Tu-154
Tu-154M Aeroflotu vzlieta z moskovského letiska Šeremetievo
Typ	úzkotrupé prúdové dopravné lietadlo
Výrobca	Aviakor[1]
Konštruktér	Andrej Tupolev
Prvý let	3. októbra 1968
Zavedený	9. februára 1972 (Aeroflot)
Charakter	v službe
Hlavný používateľ	Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády Air Koryo ALROSA
Výroba	1968 – 2013
Vyrobených	1 026
Cena za kus	45 miliónov USD
Varianty	Tupolev Tu-155 Tupolev Tu-156
Letecký portál

Tupolev Tu-154 (v kóde NATO: „Careless“) je trojmotorové úzkotrupé prúdové dopravné lietadlo so stredným doletom vyvinuté v Sovietskom zväze v 60. rokoch 20. storočia. Počas niekoľkých desaťročí prepravovalo polovicu všetkých cestujúcich sovietskej a následne ruskej leteckej spoločnosti Aeroflot a jej dcérskych spoločností. Až do polovice prvého desaťročia 21. storočia zostalo štandardným lietadlom na ruských vnútroštátnych linkách a linkách do bývalých sovietskych republík.

Tu-154 bol vyvinutý ako lietadlo, ktoré malo nahradiť na linkách prúdové dopravné lietadlá Tu-104, turbovrtuľové Il-18 a An-10. Prvý prototyp lietadla Tu-154 vzlietol 4. októbra 1968, potom bol testovaný a do pravidelnej letovej prevádzky bol nasadený v roku 1972. Lietadlá Tu-154 zakúpili aj Československé aerolínie, používala ho letecká služba Federálneho ministerstva vnútra pre vládne letky a donedávna lietali posledné kusy u letectva Armády Českej republiky. Stroj Tu-154 je najpoužívanejším sovietskym prúdovým dopravným lietadlom. Je hojne používaným dopravným lietadlom v Rusku. Najkratšia linka, na ktorej stroj lieta, je Taškent – Namangan (189 km), najdlhšia Moskva – Jakutsk (6 600 km). Od roku 2003 prebieha v závode Aviakor v Samare výroba novej verzie Tu-154M. Tá zodpovedá súčasným požiadavkám na bezpečnosť a ekonomiku prevádzky moderných lietadiel, je vybavená tzv. „skleneným kokpitom“ a mnohými inými vylepšeniami. Nová verzia je skonštruovaná tak, aby mohla v intenzívnej prevádzke vydržať 30 rokov^[2]. Prvým zákazníkom modernizovaného stroja sa 8. augusta 2012 stalo ruské ministerstvo obrany^[3].

Vďaka svojej vysokej cestovnej rýchlosti (900 km/h) patrí Tu-154 k najrýchlejším dopravným lietadlám, je schopné vzlietať a pristávať z nespevnených dráh a je schopné operovať v extrémnych arktických podmienkach. Vzhľadom ku koncepcii prúdových motorov s nízkym obtokovým pomerom a vysokej letovej rýchlosti má lietadlo v porovnaní s modernými strojmi vyššiu spotrebu paliva a nevyhovuje už súčasným hlukovým predpisom v EÚ.

Lietadlo Tu-154 malo byť postupne nahradené modernejším a úspornejším Tu-204, avšak po ekonomickom otrase, spôsobenom rozpadom Sovietskeho zväzu, ich bolo vyrobených len niekoľko desiatok kusov a Tu-154 sú dnes častejšie nahradzované západnými strojmi. Do budúcnosti by Rusi chceli vyraďované lietadlá Tu-154 nahradzovať úplne novými strojmi ruskej výroby, typu MS-21. Aeroflot vyradil lietadlá Tu-154 dňa 31. 12. 2009 potom, čo takmer 40 rokov boli základom jeho lietadlového parku.

• Tu-154 – Prvá verzia s motormi Kuznecov NK-8-2 a s kapacitou 164 cestujúcich. Vyrobených bolo len asi 42 lietadiel.
• Tu-154A – Prvá modernizovaná verzia pôvodného Tu-154. Tu-154A mal motory Kuznecov NK-8-2U s vyšším ťahom, pridanú strednú sekciu palivových nádrží a viacej núdzových východov. Kapacita sa pohybovala v rozmedzí 144 – 152 cestujúcich.
• Tu-154B – Verzia s konštrukčnými zmenami, s motormi NK-8-2U a s vyššou nosnosťou. Bolo vyrobených 111 lietadiel.
• Tu-154B-1 – Verzia s menšími úpravami palivového systému, avioniky, klimatizácie a podvozku. Tu-154B-1 mal kapacitu 160 cestujúcich. Aeroflot chcel touto verziou zvýšiť výnosy z vnútroštátnych liniek. V rokoch 1977 – 1978 bolo vyrobených 64 lietadiel.
• Tu-154B-2 – Menšia modernizácia verzie Tu-154B-1. Kapacita verzie B-2 sa pohybovala od 160 do 180 cestujúcich, pri čom maximálna kapacita 180 cestujúcich sa dala dosiahnuť odstránením kuchynky. Tento proces trval asi dve a pol hodiny. Niektoré staršie Tu-154B boli prerobené na túto verziu. Bolo vyrobených 311 lietadiel, vrátane VIP verzií, z ktorých sú niektoré ešte v prevádzke.
• Tu-154M – Verzia s motormi Solovjov D-30KU-154, rekonštruovanými chvostovými plochami, zväčšenými spojlermi a zmenenou kabínou pre cestujúcich. Lietadlo Tu-154M má tak oveľa nižšiu spotrebu paliva, dlhší dolet a znížené prevádzkové náklady. Tu-154M po prvýkrát vzlietol v roku 1982 a do hromadnej výroby vstúpil v roku 1984. Aeroflot nasadil Tu-154M do prevádzky v decembri 1984, potom nasledovali ďalšie spoločnosti. Hromadná výroba skončila v roku 2006, avšak obmedzená výroba pokračovala do januára 2009. Bolo vyrobených okolo 320 lietadiel.
• Tu-154M-2 – Dvojmotorová verzia s motormi PS-90A, vo fáze projektu.
• Tu-154M-100 – Verzia s vynovenou západnou avionikou a inými modernými systémami. Vývoj tejto verzie začal v roku 1994. Lietadlo malo kapacitu 157 cestujúcich. Kabína mala automatický kyslíkový systém a väčšie úložné priestory nad hlavami cestujúcich. Boli vyrobené iba 3 lietadlá tejto verzie, ktoré boli v roku 1998 dodané Slovenským aerolíniám ako deblokácia ruského dlhu. Všetky tri stroje sa následne stali majetkom spoločnosti. Koncom septembra 2003 boli tieto tri lietadlá predané späť do Ruska.
• Tu-155/156 – Experimentálne lietadlo s motormi na metanolové palivo.
• Tu-154S – Nákladná verzia lietadla Tu-154B.
• Tu-154M-ON – Nemeckom upravený Tu-154 na pozorovacie lietadlo.
• Tu-154M-LK-1 – Cvičné lietadlo pre kozmonautov.

V súčasnosti sú v službe u civilných leteckých spoločností posledné tri kusy Tu-154.

Spoločnosť	Počet lietadiel v prevádzke
Air Koryo	2
ALROSA	1

Afganistan

• Ariana Afghan Airlines

Albánsko

• Albanian Airlines

Arménsko

• Armenian Airlines

Azerbajdžan

• Azerbaijan Airlines
• Turan Air

Bulharsko

• Air VIA
• BH Air
• Bulgarian Air Charter
• Balkan Bulgarian Airlines
• Bulharská vláda
• Hemus Air

Džibutsko

• Daallo Airlines

Česko-Slovensko

• Československé aerolínie (ČSA)
• Letecká správa Federálneho ministerstva vnútra

Česko

• Air Moravia
• Cargo Moravia
• České aerolinie (ČSA)
• Česká vláda
• Ensor Air
• Georgia Air Prague
• Mostarez/Egretta BMI
• Travel Service

Čína

• Civil Aviation Administration of China (CAAC)
• China Northwest Airlines
• China Southwest Airlines
• China United Airlines
• Sichuan Airlines

Egypt

• EgyptAir

Gruzínsko

• Transair Georgia

Irán

• Bon Air
• Caspian Airlines
• Iran Air Tours (Všetkých 14 lietadiel je odstavených; nie je známe, či budú opäť zavedené do prevádzky.)
• Kish Air
• Mahan Air

Jemen

• Alyemda

Kazachstan

• Atyrau Airways
• Kazakhstan Airlines
• Sayakhat Airlines

Kuba

• Cubana

Líbya

• Libyan Arab Airlines

Severné Macedónsko

• Avioimpex
• MAT Macedonian Airlines
• Macedonian Air Services

Maďarsko

• Malév
• Pannon Airlines

Moldavsko

• Aerocom
• Air Moldova

Mongolsko

• MIAT Mongolian Airlines

NDR

• Interflug

Nikaragua

• Aeronica

Pakistan

• Pakistan International Airlines
• Shaheen Air

Poľsko

• LOT Polish Airlines

Rumunsko

• Rumunská vláda
• TAROM

Rusko

• Abakan-Avia
• Aeroflot
• Air Volga
• Airlines 400
• ALAK
• Aviaľ NV
• Baikal Airlines
• BAL Bashkirian Airlines
• Bural
• Continental Airways
• Enkor
• KrasAir
• KD Avia
• Kuban Airlines
• MAVIAL Magadan Airlines
• Nordavia
• Omskavia
• Orenair
• Perm Airlines
• Polet
• Jet-2000
• Pulkovo Aviation Enterprise
• Rossija
• Russian Sky Airlines
• S7 Airlines
• Samara Airlines
• Sibaviatrans
• Transaero Airlines
• Tuva Airlines
• Ural Airlines

Slovensko

• Air - Transport Europe
• Letecký útvar Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (V rokoch 1993 – 2017 používal dve lietadlá (imatr. zn. OM-BYO, OM-BYR).)
• Slovenské aerolínie (V rokoch 1998 – 2003 používali tri lietadlá Tu-154M-100 (imatr. zn. OM-AAA, OM-AAB, OM-AAC).)

Somálsko

• Air Somalia

Sýria

• Syrian Air

Turecko

• Active Air
• Greenair
• Holiday Airlines

Ukrajina

• Air Ukraine
• Odessa Airlines

Azerbajdžan

• Azerbajdžanska vláda

Bielorusko

• Bieloruska vláda

Čína

• Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády

Kazachstan

• Kazašská vláda

Kirgizsko

• Kirgizská vláda

KĽDR

• Vzdušné sily Kórejskej ľudovej armády (Používajú štyri lietadlá Tu-154B-2, ktoré sú prenajaté od spoločnosti Air Koryo.)

Rusko

• Vojenské vzdušné sily Ruskej federácie

Arménsko

• Arménske vzdušné sily

Bulharsko

• Bulharské vzdušné sily (Jeden Tu-154B bol vyradený v roku 1988, jeden Tu-154M v apríli 2010, ktorý bol nahradený Airbusom A319.)

Česko-Slovensko

• Česko-slovenské vojenské letectvo

Česko

• Vzdušné sily Armády Českej republiky (Posledné dva armádne Tu-154M boli nahradené Airbusmi A319CJ.)

Kuba

• Kubánske vzdušné sily

Mongolsko

• Mongolské vzdušné sily

NDR

• Vzdušné sily Národnej ľudovej armády

Nemecko

• Luftwaffe (Používala dva stroje, ktoré boli prevzaté z NDR. Jedno lietadlo bolo stratené pri zrážke vo vzduchu, druhé bolo predané.)

Poľsko

• Vzdušné sily Poľskej republiky (Jeden Tu-154M havaroval v roku 2010, ďalší bol v roku 2011 vyradený.)

Slovensko

• Vzdušné sily Slovenskej republiky (Používali jeden Tu-154B-2 (reg. č. 0420), ktorý bol v októbri 1995 predaný do Ruska.)

Sovietsky zväz

• Vojenské vzdušné sily ZSSR

Turkménsko

• Ozbrojené sily Turkménska (Dva Tu-154B-2 boli vyradené.)

Ukrajina

• Vzdušné sily Ozbrojených síl Ukrajiny

Uzbekistan

• Ozbrojené sily Uzbeckej republiky (Používané Tu-154 boli vyradené a následne nahradené lietadlami Boeing 767.)

Bolo zaznamenaných 68 leteckých nehôd, ktorých sa zúčastnili lietadlá Tu-154.^[4]

Päť lietadiel bolo stratených v dôsledku teroristických útokov a jedno bolo nešťastne zostrelené protilietadlovou raketou nad Ukrajinou. Viacero strojov havarovalo pre zlé podmienky na zasnežených pristávacích dráhach, vrátane jedného, ktoré sa zrazilo s odhŕňacími autami v roku 1984 v Omsku. Niekoľko nehôd spôsobilo i preťaženie nákladom, kolízie vo vzduchu v dôsledku chýb leteckej kontroly, alebo nedorozumením pri leteckej komunikácii. Niekoľko strojov havarovalo v dôsledku mechanických problémov, nedostatku paliva pri nečakane predĺženom lete alebo požiari v nákladovom priestore. Stroje Tu-154 sa vyznačujú priemernou bezpečnosťou prevádzky, berúc do úvahy ich dĺžku služby a spôsob použitia v najnáročnejších podmienkach. Nehodovosť je nižšia než u amerického Boeingu 707, ale vyššia než u stroja Boeing 737.^[5]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Letecké nešťastie v Smolensku 2010

Dňa 10. apríla 2010 havaroval stroj poľského letectva vezúci politickú delegáciu pri ruskom meste Smolensk. Zahynul poľský prezident Lech Kaczyński so svojou manželkou. Zahynula aj väčšina velenia armády a niekoľko ministrov, celkovo 96 ľudí vrátane posádky. Leteli si uctiť 70. výročie masakru v Katyni.

Dňa 7. septembra 2010 došlo v oblasti ruskej republiky Komi pri obci Syktyvkar k núdzovému pristátiu stroja Tu-154M spoločnosti ALROSA. V lietadle letiacom z Jakutsku do Moskvy došlo k poruche, v dôsledku ktorej vypovedala činnosť všetka elektronika. Pilotom sa však aj bez navigačných a hydraulických systémov posilňujúcich riadenie, aj bez vysunutých pristávacích klapiek podarilo so strojom klesnúť a po troch pokusoch núdzovo pristáť na neupravenom opustenom letisku. Väčšina zo 72 cestujúcich na palube neutrpela žiadne vážne zranenia okrem menších odrenín.^[6]

25. decembra 2016 Ruské dopravné lietadlo typu Tu-154 s 92 ľuďmi na palube vrátane členov armádneho súboru piesní a tancov Alexandrovci sa v nedeľu niekoľko minút po štarte z prímorského letoviska Soči zrútilo do vôd Čierneho mora. Informovalo o tom ruské ministerstvo obrany. Stroj, ktorý patril priamo rezortu obrany, viezol Alexandrovovcov na koncert na ruskej vojenskej základni v Sýrii, spresnilo ministerstvo. Ruský prezident Vladimir Putin nariadil premiérovi Dmitrijovi Medvedevovi, aby vytvoril a riadil štátnu komisiu pre vyšetrovanie katastrofy. Štátny smútok bol vyhlásený na pondelok 26. decembra.^[7]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tupolev Tu-154

• Tupolev Tu154 článok (ang)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tupolev Tu-154 na českej Wikipédii.

Ruský portál Letecký portál