity Karlovy, 2011. http://www.sezimovo-usti.eu/prilohapdf/2012_machacek.pdf
  • MACHÁČEK, Michal. Gustáv Husák. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 2017. 631 s. ISBN 978-80-7429-388-7.
  • PEŠEK, Jan a kol.: Aktéri jednej éry na Slovensku 1948 – 1989 : personifikácia politického vývoja. Prešov : Vyd. Michala Vaška, 2003. 389 s. ISBN 80-7165-417-5
  • PLEVZA, Viliam: Trvalé hodnoty.. Bratislava : Pravda, 1976.
  • PLEVZA, Viliam. Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. 1. vyd. Bratislava : Tatrapress, 1991. 200 s. ISBN 80-85260-15-8.
  • ŠTEFANICA, Ján: Vybrané právne aspekty procesu G. HUSÁK a spol.. In: Sborník příspěvků z konference, Masarykova univerzita, Brno, Spisy Právnické fakulty MU č. 449 (řada teoretická, Edice S) 2013, s. 346 – 362. ISBN 978-80-210-6381-5 Dostupné online
  • ŠTROUGAL, Lubomír: Paměti a úvahy. Praha : Epocha – Pražská vydavatelská společnost, 2009. ISBN 978-80-7425-026-2 (Epocha), ISBN 978-80-7250-493-0 (Pražská vydavatelská společnost)
  • UHER, Ján: Zo zákulisia rehabilitácií : tajomstvo Kolderovej komisie. Bratislava : Kalligram, 2001. 196 s. ISBN 80-7149-416-X

Televízne dokumenty o G. Husákovi

  1. Historická panoráma – Svedectvo o dr. Gustávovi Husákovi (TV film), 2000
  2. Petr Lokaj: Ta lidská bezmoc moci, 2006
  3. Robert Sedláček, Michal Kubala: Portrét člověka: V hlavní roli Gustáv Husák
  4. Ladislav Kudelka, Milan Černák, Štefan Kamenický, Ctibor Kováč: Čierne dni (mimoriadne vydanie – Týždeň vo filme), 1968; na DVD August 1968: Očami slovenských dokumentaristov, Slovenský filmový ústav a Petit Press, 2008
  5. publicistický cyklus Historie.cs: Mesiáš Husák, 2015, ČT iVysílaní

Inscenácie o G. Husákovi

  1. Milan Ferko, Balada o doktorovi Gustávovi Husákovi (televízna hra, 1996)
  2. Divadlo Aréna: Dr. Gustáv Husák: Väzeň prezidentov – prezident väzňov

Referencie

  1. ABEILLE, Katarína. Tyran alebo hrdina? Mladý historik odhaľuje pravú tvár Gustáva Husáka. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia). Dostupné online . ISSN 1336-1996.
  2. Gustav Husák - RTVS.sk . www.rtvs.sk, . Dostupné online.
  3. a b c ČERNÁK, Tomáš. Mladé roky Gustáva Husáka. Historyweb (Banská Bystrica: HistoryWeb.sk), 2013-03-07. Dostupné online . ISSN 1339-844X.
  4. a b ČERNÁK, Tomáš. Gustáv Husák: Ako sa stať komunistom v 20. storočí. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2015-05-26. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
  5. MACHÁČEK, Michal. Proti větru! Cesta Gustáva Husáka ke komunistickému hnutí a jeho raná aktivistická činnost In BRANISLAV KINČOK A KOL. GUSTÁV HUSÁK A JEHO DOBA. S. 21 . Ústav pamäti národa, Bratislava 2015, . Dostupné online.
  6. a b Augustín Husák In: Osoby, ktoré získali titul na UK . Bratislava: Univerzita Komenského, . Dostupné online.
  7. ČERNÁK, Tomáš. Gustáv Husák a Magda Lokvencová – manželstvo na pozadí politiky. Historyweb (Banská Bystrica: HistoryWeb.sk), 2014-08-20. Dostupné online . ISSN 1339-844X.
  8. a b KRÉNOVÁ, Ľubica. Tvorba Ladislava Chudíka v kontexte českých a slovenských dramatických umení (Dizertačná práca) online. Ústav slavistických a východoevropských studií Filologie – Slovanské literatury, UK Praha, 2011, cit. 2020-12-07. Dostupné online.
  9. ŠTROUGAL, Lubomír. Ještě pár odpovědí. Praha : Epocha, 2011. 198 s. ISBN 978-80-7425-116-0.
  10. PERNES, Jiří. Viera Husáková se na Pražský hrad provdala. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2008-02-04. Dostupné online cit. 2018-12-09.
  11. Osamělý vlk z hradu, časopis Týden 45/2011 str.32
  12. PÁNEK, Jiří. Smrt, která zdrtila Husáka. O manželku přišel při nehodě vrtulníku. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2017-10-20. Dostupné online cit. 2018-12-09.
  13. Dve manželky Gustáva Husáka. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2005-08-04. Dostupné online cit. 2018-12-09. ISSN – 4418 1335 – 4418.
  14. Gustav Husák – hrdina ZSSR (rusky). Online.
  15. SCHMIDT, Igor; KRNO, Martin. Karol Šmidke – Z buriča poslanec a odbojár (1). Slovo (Bratislava: Klub Nového slova), 2018-02-03. Dostupné online cit. 2020-12-07. ISSN 1336-2984.
  16. a b JANCURA, Vladimír. Mladí historici mapujú život Gustáva Husáka. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2013-01-21. Dostupné online cit. 2018-12-09. ISSN 1336-197X.
  17. a b Branislav Kinčok: Vyšetrovanec číslo 1940. Gustáv Husák vo vyšetrovacej väzbe Štátnej bezpečnosti (1951 – 1954), Pamäť národa, ročník IX, č 4, UPN 2013, Str. 17. Online
  18. ŠTEFANICA, Ján. Vybrané právne aspekty procesu G. HUSÁK a spol. online. Brno: Masarykova univerzita, 2013, cit. 2018-12-09. S. 346 – 362. Dostupné online.
  19. Ján Štefanica: Vybrané právne aspekty procesu G. HUSÁK a spol., Brno : Masarykova univerzita, 2013 s. 346 – 362, Online
  20. Česko-Slovenskí prezidenti – História online. Fórum – FreeSpace, cit. 2019-05-06. Dostupné online.
  21. Rudí prezidenti: Kněz komunismu – Gustáv Husák online. Česká televize, cit. 2019-08-12. Dostupné online. (po česky)
  22. Gustáv Husák – človek, ktorý menil názory online. Dnes24.sk, cit. 2019-08-12. Dostupné online.
  23. JANCURA, Vladimír. Ako Slovák Gustáv Husák dobyl Pražský hrad. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2015-05-27. Dostupné online cit. 2018-12-09. ISSN 1336-197X.
  24. JAŠEK, Peter. November / Gustáv Husák a pád komunizmu v Československu online. www.postoj.sk, cit. 2020-11-19. Dostupné online.
  25. JAŠEK, Peter. November / Gustáv Husák a pád komunizmu v Československu online. www.postoj.sk, cit. 2020-11-19. Dostupné online.
  26. Husák si půjčoval na cigarety a peníze nevracel, vzpomíná jeho spolupracovník online. iROZHLAS, cit. 2019-05-06. Dostupné online. (po česky)

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Gustáv Husák

Úmrtí v roce 2022
Čína
Čínsko-indická válka
Čarodějnictví
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Česká televize
Česká Wikipedie
Česko
Československo
Řád železné koruny
Řád Albrechtův
Řád Britského impéria
Řád Fridrichův
Říšská marka
Říjen
Římské číslice
Řecká osvobozenecká válka
Šáhruch
Šimon Szathmáry
Španělsko
Švédsko
Železný kříž
1. říjen
1. březen
1. duben
1. srpen
10. říjen
10. duben
11. červenec
11. říjen
11. listopad
11. září
12. únor
12. červen
12. říjen
12. květen
12. leden
13. únor
13. říjen
13. březen
13. prosinec
14. únor
14. červen
14. říjen
14. listopad
14. srpen
1471
1486
1492
15. červenec
15. říjen
15. duben
1515
1532
1533
1540
1561
1571
1576
16. únor
16. červenec
16. říjen
16. leden
16. listopad
16. století
1634
1649
1653
1659
1664
1668
1669
1670
1671
1682
1684
1685
1697
17. červen
17. červenec
17. říjen
17. leden
17. prosinec
17. století
1714
1724
1730
1731
1732
1733
1734
1735
1736
1737
1738
1739
1744
1747
1748
1754
1768
1769
1773
1774
1777
1781
1782
1785
1786
1787
1790
1793
1794
1796
1797
18. únor
18. říjen
18. duben
18. prosinec
18. století
1801
1802
1804
1806
1808
1809
1810
1812
1815
1816
1818
1827
1829
1831
1841
1847
1848
1849
1853
1854
1855
1858
1861
1864
1865
1866
1869
1870
1871
1873
1877
1880
1882
1884
1885
1886
1892
1896
1897
1899
19. říjen
19. duben
19. století
1900
1901
1902
1903
1907
1909
1912
1913
1914
1917
1918
1919
1921
1922
1923
1925
1926
1927
1928
1930
1932
1933
1934
1935
1936
1937
1939
1940
1941
1942
1944
1945
1946
1947
1948
1949
1950
1951
1952
1953
1957
1959
1962
1964
1965
1966
1971
1972
1973
1974
1975
1977
1978
1982
1983
1985
1989
1991
1992
1996
2. říjen
2. březen
2. SS-Panzer Division „Das Reich“
2. tisíciletí
20. únor
20. červen
20. červenec
20. říjen
20. leden
20. prosinec
20. srpen
20. století
20. září
2003
2004
2006
2008
2012
2016
2021
2022
2023
21. únor
21. červenec
21. říjen
21. březen
21. duben
21. květen
21. prosinec
21. srpen
22. červenec
22. říjen
23. červenec
23. říjen
23. květen
23. leden
23. prosinec
23. září
24. únor
24. říjen
24. březen
24. květen
25. únor
25. červen
25. říjen
25. duben
25. listopad
25. prosinec
26. únor
26. červenec
26. říjen
26. březen
26. květen
27. říjen
27. prosinec
28. únor
28. říjen
28. březen
28. prosinec
28. srpen
29. říjen
29. října
3. říjen
3. duben
3. září
30. říjen
30. květen
30. leden
30. prosinec
30. září
31. říjen
4. červen
4. červenec
4. říjen
4. srpen
5. únor
5. červenec
5. říjen
5. březen
5. leden
5. září
6. říjen
6. březen
7. únor
7. červenec
7. říjen
7. armáda (Německo)
7. březen
7. leden
8. červen
8. říjen
8. září
9. červenec
9. říjen
9. listopad
9. září
Abbás III.
Achille Lauro
Adrian Zingg
Albena Denkova
Ales Bjaljacki
Alexandrova rozhledna
Alma mater
Americká okupační zóna Německa
Andrea Pavlincová
Angela Lansburyová
Anna Göldi
Anna Ivanovna
Anna Politkovská
Antoine Nicolas Duchesne
Antonín Švehla
Arnold Schwarzenegger
Augusta Württemberská (1734–1787)
Auschwitz
Austrálie (kontinent)
Australská národní knihovna
Autoritní kontrola
Bádensko-Württembersko
Bělgorodská oblast
Bělorusko
Břetislav Pojar
Babylon 5: I’ve Found Her
Bad Tölz
Baltské moře
Banksie osténkatá
Benátky
Ben Bernanke
Berlín
BIBSYS
Bitva o Británii
Bitva o Francii
Bitva u Latakie
Bitva u Lepanta
Bitva u Navarina
Bitva v Kurském oblouku
Brandenburg an der Havel
Braniborsko
Bratři a sestry (seriál)
Bratislava
Braunschweig
Brian Schatz
Brigadeführer
Britská okupační zóna Německa
Brno
Bulharsko
Cena Thálie
Centrum občanských svobod
Ceny Thálie 2022
Charles Alexandre de Calonne
Christopher Dean
CiNii
Claude de Villars
Commons:Featured pictures/cs
Dějiny Francie
Dachau
Der Stahlhelm
Desmond Tutu
Dmitrij Aleničev
Dněpr
Dolní Sasko
Domenico Trezzini
Druhá světová válka
Durynsko
Economia
Eduard Portugalský, vévoda z Guimarães
Egypt
Elijah Williams
Elizabeth Taylorová
Emanuel Swedenborg
Emil Holub
Encyklopedie
Eva Romanová
Federální shromáždění
Federální služba bezpečnosti
Federace
Fedor von Bock
Felix Steiner
Ferdinando Orlandi
Filipína Alžběta Orleánská
Filip V. Španělský
Filmový horor
FK Spartak Moskva
Florida
François-Joseph Gossec
Francie
Francie na Zimních olympijských hrách 2002
Francisco Zeno
Francouzská národní knihovna
Francouzská okupační zóna Německa
Francouzské království
František Jaroslav Rypáček
František Kutnar
František Linhart
František Martin Pelcl
František Salesius Šubíř z Chobyně
František Smolka
Franz Anton Mesmer
Frederik I. Švédský
Frederik I. Dánský
FreeSpace
Fridrich Vilém I.
Friedemann Götze
Götingen
Günther von Kluge
Gabriella Papadakisová
Gemeinsame Normdatei
Generálmajor
Generálplukovník
Generálporučík
Georg Stahl
Giovanni Antonio Canal
Gregoriánský kalendář
Gruppenführer
Guillaume Cizeron
Gunther Jakob
Gustáv Husák
Gustav Eim
Gwendal Peizerat
Habsburská monarchie
Hans Jüttner
Harlow Shapley
Heinrich Himmler
Heinrich von Vietinghoff-Scheel
Heinz Guderian
Henry Ford
Herec
Hermann Hoth
HFC Haarlem
Himálaj
Hlavní město
Hlavní strana
Hlohov
Hospodářské noviny
Ichtyologie
Indické námořnictvo
Indie
Infarkt
Internet Archive
Invaze do Normandie
Invaze do Polska (1939)
István Burián
Itálie
Ivan Jirko
Józef Unrug
Jaderná triáda
Jakub II. Stuart
James Cook
James Fitzjames, vévoda z Berwicku
Jana Dítětová
Jan Čermák (letec)
Jan Antonín Otto Minquitz z Minquitzburgu
Jan Chvála
Jan Josef z Vrtby
Jan Suchý
Jan V. Portugalský
Jan Vaněček
Japonsko
Jaroslav Čejka
Jayne Torvillová
Jazyk (lingvistika)
Jean-Baptiste Rey
Jiří II.
Jiří II. (britský král)
Jiří Markovič
Johann Heinrich Blasius
John Marston
Josef Štefan Kubín
Josef František
Josef Kohout (1734)
Josef Palivec
Josef Somr
Joseph Wright of Derby
Jurij Kerpatenko
Kříž cti
Kříž Fridrichův
Kalifornie
Kambodža
Kanada
Kanada na Zimních olympijských hrách 2010
Kanada na Zimních olympijských hrách 2018
Kapitán (vojenství)
Karel August Pácalt
Karel II. Stuart
Karel Kníže
Karel VI.
Karel XIII.
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Narození v roce 1734
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kerčský průliv
Klement XII.
Klingon Academy
Koncentrační tábor
Koncentrační tábor Mauthausen
Koszalin
Královský hohenzollernský domácí řád
Království Velké Británie
Krásná pokojská
Krasobruslení
Krasobruslení na olympijských hrách
Krasobruslení na Zimních olympijských hrách 1984
Krasobruslení na Zimních olympijských hrách 1994
Krasobruslení na Zimních olympijských hrách 2010 – taneční páry
Krasobruslení na Zimních olympijských hrách 2018 – taneční páry
Kryštof Karel Gayer
Kryštof Kolumbus
Krymský most
Krymský most#Výbuch 2022
Květen
Láďa Novák
Lady Diana Beauclerk
Lehká atletika
Letecké eso
LGBT
Library of Congress Control Number
Listopad
Liz Trussová
Ljudmila Turiščevová
Louise de Keroual
Louis Lully
Lužniki
Ludvík XV.
Ludvík XVI.
Ludwigsburg
Luis-Joseph Papineau
Luna 3
Münsingen
Měna
Měsíc
Maďarsko
Mafia III
Mahmud I.
Major
Maltézský řád
Manuel I. Portugalský
Marianna Benti Bulgarelli
Marie I. Portugalská
Marina Anissinová
Maurice Ravel
Maxim Staviski
Meklenbursko-Přední Pomořansko
Memorial
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Michal Bedřich z Althanu
Milan Michal Harminc
Miroslav Plavec
Mistrovství Evropy v krasobruslení
Mistrovství světa v krasobruslení
Mistrovství světa v krasobruslení 1993
Mistrovství světa v krasobruslení 2007
Mistrovství světa v krasobruslení 2008
Mistrovství světa v krasobruslení 2010
Mistrovství světa v krasobruslení 2011
Mistrovství světa v krasobruslení 2012
Mistrovství světa v krasobruslení 2013
Mistrovství světa v krasobruslení 2014
Mlhovinová hypotéza
Mnichov
Moskva
MTV
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní divadlo
Národní knihovna České republiky
Národní knihovna Izraele
Národně socialistická německá dělnická strana
Němčina
Němci
Německá demokratická republika
Německé císařství
Německo
Nacistické Německo
Nadace Wikimedia
Nadporučík
Nakamikado
National Archives and Records Administration
Na Západ
Nicolaas Laurens Burman
Niels Bohr
Nikola I. Petrović-Njegoš
Nizozemská královská knihovna
Nobelova cena
Nobelova cena za mír
Nobelova pamětní cena za ekonomii
Norimberk
Norodom Sihanuk
Norsko
Nottingham
Nový Zéland
Oberführer
Obergruppenführer
Oberstgruppenführer
Oberursel
Odznak za zranění
Okupační zóny Německa
Okupační zóny Rakouska
Operace Barbarossa
Orientační běh
Osmanská říše
Ota z Windisch-Graetze
Pátek
Pětiletý plán
Paavo Nurmi
Panovník
Papež
Papežský stát
Parodie
Paul Hausser
Pavel Roman
Peter Faber
Peter Perez Burdett
Plukovník
Podplukovník
Polička
Polská národní knihovna
Polské království
Polsko
Pomořansko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Portugalsko
Poručík
Postupimská konference
Poznaň
Pranas Eidukevičius
Protesty v Íránu (2022)
Pruské království
Prusko
První světová válka
Q257750
Q257750#identifiers
Q257750#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q55300#identifiers
Q55300#identifiers|Editovat na Wikidatech
Q57181#identifiers
Q57181#identifiers|Editovat na Wikidatech
Růžena Čechová
Rachel McAdams
Ralf Wolter
Ralph Abercromby
Reichsheer (armáda Německého císařství)
Reichswehr
Robbie Coltrane
Robert Roy MacGregor
Rok
Rosa Smith Eigenmann
Ruština
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Ruské impérium
Rusko
Rusko na Zimních olympijských hrách 1994
Rusko na Zimních olympijských hrách 1998
Rusko na Zimních olympijských hrách 2006
Rychle a zběsile: Závodníci v utajení
Rytířský kříž Železného kříže
Safíovci
Sam Querrey
Santa Monica
Sarajevo
Sasko
Sasko-Anhaltsko
Satirické divadlo Večerní Brno
Scary Movie 5
Schutzstaffel
Scott Moir
Severní Korea
Seznam forem vlády
Seznam medailistů na mistrovství světa v krasobruslení – taneční páry
Seznam olympijských medailistů v krasobruslení#Taneční páry
Seznam premiérů Spojeného království
Seznam závislých území
Signe Hornborgová
Simon Cowell
Sjednocený tým na Zimních olympijských hrách 1992
Skupina armád B
SLBM
Slezsko
Slovensko
Soběslav Pinkas
Sonderkommando
Soubor:436px ribbon bar of Albert Order.svg
Soubor:Archbishop-Tutu-medium.jpg
Soubor:AUT KuK Kriegsbande BAR.svg
Soubor:Banksia spinulosa - flowers, Christchurch Botanic Gardens, Canterbury, New Zealand.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 101III-Zschaeckel-198-19, Russland, bei Charkow, Heinrich Himmler.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 146-1973-122-16, Paul Hausser.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 192-305, KZ-Mauthausen, Himmlervisite.jpg
Soubor:Christopher Dean + Jayne Torvill (4552363389).jpg
Soubor:D-PRU EK 1914 1 Klasse BAR.svg
Soubor:D-PRU EK 1914 2 Klasse BAR.svg
Soubor:D-PRU Princely Hohenzollern Order swords BAR.svg
Soubor:Deutschland Besatzungszonen 8 Jun 1947 - 22 Apr 1949 sowjetisch.svg
Soubor:DEU Ehrenkreuz des Weltkrieges Frontkaempfer BAR.svg
Soubor:DEU EK 1Kl 1939Clasp BAR.svg
Soubor:DEU EK 2Kl 1939Clasp BAR.svg
Soubor:DEU EK Ritter BAR.svg
Soubor:Emil Holub.jpg
Soubor:Flag of Germany (1867–1918).svg
Soubor:Flag of Germany (1935–1945).svg
Soubor:Flag of German Empire (merchant+cross).svg
Soubor:Flag of the German Democratic Republic.svg
Soubor:Flag of the Schutzstaffel.svg
Soubor:Flag of the USSR (1936-1955).svg
Soubor:Flag of Weimar Republic (defence minister 1921).svg
Soubor:FriedrichKreutz-mil.png
Soubor:Friedrich Order.png
Soubor:HausserPaulGrave1.JPG
Soubor:Jayne Torvill.jpg
Soubor:Navarino.jpg
Soubor:Olympic rings without rims.svg
Soubor:Ord.Merit.Mil.Bavaria.PNG
Soubor:Ordine imperiale della corona di ferro, austria.png
Soubor:Querrey WM16 (11) (28385612826).jpg
Soubor:Rachel McAdams 3.jpg
Soubor:Ribbon of Knight's Cross of the Iron Cross With Oak Leaves.svg
Soubor:Ribbon of Knight's Cross of the Iron Cross With Oak Leaves and Swords.svg
Soubor:Signe-Hornborg-1878.jpg
Soubor:Simon Cowell.jpg
Soubor:SS-Brigadeführer Collar Rank.svg
Soubor:SS-Ehrendegen img 0482-b.jpg
Soubor:SS-Gruppenführer Collar Rank.svg
Soubor:SS-Oberführer Collar Rank.svg
Soubor:SS-Obergruppenführer Collar Rank.svg
Soubor:SS-Oberst-Gruppenführer collar.svg
Soubor:SS-Standartenführer Collar Rank.svg
Soubor:Toni Braxton 2013.jpg
Soubor:Totenkopfring.jpg
Soubor:Tourischeva cortada.JPG
Soubor:Tyler Posey by Gage Skidmore.jpg
Soubor:War Ensign of Germany (1921–1933).svg
Soubor:WMacht H OF6 GenMaj h 1945.jpg
Soubor:WMacht H OF7 GenLt h 1945.jpg
Sovětská okupační zóna Německa
Sovětský svaz
Sovětský svaz na Zimních olympijských hrách 1976
Sovětský svaz na Zimních olympijských hrách 1980
Sovětský svaz na Zimních olympijských hrách 1988
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené království
Spojené státy americké
Spojené státy americké na Zimních olympijských hrách 2014
Spojenci (druhá světová válka)
Spojenecká okupace Japonska
Společenství nezávislých států
SS-Führungshauptamt
SS (nacizmus)
Střelba v Bělgorodské oblasti
Střelecký útok v Bratislavě 12. října 2022
Standartenführer
Stanislav I. Leszczyński
Starobní důchod
Stephan Rautenstrauch
Steven Spielberg
Sturmabteilung
Svijonožci
Třída Arihant
Třetí bitva o Charkov
Tanková divize Kempf (Německo)
Teen Choice Awards
Tessa Virtueová
Thursday October Christian
Toni Braxton
Totenkopfring
Trove
Tyler Posey
Uhlový papír
Ukrajina
Univerzitní systém dokumentace
Václav Sochor
Václav Stratil
Válka o polské následnictví
Vánoce
Východní Berlín
Východoněmecká marka
Výmarská republika
Valentina Thielová
Velká Británie na Zimních olympijských hrách 1984
Viceadmirál
Victor Barrucand
Viera Husáková
Vilém Amort
Virtual International Authority File
Vlčí mládě
Vlajka Organizace spojených národů
Vojenská okupace
Vojenská vláda
Vojenský záslužný řád (Bavorsko)
Vojenský záslužný kříž (Rakousko)
Vojtěch Kubašta
Vojtěch z Pernštejna
Vznik a vývoj sluneční soustavy
Włodzimierz Ledóchowski
Waffen-SS
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/říjen
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wilhelm Bittrich
Wilhelm Müller (básník)
Wolfgang von Kempelen
WorldCat
Young Artist Awards
Yves-Joseph Kerguélen-Trémarec
Září
Západní Berlín
Zdeněk Janík
Zell am See
Zimní olympijské hry
Zimní olympijské hry 1980
Zimní olympijské hry 1984
Zimní olympijské hry 1994
Zlatý stranický odznak
Zločin z nenávisti
Zuzana Čaputová




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk