O iných významoch výrazu Srbsko pozri Srbsko (rozlišovacia stránka).

Srbská republika
Vlajka Znak
Národné motto: Само слога Србина спасава (Samo sloga Srbina spasava) Iba jednota zachráni Srbov
Štátna hymna: Боже правде (Bože pravde) Spravodlivý Bože
Miestny názov
• dlhý	Република Србија
• krátky	Србија
Hlavné mesto	Belehrad 44°48′ S.š. 20°28′ v.d.
Najväčšie mesto	Belehrad
Úradné jazyky	srbčina
Regionálne jazyky	maďarčina, slovenčina, rumunčina, rusínčina
Demonym	Srb, Srbka[1]
Štátne zriadenie prezident predseda vlády predseda národného zhromaždenia	parlamentná republika Aleksandar Vučić Ana Brnabićová Vladimir Orlić
Vznik	5. júna 2006
Susedia	Maďarsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Albánsko, Severné Macedónsko, Bulharsko, Rumunsko
Rozloha  • celková  • voda (%)	88,499 km² (111.)    km² (0,13 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2017)  • sčítanie (2013)  • hustota (2017)	7 001 444 (104.) 7 243 007 91,1/km² (121.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2019 50,139 mld. $ (86.) 17 076 $ (83.)
Index ľudského rozvoja (2017)	0,787 (67.) – vysoký
Mena	Srbský dinár (RSD)
Časové pásmo  • Letný čas	SEČ (UTC+1) SELČ (UTC+2)
Medzinárodný kód	SRB
Internetová doména	.rs
Smerové telefónne číslo	+381

Súradnice: 43°57′00″S 20°56′00″V / 43,95°S 20,933333333333°V / 43.95; 20.933333333333

Srbsko (srb. Србија / Srbija), dlhý tvar Srbská republika (srb. Република Србија / Republika Srbija) je parlamentná republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova. Hlavným mestom je Belehrad, ktorý obýva okolo 1,75 milióna obyvateľov, významný dopravný uzol ležiaci na sútoku Sávy a Dunaja.

Vzniku samostatného Srbska predchádzal v roku 1991 rozpad Juhoslávie a odčlenenie Čiernej Hory 3. júna 2006. Srbsko neuznáva nezávislosť Kosova a územie považuje za provinciu Srbska. V súčasnosti je Srbsko kandidátskou krajinou Európskej únie.

Dejiny

Bitka u Mišaru v roku 1806 počas srbského povstania proti Turkom

Na území dnešného Srbska sa Slovania (Srbi) usadili počas 6. storočia. V tej dobe bolo územie pod silným vplyvom Východorímskej ríše, a tak sa tu uchytilo pravoslávie. V polovici 10. storočia vzniklo prvé kráľovstvo v Raške, ktorému vládol Časlav Klonimirović. Za vlády cára Štefana Dušana (1331 – 1355) bola väčšina Balkánu ovládaná Srbskom.

Po bitke na Kosovom poli v roku 1389 sa Srbsko postupne spolu s inými balkánskymi štátmi dostalo pod nadvládu Osmanskej ríše. Po početných povstaniach Srbsko v roku 1878 získalo samostatnosť (mesto Belehrad a okolie už v roku 1867). V roku 1912 sa Srbsko zúčastnilo prvej balkánskej vojny spolu s Čiernou Horou, Bulharskom a Gréckom proti Osmanskej ríši. Srbská 1. armáda pod vedením princa Alexandra zvíťazila nad tureckou armádou v bitke pri Kumanove a Srbsko dosiahlo rozšírenie svojho územia o väčšinu Kosova a časť Macedónie.

V roku 1914 v Sarajeve srbskí mladí vlastenci uskutočnili atentát na Františka Ferdinanda d'Este a po vypršaní ultimáta 28. júla Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo Srbsku vojnu. Počas vojny bolo územie obsadené a srbská časť Macedónie bola pripojená k Bulharsku. Po skončení prvej svetovej vojny sa Srbsko stalo súčasťou Kráľovstva SHS. Počas 2. svetovej vojny bola v krátkom ťažení Osi Juhoslávia na jar 1941 porazená a Srbsko bolo okupované, časti územia boli pripojené k talianskemu protektorátu v Čiernej Hore, Albánsku, časť územia pripadla Maďarsku a Bulharsku, ktoré sa podieľali na útoku na Juhosláviu, časť územia bola súčasťou bábkového Chorvátska. Zvyšok územia bol pod nemeckou okupáciou. Na okupovanom území vznikol odboj, ktorý viedol Draža Mihailović (neskôr minister obrany exilovej vlády v Londýne). Ďalším centrom odboja sa stal komunistický odboj, ktorého vodcom bol Josip Broz Tito.

Od roku 1945 bolo Srbsko súčasťou Juhoslávie na čele s prezidentom Josip Broz-Titom. SFR Juhoslávia bola vedúcim štátom tzv. Hnutia nezúčastnených krajín (popri Indii). Po smrti maršala Tita nik nedokázal udržať množstvo protichodných záujmov národov a národností. Tlakom zjednoteného Nemecka sa aktivizovali prví Slovinci, potom Chorváti a vznikol politický problém (po prijatí novej Ústavy) čo robiť s 250 ročným srbským osídlením Krajiny, bývalej Vojenskej hranice. Nastúpila vzájomná nenávisť za krivdy počas 2. sv. vojny a povojnové zločiny. Všetko podrobne popísané v knihe Raifa Dizdareviča Od smrti Tita do smrti Juhoslávie. V roku 1992 utvorilo Srbsko spolu s Čiernou Horou federáciu – Juhoslovanskú zväzovú republiku. Neskôr krajina dostala nové meno – Srbsko a Čierna Hora. V roku 2006 vyhlásila Čierna Hora po tesnom referende nezávislosť (3. júna) a 5. júna Srbská republika prevzala nástupníctvo po Srbsku a Čiernej Hore.

Geografia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geografia Srbska

Susedmi Srbska sú na východe Rumunsko a Bulharsko, na juhu Severné Macedónsko a Albánsko (resp. medzinárodne sporné Kosovo), na juhozápade Čierna Hora, na západe Bosna a Hercegovina a Chorvátsko a na severe Maďarsko.

Severnú a centrálnu časť krajiny pokrývajú roviny Panónskej panvy, do východných regiónov zasahujú pohoria Karpaty a Stará planina, južnú a západnú časť Srbska pretínajú Dináre.

Zo severu na juhovýchod preteká štátom Dunaj, ktorý tu postupne priberá prítoky Tisa, Sáva (jej prítok Drina) a Velika Morava, vytvárajúce rozsiahle nížiny.

Administratívne členenie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Srbska

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam miest v Srbsku

Srbsko sa na najvyššej úrovni delí na dva autonómne kraje (autonómne pokrajiny; po srbsky autonomna pokrajina) – Vojvodina a Kosovo a Metohija (ktoré sa 17. februára 2008 vyhlásilo za zvrchovanú Kosovskú republiku) – a zvyšné územie, pričom však toto zvyšné územie, tzv. Centrálne Srbsko, netvorí špeciálnu administratívnu jednotku. Na nižšej úrovni sa Srbsko delí na obvody (okresy; po srbsky okrug) a tie sa zas delia na obce (po srbsky opština).

Obyvateľstvo

Etnické zloženie obyvateľstva^[2]2">upraviť | upraviť zdroj

Srbi v tradičnom kroji

• Srbi 82,86 %
• Maďari 3,53 %
• Bosniaci (Slovania moslimského náboženstva) 1,82 %
• Rómovia 1,44 %
• Juhoslovania 1,08 %
• Chorváti 0,94 %
• Čiernohorci 0,92 %
• Slováci (hlavne vo Vojvodine) 0,89 %
• Bulhari 0,27 %
• Rusíni (hlavne vo Vojvodine) 0,21 %

Náboženské zloženie obyvateľstvaupraviť | upraviť zdroj

Obyvateľstvo Srbska tvoria z náboženského hľadiska^[3]:

• pravoslávni 84,1 %
• rímskokatolíci (hlavne vo Vojvodine) 6,26 %
• moslimovia (hlavne v Sandžaku) 3,42 %
• protestanti (hlavne vo Vojvodine) 1,44 %
• a iní 4,78 %

Jazykyupraviť | upraviť zdroj

Úradným jazykom je srbčina, vo Vojvodine aj maďarčina, slovenčina, rumunčina, chorvátčina a rusínčina.

Kultúraupraviť | upraviť zdroj

V minulosti bolo Srbsko hraničnou krajinou dôležitých ríš. Cez terajšie územie Srbska prechádzala hranica medzi Západorímskou ríšou a Východorímskou ríšou pozdĺž Dunaja, rovnako prechádzala hranica medzi Osmanskou ríšou a Rakúskom-Uhorskom. Všetko to zanechalo svoje stopy. Zatiaľ čo sever Srbska je orientovaný viac stredoeurópsky, na juhu je cítiť viac orient.

Najväčší vplyv na srbskú kultúru mala Byzantská ríša. Dá sa to odpozorovať v náboženstve Srbov. Veľkú úlohu majú v srbskej kultúre srbské kláštory, z ktorých prevažná väčšina bola vybudovaná už v stredoveku.

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Srbsko