A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Lotyšská republika | |||||
| |||||
Národné motto: Tēvzemei un Brīvībai (Za domovinu a slobodu) | |||||
Štátna hymna: Dievs, svētī Latviju! (Bože, požehnaj Lotyšsko) | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Latvijas Republika | ||||
• krátky | Latvija | ||||
Hlavné mesto | Riga 56°57′ s.š. 24°6′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Riga | ||||
Úradné jazyky | lotyština
| ||||
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
republika Egils Levits Arturs Krišjānis Kariņš | ||||
Vznik | 18. november 1918 | ||||
Susedia | Litva, Bielorusko, Rusko, Estónsko | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
64 589 km² (122.) 1 000 km² (1,57 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2018) • sčítanie (2011) • hustota (2018) |
1 925 800 (148.) 2 070 371 34.3/km² (166.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2019 35 780 mil. $ (?.) 31 215 $ (?.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2017) | 0.847 (41.) – vysoký | ||||
Mena | euro (EUR) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
EET (UTC+2) EEST (UTC+3) | ||||
Medzinárodný kód | LVA / LV | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | LV | ||||
Internetová doména | .lv | ||||
Smerové telefónne číslo | +371 | ||||
Gramotnosť: 99,7% |
Súradnice: 57°S 25°V / 57°S 25°V
Lotyšsko, lotyšsky: Latvija, dlhý tvar Lotyšská republika, je štát vo východnej Európe, prostredná z troch pobaltských krajín. Na juhu hraničí s Litvou (dĺžka hraníc 588 km), na juhovýchode s Bieloruskom (167 km), na východe s Ruskom (282 km) a na severe s Estónskom (343 km). Na západe krajinu obmýva na vyše 500 km Baltské more.
Územie
Lotyšská republika sa delí na päť kultúrno-historických regiónov:
- Kurlandia (na západe)
- Zemgalsko (na juhu)
- Vidzeme (v strede a na severovýchode)
- Latgalsko (na východe)
- Sēlija (na juhovýchode)
Dejiny
Povrch a podnebie
Lotyšsko sa nachádza na najzápadnejšej časti Východoeurópskej nížiny. Väčšina krajiny je rovinatá, mierne zvlnený terén je iba vo východnej časti krajiny. Najvyšším bodom je vrch Gaiziņkalns vo Vidzemských pahorkoch s nadmorskou výškou 311,6 metrov. Asi 98 % krajiny leží v nadmorskej výške pod 200 m. Plytký Rižský záliv v Baltskom mori sa nachádza na severozápade krajiny.
Prevažná časť (40 %) lotyšského územia je pokrytá borovicovými a zmiešanými lesmi. Úrodné pôdy v krajine sa nachádzajú väčšinou na území Zemgalska.
Územie Lotyšska spadá do mierneho klimatického pásma s chladným letom (okolo 17 °C) a miernymi zimami (-5 °C). Klimatické pásmo je ovplyvnené blízkosťou Baltského mora a Atlantického oceánu. Za rok v krajine naprší okolo 800 mm zrážok.
Vodstvo
Lotyšskom preteká vyše 700 riek a riečok. Všetky tieto rieky patria k úmoriu Baltského mora. Najväčšími riekami sú Daugava, Lielupe, Gauja a Venta. V krajine sa nachádza viac ako 2 256 jazier, dosahujúcich veľkosť viac ako jeden hektár. Všetky jazerá dohromady tvoria 6 % územia Lotyšska.
Na rieke Daugava sa nachádzajú dve veľké mestá Lotyšska, a to hlavné mesto Riga a Daugavpils. Tretie najväčšie mesto Liepāja je situované na pobreží Baltského mora.
Obyvateľstvo
Lotyšsko bolo tradične mnohonárodnou krajinou, no jeho etnický obraz sa v 20. storočí do značnej miery zmenil.
V roku 1897 tu podľa sčítania obyvateľstva bolo okolo 1,9 milióna ľudí 68 % Lotyšov, 12 % Rusov, 7,4 % Židov, 6,2 % Nemcov a 3,4 % Poliakov.
V roku 1935 bol podiel Lotyšov asi 77 % (takmer 1,5 milióna obyvateľov), ale v dramatických štyridsiatych rokoch sa obraz začal meniť. Asi 20 000 Nemcov opustilo krajinu po uzatvorení paktu Ribbentrop-Molotov v roku 1939, keď Lotyšsko pripadlo do sovietskej sféry. Po pripojení k ZSSR v roku 1940 poslala nová moc v priebehu niekoľkých mesiacov takmer 30 000 ľudí do pracovných táborov. Počas vojny zahynulo vyše 200 000 občanov Lotyšska, vrátane cca 70 000 Židov.
Lotyši majú početnú prevahu na vidieku a v menších mestách, vo väčších aglomeráciách majú väčšinu Rusi a iné minority.
Po roku 1944, keď krajinu znova pripojili k ZSSR, opäť nastúpili masové deportácie (len roku 1949 postihli vyše 40 000 ľudí) a začal sa prílev Rusov a iných etník ZSSR. V dôsledku týchto zmien sa v roku 1959 znížil podiel etnických Lotyšov na 62 % a po polstoročí sovietizácie a rusifikácie v roku 1989 na 52 % (1,39 miliónov obyvateľov).
Toto dedičstvo výrazne zaťažuje národnostnú politiku súčasného Lotyšska. Z cca 700 000 Rusov má takmer polovica lotyšské občianstvo, ostatní sú trpení ako cudzinci s povolením na trvalý pobyt, štát však vyvíja tlak na ich naturalizáciu. Celkovo nemá občianstvo okolo 420 000 obyvateľov krajiny (z nich je takmer 280 000 Rusov). Ich deti, ktoré sa narodili po roku 1991, získavajú občianstvo bez naturalizačnej procedúry.
V krajine žije aj malá skupina Livóncov, pôvodných obyvateľov Livónska, ktorí patria k ugrofínskej jazykovej rodine. Sú príbuznými Estóncov.
Súčasné zloženie obyvateľstva Lotyšskej republiky:[1]
- Lotyši – 63,0 %
- Rusi – 24,2 %
- Bielorusi – 3,1 %
- Ukrajinci – 2,2 %
- Poliaci – 1,9 %
- Litovci – 1,1 %
- iní – 4,5 %
Lotyšsko má najväčší počet príslušníkov národných menšín v Európskej únii. Stále nie je doriešený problém občianskeho statusu Rusov. Podmienkou získania občianstva bol test z lotyšského jazyka, ktorý mnohí miestni Rusi nedokázali splniť, aj keď situácia sa oproti začiatku 90. rokov 20. storočia zlepšila.
Vierovyznanie
Prevažujúcim náboženstvom v histórii bolo luteránstvo (Evanjelická luteránska cirkev v Lotýšsku). Z hľadiska náboženskej štruktúry v krajine žijú luteráni(20 %), rímskokatolíci (21 %), pravoslávni (24 %), ateisti (15 %). 20 % obyvateľstva je bez vyznania alebo uvádza iné náboženské vierovyznanie. Krajina je výrazne sekularizovaná a náboženstvo, najmä v protestantských oblastiach nezohráva veľkú úlohu.
Rímskokatolícke náboženstvo je rozšírené najmä v Latgalsku na východe krajiny. Kým ostatné územia krajiny patrili pod zvrchovanosť protestantského Švédska, územie Latgalska bolo až do delenia Poľska súčasťou katolíckeho Poľského kráľovstva a jeho obyvatelia až do súčasnosti sú rímskymi katolíkmi. Katolíkmi sú aj príslušníci poľskej a litovskej menšiny. Jeden z najkrajších katolíckych chrámov sa nachádza v malom mestečku Aglona, neďaleko od mesta Daugavpils. V dňoch 14. a 15. augusta sa tam koná národná púť. Pravoslávie vyznávajú najmä Rusi, Ukrajinci a Bielorusi. V 20. storočí sa oživil záujem o predkresťanské náboženstvo starých Baltov – Dievturība.
Súčasné politické pomery
Lotyšsko je parlamentnou demokraciou. Prezident, ktorého volí jednokomorový parlament (Saeima), má len reprezentatívnu funkciu ako hlava štátu. Funkciu prezidenta zastáva od júla 2019 Egils Levits.[2] Predsedom vlády je v súčasnosti Arturs Krišjānis Kariņš (od 23.1.2019).
V lete 2022 Lotyšsko formálne vedie pravicová koalícia vedená stranami „Konzervatívci“, „Národná únia“ a „Za rozvoj“. V opozícii sú proruskí „Harmónia“ a „Roľnícky zväz“.[3] Na jeseň 2022 sú naplánované nové voľby, v ktorých sa neočakávajú zásadné zmeny v pomere síl.[4]
K najrešpektovanejším a najobľúbenejším postavám lotyšskej politiky patrí bývalá prezidentka Vaira Vīķe-Freiberga, ktorá sa narodila v Lotyšsku, ale roky, keď bola krajina súčasťou ZSSR, strávila v Kanade.
Mestá
- Riga (605 802)
- Daugavpils (79 120)
- Liepāja (67 360)
- Jelgava (54 694)
- Jūrmala (50 561)
- Ventspils (32 955)
- Rēzekne (26 481)
- Ogre (22 872)
- Valmiera (22 757)
- Jēkabpils (21 418)[5]
Administratívne rozdelenie
Lotyšsko od roku 2021 je rozdelené na 36 oblastí (novads) a 7 miest s osobitným štatútom.[6]
|
Iné projekty
Referencie
- ↑ stat.gov.lv Population by nationality at the beginning of the year 1935 - 2022
- ↑ Parlamentné hlasovanie. saeima.lv
- ↑ Partiju reitingi pēc Krievijas iebrukuma Ukrainā: «Saskaņa» zaudē līderpozīciju, pieaug atbalsts varas partijām . www.lsm.lv, . Dostupné online. (po lotyšsky)
- ↑ Latvia political Weekly Briefing: Preparations for the parliamentary elections in Latvia: how the war in Ukraine affects… – China-CEE Institute . . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ stat.gov.lv. Population ... in regions, cities, towns and municipalities after administrative-territorial reform in 2021
- ↑ Administratīvo teritoriju un apdzīvoto vietu likums . LIKUMI.LV, . Dostupné online. (po lotyšsky)
Externé odkazy
Ľuboš Machaj
Ľuboš Micheľ
Šablona:Cite web
ŠHK 37 Piešťany
Švédská hokejová reprezentace
Švédsko
Žigmund Pálffy
1. hokejová liga SR
15. listopad
18. leden
1977
2006
2007
2009
Alena Kováčová
Alexej Fulmek
American Hockey League
Andrej Glatz
Andrej Kiska
Aneta Parišková
Anna Bubeníková
Arizona Coyotes
Bronislava Borovičková
Dánská hokejová reprezentace
Dalibor Cicman
Dana Meager
Daniel Bútora
Djurgårdens IF Hockey
Dušan Keketi (manažér)
Edita Angyalová
Emíre Khidayer
Ernest Bielik
Eva Babitzová
Färjestads BK
Finsko
Fribourg-Gottéron
Glen Hanlon
Hartford Wolf Pack
HC Dukla Trenčín
HK Dynamo Minsk
HK Spišská Nová Ves
HockeyAllsvenskan
Hokejista
IHL
Internet Archive
Ivana Christová
Ivana Molnárová
Ivan Čarnogurský
Ivan Baranka
Ivan Chrenko
Ivan Golian
Ján Dobrovič
Ján Filc
Jaroslav Haščák
Jaroslav Kmeť
Jaroslav Slávik (producent)
Josef Krečmer
Jozef Banáš
Jozef Burian
Jozef Korbel
Jozef Trojan
Juraj Droba
Juraj Káčer
Juraj Vančík (lekár)
Karel Hirman
Kontinentální hokejová liga
Lívia Vašáková
Lední hokej
Lední hokej mužů na Zimních olympijských hrách 2002
Liiga
Lotyšsko
Lucia Drábiková
Lukko Rauma
Marcel Grega
Martin Glváč
Martin Sarvaš
Michal Liday
Michal Pastier
Miloš Lintner
Milwaukee Admirals
Miroslav Holzmann
Miroslav Kollár
Mistrovství světa v ledním hokeji
Mistrovství světa v ledním hokeji 2001
Mistrovství světa v ledním hokeji 2002
Mistrovství světa v ledním hokeji 2003
Mistrovství světa v ledním hokeji 2004
Mistrovství světa v ledním hokeji 2005
Mistrovství světa v ledním hokeji 2006
Mistrovství světa v ledním hokeji 2007
Mistrovství světa v ledním hokeji 2010
MODO Hockey
Monika Beňová
Moskva
Německo
Nashville Predators
National Hockey League
New York Rangers
Oszkár Világi
Otto Berger
Pavol Lančarič
Peter Šťastný
Peter Bittner
Peter Chudík
Peter Fiabáne
Peter Krutil
Peter Náhlik
Peter Tuchscher
Pittsburgh Penguins
Q1766286
Róbert Švehla
Róbert Martinko
Rögle BK
Radoslav Danilák
Rakousko
Rastislav Trnka
Richard Flimel
Richard Lintner
Richard Lintner?oldid=5679199
Richard Marko
Richard Rybníček
Riga
Robert Hajšel
Rudolf Biermann
Ruská hokejová reprezentace
SaiPa Lappeenranta
Samuel Vlčan
Skellefteå AIK
Slovenská extraliga ledního hokeje 1995/1996
Slovenská extraliga ledního hokeje 1996/1997
Slovenská hokejová reprezentace
Slovenská televize
Soubor:Captain sports.svg
Soubor:Richard Lintner playing in SaiPa.jpg
Soupisky hokejových reprezentací na MS 2001#Soupiska slovenského týmu
Soupisky hokejových reprezentací na MS 2002#Soupiska slovenského týmu
Soupisky hokejových reprezentací na MS 2003#Soupiska slovenského týmu
Soupisky hokejových reprezentací na MS 2004#Soupiska slovenského týmu
Soupisky hokejových reprezentací na MS 2005#Soupiska slovenského týmu
Soupisky hokejových reprezentací na MS 2010#Soupiska slovenského týmu
Soupisky hokejových reprezentací na Světovém poháru 2004#Soupiska slovenského týmu
Soupisky hokejových reprezentací na ZOH 2002#Soupiska slovenského týmu
Spojené státy americké
Springfield Falcons
Světový pohár v ledním hokeji 2004
Svenska hockeyligan
Tipsport liga (Slovensko)
Tomáš Drucker
Traktor Čeljabinsk
Trenčín
Václav Mika
Viliam Čislák
Vladimír Puchala
Wikimedia Commons
Wikipedie:WikiProjekt Překlad/Rady
Wilkes-Barre/Scranton Penguins
Zimní olympijské hry 2010
Zoltán Demján
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk