A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Vysoké Tatry | |
poľ. Tatry Wysokie | |
pohorie | |
Vysoké Tatry zo severného svahu Slovenského raja od obce Spišské Tomášovce
| |
Štáty | Slovensko, Poľsko |
---|---|
Regióny | Prešovský, Žilinský |
Okresy | Kežmarok, Poprad, Liptovský Mikuláš |
Nadradená jednotka |
Východné Tatry |
Susedné jednotky |
Ždiarska brázda Belianske Tatry Tatranské podhorie Liptovské kopy Červené vrchy |
Najvyšší bod | Gerlachovský štít |
- výška | 2 655 m n. m. |
- súradnice | 49°10′S 20°08′V / 49,167°S 20,133°V |
Rozloha | 341 km² (34 100 ha) |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Wikimedia Commons: High Tatra Mountains | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vysoké Tatry sú najvyššie pohorie na Slovensku a v Poľsku a sú zároveň jediným horstvom v týchto štátoch s alpským charakterom. Sú geomorfologickou časťou Východných Tatier a majú rozlohu 341 km² (260 km² na Slovensku a 81 km² v Poľsku).
Poloha
Sú najatraktívnejšou časťou Tatier a ležia vo východnej polovici centrálnej časti. Na západe ich od Západných Tatier a ich častí Liptovské kopy a Červené vrchy oddeľuje Kôprová dolina, na východe sa Kopským sedlom začínajú Belianske Tatry. Na juhu Vysoké Tatry hraničia s Tatranským podhorím, podcelkom Podtatranskej kotliny a na severovýchode susedí krátkym úsekom Ždiarska brázda, prináležiaca Podtatranskej brázde.[1]
Geológia
Tatry sú jadrové pohorie. Geologická stavba Vysokých Tatier je komplikovaná. Rozdeľuje sa na tri časti. Kryštalické jadro, ktoré vytvára hlavnú časť hrebeňa a južné svahy. To je zložené prevažne z granitoidov a kryštalických bridlíc. Na kryštaliniku ležia druhohorné sedimenty tzv. obal, hlavne kremence, vápence, dolomity a ílovité bridlice. Kryštalinikum a jeho obal tvoria geologickú jednotku označovanú ako tatrikum.
Jadro Tatier vznikalo v prvohorách (Karbón, 210 miliónov rokov). Okolité more ustúpilo koncom prvohôr a začala sa prejavovať masívna erózia. V triase však opäť stúplo a začali sa ukladať usadeniny (vápence a pod.), ktoré vytvorili základ Belianskych Tatier a Červených vrchov. Na konci obdobia kriedy sa Tatry stali súčasťou pevniny. V tomto období boli modelované alpínskymi vrásnením, ktoré sa prejavilo koncom kriedy presunom subtatranských príkrovov. V paleogéne prekryli pohorie sedimenty podtatranskej skupiny. Masívny výzdvih pohoria sa začal až na konci paleogénu a hlavne v miocéne[2]. Pre modeláciu terénu v Tatrách mali hlavný vplyv alpínske ľadovce, ktoré tiekli v ľadových dobách, počas ktorých dosahovali ľadovce na severných stranách hôr až 14 km.
Najdlhšia a najhlbšia jaskyňa v Tatrách je Jaskinia Wielka Śnieżna (dĺžka 22 km, hĺbka 824 m).
Geografický opis
Hlavný hrebeň Vysokých Tatier, ktorý je vo svojom strede podkovovito prehnutý k juhu, je 26 km dlhý a jeho maximálna šírka je 17 km. Vysoké Tatry sa tiahnu od Ľaliového sedla (1 947 m n. m.) na západe k Kopskému sedlu (1 749 m n. m.) na východe. Ich najzápadnejším vrcholom je Svinica (2 301 m n. m.), najvýchodnejším Jahňací štít (2 229 m n. m.). Hrebeň takmer vôbec neklesá pod 2 000 m n. m. a jeho najvyšším vrcholom je Ľadový štít (2 627 m n. m.). Odbočuje z nej päť hlavných chrbátov na juh s vrcholy (Kriváň, Končistá, Gerlachovský štít, Slavkovský štít, Lomnický štít,) štyri na sever (Kozi Wierch, Opalony Wierch, Malé Rysy, Veľká Javorová veža). Najvyšší vrchol Gerlachovský štít je zároveň najvyšším vrcholom nielen Tatier, ale celých Karpát.
Vrcholy
Celkový zoznam pozri zoznam štítov
Vo Vysokých Tatrách nájdeme 26 vrcholov prevyšujúcich výšku 2 500 metrov[3]. 10 vrcholov s výškou nad 2 000 m.n.m. v slovenských Vysokých Tatrách je turistom prístupných po značených chodníkoch so sezónnymi uzávierkami od 1. 11. – 15. 6. Naproti tomu vrcholy Gerlachovský štít, Vysoká, Ganek, Bradavica, Prostredný hrot, Ľadový štít, Baranie rohy, Lomnický štít, Kežmarský štít a iné sú pre turistov dostupné iba v sprievode horského vodcu.[4]. Pre horolezca s potrebným preukazom je lezenie na väčšine územia národného parku povolené na vlastné riziko.
Tatranské vrcholy nad 2 500 m:
|
|
Turisticky dostupné vrcholy slovenskej časti Tatier:
- Rysy (2 503 m n. m.) – 4,5 hod. od Štrbského Plesa
- Kriváň (2 495 m n. m.) – 4 hod. od Troch studničiek
- Slavkovský štít (2 452 m n. m.) – 4 hod. zo Starého Smokovca
- Východná Vysoká (2 429 m n. m.) – 4,5 hod. z Tatranskej Polianky
- Kôprovský štít (2 367 m n. m.) – 4 hod. od Štrbského Plesa
- Svinica (2 301 m n. m.) – 5,5 hod z Lysej Poľany
- Jahňací štít (2 230 m n. m.) – 5 hod. z nástupu v doline Kežmarskej Bielej vody
- Hrubý štít (2 172 m n. m.) – 5 hod. z Lysej Poľany
- Predné Solisko (2 093 m n. m.) – 2,5 hod. zo Štrbského plesa
- Veľká Svišťovka (2 038 m n. m.) – 4 hod. z Tatranskej Lomnice
Sedlá
Pre celkový zoznam pozri zoznam sediel.
Najvyšším sedlom je Sedielko. Niekoľko chodníkov prechádza cez často vysoko položené horské sedla. Niektoré prechody sú dokonca zaistené reťazami a nejde tak o vychádzkové túry.
Turisticky sprístupnené horské sedlá v slovenskej časti:
|
|
Doliny
Vo Vysokých Tatrách sa nachádza 35 dolín. Dna severných dolín sú nižšie než je tomu na juhu. To je dané ľadovcovou činnosťou, kedy na juhu boli ľadovce menšie a tam nedosahovali tak veľkú eróznu činnosť ako na severe. Medzi bočné hrebene sa zarezávajú tatranské doliny. Na južnej strane to sú Kôprová dolina, Važecká dolina, Furkotská dolina, Mlynická dolina, Mengusovská dolina, Štôlska dolina, Batizovská dolina, Velická dolina, Slavkovská dolina, Veľká a Malá Studená dolina, Skalnatá dolina, Dolina Kežmarskej Bielej vody. Na severnej strane to sú Bielovodská dolina a Javorová dolina. Najdlhšími dolinami Vysokých Tatier sú Kôprová dolina a Bielovodská dolina, ktoré majú obe dĺžku 11 km.
Vodstvo
Vysoké Tatry sa radia k dvom úmoriam – čiernomorskému a baltskému. Prameň tu majú niektoré významné rieky ako napríklad Váh. Jeden z najväčších vodopádov Vysokých Tatier je Obrovský vodopád, ktorý sa nachádza v ústí Malej Studenej doliny v nadmorskej výške 1 330 m n. m.. Je vysoký 20 m. Vo väčšine dolín sa nachádzajú ľadovcové jazerá, plesá. Vo Vysokých Tatrách sa nachádza 120 plies. Hojne navštevované Štrbské pleso je známe aj tým, že z neho voda vyteká na obe strany – tečie do Baltského a Čierneho mora. V pohorí vyviera aj niekoľko minerálnych prameňov, z nich sú využívané len niektoré. K vyhláseným kúpeľom patrí napr. Starý Smokovec. Prameň napájajúci kúpele vyviera z masívu Slavkovského štítu.
Najznámejšie plesá sú:
- Veľké Hincovo pleso (Slovensko)
- Štrbské pleso (Slovensko)
- Popradské pleso (Slovensko)
- Morskie oko (Poľsko)
- Wielki Staw Polski (Poľsko)
Podnebie
Podnebie vo Vysokých Tatrách má výrazne kontinentálne rysy. Panuje tu skôr chladné počasie, kedy teplota sa v priemeru dostáva až na 0°C. Vo výške 1 000 m n. m. je potom 5 °C. Teplotný priemer je tu najnižší na celom Slovensku. Snehová pokrývka sa tu udrží po 200 – 250 dní v roku. Na niektorých tienistých stráňach sa netopí vôbec. Pre Tatry je charakteristické premenlivé počasie. Inverzie nie sú v zime žiadnou výnimkou. Ročné zrážky tu dosahujú celkový ročný súhrn okolo 1 600 mm. Najvhodnejším obdobím pre turistické výstupy v Tatrách je jeseň, kedy je počasie najstabilnejšie a vďaka nižším teplotám je aj výborná viditeľnosť.
Ochrana prírody
Vysoké Tatry patria do Tatranského národného parku (TANAP). Park bol vyhlásený v r. 1948. Rozloha TANAPU je 73 300 ha a plocha ochranného pásma ďalších 39 800 ha. V Poľsku je to Tatrzański Park Narodowy s plochou 212 km². Účel vyhlásenia parku bola ochrana jedinečnej flóry a fauny a výrazného vysokohorského profilu a glaciálneho reliéfu. Ten sa vyznačuje predovšetkým strmými štítmi a hrebeňmi, kary, morénami a pod. Ochrana tu zahŕňa aj početné krasové javy (vo vápencovej zložke podložia Tatier) ako napr. jamy, priepasti, škrapy či jaskyne. Vo februári 1993 bol TANAP vyhlásený ako biosférická rezervácia v programu UNESCO.
Turizmus
Vysoké Tatry predstavujú turisticky najatraktívnejšie územie Slovenska. Má vybudovanú potrebnú infraštruktúru a zariadenia poskytujú celoročne komplex služieb. K dispozícii je sieť turistických chodníkov, ktoré umožňujú bezpečný pohyb turistov medzi zaujímavými lokalitami. Prístupné sú tak horské chaty, plesá, vodopády i vybrané vrcholy, napojené na rázcestia a turistické centrá či osady.[5] Pohyb medzi strediskami zabezpečuje tatranská električka, osadami tiež vedie Cesta Slobody. V okolí hlavných centier turizmu – Štrbského Plesa, Starého Smokovca a Tatranskej Lomnice, sú vybudované lanovky. Cez prestupnú stanicu pri Skalnatom plese vedie lanovka na vrchol Lomnického štítu.
Horské chaty
- Slovensko
- Chata pod Rysmi (2 250 m n. m.) – kapacita 14 lôžok, založená 1933, najvyššie položená chata v Tatrách
- Téryho chata (2 015 m n. m.) – kapacita 25 lôžok, založená 1899, otvorená po celý rok
- Zbojnícka chata (1 960 m n. m.) – kapacita 16 lôžok, založená 1907, v roku 1998 vyhorela, dnes je zrekonštruovaná
- Chata pod Soliskom (1 840 m n. m.) – kapacita 8 lôžok, založená 1942, otvorená celoročne
- Hotel Encián na Skalnatom plese (1 752 m)
- Skalnatá chata (1 740 m n. m.) – bez možnosti ubytovania, založená 1932, otvorená po celý rok
- Sliezsky dom (1 665 m n. m.) – kapacita 114 lôžok, založená 1895 (dnešná podoba z r. 1968), otvorená po celý rok
- Chata pri Zelenom plese (1 551 m n. m.) – kapacita 50 lôžok, založená 1897, otvorená celoročne
- Chata pri Popradskom plese (1 500 m n. m.) – kapacita 132 lôžok, založené 1879, celoročná prevádzka
- Zamkovského chata (1 475 m n. m.) – kapacita 25 lôžok, založená 1943, celoročná prevádzka
- Rainerova chata (1 290 m n. m.) – bez možnosti ubytovania, založená 1860, múzeum tatranských nosičov, bufet
- Hotel Hrebienok (1 285 m n. m.)
- Bilíkova chata (1 255 m n. m.) – kapacita 28 lôžok, založená 1934, celoročná prevádzka
- Poľsko
- Chata PTTK v Doline Pięciu Stawów Polskich (1 671 m n. m.) – kapacita 70 lôžok, založená 1947
- Chata PTTK Murowaniec (1 500 m n. m.) – kapacita 120 lôžok, založená 1921,
- Chata PTTK nad Morským okom (1 410 m n. m.) – kapacita 77 lôžok, založená 1908, najstaršia chata v Poľských Vysokých Tatrách
- Chata PTTK Wincenta Pola v Doline Roztoki (1 031 m n. m.)
Pozri aj
Literatúra
- Miloš Janoška: Sprievodca po Tatrách, Tlačil a vydal F. Klimeš v Lipt. Sv. Mikuláši 1911
- Gyula v. Komarnicki: Hochgebirgsführer der Hohen Tatra, Verlag Turistik und Alpinismus, Budapest 1918
- Johann Vigyazó – Gyula Andor Hefty: Die Hohe Tatra, Verlag: Turistik und Alpinismus, Kesmark 1922
- Ivan Houdek: Osudy Vysokých Tatier, Slovakotour, Liptovský Sv. Mikuláš 1951
- Arno Puškáš: Horolezci v tatranských stenách, Tatran, Bratislava 1952
- Jožo Šimko: Vysoké Tatry (Sprievodca tatranskými dolinami), Tatran, Bratislava 1952
- Arno Puškáš: Nové horolezecké výstupy vo Vysokých Tatrách 1945 – 1953, Nakladateľstvo cestovného ruchu, Bratislava 1953
- Alfred Grosz: Die Hohe Tatra, Stuttgart 1961
- Vladimír Adamec – Radek Roubal: Hohe Tatra, Touristenführer, Šport, Bratislava 1978
- Arno Puškáš: Vysoké Tatry, Horolezecký sprievodca; Monografia I až X, Šport, Bratislava 1957 – 1989
- Ernst Hochberger: Hohe Tatra – Gebirge der Nordslowakei, 4 Bde., Hochberger, Sinn 1992
- Zofia i Witold H. Paryscy: Wielka Encyklopedia Tatrzańska, Wydawnictwo Górskie, Poronin 1995, ISBN 83-7104-009-1
- Ján Lacika: Tatry – turistický sprievodca, Dajama, Bratislava 1999, ISBN 80-88975-10-7
- Ján Lacika: Hohe Tatra – 45 Fusswanderungen, Dajama, Bratislava 2001, ISBN 80-88975-36-0
- Anton Klipp: Die Hohe Tatra und der Karpathenverein, Karpatendeutsches Kulturwerk Slowakei, Karlsruhe 2006 ISBN 3-927020-12-5
Referencie
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
- ↑ Janák, M., Plašienka, D., Petrík, I., 2001, Excursion to the Tatra Mountains, Central Western Carpathians. GeoLines 13, s. 141 – 148
- ↑ Najvyššie vrcholky Tatier
- ↑ Spolok horských vodcov Vysoké Tatry. Populárne vrcholy, ktoré sú aj v lete doporučované s horským vodcom . tatraguide.sk, . Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému pohorie Vysoké Tatry
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Československá socialistická republika
Ľubomír Reiter
Švédsko
1. júl
1. jún
10. august
10. február
10. november
10. október
10. september
11. február
11. máj
12. apríl
12. august
12. január
12. október
12. september
13. apríl
13. jún
13. máj
13. marec
14. september
15. júl
15. január
15. november
16. apríl
16. august
16. jún
16. máj
17. október
18. august
18. február
18. júl
18. marec
18. november
19. storočie
1969
1970
1971
1972
1972 na Slovensku
1973
1974
1975
1975 na Slovensku
1976
1977
1978
1979
2. august
2. júl
2. október
20. január
20. október
20. storočie
2004
2006
2008
2011
2015
21. január
21. máj
21. storočie
22. júl
22. november
22. október
23. apríl
23. júl
24. február
24. máj
24. marec
24. september
25. august
25. január
26. apríl
26. marec
26. október
27. január
27. september
28. apríl
28. jún
28. október
29. apríl
29. november
3. august
3. december
30. júl
30. január
30. máj
31. august
4. jún
4. marec
5. apríl
5. október
6. apríl
6. august
6. jún
6. november
6. október
60. roky 20. storočia
7. júl
7. jún
7. október
7. september
70. roky 20. storočia
8. júl
8. október
8. september
80. roky 20. storočia
9. august
9. február
9. júl
9. máj
9. marec
9. november
Adam Ledwoń
Adrian Voinea
Alanis Morissettová
Albert Claude
Alessandro Del Piero
Alyson Hanniganová
Amber Vallettová
Andrei Pavel
Andrej Anatolievič Mezin
Andrej Danko
Andrej Olegovič Medvedev
Antony Hewish
Barry Cowan
Bear Grylls
Belgicko
Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
Chad Kroeger
Christian Bale
Chris Pronger
Cristina Torrensová Valerová
Daniel Medo
Demokracia
Desaťročie
Didier Cuche
Diktatúra
Dinu Pescariu
Doprava
Eisaku Sató
Elizabeth Banks
Ernő Rubik
Etiópia
Eyvind Johnson
Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)
Fitnes
Florenc (stanica pražského metra)
Frankfurt nad Mohanom
Fredrik Modin
Friedrich Hayek
Futbal
Gábor Gál
Gábor Zavadszky
George Emil Palade
Grécko
Gunnar Myrdal
Haile Selassie
Harry Martinson
Hišám Al-Karrúdž
Hilary Swanková
Irina Spîrleová
Ivan Trabalík
Ján Krošlák
Ján Lipiansky
Ján Plch
Ján Pleva
Janette Husárová
Japonsko
Jaroslav Špaček
Jaroslav Huleš
Jaroslav Slávik (producent)
Jefferson Pérez
Jeff Strasser
Jevgenij Alexandrovič Kafeľnikov
Jim Thomas
Joaquin Phoenix
Jozef Gönci
Julian Knowle
Julien Boutter
Juraj Červenák
Kódži Murofuši
Kačerov (stanica pražského metra)
Kamil Susko
Karol Kučera
Kenny Jönsson
Kultúra (spoločenské vedy)
Laura Pausini
Lavína
Linka C (pražské metro)
Lucas Arnold Ker
Mahéš Bhúpati
Majstrovstvá sveta vo futbale 1974
Malta
María Ventová-Kabchiová
Marcel Hanzal
Marek Forgáč
Marek Uram
Marián Miezga
Marije Cornelissenová
Marta Jandová
Martin Fedor
Martin Kuruc
Martin Ryle
Martin Tešovič
Massimo Bertolini
Maurice Greene (atlét)
Mengusovská dolina
Michal Habaj
Miroslav Šatan
Miroslav Šimonovič
Monarchia
Monika Hilmerová
Mosé Navarra
Nemecko
Nobelova cena za chémiu
Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena za literatúru
Nobelova cena za mier
Ole Einar Bjørndalen
Organizácia Spojených národov
Organizácia za oslobodenie Palestíny
Oskar Rózsa
Paul John Flory
Pavol Demitra
Pedro Horrillo
Penélope Cruzová
Peter Korčok
Peter Pucher
Petter Solberg
Podolínec
Portugalsko
Pražské metro
Radoslav Hecl
Raphaël Poirée
Referendum
René Sommerfeldt
Revolúcia
Robert Kovač
Rodrigo Laviņš
Rubikova kocka
Ryan Phillippe
Sacha Hatala
Sergej Anatolievič Jerkovič
Sergej Rudoľfovič Šabanov
Sergej Viktorovič Gončar
Simon Aspelin
Slovensko
Socializmus
Spojené štáty
Spojené kráľovstvo
Stará Ľubovňa (okres)
Storočie
Terakotová armáda
Thomas Enqvist
Tibor Višňovský
Tor Arne Hetland
Východoslovenský kraj
Vladimír Leitner
Voľby
Vojtech Bachleda
Vysoké Tatry (pohorie)
Werner Eschauer
Zali Steggallová
Zhanna Friske
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk